Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/1556/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U.. A. O., T.., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. D. XXXX/XX, XXX XX Z., právny zástupca ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454 proti povinnému: U.. O. Z.Č., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. B. XXXX/ XXX, XXX XX Z. I., právny zástupca JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica o vymoženie 82 307,29 Eur s prísl, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marcel Kroupa, so sídlom exekútorského úradu Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067 o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 729,14 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Marcel Kroupa, so sídlom exekútorského úradu Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067 trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 82 307,29 Eur s prísl., na podklade rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2010 a zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.07.2010. Dňa 01.03.2021 súd poveril vykonaním tejto exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcel Kroupa, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 316EX 102/21.

2. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie na prvom mieste poukázal na formálne nedostatky návrhu na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol všetky relevantné exekučné tituly. Povinný navrhol zastavenie tejto exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") z piatich dôvodov: prekážky vyplývajúce zo konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), kolízia exekučných titulov, zmena judikatúry k „vymáhateľnosti“ ukracovaných pohľadávok, zmena judikatúry k „ukráteniu“ veriteľa a premlčanie. K prvému dôvodu týkajúcemu sa prekážok vyplývajúcich zo povinný uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň bol povinný aj oddlžený. Teda podľa oprávneného nastala modifikácia oprávnenia oprávneného vymáhať akékoľvek pohľadávky týkajúce sa povinného. Oprávnený si nárok vymáhaný v tejto exekúcii pôvodne uplatňoval už v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Milošom Kabáčom pod sp. zn. EX 184/2015. V priebehu predmetného exekučného konania bol povinný oddlžený a teda nastala skutočnosť, ktorá

aktuálne bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Uvedené si osvojil aj Okresný súd Považská Bystrica, ktorý exekúciu zastavil uznesením sp. zn. zo dňa 06.07.2018, ktoré tvorí prílohu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený podľa povinného v podanom návrhu na vykonanie exekúcie sa snaží navodiť dojem, že si uplatňuje pohľadávku, na uplatnenie ktorej mu nezaniklo právo argumentujúc ustanovením . Tento názor je podľa povinného nesprávny pretože zo systematického zaradenia ustanovenia , ako aj z jeho druhej vety, je zrejmé, že túto úpravu možno aplikovať, len ak k právne významnej skutočnosti zakladajúcej nedotknuteľnosť práva veriteľa dôjde po vyhlásení konkurzu (oddlžení). Podľa povinného je tomu tak preto, lebo účastníkom takéhoto konania (o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nie je správca, ale veriteľ, ktorý takéto konanie môže iniciovať až po ukončení konkurzu na majetok povinného. Rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2010, teda 8 rokov pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Keďže predmetné rozhodnutie vzniklo (nadobudlo právoplatnosť) pred vyhlásením konkurzu, nemožno podľa povinného uplatňovať ustanovenie . Pohľadávka oprávneného z exekučného titulu mala byť uspokojovaná len v priebehu exekučného konania sp. zn. EX 184/2015. Súdny exekútor už v predmetom exekučnom konaní vykonával úkony smerujúce k postihnutiu majetku tretích osôb a to zriadením exekučného záložného práva na majetok. Prípadne pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii mala byť uspokojovaná v konkurze po preukázaní predmetného neúčinného úkonu správcovi, čo oprávnený podľa povinného zrejme neurobil. Právo oprávneného ako veriteľa povinného by v zmysle ustanovenia zostalo nedotknuté len v prípade, ak by sa domáhal a získal rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu po tom, ako bol konkurz zrušený, čo však nie je tento prípad. Už v čase zastavenia predchádzajúcej exekúcie súdny exekútor vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu a následnému predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb, ktorej prevod z povinného na tretie osoby je rozhodnutím súdu voči oprávnenému neúčinný, avšak aj napriek tomu oprávnený neinicioval pokračovanie predmetného exekučného konania vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti, resp. oprávnený nepodal proti uzneseniu o zastavení konania opravný prostriedok. Vzhľadom na to, že oprávnený nenavrhoval v rámci konania o opravnom prostriedku (ktorý nevyužil) pokračovať v exekúcii predajom nehnuteľnosti, vo vzťahu ktorej disponoval rozhodnutím o neúčinnosti právneho úkonu - prevodu, javí sa podľa povinného, aktuálne konanie oprávneného - podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie za cieľ zasahovať do práv vlastníkov nehnuteľnosti viac (vo väčšom rozsahu) ako to mu umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Nesprávne a neskoré uplatnenie práv oprávneného nemôže byť podľa povinného v súčasnosti zhojené na úkor práv povinného či vlastníkov nehnuteľnosti. V druhom bode návrhu na zastavenie exekúcie týkajúcom sa kolízie exekučných titulov povinný predovšetkým poukázal na to, že oprávnený sa domáha opätovným návrhom na vykonanie exekúcie postihnutia majetku tretích osôb a nie majetku povinného. Oprávnený mal byť ukrátený na pohľadávke vo výške 1 590 000,00 Sk zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2005, zaplatenia ktorej sa oprávnený podľa povinného nikdy nedomáhal. Oprávnený podľa povinného v návrhu na vykonanie exekúcie spája exekučné tituly, ktoré spolu nesúvisia a tým zneužíva podobnosť pohľadávok, ktoré eviduje voči povinnému. Prostredníctvom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sa snaží uspokojiť pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu povinného a ani čase vyhlásenia uvedeného rozsudku neexistovala, čo je podľa presvedčenia povinného neprípustné. Podľa povinného je potrebné rozlišovať medzi pohľadávkou z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2005 a pohľadávkou z titulu zmenky do 20.04.2010 neexistujúcou. Povinný poukázal na to, že zmenkový záväzkový vzťah je samostatný, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa nezávisle od záväzkových vzťahov, ktoré existovali pri vzniku zmenkového právneho vzťahu, preto má zmenka abstraktný charakter. Oprávnený podľa presvedčenia povinného nemohol byť ukrátený na záväzku vymáhanom touto exekúciou odporovaným právnym úkonom, nakoľko tento záväzok vznikol až dňa 22.04.2010. Preto nie možné v tomto exekučnom konaní postihovať majetok, ktorého sa odporovaný právny úkon týkal, v rámci tohto exekučného konania. Na záver tejto časti návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.10.2008. Ohľadom zmeny judikatúry k „vymáhateľnosti“ ukracovaných pohľadávok povinný uviedol, že v zmysle judikatúry je vymáhateľnou pohľadávkou podľa ustanovenia (ďalej len „“) len taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia - exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím príslušného orgánu, na základe ktorého možno vykonať exekúciu na majetok povinného - dlžníka. Túto súčasnú judikatórnu líniu zastupujú napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.03.2013 citovaný povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Aktuálna judikatúra najvyšších

súdnych autorít principiálne bráni vymáhateľnosti akejkoľvek pohľadávky oprávneného, ktorá nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím v deň vydania rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu. Následne povinný k predposlednému dôvodu zastavenia exekúcie týkajúceho sa zmeny judikatúry k „ukrátenia“ veriteľa uviedol, že existujú dve rozličné rozhodnutia, ktoré riešili otázku ekvivalentnosti úkonu ukracujúceho veriteľa (oprávneného). Pričom neskoršie rozhodnutie (t.j. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. ) bolo potvrdené ako odvolacom tak aj dovolacom konaní. Preto podľa presvedčenia povinného je tu okolnosť brániaca vymáhateľnosti akejkoľvek pohľadávky oprávneného prostredníctvom exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2010. Ostatný dôvod zastavenia exekúcie sa týka premlčania. Povinný v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutia súdov o neúčinnosti právneho úkonu nadobudli právoplatnosť dňa 07.07.2010, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2020, t.j. po viac ako 10 rokov odo dňa keď tak mohol vykonať s použitím týchto rozsudkov po prvý raz. Je vinou oprávneného, že k tomu dňu ešte nedisponoval iným, súvisiacim exekučným titulom, nakoľko podával návrhy týkajúce sa odporovateľnosti a pohľadávok v opačnom poradí. Uplynutím desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu sa právo oprávneného na uspokojenie z majetku, ktorý mal úspešne odporovaným právnym úkonom ujsť z majetku dlžníka, premlčalo v dôsledku toho, že sa ho oprávnený v predchádzajúcom exekučnom konaní riadne nedomáhal. Na základe všetkého vyššie uvedeného povinný má za to, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto povinný navrhuje, aby exekučný súd exekúciu zastavil a zároveň zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi a na náhradu trov právneho zastúpenia povinného.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa následne dňa 23.04.2021 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na prvom mieste oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje v celom rozsahu za nedôvodný a v ňom prezentované tézy a postuláty považuje za nesprávne. Oprávnený úvodom svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril k formálnym nedostatkom návrhu na vykonanie exekúcie vytýkaným povinným. Podľa oprávneného povinný zrejme naráža na skutočnosť, že exekučné tituly označené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť až na základe potvrdzujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacieho súdu resp. vo vzťahu k zmenkovému platobnému rozkazu rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, z týchto rozhodnutí priamo neplynie ohľadom vymáhaného nároku oprávnenému žiadne právo a ani povinnému žiadna povinnosť. Povahou a podstatou týchto rozhodnutí je len verifikácia výroku súdu nižšej inštancie, bez založenia nových práv či povinností sporových strán. Podľa legálnej definície exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, exekučným titulom nie je rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa „len“ deklaruje správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. K prvému dôvodu zastavenia exekúcie týkajúcemu sa údajných prekážok vyplývajúcich zo oprávnený vyjadril nesúhlas vychádzajúc z obsahu ustanovenia v spojení so znením , v zmysle ktorého je nárok zo zmenky výslovne označený za jednu z „pohľadávok vylúčených z uspokojenia“. Ak ustanovenie podľa oprávneného deklaruje, že sa v dôsledku oddlženia stávajú nevymáhateľnými len pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a keďže pohľadávka zo zmenky je v zmysle ustanovenia výslovne označená za pohľadávku vylúčenú z uspokojenia je celkom zrejmé a podľa presvedčenia oprávneného aj logické, že sa právne účinky oddlženia na takúto pohľadávku veriteľa nevzťahujú a takúto pohľadávku, možno aj napriek oddlženiu dlžníka, naďalej uplatňovať a v prípade potreby aj vymáhať v rámci núteného výkonu rozhodnutia. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že Okresný súd Považská Bystrica, ako pôvodne kauzálne a miestne príslušný súd z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil. Samotná skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekučného konania z dôvodu podľa ustanovenia nebráni tomu, aby veriteľ opätovne podal návrh na vykonanie existujúcej a vymáhateľnej pohľadávky, ktorej sa účinky oddlženia dlžníka nedotkli a vo vzťahu k takejto pohľadávke, výslovne vylúčenej z uspokojenia v konkurze, nemôže rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia predstavovať prekážku res iudicata. Oprávnený zároveň zotrváva na tom, že dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie odôvodňuje aj právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým bola vyhlásená neúčinnosť prevodného aktu (kúpnej zmluvy), ktorým povinný previedol v prospech blízkych osôb spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnému majetku. Z argumentácie povinného nie je oprávnenému zrejmé od čoho povinný odvodzuje právny názor, podľa ktorého by právne účinky ustanovenia mali byť temporálne viazané výlučne na právne úkony, ku ktorým došlo počas trvania

konkurzu dlžníka, resp. ku ktorým došlo až po vyhlásení konkurzu. Oprávnený sa s touto argumentáciou povinného nestotožňuje, pričom má za to, že normatívnu úpravu ustanovenia možno aplikovať na odporovateľné právne úkony, ku ktorým došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, pričom právne účinky tohto ustanovenia nemožno svojvoľne a zjavne reštriktívne časovo obmedzovať. Účelom predmetného ustanovenia je to, aby aj po vyhlásení konkurzu a oddlžení dlžníka zostala zachovaná možnosť individuálneho veriteľa postihnúť majetok, ktorý nemôže byť predmetom pomereného uspokojenia z konkurznej podstaty, pretože z majetku dlžníka „ušiel“ pred vyhlásením konkurzu, a teda aby oddlžením nedošlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorú za podmienok ustanovenia môže uplatňovať aj vo vzťahu k „pôvodnému“ majetku dlžníka, a to bez ohľadu na oddlženie. Súčasne ak by aj bol názor povinného správny úprava ustanovenia by bola nadbytočná a bez právneho významu, pretože všetky „odporovateľné“ právne úkony, ku ktorým v čase od vyhlásenia konkurzu dochádza, sú neúčinné priamo zo zákona v zmysle ustanovenia . Zmyslom konkurzu je pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka (úpadcu), kedy nie je možné okrem výnimiek zakotvených zákonom žiadneho z veriteľov zvýhodniť na úkor ostatných veriteľov. To však neplatí pri odporovateľných právnych úkonoch, ku ktorým došlo pred vyhlásením konkurzu z dôvodu, že takýto majetok by aj tak konkurzom postihnutý byť nemohol, keďže konkurznú podstatu tvorí majetok dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu. Podľa názoru oprávneného bolo by zjavne nespravodlivé, aby si samotný veriteľ napriek konkurzu dlžníka nemohol svoju pohľadávku uspokojiť z majetku, ktorý vo vzťahu k jeho osobe možno stále považovať za majetok dlžníka, a to bez ohľadu na to, či ide o pohľadávku nevymáhateľnú, nevykonateľnú, či dokonca premlčanú. Prístupom a contrario, by došlo k neprimeranému a protiústavnému zásahu do majetkových práv veriteľa, ktorý napriek tomu, že má častokrát, ako jediný z veriteľov, uspokojiť svoju pohľadávku z majetku, ktorý pred vyhlásením konkurzu dlžník previedol na iného vlastníka, právnym úkonom síce platným, avšak voči veriteľovi neúčinným, bol by v dôsledku oddlženia dlžníka zbavený práva na takýto spôsob uspokojenia, napriek tomu, že konkurz, resp. oddlženie žiadnym spôsobom s týmto majetkom nesúvisí a tento majetok inak nepostihuje. Ak by zákonodarca mal skutočnú vôľu viazať právne účinky ustanovenia od okamihu vyhlásenia konkurzu resp. oddlženia, je zrejmé, že by takúto podmienku v predmetnom ustanovení explicitne vyjadril. Ak k vyjadreniu takejto časovej podmienky v normatívnom texte nedošlo, nebolo to opomenutím zákonodarcu, ale preto, že to nie je dôvodné a ani legitímne. Nie je potom správne ani dôvodné, ak sa povinný odvoláva na základe svojho vlastného a subjektívneho výkladu neexistujúcich časových limitov relevantného zákonného ustanovenia, či jeho časovej pôsobnosti, ktorá z normatívneho textu žiadnym spôsobom nevyplýva. Oprávnený sa v ďalšom texte svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril k druhému bodu obrany povinného proti tejto exekúcii, obsahom ktorého je údajná kolízia exekučných titulov. Povinný namieta, že v čase rozhodovania Okresného súdu Považská Bystrica o neúčinnosti právneho úkonu peňažný (zmenkový) nárok údajne neexistoval. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na to, že ide o nárok z tzv. zabezpečovacej zmenky - blankozmenky, ktorá bola povinným vystavená už v deň uzavretia zmluvy o pôžičke (15.01.2005) a ktorej splnenie vystavená blankozmenka dlžníka/ povinného zabezpečovala. V rovnaký deň oprávnený a povinný uzavreli aj zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. , použite ktorej bolo koncipované výlučne pre prípad, ak dlžník/povinný neuhradí veriteľovi/oprávnenému jeho pohľadávky a nároky vyplývajúce z jeho hlavných a vedľajších záväzkov, ktoré vznikli alebo vzniknú z pohľadávky veriteľa/oprávneného voči dlžníkovi/povinnému. V zmysle čl. III zmluvy o vyplnení a použití blankozmeniek bol veriteľ oprávnený v prípade naplnenia podmienky použitia blankozmenky (nezaplatenie kauzálneho nároku zo zmluvy o pôžičke) doplniť blankozmenku o sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradeného kauzálneho nároku alebo jeho časti a ostatných nárokov veriteľa/ oprávneného a dátumu splatnosti zmenky, ktorý nebude skorší ako 14 dní od splatnosti pohľadávky. Zmenkový nárok podľa právneho názoru oprávneného vznikol už okamihom vystavenia zmenky - dňom podpisu blankozmenky zo strany povinného, t.j. dňa 15.01.2005 a nie až dňom jej doplnenia ako to nesprávne uvádza povinný. K vyplneniu predmetnej blankozmenky síce došlo „až“ neskôr po jej vystavení (z dôvodu nesplnenia záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke), tým však podľa oprávneného došlo len k transformácii z neúplnej vlastnej zmenky na zmenku úplnú, a nie aj k vzniku zmenkového nároku ako takého, keďže tento vznikol už okamihom vystavenia neúplnej zmenky. Transformácia blankozmenky na zmenku úplnú, z právneho hľadiska nastáva s účinkami ex tunc, t.j. od jej začiatku

- vystavenia, nie až okamihom jej doplnenia. Na základe uvedených skutočností oprávnený zastáva právny názor, že rozsudok o odporovateľnosti prevodného právneho úkonu povinného a jeho rodinných príslušníkov sa na predmetný zmenkový nárok oprávneného vzťahuje. Neexistuje preto právny ani skutkový dôvod, pre ktorý by uspokojenie zmenkového nároku oprávneného malo byť diskvalifikované z uspokojenia z majetku prevedeného povinným na základe neúčinného právneho úkonu, keďže

vymáhaný zmenkový nárok preukázateľne v čase vydania rozhodnutia o odporovateľnosti existoval. Túto skutočnosť má podľa oprávneného potvrdzovať aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2010. Osobitne k tvrdeniu povinného, že nie je vystaviteľom zmenky, oprávnený uvádza, že táto argumentácia je vzhľadom na procesné štádium zjavne oneskorená a navyše aj tendenčná. Táto skutočnosť nebola sporná ani v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu, resp. v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, čo má byť zrejmé z rozhodnutí predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný v predmetnom konaní nielenže nenamietal, že by zmenku nevystavil, ale práve naopak k vystaveniu zmenky sa sám v priebehu konania priznal. Pokiaľ dodatočne povinný prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu exekučného konania účelovo namieta, že zmenku nevystavil, ide o zjavne nedôvodnú, neúčinnú a neskorú procesnú obranu. V tomto smere je rozhodujúcou náležitosťou podpísanie zmenky - t.j. prejavenie vôle vystaviteľa vlastnej zmenky zaplatiť na rad majiteľa zmenky z nej plynúci zmenkový nárok a nie to, kým bola zmenka fakticky vytvorená. Súčasne oprávnený považuje námietku povinného, podľa ktorej povinný zmenku nepripravoval, ale ju len podpísal, za tendenčnú. V obchodnom styku, či v bankovom styku bežne podľa oprávneného dochádza k zabezpečeniu úverov a pôžičiek na základe blankozmeniek, pričom pokiaľ ide o bankový sektor, v zásade vždy je blankozmenka spísaná a pripravená bankou a nie úverovým dlžníkom, ktorý predloženú blankozmenku len podpisuje. K tretiemu a štvrtému bodu návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol nasledovné. V týchto bodoch povinný poukazuje na relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na to, že exekučné tituly neboli do dňa spísania vyjadrenia oprávneného zrušené ani zmenené a ani nestratili právne účinky. Podľa oprávneného exekučný súd obmedzuje prieskum exekučného titulu len na overenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nemá postavenie „sui generis“ odvolacieho, či dovolacieho orgánu (súdu), preto nemá právomoc posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, či právne posúdenie aplikované súdom v základnom konaní. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma výlučne oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Exekučný súd by v zásade mal prihliadať len na to, či exekučný titul je vykonateľný a či vymáhaná povinnosť v čase od vydania exekučného titulu nezanikla. Ak by exekučný súd nad rámec, resp. v rozpore s kompetenciou súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu znova skúmal materiálny (skutkový) podklad pre vydanie exekučného titulu a by sa od skutkových zistení alebo právneho posúdenia súdu, ktorý rozhodoval v základnom konaní odklonil, išlo by nielen o zjavné prekročenie právomoci exekučného súdu, ale aj podľa oprávneného o výrazný a neprípustný zásah do zásady res iudicata a do princípu právnej istoty sporových strán. Oprávnený je toho názoru, že je nesporné, že toto exekučné konanie sa začalo na základe právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, preto neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby súd vedenú exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje opravný prostriedok proti exekučnému titulu a návrh povinného nie je podľa oprávneného relevantný, nakoľko neuviedol žiaden konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý spochybniť materiálnu či formálnu vykonateľnosť predmetných exekučných titulov. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu a z toho dôvodu exekučný titul meniť, či ignorovať jeho právne účinky, a to ani v prípade, ak by v judikačnej činnosti súdov došlo plynutím času k určitým odklonom, čo však oprávnený popiera. K námietke premlčania oprávnený uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú. Primárne oprávnený uviedol, že je potrebné skúmať, či deklaratórne rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka s účinkami ex tunc a z toho vyplývajúce odvodené právo veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z „pôvodného“ majetku dlžníka podlieha premlčaniu, teda či ide o majetkové právo a nielen zákonom vymedzenú formu, resp. možnosť uspokojenia veriteľa. Uspokojiť sa z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom unikol z majetku dlžníka, prostredníctvom exekúcie nie je možné len na základe súdneho rozhodnutia o odporovateľnosti, ale výlučne v spojení s iným exekučným titulom výslovne ukladajúcim povinnosť splniť judikovaný nárok v prospech veriteľa. Bez exekučného titulu znejúceho na plnenie tak rozhodnutie o odporovateľnosti nemôže byť exekučným titulom, lebo v takom prípade niet čo z „ušlého“ majetku dlžníka vymáhať. Teda samotný výrok rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica o neúčinnosti právneho úkonu priamo nekonštatuje právo oprávneného ani povinnosť odporcov, ale len deklaruje právnu neúčinnosť prevodného aktu - kúpnej zmluvy, a to s účinkami ex tunc. Na základe uvedeného oprávnený zastáva právny názor, že právo uspokojiť pohľadávku z majetku, ktorý „ušiel“ z majetku dlžníka/ povinného, na základe odporovaného právneho úkonu, premlčaniu nepodlieha. Aj keby právo veriteľa (oprávneného) uspokojiť sa z „pôvodného majetku“ podliehalo premlčaniu, premlčacia doba by spočívala (neplynula) počas celej doby vedenia exekučného konania Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. v zmysle . Teda je podľa oprávneného zrejmé, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby. Na podporu svojich

právnych záverov oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 23.08.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.06.2008. Na záver vyjadrenia oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril všeobecne k vymedzeniu dôvodu zastavenia exekúcie. Z jazykového vyjadrenia dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku plynie pomerne pestrý diapazón „iných skutočností“, ktoré pod tento dôvod možno subsumovať. Oprávnený je však presvedčený, že žiadna z parciálnych skutočností prezentovaných povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie nespĺňa svojou povahou a závažnosťou kvalifikačné kritéria „inej skutočnosti“ brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený opätovne poukázal, že obe súdne rozhodnutia, na ktoré sa v podanom návrhu na vykonanie exekúcie dovoláva, sú ku dňu spísania vyjadrenia právoplatné a vykonateľné, a to tak z hľadiska materiálnej ako aj formálnej vykonateľnosti, pričom vymáhaný nárok naďalej trvá. Preto podľa názoru oprávneného neexistuje legitímny dôvod, pre ktorý by mal exekučný súd exekúciu zastaviť a tým neprimerane zasiahnuť do práva veriteľa na dosiahnutie splnenia svojej splatnej a súdom vykonateľnej pohľadávky. Bilancujúc uvedené, oprávnený žiada exekučný súd, aby podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 %.

4. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

8. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Právnym dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže byť akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (resp. vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu). Medzi tieto dôvody môže patriť napr. premlčanie nároku z exekučného titulu, neexistencia spôsobilého podkladu na vykonanie exekúcie - exekučného titulu, strata vykonateľnosti exekučného titulu, nulitnosť exekučného titulu, materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, absencia aktívnej alebo pasívnej exekučnej legitimácie ale aj nedostatok neodstrániteľných procesných podmienok exekučného konania. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie).

11. Súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení . Sú nimi napr. právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencia) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita strán sporu ( a nasl. ) a iné.

12. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky súdneho konania patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Nesplnenie niektorej z neodstrániteľných podmienok konania má vždy bez ďalšieho za (procesný) následok zastavenie konania. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

280/2010 zo dňa 20. októbra 2011) k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi (totožnosť účastníkov konania), 3.) a o tej istej veci (totožnosť predmetu exekučného konania - vymáhaného nároku). Totožnosť predmetu exekučného konania nastáva, ak predmetom exekučného konania je totožný nárok oprávneného voči povinnému priznaný tým istým exekučným titulom. Totožnosť účastníkov exekučného konania nastáva, ak účastník exekučného konania vystupuje vo viacerých prebiehajúcich exekučných konaniach voči tomu istému účastníkovi exekučného konania na rovnakej procesnej strane exekučného konania.

13. Pre skúmanie existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae, res iudicata) v exekučnom konaní je potrebné skúmať dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania týkajúceho sa totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania - vymáhaného nároku. „Nie každé právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie tvorí prekážku res iudicata, ale iba také rozhodnutie, ktorého dôvody sú trvalého, resp. nezvratného charakteru. Nejde teda o dôvody „pre tentokrát“ (napríklad neexistencia exekvovateľného majetku u povinného, t. j. bývalé dôvody zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) ale napr. i h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017) ale ide o také dôvody, pre ktoré nemožno ani v budúcnosti objektívne viesť riadne exekúciu (ide o napr. niektoré vady exekučného titulu, zániku pohľadávky, vady legitimácie a podobne).“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 27. marca 2019).

14. Po preskúmaní uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018, ktorého právoplatnosť nebola oprávneným ako aj povinným spochybnená, exekučný súd konštatuje, že predchádzajúce exekučné konanie vedené medzi oprávneným a povinným, ktorého predmetom bolo vymoženie totožného nároku bolo zastavené, pretože sa „v predmetnej exekúcii vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze“ (bod 7 odôvodnenia predmetného uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica). Z predmetného uznesenia nepochybne vyplýva, že predchádzajúce exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu skonštatovanej nevymáhateľnosti nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní v dôsledku oddlženia povinného. Nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorý bol oddlžený podľa štvrtej časti , má trvalý charakter a pokiaľ bola exekúcia vedená na majetok takéhoto oddlženého dlžníka z tohto dôvodu zastavená, potom takéto zastavenie exekúcie má trvalé účinky a pôsobí ako právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Teda, ak by sa oprávnený opätovne domáhal vykonania exekúcie voči svojmu oddlženému dlžníkovi na vymoženie nároku, ktorý sa v dôsledku oddlženia dlžníka stal nevymáhateľným, takéto nové exekučné konanie bude trpieť od svojho začiatku neodstrániteľnou vadou konania spočívajúcou v prekážke rozhodnutej veci.

15. Exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania nezískal vedomosť o tom, že oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018 podal opravný prostriedok, resp. že by toto uznesenie bolo zrušené alebo stratilo svoje účinky. Exekučný súd sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného, že by predmetné uznesenie o zastavení exekučného konania z dôvodu podľa ustanovenia nemalo predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je aj prejavom princípu právnej istoty v tom smere, že pokiaľ príslušný orgán (súd) svojim právoplatným rozhodnutím vytvorí určitý právny stav (v tomto prípade zastavenie exekúcie pre nevymáhateľnosť vymáhanej pohľadávky) tento (judikovaný) právny stav trvá pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene okolností - pomerov, ktorá však vždy musí nastať po vzniku (vydaní) právoplatného rozhodnutia. Ako to exekučný súd už v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie účinky oddlženia spočívajúce v nevymáhateľnosti dlhov oddlženého dlžníka pôsobia trvalo do budúcnosti.

16. Vzhľadom na to, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia povinného subjektu konkurzom podľa štvrtej časti a táto právna skutočnosť bola skonštatovaná skorším rozhodnutím exekučného súdu v tejto exekučnej veci, vznikla existencia neodstrániteľnej prekážky tohto exekučného konania spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje existenciu inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu a preto exekučný súd túto exekúciu ako celok podľa Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

17. Keďže táto exekúcia bola v celom rozsahu zastavená, exekučný súd sa ostatnými dôvodmi zastavenia exekúcie uvedenými povinným v návrhu na zastavene exekúcie nebude ďalej v tomto uznesení zaoberať, pretože ostatné dôvody zastavenia exekúcie namietané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú už pre toto exekučné konanie bezpredmetné - irelevantné, tzn. už nemajú relevanciu pre rozhodovanie exekučného súdu v tomto exekučnom konaní, pretože táto exekúcia bola týmto uznesením aj bez potreby posúdenia ostatných dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie ako celok zastavená.

18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.

19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

21. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)

22. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

23. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. Podľa , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

25. Podľa , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

26. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol exekučnému súdu, aby zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia povinného.

27. Táto exekúcia bola zastavená z dôvodu, že nárok vymáhaný v tejto exekúcii sa v dôsledku oddlženia povinného stal nevymáhateľným, čo bolo už právoplatne skonštatované uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018, ktorým bola exekúcia vedená medzi totožnými účastníkmi konania, na podklade rovnakého exekučného titulu a o vymoženie totožnej pohľadávky zastavená. Na základe už vyššie uvedeného v odôvodnení tohto uznesenia exekučný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní mal vedomosť o právoplatnom uznesení Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018 a aj napriek právoplatnému zastaveniu predchádzajúcej exekúcie z dôvodu nevymáhateľnosti vymáhanej pohľadávky v dôsledku oddlženia povinného podal v tej istej exekučnej veci nový návrh na vykonanie exekúcie. Zastavenie tejto exekúcie teda možno jednoznačne a bez pochyby pričítať oprávnenému. Preto povinný má voči oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods.

2 Exekučného poriadku nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil. Keďže táto exekúcia bola z uvedeného dôvodu zastavená v celosti, exekučný súd prizná povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania bez akéhokoľvek krátenia (v rozsahu 100 %).

28. Účelne vynaložené trovy povinného v tomto exekučnom konaní súvisia s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný povinným prostredníctvom právneho zástupcu. Povinnému v tomto exekučnom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za (1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia a (2) spísanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V zmysle už ustálenej rozhodovacej praxe exekučného pracoviska Okresného súdu Banská Bystrica za tarifnú hodnotu veci sa považuje istina vymáhaného nároku, ako predmetu právnej služby. Výška istiny pohľadávky uplatnenej oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie je v sume 82 307,29 Eur, preto odmena advokáta za poskytovanie právnych služieb v exekučnom konaní je v zmysle za jeden úkon právnej služby v sume vo výške 292,94 Eur. Teda výška účelne vynaložených trov právneho zastúpenia povinného v tomto exekučnom konaní je vo výške 729,14 Eur (odmena advokáta za 2 úkony právnej služby 2 x 292,94 Eur + paušálna náhrada za dva úkony právnej služby za rok 2021 v sume 2 x 10,87 Eur + DPH vo výške 121,52 Eur).

29. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 729,14 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

30. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.

31. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

34. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

35. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.

36. Podľa prvej vety Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnej činnosti) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

37. Podľa vykonávacej , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

38. Podľa vykonávacej , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

39. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie si podaním zo dňa 11.08.2021 uplatnil trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur pozostávajúce z paušálnych výdavkov v sume 60,00 Eur + 20 % DPH.

40. Táto exekúcia sa zastavila z dôvodu, že tu je iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu spočívajúca v nevymáhateľnosti pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii. Zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, pretože ako to už exekučný súd v časti odôvodnenia tohto uznesenia týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov exekučného konania povinného uviedol, oprávnený už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní musel mať vedomosť o právoplatnom uznesení Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018. Aj napriek uvedenému právoplatnému rozhodnutiu o zastavení predchádzajúcej exekúcie z dôvodu nevymáhateľnosti vymáhanej pohľadávky v dôsledku oddlženia povinného podal v tej istej exekučnej veci nový návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd musí opätovne zopakovať, že dôvod zastavenia tejto exekúcie možno jednoznačne a bez pochyby pričítať oprávnenému. Preto trovy exekúcie povereného súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí oprávnený.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa Exekučného poriadku odkladný účinok nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom zastavenia tejto exekúcie (prekážka právoplatne skončenej veci bola prítomná v tomto exekučnom konaní už od samotného začiatku), poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle vykonávacej patrí náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 %, t.j. vo výške 30,00 Eur bez DPH. Keďže poverený súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho náhrada výdavkov o DPH a teda poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov v celkovej výške 36,00 Eur (30,00 Eur + 20 % DPH = 36,00 Eur).

42. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi vo výške 36,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.