Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom, Grösslingová 56, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 21. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , svojho práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a svojho práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) označeným uznesením mestského súdu (vrátane jeho postupu) o výške trov konania, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozhodnutiu, ktorým mestský súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti nahradiť procesne úspešnej sťažovateľke trovy konania vo výške 7 164,83 eur. Pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mestský súd, viazaný nálezom ústavného súdu sp. zn. z 29. mája 2025 a uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. zo 14. mája 2025 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“), aplikoval Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „“), pretože išlo o spor, v ktorom nebolo možné vyjadriť hodnotu veci, resp. práva v peniazoch.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka v rámci svojej sťažnostnej argumentácie označila závery mestského súdu za zjavne neodôvodnené, arbitrárne, svojvoľné, a tým porušujúce ňou označené práva podľa , dohovoru a dodatkového protokolu. Mestský súd podľa jej názoru nesprávne aplikoval a interpretoval príslušné ustanovenia , čím poprel jej účel a zmysel. Vyjadruje presvedčenie o tom, že hodnotu sporu je možné vyjadriť v peniazoch, a preto bolo na mieste aplikovať v danej veci a na podporu svojich tvrdení cituje k tomu prislúchajúcu judikatúru ústavného súdu (, , ). Taktiež podporuje svoje názory aj pomocou odlišného stanoviska sudcu ústavného súdu R. Šorla k zjednocujúcemu stanovisku, ktorého názor považuje za správny, udržateľný a ústavne akceptovateľný. Proti dôvodom napadnutého uznesenia mestského súdu argumentuje aj tým, že prípadný vyhovujúci rozsudok by pre ňu znamenal stratu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a vyznačenie stavu v katastri nehnuteľností pred právnym úkonom, na základe ktorého nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že mestský súd pri rozhodovaní o výške trov konania aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože v jej veci išlo o konanie, ktorého predmet bol oceniteľný peniazmi, a teda opodstatňoval použitie . Závery v zjednocujúcom stanovisku pléna ústavného súdu (premietnuté do napadnutého uznesenia mestského súdu, pozn.) nepovažuje za spravodlivé, ale ani za správne z pohľadu aplikácie príslušných ustanovení .

5. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že mestský súd na vec sťažovateľky vo fáze vyčíslenia trov konania aplikoval . V tomto konaní bol viazaný právnym záverom ústavného súdu v náleze sp. zn. z 29. mája 2025. Navyše, aj tento senát ústavného súdu bol viazaný zjednocujúcim stanoviskom pléna ústavného súdu, najmä pokiaľ ide o otázku základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta v konaní o určenie neplatnosti zmluvy v prípade, v ktorých žalobca nie je účastníkom zmluvy [por. v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

6. Z uvedeného vyplýva, že nosné dôvody vyjadrené v zjednocujúcom stanovisku pléna premietnuté do kasačného nálezu ústavného súdu sp. zn. boli záväzné pre mestský súd v tom, ako je potrebné prejednávanú vec právne posúdiť. Vertikálny precedens a kasačná záväznosť takéhoto nálezu zosilnené konsenzom kvalifikovanej väčšiny sudcov ústavného súdu v zjednocujúcom stanovisku neumožnili mestskému súdu zohľadniť žiaden argument, ktorý by mohol použiť, aby sa od rešpektovania zjednotenej judikatúry ústavného súdu mohol odchýliť. Táto povinnosť orgánu verejnej správy je daná statusom rozhodnutia, teda tým, že ho vydal ústavný súd, správnosť a spravodlivosť rozhodnutia tu nezohráva žiadnu podstatnú rolu (por. Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020. s. 1037.).

7. Z už uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie mestského súdu – bezvýhradne rešpektujúce právny názor ústavného súdu – nemožno považovať za ústavne neudržateľné. A preto, berúc do úvahy inštitút kasačnej záväznosti rozhodnutia ústavného súdu, nemôžu byť označené námietky sťažovateľky v prospech aplikácie základom toho, aby jej záležitosť bolo možné posunúť do roviny prijatia veci na ďalšie konanie.

8. Ústavný súd postupom podľa odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, keďže medzi namietaným porušením označených práv a napadnutým uznesením mestského súdu nebola zistená kauzálna súvislosť. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2026

Miroslav Duriš predseda senátu