Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Er/4298/2013

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: CEE COLLECT FUND 1 LTD, AgiouNikolaou, 67-69, 1st. floor, Flat/Office, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, IČO: HE308237, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36715352, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., o vymoženie uloženej povinnosti 660,84 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 157,82 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad so sídlom Československej armády 1, Martin, pod sp.zn. EX 13277/2013, ako nástupca pôvodného súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, o námietkach oprávneného, takto

rozhodol:

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydanému súdnym exekútorom dňa 25.6.2020 pod č. EX 13277/2013 z a m i e t a.

II. Súd návrh oprávneného zo dňa 23.7.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti , z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísanej do zápisnice súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom dňa 11.12.2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 * 184571, vydaného Okresným súdom Košice II dňa 9.1.2014, bol exekúciou poverený súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo, ktorého nástupca je súdny exekútor Mgr. Milan Somík. Prvotné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 9.1.2014.

2. Dňa 26.8.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle ust. (ďalej len ZoUNEK) „stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.“ V danom prípade bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15 eur priamo na účet oprávneného, o čom bol súdny exekútor informovaný listom zo dňa 19.12.2019. Oprávnený je toho názoru, že je právne irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaný na účet súdneho exekútora, alebo priamo oprávnenému, tento názor podporujú aj uznesenia OS Topoľčany, sp. zn. zo dňa 19.5.2020, OS Spišská Nová Ves, sp. zn. , zo dňa 13.7.2020, z ktorých oprávnený citoval. Zároveň oprávnený namietol uplatnený nárok na paušálne trovy, nakoľko predmetná exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií čo je v rozpore s ustanovením ZoUNEK a v zmysle ZoUNEK súdny exekútor zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie po uplynutí lehoty podľa ZoUNEK až 3.7.2020. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj podnet aby súd podľa a nasl. zákona 314/2018

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania SR o súlade ustanovení s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, č.l. 46 ods. 1, č.l 47 ods. 3, č.l. 48 ods. 1 a čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, diskrimináciu určitých účastníkov konania a veriteľov, vylúčenú súdnu ochranu, porušenie práva na zákonného sudcu.

4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril v podaní zo dňa 25.8.2020, kde navrhol námietky zamietnuť ako nedôvodné. Z všeobecnej praxe exekučných súdov ako aj zo Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019 ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15 eur musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora: „Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii.“ Uvedený právny názor súdneho exekútora potvrdzujú aj uznesenia: OS Rimavská Sobota sp. zn. -44 zo dňa 30.06.2020, OS Považská Bystrica sp.zn. – 25 zo dňa 06.07.2020, OS Michalovce sp. zn. zo dňa 29.06.2020, OS Galanta v odôvodnení rozhodnutia – 33 zo dňa 12.06.2020, OS Bratislava V sp. zn. zo dňa 28.05.2020. Oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.02.2019. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda v zmysle Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 25.6.2020 súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 13277/2013 (ďalej len Upovedomenie), na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 eur na účet exekútora. Upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 3.7.2020. Námietky proti Upovedomeniu boli súdnemu exekútorovi doručené v zákonnej 30 – dňovej lehote.

6. Podľa ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").

7. Podľa ust. , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa ust. , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

9. Podľa ust. , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

10. Podľa ust. , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa ust. , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška

paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

12. Podľa ust. , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

13. Podľa ust. , Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

14. Podľa ust. , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7).

15. Podľa ust. , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa ust. , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

17. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

18. Oprávnený vo svojom podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.

19. Zákon upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie () zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd(napr. , ). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na

Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zastavené. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , , , , . Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa sú ústavne udržateľné.

20. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s . Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s . Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s , naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s , pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s , a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie.

Na základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

21. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii jednoznačne upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé, že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola. V zmysle ustanovenia to, že stará exekúcia nie je zapísaná v CRE sa spája so sankciou straty nároku na paušálne trovy, avšak nemá vplyv na zákonnosť vydaného Upovedomenia.

22. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. -18 zo dňa 09. 06. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy , nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie , za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa , v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

23. V danom prípade došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od doručenia prvotného poverenia. Stará exekúcia bola uplynutím rozhodnej doby ex lege zastavená. V predmetnej exekučnej veci nedošlo k predĺženiu rozhodnej doby, rovnako sa na exekúciu nevzťahujú absolútne ani relatívne výnimky zo zákona , kedy by nedošlo k zastaveniu starej exekúcie v zmysle tohto o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), účinnosťou zákona došlo ex lege k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby, t.j. v danom prípade k 1.1.2020. Súdny exekútor Upovedomením deklaruje, potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje skutočnosť – zastavenie starej exekúcie a teda súdny exekútor postupoval správne, keď Upovedomenie vydal. V danom prípade je sporné, či súdny exekútor dodržal lehotu na zaslanie oprávnenému v zmysle ust. , čo ale nezakladá jeho nezákonnosť, ale spája sa s prípadnou sankciou definovanou v ust. a to, že by nemal nárok na náhradu paušálnych trov.

24. Súd má za to, že z ust. je zrejmé, že zákonodarca viazal vznik nároku na náhradu paušálnych trov na včasné zaslanie upovedomenia o zastavení exekúcie

(v lehotách podľa ), nedodržanie zákonných lehôt však nemá vplyv na zákonnosť Upovedomenia. Pre posudzovanie námietok proti Upovedomeniu je relevantné, iba či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege – ako aj v tomto prípade, čo súdny exekútor iba deklaruje vydaním Upovedomenia a v prípade, že tak neučiní, môže jeho nečinnosť nahradiť súd vydaním uznesenia v zmysle ust. v ktorom určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

25. V zmysle ustanovenia veta prvá , v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle ustanovenia , alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie. Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdneho exekútora, ktoré plne odzrkadľuje vyjadrenie MS SR a to, že výťažkom je len plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia. Prípadné plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (napr. ručiteľ, záložný dlžník...), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, nemožno považovať za dosiahnutý výťažok v zmysle ustanovení Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, a preto nie je možné sa stotožniť s námietkou oprávneného, že aj plnenie priamo jemu poukázané sa považuje za dosiahnutý výťažok v exekúcií.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že námietky oprávneného v celom rozsahu zamietol, nakoľko v predmetnej exekučnej veci došlo účinnosťou zákona k zastaveniu starej exekúcie ex lege zo zákona a súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovenia a doručil ho oprávnenému.

27. Záverom súd poznamenáva, že porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Vzhľadom na to, že podľa nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by si na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor uplatnil svoje právo na paušálne trovy.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. ( ).