Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/1556/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Ing. A. O., T.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO 36 867 454 proti povinnému Ing. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XXX, XXX XX Z. I., právne zastúpený JUDr. Martin Dianiška, LL.M., advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 82.307,29 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marcelom Kroupom, Exekútorský úrad Myjava, Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.09.2021 takto

rozhodol:

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.09.2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti so sťažnosťou vo výške 364,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 03.09.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, II. výrokom zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 729,14 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a III. výrokom zaviazal oprávneného nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Marcel Kroupa, so sídlom exekútorského úradu Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO 42 026 067 trovy exekúcie vo výške 36,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právnym dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môže byť akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (resp. vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu). Medzi tieto dôvody môže patriť napr. premlčanie nároku z exekučného titulu, neexistencia spôsobilého podkladu na vykonanie exekúcie - exekučného titulu, strata vykonateľnosti exekučného titulu, nulitnosť exekučného titulu, materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, absencia aktívnej alebo pasívnej exekučnej legitimácie, ale aj nedostatok neodstrániteľných procesných podmienok exekučného konania. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení . Sú nimi napr. právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencia) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita strán sporu (§

61 a nasl. ) a iné. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky súdneho konania patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Nesplnenie niektorej z neodstrániteľných podmienok konania má vždy bez ďalšieho za (procesný) následok zastavenie konania. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. októbra 2011) k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi (totožnosť účastníkov konania), 3.) a o tej istej veci (totožnosť predmetu exekučného konania - vymáhaného nároku). Totožnosť predmetu exekučného konania nastáva, ak predmetom exekučného konania je totožný nárok oprávneného voči povinnému priznaný tým istým exekučným titulom. Totožnosť účastníkov exekučného konania nastáva, ak účastník exekučného konania vystupuje vo viacerých prebiehajúcich exekučných konaniach voči tomu istému účastníkovi exekučného konania na rovnakej procesnej strane exekučného konania. Pre skúmanie existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae, res iudicata) v exekučnom konaní je potrebné skúmať dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania týkajúceho sa totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania - vymáhaného nároku. „Nie každé právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie tvorí prekážku res iudicata, ale iba také rozhodnutie, ktorého dôvody sú trvalého, resp. nezvratného charakteru. Nejde teda o dôvody „pre tentokrát“ (napríklad neexistencia exekvovateľného majetku u povinného, t. j. bývalé dôvody zastavenia exekúcie podľa ale napr. i h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017) ale ide o také dôvody, pre ktoré nemožno ani v budúcnosti objektívne viesť riadne exekúciu (ide o napr. niektoré vady exekučného titulu, zániku pohľadávky, vady legitimácie a podobne).“ (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 27. marca 2019).

3. Ďalej v odôvodnení vyšší súdny úradník uviedol, že po preskúmaní uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018, ktorého právoplatnosť nebola oprávneným ako aj povinným spochybnená, exekučný súd konštatoval, že predchádzajúce exekučné konanie vedené medzi oprávneným a povinným, ktorého predmetom bolo vymoženie totožného nároku, bolo zastavené, pretože sa „v predmetnej exekúcii vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze“ (bod 7 odôvodnenia predmetného uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica). Z predmetného uznesenia nepochybne vyplýva, že predchádzajúce exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu skonštatovanej nevymáhateľnosti nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní v dôsledku oddlženia povinného. Nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorý bol oddlžený podľa štvrtej časti ZoKR, má trvalý charakter a pokiaľ bola exekúcia vedená na majetok takéhoto oddlženého dlžníka z tohto dôvodu zastavená, potom takéto zastavenie exekúcie má trvalé účinky a pôsobí ako právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Teda, ak by sa oprávnený opätovne domáhal vykonania exekúcie voči svojmu oddlženému dlžníkovi na vymoženie nároku, ktorý sa v dôsledku oddlženia dlžníka stal nevymáhateľným, takéto nové exekučné konanie bude trpieť od svojho začiatku neodstrániteľnou vadou konania spočívajúcou v prekážke rozhodnutej veci. Exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania nezískal vedomosť o tom, že oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. júla 2018 podal opravný prostriedok, resp. že by toto uznesenie bolo zrušené alebo stratilo svoje účinky. Exekučný súd sa nestotožnil s právnym názorom oprávneného, že by predmetné uznesenie o zastavení exekučného konania z dôvodu podľa ust. § 167f ods. 2 ZoKR nemalo predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je aj prejavom princípu právnej istoty v tom smere, že pokiaľ príslušný orgán (súd) svojim právoplatným rozhodnutím vytvorí určitý právny stav (v tomto prípade zastavenie exekúcie pre nevymáhateľnosť vymáhanej pohľadávky), tento (judikovaný) právny stav trvá pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene okolností

- pomerov, ktorá však vždy musí nastať po vzniku (vydaní) právoplatného rozhodnutia. Ako to exekučný súd už v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie, účinky oddlženia spočívajúce v nevymáhateľnosti dlhov oddlženého dlžníka pôsobia trvalo do budúcnosti. Vzhľadom na to, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia povinného subjektu konkurzom podľa štvrtej časti ZoKR a táto právna skutočnosť bola skonštatovaná skorším rozhodnutím exekučného súdu v tejto exekučnej veci, vznikla existencia neodstrániteľnej prekážky tohto exekučného konania spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného exekučný súd konštatoval existenciu inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto exekučný súd túto exekúciu ako celok podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku I. výrokom zastavil.

4. Na záver súd skonštatoval, že ostatnými dôvodmi zastavenia exekúcie uvedenými povinným v návrhu na zastavene exekúcie sa v tomto uznesení nezaoberal, keďže táto exekúcia bola v celom rozsahu zastavená, pretože ostatné dôvody zastavenia exekúcie namietané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú už pre toto exekučné konanie bezpredmetné - irelevantné, tzn. už nemajú relevanciu pre rozhodovanie exekučného súdu v tomto exekučnom konaní, pretože táto exekúcia bola týmto uznesením aj bez potreby posúdenia ostatných dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie ako celok zastavená.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že nemôže súhlasiť s vymedzeným dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vychádza pritom z prvého výroku napadnutého uznesenia ako aj z jeho odôvodnenia. Jediným dôvodom, pre ktorý exekučný súd exekúciu zastavil, je existencia predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.07.2018, sp. zn. , ktoré rozhodnutie podľa názoru exekučného súdu zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený s vyjadreným právnym názorom exekučného súdu nemôže súhlasiť, poukazujúc v tomto kontexte na osobitnú právnu úpravu ust. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého znenie následne i citoval. Reflektujúc obsah a zmysel vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca dáva veriteľovi možnosť domáhať sa uspokojenia z majetku dlžníka, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušiel, a to bez ohľadu na jeho oddlženie a právne konzekvencie s tým spojené vrátane nevymáhateľnosti pohľadávok veriteľov. Uvedený prístup zákonodarcu, na ktorý oprávnený poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2021, je legitímnym vyjadrením vôle zákonodarcu umožniť, aby aj po vyhlásení konkurzu a oddlžení dlžníka, ostala individuálnemu veriteľovi, v prospech ktorého bol založený dôvod odporovateľnosti právneho úkonu, zachovaná možnosť postihnúť majetok, ktorý z majetku dlžníka „ušiel“ pred vyhlásením konkurzu, z ktorého dôvodu nemôže byť tento majetok predmetom pomerného uspokojenia z konkurznej podstaty a jej speňaženia pre účely kolektívneho uspokojenia ostatných veriteľov. Z praktického hľadiska exekučný súd v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vedenú exekúciu ex lege v zmysle ust. zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastaví; to však žiadnym spôsobom nevylučuje následný postup veriteľa v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii a uplatnenie jeho práva z odporovateľného právneho úkonu, prípadne aj v podobe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Ďalej uviedol, že zákonná úprava o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje dôvod sui generis, ktorý prelamuje nielen účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a jeho oddlženia, ale aj akékoľvek úvahy o založení prekážky res iudicata pre prípad opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Ak by tomu tak nebolo, veriteľ, v prospech ktorého je založená odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka, by nemal k dispozícii žiaden právny nástroj na uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka, napriek tomu, že mu takéto právo garantuje zákonodarca v už spomenutom o konkurze a reštrukturalizácii. Pri aktuálnom znení o konkurze a reštrukturalizácii v zásade nepripadá do úvahy iný postup, ako ten, že exekučný súd v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného exekúciu zastaví. Ak však oprávnený spĺňa podmienky v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, neexistuje iný dostupný právny prostriedok, ani iný procesný postup ako sa domôcť svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky z ušlého majetku dlžníka, ako cestou opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to aj v prípade nevymáhateľnosti pohľadávky. Ak by exekučný súd konal inak a exekúciu by z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nezastavil (v prípade pohľadávok uspokojovaných v rámci konkurzu dlžníka a pohľadávok nevymáhateľných), uvedomujúc si, že oprávnený má možnosť postupovať v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, išlo by o konanie exekučného súdu v rozpore s legislatívnou povinnosťou vymedzenou v o konkurze a reštrukturalizácii. Preto je potrebné akcentovať, že iný postup ako zastavenie exekúcie zo strany exekučného súdu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a následné opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, vychádzajúc z textácie o konkurze a reštrukturalizácii, nie je v zmysle legislatívnej úpravy de lege lata možný. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad, nie je rozhodujúce a ani právne relevantné, či oprávnený podal voči uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.07.2018, sp. zn. , opravný prostriedok alebo nie, ani to či sa toto rozhodnutie stalo právoplatným, keďže v danom prípade nemôže predstavovať prekážku res iudicata. Napriek tomu, že sa oprávnený nestotožňuje s

výrokom, ani odôvodnením spomenutého uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení pôvodnej exekúcie, možnosť oprávneného domáhať sa uspokojenia v zmysle na o konkurze a reštrukturalizácii z majetku, ktorý pred vyhlásením konkurzu ušiel z majetku povinného, tým nepochybne nie je dotknutá, a to hoc aj opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený tak dôvodne podal návrh na opätovné vedenie exekúcie a predmetná exekúcia je nepochybne vedená dôvodne až do okamihu uspokojenia pohľadávky oprávneného z majetku dotknutého odporovateľným právnym úkonom povinného.

7. Vyšší súdny úradník sa zároveň pri svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal právnymi konzekvenciami, ktoré v danom prípade zakladá judikovaná odporovateľnosť právneho úkonu povinného v zmysle priloženého rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. . Naopak v odôvodnení svojho rozhodnutia (napadnutého uznesenia) len stroho konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného, že by predmetné uznesenie o zastavení exekučného konania z dôvodu podľa ZoKR nemalo predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to napriek tomu, že oprávnený už v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 23.04.2021 pomerne podrobne poukázal na významné právne účinky o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je potrebné aplikovať na predmetné exekučné konanie. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zároveň uviedol nasledovné: „Nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorý bol oddlžený podľa štvrtej časti ZoKR, má trvalý charakter a pokiaľ bola exekúcia vedená na majetok takéhoto oddlženého dlžníka z tohto dôvodu zastavená, potom takéto zastavenie exekúcie má trvalé účinky a pôsobí ako právoplatne rozhodnutá vec (res iudicata). Teda, ak by sa oprávnený opätovne domáhal vykonania exekúcie voči svojmu oddlženému dlžníkovi na vymoženie nároku, ktorý sa v dôsledku oddlženia dlžníka stal nevymáhateľným, takéto nové exekučné konanie bude trpieť od svojho začiatku neodstrániteľnou vadou konania spočívajúcou v prekážke rozhodnutej veci.“ Vyjadrený právny názor exekučného súdu je zjavne nesprávny vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, na ktoré už oprávnený v obsahu tohto podania poukázal. Prezentovaný právny názor súdu by bolo možné považovať za správny, to však výlučne za kumulatívneho splnenia podmienok, že by v danom prípade išlo o pohľadávku oprávneného, ktorá podlieha uspokojeniu v konkurze povinného, resp. by išlo o pohľadávku nevymáhateľnú a zároveň že nie sú splnené podmienky pre postup, resp. pre aplikáciu o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. že v danom prípade nie je založené právo oprávneného domáhať sa uspokojenia z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetku povinného. V danom prípade však ani jedna z vyššie uvedených podmienok nie je splnená, keďže pohľadávka oprávneného uplatňovaná podaným návrhom na vykonanie exekúcie je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia v konkurze dlžníka (povinného) a v zmysle toho pohľadávkou vymáhateľnou; a zároveň oprávnený preukázal už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. bola právoplatne judikovaná odporovateľnosť scudzovacieho právneho úkonu dlžníka (povinného), čo nepochybne zakladá dôvod pre aplikáciu o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade tak konkurz povinného a jeho oddlženie nezaložilo vo vzťahu k oprávnenému a jeho zmenkovej pohľadávke uplatňovanej podaným návrhom na vykonanie exekúcie do budúcna trvalý a ani nemenný stav. Tak ako z vyššie uvedených skutočností a citovanej zákonnej úpravy bez ďalšieho vyplýva, vymáhaná pohľadávka oprávneného je aj naďalej vymáhateľná, bez akejkoľvek možnosti uvažovať o založení prekážky res iudicata.

8. Na záver sťažnosti oprávnený uviedol, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo v Obchodnom vestníku zverejnené a verejne dostupné už v čase, kedy exekučný súd rozhodoval o vydaní poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Napriek tomu exekučný súd v čase rozhodovania o vydaní poverenia nevzhliadal žiadne prekážky ani dôvody, ktoré by vydaniu poverenia bránili a pre ktoré by mohol a mal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť. V zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku je pritom obligatórnou povinnosťou exekučného súdu návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť napríklad pre prípad, ak na základe svojho prieskumu exekučný súd zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s Exekučným poriadkom, či z dôvodu, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená. Ak teda exekučný súd napriek prieskumu podaného návrhu a exekučných titulov, na podklade ktorých je predmetná exekúcia vedená, nevzhliadol pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie žiadne prekážky, pre ktoré by mal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť, je viac ako prekvapujúce, že tieto dôvody vzhliada až dodatočne, napriek tomu, že v čase jeho rozhodovania o vydaní poverenia už existovali, resp. už v tom čase bolo verejne dostupné rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného a

o jeho oddlžení. Oprávnený tak záverom bilancujúc vyššie uvedené skutočnosti a relevantnú zákonnú úpravu uviedol, že exekučný súd, za ktorý v predmetnom prípade rozhodoval vyšší súdny úradník, sa v rámci svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal s argumentáciou oprávneného uplatnenou už v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 23.04.2021, v dôsledku čoho dospel exekučný súd k nesprávnym právnym záverom, čo premietol do vecne nesprávnych výrokov napadnutého uznesenia. Oprávnený sa tak podanou sťažnosťou domáha, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.09.2021, sp. zn. (vydané vyšším súdnym úradníkom) zrušil a vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi späť s právnym názorom na ďalšie konanie.

9. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nie je správne tvrdenie oprávneného, že „zákonná úprava o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje dôvod sui generis, ktorý prelamuje nielen účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a jeho oddlženia, ale aj akékoľvek úvahy o založení prekážky res iudicata pre prípad opätovného návrhu na vykonanie exekúcie“. V prvom rade podľa ZoKR „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.“ Pôvodnou pohľadávkou oprávneného podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2010 (vydaného v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu) a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 16.06.2010, ktorými oprávnený dôvodí v návrhu na vykonanie exekúcie, mala byť pohľadávka vo výške 1.590.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2005 (zaplatenia ktorej sa však oprávnený nikdy nedomáhal). Oprávnený sa však návrhom na vykonanie exekúcie nedomáha uspokojenia tejto pôvodnej pohľadávky ale inej zmenkovej pohľadávky vyplývajúcej zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.07.2010 a naň nadväzujúcich rozhodnutí Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu v Trenčíne (t. j. oprávnený sa domáha uspokojenia nového, abstraktného záväzku). V návrhu na vykonanie exekúcie teda oprávnený spojil exekučné tituly, ktoré spolu nesúvisia a zneužil pritom podobnosť pohľadávok, ktoré voči povinnému eviduje. Prostredníctvom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.01.2010 sa tak nesnaží uspokojiť pôvodnú pohľadávku z titulu pôžičky (ktorej úspešne odporoval), ale inú zmenkovú pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu jeho klienta a dokonca ani v čase vyhlásenia „odporovacieho“ rozsudku ešte neexistovala. Podrobnejšie vysvetlenie súdu poskytol v časti návrhu na zastavenie exekúcie označenej ako „Kolízia exekučných titulov“, na ktorú týmto v podrobnostiach odkazuje. Oprávnený ďalej nesprávne interpretuje ZoKR v tom, že „pohľadávka oprávneného uplatňovaná podaným návrhom na vykonanie exekúcie je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia v konkurze dlžníka (povinného) a v zmysle toho pohľadávkou vymáhateľnou.“ Inými slovami oprávnený tvrdí, že pokiaľ je pohľadávka titulom zmenky vylúčená z uspokojenia podľa ZoKR, je naďalej vymáhateľná v exekučnom konaní. S takýmto výkladom práva nemožno súhlasiť. Pokiaľ by zákonodarca pohľadávky titulom zmenky považoval za naďalej vymáhateľné, zaradil by takého pohľadávky medzi tzv. nedotknuté pohľadávky podľa ZoKR, čo však neurobil. Oprávneným prezentovaný výklad neobstojí v konfrontácii s prednosťou výkladu právnych noriem súdom s cieľom materiálnej ochrany zákonnosti.

10. Ďalej vo vyjadrení povinný uviedol, že oprávnený opäť nesprávne prezentuje obsah právnej normy obsiahnutej v § 166h ods. 1 ZoKR tak, že uplatnením jeho práva z odporovateľného právneho úkonu je aj opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Opäť je teda potrebné poukázať na obsah ZoKR, podľa ktorého „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.“ ZoKR oprávnenému poskytuje právo podľa odporovať právnemu úkonu. Zo systematického výkladu ustanovenia ZoKR je nepochybné, že právo veriteľa ... domáhať sa podľa ... uspokojenia pôvodnej pohľadávky je potrebné vykladať v zmysle „odporovania právnemu úkonu“. Citované ustanovenie ZoKR neposkytuje oprávnenému právo podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V situácii, kedy oprávnený už vyčerpal právo odporovať právnemu úkonu (dávno pred podaním prvého návrhu na vykonanie exekúcie a pred oddlžením povinného) a zároveň neefektívnym spôsobom vyčerpal aj právo začať voči

osobe povinného exekučné konanie, žiadny výklad § 166h ods. 1 ZoKR nesvedčí v prospech práva oprávneného podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie a už vôbec nie spôsobom prelamujúcim prekážku res iudicata. Pokiaľ teda Okresný súd Banská Bystrica vzhliadol existenciu neodstrániteľnej prekážky tohto exekučného konania spočívajúcej v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ako inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, rozhodol správne.

11. Na záver svojho vyjadrenia z dôvodu právnej istoty v ďalšom povinný odkázal aj na ostatné dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.03.2021 pod časťami: Prekážky vyplývajúce zo ZoKR, Kolízia exekučných titulov, Zmena judikatúry k „vymáhateľnosti“ ukracovaných pohľadávok, Zmena judikatúry k „ukráteniu“ veriteľa a Premlčanie a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica v zmysle ust. sťažnosť oprávneného zo dňa 24.09.2021 voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.09.2021, č. k. , o zastavení exekúcie ako nedôvodnú zamietol a povinnému priznal náhradu trov konania.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

20. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Pokiaľ sa povinný na danú vec domáha aplikácie , tak jeho právnu argumentáciu nie

je možné použiť z vecných a časových súvislostí daného prípadu. Uvedené ustanovenie totiž umožňuje veriteľovi v prípade oddlženia jeho dlžníka domáhať sa žalobou podľa a nasl. získania nového exekučného titulu a v ňom obsiahnutého nového nároku v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky, ak preukáže, že dlžník svojim odporovateľným právnym úkonom znemožnil veriteľovo uspokojenie. Inými slovami povedané oddlženie ako jeden z druhov insolvenčného konania neznemožňuje veriteľovi podať odporovaciu žalobu podľa všeobecného súkromného práva a teda právo veriteľa domáhať sa odporovateľnosti voči tretím osobám, ktorý z dlžníkovho odporovateľného úkonu mali prospech, zostáva zachované. Z ustanovenia zároveň vyplýva v kontexte na účinky oddlženia dlžníka, že takáto žaloba by mala byť v zásade podaná veriteľom po vyhlásení oddlženia dlžníka a v žalobnom petite by mal žalobca žalovať na zaplatenie náhrady v zmysle za bodkočiarkou . Uvedené vplýva z jednak z textu uvedeného ustanovenia, kde tento nový nárok nahrádza pôvodnú pohľadávku, ktorá sa oddlžením stala už nevymáhateľnou ako aj z toho, že vo svojej podstate odporovacia žaloba podľa je určovacou žalobou sui generis a teda rozsudok, ktorý je výsledkom takéhoto konania, sám o seba nie je spôsobilým byť riadnym podkladom pre exekúcie. Ak sa však pôvodný nárok stane oddlžením nevyhamáteľným, tak potom musí byť žalobný petit uvedenej žaloby formulovaný podľa za bodkočiarkou . Zjednodušene povedané oddlženie dlžníka má taký význam pre odporovacie konanie, že žalobca môže žiadať žalobu už iba náhradu od tretej osoby. Ak táto náhrada je právoplatne priznaná, následne si ju veriteľ môže uplatniť v exekučnom konaní od tretej osoby. Z charakteru odporovacej žaloby a z toho, kto je pasívne vecne legitimovaný pri takejto žalobe, tiež vyplýva, že povinný z exekučného titulu a následne i v exekučnom konaní bude iná osoba ako dlžník, resp. pôvodný povinný.

24. Premietnutím vyššie uvedených záverov na prejednávanú vec, pokiaľ sa oprávnený dožaduje aplikácie v danej veci, musí mať v ruke, resp. priložiť k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok, ktorým mu súd priznal nárok v zmysle ZoKRv spojení s za bodkočiarkou . Takýto exekučný titul však k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený nebol. Pripojený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. vo svojom enunciáte nemá vyjadrenú vyššie uvedenú náhradu od tretej osoby. Pokiaľ oprávnený má za to, že je ním uvedený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.01.2010, sp. zn. , ktorý bol vydaný 8 rokov pred oddlžením povinného, spĺňa podmienky , tak sa mýli. Taktiež sa mýli v tom, ako správne uviedol povinný vo vyjadrení, že pokiaľ zákonodarca v zmysle umožňuje domáhať sa podľa uspokojenia pôvodnej pohľadávky, je to potrebné vykladať v zmysle „odporovania právnemu úkonu“. Citované ustanovenie neposkytuje oprávnenému právo podať podľa Exekučného poriadku opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto pohľadu je rozhodnutie vecne správne, nakoľko tu neexistuje a nebola preukázaná žiadna skutočnosť (rozhodnutie), ktorá by prelamovala účinky oddlženia povinného podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.05.2018, ani účinky zastavenia exekúcie podľa uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.07.2018.

25. Na záver odôvodnenie exekučný súd nemôže neuviesť, že už v čase vydania uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.07.2018 o zastavení exekúcie bol v platnosti a účinnosti a už vtedy mohol oprávnený vyššie uvedené argumenty použiť v rámci sťažnosti proti vydanému uzneseniu. Mohol teda kategoricky žiadať zrušenie uvedeného uznesenia z dôvodu, že exekúcie nebola správne zastavená, nakoľko súd mal zohľadniť .

26. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti namieta, že súd pri prieskume návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvody na zamietnutie návrhu, súd uvádza, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku len zisťuje, či nie sú splnené dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie taxatívne stanovené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, keď v tomto štádiu vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a pripojených príloh a pokiaľ nezistí žiaden dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. To však neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol dospieť k záveru opačnému. Samotné poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím súdu, ale ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Keďže súd pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiaden z taxatívne stanovených dôvodov na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, postup súdu nebol nesprávny, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie a následne po prejednaní opozičného sporu túto zastavil.

27. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. sp. zn. zo dňa 03.09.2021 zamietol.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

30. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Súd v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, a to v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti oprávneného proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 03.09.2021, ktorým súd vyhovel jeho návrhu a exekúciu zastavil, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti) á 292,94 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 1 x 10,87 eur, spolu suma 303,81 eur + 20 % DPH, t. j. 364,57 eur. Súd má za to, že oprávnenému možno dôvod zastavenia pričítať, keďže si v konaní uplatňoval nevymáhateľnú pohľadávku a z tohto dôvodu bola exekúcia zastavená, a preto súd zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti so sťažnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.