Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoCsp-13-2021.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu L. Z., Z.., so sídlom O. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Riedl, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.139,64 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/96/2020-76 zo dňa 04. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Pripúšťa vstup spoločnosti L. Z., s.r.o., so sídlom O. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX do konania na miesto žalobcu.
II. Nepriberá do konania P. R. S. P. A. Z., so sídlom S. D., XXX XX N., L.: XX XXX XXX.
III. Zrušuje rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 27.10.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 86 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 39, § 41, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Y. T. C. a.s., a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX R. o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Právny predchodca žalobcu dňa 26.08.2017 listom - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach a upozornil ho, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný si predmetnú výzvu prevzal dňa 04.09.2017. Listom zo dňa 21.10.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky. Z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 2.139,64 Eur pozostávajúcu z dlžných splátok a zostatku istiny, pričom uhradil sumu
vo výške 0,- Eur; dlžný zostatok tak predstavuje sumu vo výške 2.139,64 Eur, nakoľko si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 250,60 Eur.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol platne právny vzťah na základe zmluvy o úvere, podľa ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000,- Eur, ktoré mal splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný riadne a včas neplnil svoj záväzok, právny predchodca žalobcu dôvodne pristúpil k zosplatneniu úveru po tom, čo žalovaného vyzval na zaplatenie troch dlžných splátok splatných v mesiacoch jún, júl, august 2017. V danom prípade žalovaný namietal primeranosť dohodnutej ročnej úrokovej sadzby. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 19,61% viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek (9,02%). V danom prípade teda ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva v časti odplaty absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy. Dodal, že žalovaný v konaní nepreukázal tieseň, neskúsenosť, rozumovú nevyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť svoje záväzky, t.j. existenciu podmienok § 39a OZ, ktoré mal veriteľ zneužiť pri poskytnutí svojho plnenia. Vzhľadom na uvedené je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- Eur a žalovaný na predmetný úver poukázal sumu vo výške 0,- Eur, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.000,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V predmetnom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2017, pričom žaloba bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby, t.j. dňa 27.05.2020, a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná, keďže nedospel k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia pre neplatnosť zmluvy ako celku. Vzhľadom na priznaný nárok, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo v pomere priznanej istiny k žalovanej sume predstavuje cca 93%, a teda úspech žalovaného tým pádom činí 7%. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje 86%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie podal z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa stotožnil s jeho argumentáciou o podstatnom prekročení v zmluve uvedenej úrokovej sadzby oproti priemeru na trhu, ale posúdil ho ako od istiny oddeliteľný nárok, ktorý posúdil ako neplatný. V súvislosti s použitím § 39a Občianskeho zákonníka uviedol, že v tejto rovine sa dokazovanie na súde ani neudialo, ale vzhľadom na prezumpciu dôvodov, pre ktoré dlžník žiada veriteľa o bezúčelový úver, je ním z podstaty veci jednak finančná tieseň a jednak dôvera v konanie veriteľa, že nezneužije jeho postavenie a životnú situáciu. Vzhľadom na to, že istina úveru bola pre úžeru poskytnutá bez právneho dôvodu, odo dňa nasledujúceho mal veriteľ možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 27.05.2019, teda pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu preto vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že v prvom rade podal návrh na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu, čo odôvodnil uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za vecne správne a je toho názoru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne sa v plnej miere stotožnil. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy v dôsledku neprimeranosti úroku z úveru by bolo vydané aj v rozpore s ústavným príkazom preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Naviac neplatnosť dojednania výšky úroku z úveru nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove, č.k. 1Co/1/2018-71. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti žalovanému si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k prípadnej aplikácii § 39a Občianskeho zákonníka.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.
14. Podľa § 80 ods. 1 až 3 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
15. Podaním zo dňa 26.02.2021 navrhol žalobca zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že medzi ním a právnym predchodcom bola dňa 30.11.2017 uzatvorená Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávok vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom uvedeného súdneho konania. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 80 C.s.p. navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu, pričom žalobca vyjadril súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k prevodu práv a povinností z pôvodného žalobcu spoločnosti S.. na novú spoločnosť L. Z., s.r.o., ktorá súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pripustil vstup spoločnosti L. Z., s.r.o. na miesto pôvodného žalobcu S. Q. 16. K návrhu Občianskeho združenia na pribratie konania v zmysle § 95 ods. 1 C.s.p. odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku upravuje inštitút pribratia osobitného subjektu, ktorý je svojím charakterom inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom samotných sporových strán alebo tretích strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha tretia osoba, ktorá nebola stranou sporového konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z jej procesného postavenia vyplýva, že táto nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na uskutočnenie určitého procesného postupu zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať, či súhlasí s pribratím tohto subjektu do konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto subjektu nie je nevyhnutná pre konanie, potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že účasť Občianskeho združenia nie je v konaní nevyhnutná, preto nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného, aby vyslovil, či súhlasí so vstupom tretieho subjektu do konania a rozhodol o nepribratí tohto Občianskeho združenia do konania.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. Z obsahu podaného odvolania, ako aj z obsahu vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sporové strany nenamietajú záver súdu prvej inštancie o neprimerane vysokých úrokoch a ani záver o tom, že takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje ich neplatnosť. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezaoberal preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Žalovaný v podanom odvolaní len namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k aplikácii § 39a Občianskeho zákonníka, s uvedeným záverom však nesúhlasil žalobca. Odvolací súd sa preto v rámci odvolacieho konania zaoberal preskúmaním, či postup a závery súdu prvej inštancie boli v tomto smere správne.
19. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.06.2014, zaviedlo do nášho právneho poriadku inštitút tzv. súkromnoprávnej úžery ako osobitný dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Cieľom tohto ustanovenia je poskytnúť právnu ochranu slabšej zmluvnej strane v oblasti spotrebiteľského práva, avšak nemožno toto ustanovenie aplikovať výlučne len na všetky spotrebiteľské zmluvy, úverové vzťahy alebo na konkrétny zmluvný typ, ale je ho potrebné aplikovať na všetky odplatné právne úkony. Subjektu, ktorému toto ustanovenie poskytuje ochranu je fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou právneho úkonu. Na strane druhej, uvedené ustanovenie
nešpecifikuje subjekt, ktorý porušuje práva poškodeného (spotrebiteľa), avšak opačným výkladom možno dospieť k záveru, že takýmto subjektom porušujúcim práva bude v zásade druhá zmluvná strana. Subjektívnou stránkou konania takejto osoby sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky, pričom tieto zložky môžu byť splnené kumulatívne, alternatívne alebo v ľubovoľných kombináciách. Ich splnenie je povinný preukázať poškodený - teda osoba, ktorá ich splnenie tvrdí, keďže žiadny z uvedených predpokladov nie je možné v zmysle znenia komentovaného ustanovenia prezumovať. Objektívne podmienky spočívajú v prisľúbení (či už sebe alebo inému) poskytnutia plnenia, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Pre prípadnú aplikáciu § 39a Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je potom potrebné, aby došlo ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, t.j. súčasne musia byť splnené tak subjektívne ako aj objektívne podmienky.
20. V predmetnom prípade žalovaný už v priebehu konania na súde prvej inštancie poukazoval na znenie § 39a Občianskeho zákonníka majúc za to, že istina bola poskytnutá bez právneho dôvodu, avšak súd prvej inštancie sa ani na nariadenom pojednávaní bližšie nezaoberal skúmaním, či v predmetnom prípade sú kumulatívne splnené objektívne a subjektívne podmienky na aplikáciu § 39a Občianskeho zákonníka, len v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval (bod 17. odôvodnenia), že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu podmienok § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré mal veriteľ zneužiť pri poskytnutí svojho plnenia. Aj napriek tomu, že v prípade skúmania subjektívnych podmienok potrebných pre prípadnú aplikáciu § 39a Občianskeho zákonníka je to poškodený, ktorý je povinný preukázať ich splnenie, nie je možné v predmetnom prípade na základe vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný ako poškodený ich splnenie v priebehu prvoinštančného konania nepreukázal. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný už v podanom odpore (č.l. 40) citoval znenie § 39a Občianskeho zákonníka bez bližšej špecifikácie čo mal žalobca ako veriteľ pri poskytnutí úveru zneužiť na jeho strane. Uvedené absentujúce údaje súd prvej inštancie neodstránil ani na pojednávaní, teda nezisťoval na základe akých skutočností videl žalovaný splnenie podmienok upravených v § 39a Občianskeho zákonníka, ale v odôvodnení rozhodnutia len stroho skonštatoval, že ich existencia preukázaná nebola. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť, pretože v prípade spotrebiteľských sporov Civilný sporový poriadok upravuje výnimku (§ 295), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby nebolo na ťarchu spotrebiteľa, ak iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť odvolaniu žalovaného, keďže súd prvej inštancie na podklade nedostatočne zistených skutočností vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že v predmetnom prípade jednoznačne nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 39a Občianskeho zákonníka.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku II. zrušil a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne preskúmať, či nedošlo alebo došlo ku kumulatívnemu naplneniu objektívnych a subjektívnych podmienok v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, v dôsledku uvedených zistení sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k námietkam sporových strán vznesených v priebehu konania - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodní.
23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).