Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_29Csp-204-2020.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/204/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47967692, proti žalovanej: K.R. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, o zaplatenie 1.598,65 EUR s prísl. a o vzájomnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe z a s t a v u j e.
II. Vo vzťahu ku konaniu o žalobe p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. U r č u j e, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.07.2008 je bezúročný a bezpoplatkový.
IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.7.2008, v časti 3 Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 7, v znení: ,, Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou pôvodne podanou v upomínacom konaní 11Up/1148/2018 dňa 03.12.2018 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1.598,65 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne a 24 % zmluvným úrokom od 10.11.2018 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého zo strany jeho právneho predchodcu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.07.2008 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1659,70 EUR. V dobe od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ resp. v zozname platieb. V zmysle obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaná dostala do omeškania s platením splátok, vznikol nárok od dlžníka požadovať predčasné splatenie úveru.
3. Predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.12.2014.
4. Vo veci bol dňa 29.06.2020 vydaný platobný rozkaz, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 1598,65 EUR s 8% úrokom z omeškania ročne od 10.11.2018 do zaplatenia.
5. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala odpor žalovaná so vznesením námietky premlčania. Uviedla, že k zosplatneniu došlo dňa 07.05.2009 a k podaniu žaloby 03.12.2018, čo je viac ako 3 roky odo dňa zosplatnenia úveru a preto je nárok žalobcu premlčaný v 3-ročnej premlčacej dobe.
6. Podaním zo dňa 07.12.2020 sa žalovaná vzájomnou žalobou domáhala určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.
7. Uviedla, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje obligatórna náležitosť zmluvy uvedená v § 4 ods. 2 písm. d) a j) zák.č. 258/2001 Z.z. Úverová zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v sume 26.81 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN a podľa oficiálnej internetovej kalkulačky je táto 29,40 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN.
8. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedla, že uvedená zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, pričom nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky dospel aj Okresný súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. 24C/182/2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 19Co/88/2018.
9. Žalobca sa nestotožnil s námietkou žalovanej o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže v zmluve o úvere je uvedené obchodné meno a adresa pôvodného veriteľa. Taktiež je uvedená výška RPMN a aj výška celkových nákladov, preto aj druhé tvrdenie žalovanej je nepravdivé a účelové. Žalobca zároveň podotýka, že výška RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako uvádza žalovaná, na základe ktorej skutočnosti je RPMN v prospech žalovanej ako spotrebiteľa. Čo sa týka určenia výšky celkových nákladov tak k tomuto žalobca uvádza, že v mesačnej splátke bolo započítané i poistenie úveru, o ktoré žalovaná požiadala a zároveň pôvodný veriteľ zostavuje rozpis splátok, kedy vždy posledná splátka nie je vo výške mesačnej, ale vždy v nižšej sume. K neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukázal na ustanovenie § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. s uvedením, že uvedené zákonné ustanovenie ukladá povinnosť banke klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok je klientova daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
10. Formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma. Podľa všeobecných ustanovení o zmluvách v Občianskom zákonníku sa vyžaduje, aby aj akékoľvek zmeny, alebo doplnenia rozhodcovskej zmluvy, ktoré si zmluvné strany medzi sebou dohodli, mali písomnú formu. Ustanovujú sa alternatívne spôsoby, kedy je písomná forma zachovaná. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom nezmluvnom dokumente. Môže byť uzavretá vzájomnou korešpondenciou, pričom návrh a akceptácia nemusia byť obsiahnuté v tej istej listine. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, žalovaná sa nevyjadrila akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci akou by bol prípad neskorší proces dokázala náležite naplánovať. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 2CoE/292 a 492/2012, Krajského súdu v Žiline 9CoE/68/2012 a Krajského súdu v Bratislave 2CoE/403/2012.
11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.09.2021 (pred začatím pojednávania vo veci samej) zobral žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania, nakoľko zo strany žalovanej dochádza k zjavnému zneužívaniu práva, keď nárok z jednej úverovej zmluvy napadla vo viacerých konaniach. Zároveň uvádza, že nie jeho zavinením dochádza k zastaveniu konania, ale k späťvzatiu žaloby v predmetnom spore bol donútený inými rozhodnutiami vo veci samej týkajúcimi sa jednej a tej istej pohľadávky.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
16. Keďže žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie postupom podľa § 144-146 CSP zastavil.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 CSP a žalobcovi, ktorý z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trov konania o žalobe v rozsahu 100 %. V danom prípade žalobca nepreukázal, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná úhradou uplatnenej pohľadávky po podaní žaloby, práve naopak žalobca svoje dispozičné právo na spätvzatie žaloby využil potom ako žalovaná voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania. Na základe uvedeného, tak nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.
18. Súd na základe skutkových tvrdení žalovanej, popretí skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením zmluvy o úvere, ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:
19. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. dňa 03.07.2008 uzatvorila so žalovanou zmluvu o úvere v predmete poskytnutia úveru 50.000 Sk s uvedením výšky mesačnej splátky 1.530 Sk, dátumu splátky vždy k 15. dňu v mesiaci, počtu splátok 60, dátumu prvej platby 15.08.2008, úrokovej sadzby 24 %, celkovej výšky nákladov 36.986,36 Sk, dátumu konečnej splatnosti úveru 15.07.2013, RPMN 26,81 % a priemernej hodnoty RPMN 64,79 %. Súčasťou uvedenej zmluvy bola aj žiadosť o poistenie schopnosti splácať úver s označením základného súboru.
20. V časti 3 bodu 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. 21. Je nesporné, že predmetný vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu je vzťahom spotrebiteľským, keďže zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kedy právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku nepochybne spĺňa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.
22. Je nesporné, že žalovaná sa vzájomnou žalobou domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru.
23. Súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj žalobu o neplatnosť, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobvanej je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok z ust. § 137 písm. c/ CSP umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru má žalovaná - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jej postavenie sa stane istejšie, keďže nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie NS SR zo dňa 31.7.2009 pod sp. zn. 1MCdo/1/2009).
24. V predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru žalovaná odôvodnila tým, že v prejednávanej úverovej zmluve nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že nemá inú možnosť ako zistiť, či úver je alebo nie je bez úrokov a bez poplatkov a najmä nemá k dispozícií žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany do rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola skúmaná ako otázka predbežná) je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty. Jej postavenie sa stane istejšie a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je uplatňovaná veriteľom v rozpore s právnou úpravou zák.č. 258/2001 Z.z.. V preskúmavanej veci nemožno tiež opomenúť, že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, ktorý takúto žalobu zobral v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej.
25. Okrem iného podľa názoru súdu žalovaná sa podanou vzájomnou žalobou môže domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z úverovej zmluvy a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Platí totiž ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo o určenie či tu právo je, alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva.
26. Jedným z dôvodov pre ktorý žalovaná definuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že v zmluve bola uvedená nesprávna hodnota RPMN.
27. Údaj o hodnote RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako je obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák.č. 258/2001 Z.z., je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovaným na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3 sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa, môže z hľadiska posudzovania výhodnosti resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie RPMN. Teda, ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri takomto porovnávaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pri tom ide o konanie v omyle, čím vzniká hrozba ujmy. Preto nesprávne uvedenie RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie RPMN treba považovať rovnako stav, keď RPMN je zavádzajúca a potencionálne ohrozuje spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku,
ktorý je predmetom vadnej kontraktácie (rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 3Co/243/2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove 2CoCsp/42/2020).
28. Podľa § 2 písm. c) bodu 5 zák.č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou poplatkov za poistenie, alebo záruky, okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby, alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej, alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 2 písm. d) zák.č. 258/2001 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
30. Je nepochybné, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dojednanie doplnkovej služby poistenia, pričom zo zmluvy nie je možné zistiť či do celkových nákladov pri výpočte RPMN boli aj zahrnuté náklady na poistenie v prípade ak uzatvorenie zmluvy o poskytnutí tejto doplnkovej služby bolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru.
31. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany právneho predchodcu žalobcu, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu- poistenie. Zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalovaná ako spotrebiteľ mohla poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal z predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN.
32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporne preukázané, že pre daný typ úveru bola uvedená RPMN v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ktorá s poukazom na vyššie prezentovaný názor Krajského súdu v Prešove má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.
33. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 34. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. 35. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 36. Žalovaná sa ďalej domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 zmluvy o úvere záverečné ustanovenia bod 7 v znení: zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach. 37. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. 38. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. 39. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 40. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 41. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 42. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. 43. Žalovaná v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. 44. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvnú podmienku, obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k dodávateľovi rozsudkom OS Prešov zo dňa 21.2.2018 pod sp. zn. 24C/182/2015 v spojení s rozsudkom KS v Prešove zo dňa 4.10.2018 pod sp. zn. 19Co/88/2018 s dátumom právoplatnosti 2.11.2018. 45. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy z ktorej vyplýva, že všetky spory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. 46. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. 47. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t. j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a preto súd vzájomnej žalobe v uvedenej časti vyhovel. 48. Podľa § 255 ods. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 51. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.