Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_3Co-243-2016.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/243/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyni: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 358,34 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05. 09. 2016, č. k. 20C/505/2015-62 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 358,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 358,34 eura od 28.1.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola dňa 11. 09. 2009 uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 970 Eur s mesačnou splátkou 45,85 Eur, ročnou úrokovou sadzbou 33,23 % a RPMN 33,23 %. Súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalovaný v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene) tak, ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo
dňa 18. 02. 2014, sp. zn. 10Co/135/2013). Zmluva ďalej neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti musí byť uvedený v zmluve presným dátumom. Nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k tomu údaju dopracoval výkladom a výpočtom, teda nepostačuje, ak je uvedená konečná splatnosť ako 30 mesiacov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 03. 07. 2013, sp. zn. 11Co/141/2012, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 12. 2012, sp. zn. 16Co/315/2012). Zmluva ďalej obsahuje aj nesprávny údaj o priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa údajov zverejnených na internetovej stránke bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením od 1 do 5 rokov v druhom štvrťroku 2009 vo výške 34,85 % a nie ako v zmluve uviedol žalovaný vo výške 37,93 %. Zákon síce stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak nie je uvedená priemerná RPMN, avšak nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom spôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné uvedenie priemernej RPMN. Súd preto zastáva názor, že nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie mesačnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene) tak ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 970 Eur a žalobkyňa žalovanému poukázala platby v celkovej výške 1 328,34 Eur. Vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 358,34 Eur, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.
3. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uzavrel, že všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v novembri 2015, čo vyplýva aj z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 27. 11. 2015, žalovaný nepreukázal, že sa žalobkyňa tak dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neuvedenie termínu konečnej splatnosti a uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade ide o 10-ročnú premlčaciu dobu, a preto nárok žalobkyne nie je premlčaný.
4. K návrhu na prerušenie konania súd uviedol, že žalovaný navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ vo veci Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Biróová, pretože rozhodnutie môže mať význam aj pre predmetné konanie. S poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 a s poukazom na ust. § 164 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016, súd uzavrel, že podľa citovaných ustanovení môže konanie prerušiť v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu. Podľa názoru súdu rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o uvedených otázkach nebude mať zásadný význam pre rozhodnutie v merite veci, pričom súd prihliadol aj na hospodárnosť konania. V predmetnej veci súd uzavrel, že dôvodom prečo je úver bezúročný a bez poplatkov, je nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť nie je predmetom prejudiciálneho konania, a preto nie je dôvod na prerušenie konania. Prejudiciálne konanie sa týka harmonizácie Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá je účinná od 12. 05. 2010, teda až po uzavretí predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, súd návrh na prerušenie konania zamietol.
5. K žalobkyňou uplatneným úrokom z omeškania súd uviedol, že v tomto prípade žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonníka bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému. Nasledujúcim dňom sa preto žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na dátum doručenia žaloby 27. 01. 2016 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (súd je viazaný návrhom) ročne zo sumy 358,34 Eur od 28. 01. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 358,34 Eur s prísl. zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok splátka znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca poskytnutú pôžičku. V splátkovom kalendári v zmluve o pôžičke sú uvedené termíny a výška jednotlivých mesačných anuitných splátok, ktoré sú zložené z istiny a zmluvného úroku. Uvedený splátkový kalendár mala žalobkyňa k dispozícií, nakoľko jej bol doručovaný. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá 11. 09. 2009 a prvá splátka úveru sa stala splatnou v nadväznosti na bod 6.2 všeobecných obchodných podmienok dňa 20. 10. 2009. Z uvedeného vyplýva, že ak bola prvá splátka splatná 20. 10. 2009 a konečná splatnosť bola dojednaná na 30 mesiacov odo dňa splatnosti prvej splátky spotrebiteľského úveru, je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru stanovená na deň 20. 03. 2012. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v celom rozsahu splnil. Zmluva o pôžičke obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti, a preto nemal byť poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej poukazuje na ust. § 103 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že každá splátka spotrebiteľského úveru sa považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka samostatne premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej (každej) splátky samostatne. Prvá splátka spotrebiteľského úveru sa stala zročnou 20. 10. 2009, a čím sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvej splátky premlčalo dňa 21. 10. 2012, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia každej ďalšej splátky až po poslednú splátku zo dňa 21. 05. 2011 sa premlčalo najneskôr dňa 22. 05. 2014, kedy sa premlčalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia poslednej zaplatenej splátky. Ani podmienka pre uplatnenie 10-ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade splnená nie je, pretože úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Zároveň uviedol, že na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie má za to, že v danej veci boli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Žalovaný v plnom rozsahu odkazuje na svoje zdôvodnenie návrhu na prerušenie konania a súčasne podporne poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré v identickej veci konania prerušili (rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/456/2015 alebo sp. zn. 25C/8/2016). Ide o konania, v ktorých žalovaný vystupoval v rovnakom postavení a ktoré sa týkajú rovnakých namietaných nedostatkov.
8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté výroky súdu prvej inštancie sú vecne správne, preto je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom sa v rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdeniami sporových strán. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré sú presvedčivé a výstižné. Súd prvej inštancie vec správne aj právne posúdil a taktiež dostatočne zistil skutkový stav veci.
11. V predmetnej veci nie je sporné, že strany sporu dňa 11. 09. 2009 uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má preto povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Keďže
zmluva bola uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“).
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobkyňa vystupovala v právnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb najmä pre príslušníkov svojej domácnosti, t. j. ako spotrebiteľ. Naopak žalovaný ako predávajúci podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
14. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí.
15. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, bola skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uzavrel, že nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti / nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samostatné neuvedenie priemernej RPMN. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje a len pre zdôraznenie dodáva: Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu, s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 11. 09. 2009, pričom podľa údajov zverejnených na stránke www.finance.gov.sk bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením od 1 do 5 rokov v druhom štvrťroku 2009 vo výške 34,85 % a nie ako v zmluve uviedol žalovaný vo výške 37,93 %. V zmluve teda bola nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust.§ 4 ods. 3 sankcionuje neuvedenie priemernej RMPN bez úročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Teda ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na
základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciu na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pri tom ide o konanie o omyle, čím vzniká hrozba ujmy. Preto nesprávne uvedenie priemernej RMPN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie priemernej RPMN treba považovať rovnako stav, keď priemerná RPMN je zavádzajúca a potenciálne ohrozuje spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej koncentrácie. Zákonodarca preto zakotvil povinnosť uvádzať priemernú RPMN z dôvodu ľahšej orientácie sa spotrebiteľ vzhľadom na neúnosný stav pri drahých až úžerníckych úverových vzťahov. Žalovaný evidentne zavádzal žalobkyňu o priemerných celkových nákladoch na obdobné úverové vzťahy. Vyšším nesprávnym uvedením priemernej RPMN sa môžu spotrebitelia domáhať, že ich dojednaný úver nie je až tak drahý a je tu preto riziko, že tento údaj ovplyvní ich ekonomické rozhodnutie. Inak povedané môže to mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nesprávne uvedený údaj priemernej RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
16. Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že dňa 11. 09. 2009 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 970 Eur, pričom žalobkyňa žalovanému poukázala platby v celkovej výške 1 328,34 Eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 358,34 Eur, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.
17. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 2-ročná premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. So zreteľom na to je správny záver súdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru (11.09.2009), v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.
18. K odvolacej námietke na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd uvádza, že rozsudok Súdneho dvora (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podal Okresný súd Dunajská Streda - Slovensko) vo veci Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Biróová, bol vydaný 09. 11. 2016, pričom návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal harmonizácie smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá je účinná od 12. 05. 2010, teda až po uzatvorení zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania (11. 09. 2009). Vzhľadom na vyššie uvedené správne postupoval súd prvej inštancie, ak návrh na prerušenie konania zamietol a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie.
19. Dôvodom, prečo súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov je nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa, pričom táto skutočnosť nebola predmetom rozsudku Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Biróová. Zákonodarca zakotvil povinnosť uvádzať priemernú hodnotu RPMN z dôvodu ľahšej orientácie spotrebiteľa vzhľadom na neúnosný stav pri drahých až úžerných úverových vzťahov. Vyšším nesprávne uvedeným údajom o priemernej RPMN sa môže spotrebiteľ domnievať, že jeho dojednaný úver nie je až tak drahý v porovnaní s obdobnými úvermi. Tým vzniká riziko, že tento nesprávny údaj ovplyvní ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa. Ak teda žalovaný v zmluve z 11. 09. 2009 uviedol priemernú RPMN vyššiu ako bola, uviedol žalobkyňu do omylu ohľadne výhodnosti poskytovaného úveru. Zákon síce stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak nie je uvedená priemerná RPMN, avšak nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa, správne postupoval súd prvej inštancie, ak v predmetnej veci priznať žalobkyni bezdôvodné obohatenie založené na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne uvedenej priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa.
20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd prvej inštancie o nich nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).