Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-74-2023.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/74/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. E. F. X, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, a to z prisúdenej sumy, v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2849,51 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalovaný nárok predstavuje primerané finančné zadosťučinenie titulom úspešného uplatnenia práv v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov vo veci 8Csp 99/2019, ktorým rozsudkom č.k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021 bola žalobcovi ako žalovanému v 1. rade uložená povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2249,51 eur s príslušenstvom a súd tiež určil, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. o úvere č. 0049195310, z 8.3.2010, v Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 4.6. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp 59/2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16.5.2018 sp. zn. 15 Co 76/2017. V ďalšom uviedol, že mu nie je jasné, z čoho žalobca vychádzal pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada sumu 2849,51 eur. V žalobe žalobca uvádza, že nárok, ktorý požaduje zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 2249,51 eur, a tiež skutočnosť, že súd na základe žaloby žalobcu určil, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, za čo si uplatňuje 300 eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku si uplatňuje 300 eur. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Je na voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje,
avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca v replike uviedol, že v zmysle rozhodnutia vydaného v základnom konaní je evidentné, že si na súde úspešne uplatnil porušenie práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím naplnil hypotézu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Porušením primárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a následnom vydaní bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Následné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. Primeranosť sumy 2 849,51 eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Poukázal tiež na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. 4. Žalovaný právo dupliky nevyužil.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021, spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp 99/2019 z neho najmä žalobou, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 116/2022, z neho žalobou a rozsudkom pre zmeškania č.k. 11Csp 116/2022, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere, č. 0049195310 dňa 08.03.2010 (ďalej tiež „Zmluvu“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.900 eur, s mesačnou splátkou vo výške 177,50 eur, ročnou úrokovou sadzbou 19 %, RPMN 20,74 % a s priemernou RPMN 14,92 %.
7. Žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podanou žalobou na tunajší súd. Vec bola vedená pod sp. zn. 8Csp 99/2019 (žalovaný v súdenej veci v konaním vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 8Csp 99/2019 vystupoval ako žalovaný v 1. rade; vzhľadom k tomu, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s., táto spoločnosť v tomto konaní vystupovala ako žalovaný v 2. rade).
8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021 rozhodol cit.:
„I. Súd u r č u j e, že úver zo Zmluvy o úvere č. 0049195310, z 8.3.2010, je bezúročný a bez poplatkov.
Ia. V tejto časti konania sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
II. Žalovaný v 1. rade, je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.249,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.249,51 eura, od 8.5.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IIa. V tejto časti konania je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
III. Žalovaný v 2. rade, je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 200,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur, od 8.5.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IIIa. V tejto časti konania je žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 0049195310, z 8.3.2010, v Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 4.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) sankčný úrok (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IVa. V tejto časti konania sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“
9. Z bodu 12 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021 plynie cit.: „Jedným z dôvodov pre ktorý žalobca definuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že v zmluve bola uvedená nesprávna hodnota RPMN. Údaj o hodnote RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako je obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z., je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovaným na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3 sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa, môže z hľadiska posudzovania výhodnosti resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie RPMN. Teda, ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri takomto porovnávaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pri tom ide o konanie v omyle, čím vzniká hrozba ujmy. Preto nesprávne uvedenie RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie RPMN treba považovať rovnako stav, keď RPMN je zavádzajúca a potencionálne ohrozuje spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej kontraktácie (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/243/2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2CoCsp/42/2020).“
10. Z bodu 17 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021 plynie cit.: „Keďže úver je bezúročný a bezpoplatkov žalobca bol povinný vrátiť iba sumu poskytnutého úveru, t.j. 6.900,- €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému 1/ sumu v celkovej výške 9.149,51 € a žalovanému 2/ sumu v celkovej výške 200,- €. Žalovaný 1/ sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 2.249,51 € a žalovaný 2/ o sumu 200,- €.“
11. Z bodu 23 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp 99/2019-233 z 22.10.2021 plynie cit.: „Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvnú podmienku, obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k dodávateľovi napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 19Csp/219/2019, zo dňa 08.07.2021, rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 5Csp/6/2021, zo dňa 31.08.2021).“
12. Predmetný právny vzťah bol posúdený ako spotrebiteľský a súd aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp 116/2022 – z 28.10.2022 v spore medzi A. B. ako žalobcom a BENCONT COLLECTION, a.s., ako žalovaným v konaní o primerané finančné zadosťučinenie a prísl. bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.300 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
14. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp 116/2022 – z 28.10.2022 plynie cit: „Žalobca žalobou zo dňa 10.8.2022 sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.300 Eur podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že v predchádzajúcom spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 8Csp/99/2019 bol ako spotrebiteľ úspešný pri uplatnení nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 Eur a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa započítania jeho úhrad.“
15. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
16. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa, čo plynie aj z rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 8Csp 99/2019 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Žalovaný v pôvodnom konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).
18. Podľa názoru súdu je základ nároku daný, ak dodávateľ poruší osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne, čo sa v danom prípade nepochybne stalo. Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp 99/2019 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti, došlo zo strany k žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalovaného (v konaní sp. zn. 8Csp 99/2019 ako jedného zo žalovaných),
teda k jeho bezdôvodnému obohateniu. Naviac bola určený zmluvná podmienka ako neprijateľná zmluvná podmienka a úver určený ako bezúročný a bezpoplatkový.
19. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).
20. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 215/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 58/2019). Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej.
21. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, ktorá ujma sa aj reálne stala. Rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť vydať bezdôvodného obohatenie vo výške 2.249,51 eur s príslušenstvom.
22. Rovnako úspešné uplatnené právo bolo aj v rozsahu určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenia, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
23. Nevyhnutne však súd musí pri priznávaní výšky primeraného zadosťučinenia prihliadnuť aj na priznané primerané finančné zadosťučinenie súvisiace s konaním, od ktorého žalobca voči žalovaného odvíja jeho základ. V tomto smere preto súd konštatuje, že žalobcovi bolo právoplatne priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1300 eur voči BENCONT COLLECTION, a.s., ktorý v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp 99/2019 vystupoval ako žalovaný v 2. rade z titulu, že došlo k postúpeniu pohľadávky a na základe tohto postúpenia prijal plnenie bez právneho dôvodu (vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru). Uvedené má vplyv na posúdenie rozsahu nepriaznivých následkov, keďže prispelo k ich náprave.
24. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, za vyššie zisteného skutkového stavu považuje jeho výšku v rozsahu 100 eur za primeranú. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý plnil žalovanému, aj keď na plnenie nemal žalovaný žiaden zákonný nárok a že svoje právo úspešne uplatnil aj žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového zohľadňujúc už právoplatne priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1300 eur, ktoré má základ v úspešnom uplatnení práv v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp 99/2019 voči postupcovi (365.bank a.s.) i postupníkovi (BENCONT COLLECTION, a.s.). Priznané finančné zadosťučinenie je teda vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, keďže poskytnutý úver preplatil, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaní pred súdom a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, pritom ani nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa
úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP analogicky tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol čo do základu plne úspešný a priznaná výška primeraného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesení, ktoré vydá vyšší súdnym úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.