Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-28-2021.pdf
PDF · 102.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/28/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX M. M., o vymoženie sumy 2.612,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 18Er/4013/2016-24 zo dňa 08.12.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 18Er/4013/2016-24 zo dňa 08. 12. 2017 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 41 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-2046/15-MK, ktorý dňa 07.03.2016 vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč. Podklady na vydanie rozhodcovského rozsudku pozostávali zo zmluvy o revolvingovom úvere a samostatnej rozhodcovskej zmluva, obe zo dňa 22.05.2014 3. Exekučný súd ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z ktorého sa oprávnený domáhal vymoženia svojej peňažnej pohľadávky, založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 22.05.2014, je vzťahom spotrebiteľským, podliehajúci právnemu režimu ochrany spotrebiteľa, preto je nutné naň aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
4. S poukazom na spotrebiteľský charakter hlavného kauzálneho vzťahu, v súvislosti s ktorým vznikol vymáhaný nárok, sa konajúci súd zaoberal tým, či v základnom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Súdom bolo zistené, že v samostatnej rozhodcovskej zmluve sa nachádza zmluvné dojednanie týkajúce sa riešenia sporov
- rozhodcovská doložka, ktorá v takom prípade stanovuje právo žalobcu obrátiť sa na rozhodcovský alebo všeobecný súd SR. Podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve aj vtedy, ak má podľa nej spotrebiteľ možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami. Totiž, ak by začalo konanie na rozhodcovskom súde na návrh dodávateľa, musel by sa spotrebiteľ v postavení žalovaného takému konaniu podrobiť a už by nedisponoval možnosťou zvoliť si na riešenie vzniknutých sporov všeobecný súd - tak tomu bolo aj v tomto prípade a spotrebiteľ bol nútený riešiť spor výlučne na rozhodcovskom súde.
5. Zároveň okresný súd skúmal exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy. Tá bola uzavretá zmluvnými stranami na samostatnom
tlačive, pričom ju súd prvej inštancie považoval za štandardnú (formulárovú), pripravenú oprávneným ako dodávateľom (veriteľom) v takom istom znení ako v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi dlžníkmi, spotrebiteľmi. Povinný v postavení dlžníka (spotrebiteľa) mal možnosť oboznámiť sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy pred jej podpísaním, nemohol ho však reálne ovplyvniť. Takýto návrh rozhodcovskej zmluvy, spolu so zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami k zmluve, pritom predložil oprávnený povinnému v čase, keď medzi nimi prirodzene nejestvoval žiadny spor z ich ešte len uzatváraného právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Povinný ako spotrebiteľ mal reálne možnosť takto dodávateľom pripravený návrh zmluvy, a to vrátane súčasne predkladanej rozhodcovskej zmluvy, len ako celok prijať alebo odmietnuť.
6. Následne súd prvej inštancie ustálil, že obsah rozhodcovskej zmluvy a jej podmienky založili reálne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu, a to nepochybne v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka. Rozhodcovská zmluva síce deklarovala alternatívu spočívajúcu v možnosti riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou o úvere tak v rozhodcovskom konaní, ako aj v súdnom konaní, v skutočnosti bola takáto alternatíva z hľadiska jej uplatnenia tou-ktorou stranou zmluvného vzťahu len zdanlivá. Konajúci súd vyhodnotil, že faktickým subjektom určujúcim, ako budú prípadné spory riešené, je práve oprávnený, ktorý zostavil znenie zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej zmluve. Vzhľadom na to posúdil že rozhodcovská zmluva napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r), z ktorého dôvodu je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
7. Rozhodcovský rozsudok v dôsledku konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu ako exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne navrhol, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. 9. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho postup nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva predstavovala individuálnu dohodu a jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Nebola súčasťou všeobecných podmienok, ani inej zmluvy, a povinný mal možnosť odmietnuť jej uzavretie bez akýchkoľvek dôsledkov na uzavretie hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinnému výslovne vyplývala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, podľa jeho názoru nenapĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka - neobsahuje povinnosť spotrebiteľa postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, ale vyplýva z nej možnosť pre žalobcu (ktorým môže byť aj spotrebiteľ, nielen dodávateľ) obrátiť sa na všeobecný súd. Zároveň tvrdí, že predloženie formalizovanej rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za postup, z ktorého by vyplývalo, že zmluva nie je uzavretá individuálne, a to len preto, že sa tým poskytuje ochrana spotrebiteľovi. Okrem toho oprávnený vytkol prvoinštančnému súdu, že nebral do úvahy fakt, že v rámci zmluvných dojednaní so spotrebiteľom konal nad rámec povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ho poučil o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy v rozsahu dostačujúcom aj podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom zákon účinný v čase uzavretia zmluvy tento postup od oprávneného nevyžadoval. Na podporu svojich tvrdení poukázal na konkrétne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a krajských súdov SR.
10. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. 11. Zároveň uviedol, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere nespĺňa náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov týkajúce sa údajov ohľadom výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti a pod.
12. Oprávnený v odvolacej replike uviedol, že vytýkané nedostatky ohľadom obsahu a podmienok zmluvy o revolvingovom úvere nie sú predmetom exekučného konania. Poukazuje na to, že povinný mal možnosť tieto skutočnosti namietať v základnom (nachádzacom) konaní, avšak tak neučinil. Napriek tomu, že tvrdenia povinného považoval za bezpredmetné, vyjadril sa k nim v tom zmysle, že tieto poprel a tvrdil, že vytýkané nedostatky sú uvedené v zmluve, príp. v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
13. Povinný v odvolacej duplike, poukázal na to, že pred podpisom uvedených listín nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a túto považuje za neplatnú.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.
17. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 226 a § 227 CSP sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 Exekučného poriadku však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovení § 226 a § 227 CSP nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.
20. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva právny názor, že za neprijateľnú je potrebné v predmetnej veci považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký
deň ako oprávnený s povinnou uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený dlžníkom, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a rodné číslo. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98, C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
22. Rozhodcovská zmluva obsahujúca náležitosti rovnaké ako v množstve ďalších prípadov, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, nijako nespĺňa kritéria individuálnosti, či jednotlivého prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa. Je zjavné, že ide o formulárovú zmluvu opakovane uzatváranú so spotrebiteľmi, s vopred určenými podmienkami, ktorá jednoznačne podlieha skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
23. Pokiaľ ide o posúdenie samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, aj odvolací súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto dohoda bola uzavretá z iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.
24. Neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorú skutočnosť mohol skúmať aj exekučný súd (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011) predstavuje tak závažný nedostatok, ktorý musel nevyhnutne viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
26. Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinný mal právo od nej jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko v prejednávanom prípade tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
27. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).
28. Bezpredmetným je napokon aj odkaz odvolateľa na závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov v obdobných veciach, nakoľko pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 193 CSP, eventuálne § 391 ods. 2 CSP, § 455 CSP) a v mnohých prípadoch sú tieto už aktuálnou judikatúrou súdov prekonané.
29. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Rozhodcovské konanie môže fungovať ako efektívny prostriedok ochrany za transparentných podmienok, keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcovského konania ide a nie ako netransparentné predkladanie rozhodcovských zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, čo sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Nie je pritom významné, či rozhodcovská zmluva/doložka je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach alebo vyhotovená na samostatnom liste/hárku papiera.
30. Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je končeným rozhodnutím; po jeho právoplatnosti je súd prvej inštancie povinný postupom podľa ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku
rozhodnúť o zastavení exekučného konania, s čím je spojené aj rozhodovanie o trovách konania (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení 262 ods. 1 CSP).
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).