Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7Csp/217/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: M.Ě. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX N. V. N. M., proti žalovaným: 1/ Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 17, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, o zaplatenie 480,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 13.12.2017 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť sumu vo výške 480,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 475,- EUR od 27.01.2017 do zaplatenia a náhradou trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2004 poskytol žalovanému revolvingový úver, t. z. variant D vo výške 995,82 EUR (30.000,- SKK), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 58,70 Eur. Úverová zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, keď neobsahovala údaj o RPMN ani úrokovú sadzbu a výšku poplatku na začiatku poskytovania úveru, preto podľa (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) nemôže veriteľ požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca preto považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a žiada o zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo týmto spôsobom na strane žalobcu vzniknúť zaplatením finančných prostriedkov nad rámec čerpaného úveru. Týmto konaním žalovaný 1/ do dňa podania žaloby neoprávnene a nezákonne žiada od žalobcu zaplatenie sumy dávno prekračujúcej sumu, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na základe zmluvy o úvere. Vzhľadom na priložený splátkový kalendár je zrejmé, že žalobca vykonal platby prípadne vybral z bankomatov celkovo sumu vo výške 2.439,19 EUR, pričom do dňa podania žaloby na súd uhradil žalovanému 1/ celkovo sumu 3.717,98 EUR, čo je zrejmé z priložených príloh a dokladov o úhradách. Žalobca zaplatil nad rámec sumu 1.278,79 EUR, pričom žalobca si voči žalovanému 1/ nárokoval iba sumu 480,- EUR s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie od 28.11.2014 do 29.12.2016. Zároveň žalobca v priebehu vykonávania jednotlivých platieb mal problém sa prostredníctvom žalovaného 1/ dostať k vydaniu potvrdenia o jednotlivých platbách, resp. čiastkových úhradách žalobcu, z ktorých by bolo zrejmé, v akej celkovej výške došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný 1/ týmto spôsobom úmyselne u žalovaného vyvolával pocit právnej neistoty v otázke plnenia dlhu, navyše išlo o konanie veriteľa, ktoré je netransparentné, nepredvídateľné, úmyselne zamerané na

poškodenie práv spotrebiteľa a zneprehľadnenie stavu splácania úveru, a tak ako je vyššie uvedené je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

2. Tunajší súd dňa 18.12.2017 vydal platobný rozkaz č. k. - 13 a doručil ho stranám sporu. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom namietal jeho pasívnu vecnú legitimáciu, a to z dôvodu, že žalovaná pohľadávka z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2004 bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (v súčasnosti žalovanému 2/) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.09.2008. Žalovaný 2/ sa teda stal subjektom voči ktorému možno uplatniť všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda v tomto prípade aj zaplatenie sumy 480,- EUR s príslušenstvom. V nadväznosti na uvedené žalovaný 1/ navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.11.2019 č. k. - 22 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 13 zo dňa 18.12.2017, a to pre podaný odpor žalovaného 1/.

4. Dňa 29.05.2020 žalobca doručil súdu návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného do konania z dôvodu, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu doručenému súdu dňa 15.01.2018 žalovaný 1/ tvrdil, ž nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, nakoľko pohľadávku, ktorá má byť predmetom sporu, postúpil žalovanému 2/.

5. Dňa 01.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/, v ktorom tvrdí, že žalobca ním prezentované splátky za obdobie 28.11.2014 až 29.12.2016 nedoložil, ani žiadnym spôsobom nedokazoval. Z doručeného splátkového kalendára je zrejmé, že posledná splátka bola uhradená dňa 10.05.2007. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania na celú žalobcom požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 1/ navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko ňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za premlčaný. Zároveň žalovaný 1/ predložil súdu kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2008, ktorá má byť podkladom pre žalobou uplatnené vydanie bezdôvodného obohatenia, na žalovaného 2/.

6. Dňa 13.07.2020 sa konalo pojednávanie súdu, na ktorom sa žalobca vyjadril, že trvá na žalobe ako ju na súde podal. Trvá na tom, aby mu zaplatili 480,- EUR spolu s úrokmi z omeškania. Tvrdí, že pohľadávku mala spoločnosť Home Credit, a.s. (žalovaný 1/) a „prebrala“ ju spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalovaný 2/). Tvrdí, že o postúpení pohľadávky sa dozvedel, avšak nevie povedať kedy, nepamätá si. Ďalej žalobca tvrdí, že „boli vysoké úroky“ a snažil sa splácať svoj dlh. Mal veľké zrážky a nízky dôchodok.

7. Uznesením č. k. - 60 zo dňa 17.08.2020 tunajší súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ako žalovaný 2/.

8. Dňa 07.09.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorom tvrdí, že poukazuje na zmätočnosť podaní žalobcu, nakoľko po rozšírení žaloby o žalovaného 2/ nedošlo zo strany žalobcu k úpravu petitu podanej žaloby - a preto žalovanému 2/ nie je z obsahu žaloby, resp. jej príloh zrejmé, aké plnenie si žalobca podanou žalobou od žalovaného 2/ uplatňuje - t. j. či si žalobca uplatňuje sumu vo výške 480 € od žalovaného 1/, alebo od žalovaného 2/, alebo prípadne od oboch žalovaných. Žalovaný 2/ ďalej poukazuje na to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 2/ by mohlo dôjsť len v prípade, ak právny dôvod plnenia žalobcu nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade ak podľa hmotného práva takáto povinnosť plnenia žalobcu neexistovala. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza vtedy, ak bolo prijaté plnenie, na ktoré neexistoval právny nárok. K bezdôvodnému obohateniu teda nemôže dôjsť v prípadoch, ak mal nárok veriteľa právnu opodstatnenosť. Právny dôvod na prijatie plnení v posudzovanom prípade vyplýva zo zmluvy. Takto získané plnenie nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu, resp. takto získané plnenie nemožno podradiť ani pod jednu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ako je vymedzená v ust. . Podaná žaloba je preto zjavne nedôvodná. Pokiaľ sa ten, čo plnil na základe povinnosti uloženej mu súdom (prípadne iným orgánom) domáha vrátenia tohto plnenia titulom bezdôvodného obohatenia (z akéhokoľvek dôvodu), dôvodnosť jeho nároku závisí od toho, či podľa hmotného práva plnil alebo neplnil povinnosť, ktorú skutočne

mal. V súdenom prípade je preto podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného 2/ to, že prijatým plnením bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný 2/ teda v čase prijatia akéhokoľvek peňažného plnenia disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Takto prijaté plnenie preto podľa názoru žalovaného 2/ rozhodne nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie a žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. Žalovaný 2/ ďalej dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 09.04.2014. Obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2011, sp. zn. . Žalovaný 2/ si ďalej dovoľuje poukázať na nepreukázanie skutkových tvrdení žalobcom. Žalobca síce v podanej žalobe tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, avšak toto jeho tvrdenie nekorešponduje s predloženými dôkazmi a nie je ani zrejmé, či platby žalobca uskutočnil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, potom je jeho povinnosťou toto tvrdenie relevantne v konaní pred súdom preukázať (výpismi z účtu, poštovými peňažnými poukazmi, resp. inými dôkazmi, ktoré budú toto tvrdenie žalobcu preukazovať). Je základnou povinnosťou subjektu uplatňujúceho si svoje práva preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko v opačnom prípade znáša riziko straty sporu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Z obsahu podanej žaloby, resp. pripojených príloh nie je zrejmé, akú sumu žalobca titulom úveru zaplatil žalovanému 1/, akú sumu zaplatil titulom úveru žalovanému 2/, aká suma má predstavovať tvrdené bezdôvodné obohatenie a od akého obdobia sa mal začať žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/ bezdôvodne obohacovať (čo je podstatné najmä v súvislosti s posúdením prípadného premlčania nároku). Dôkazné bremeno o existencií vzniku majetkového prospechu u oprávneného znáša postihnutý (t. j. žalobca). K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 2/ by mohlo dôjsť len v prípade, ak právny dôvod plnenia žalobcu nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade, ak podľa hmotného práva takáto povinnosť plnenia žalobcu neexistovala, pričom žalobca podľa názoru žalovaného 2/ doposiaľ nepreukázal, kedy mal jeho záväzok zo zmluvy zaniknúť splnením a kedy teda malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu. Keďže žalobca v konaní nepreukázal vznik, výšku, resp. dobu trvania bezdôvodného obohatenia, potom dôsledkom takéhoto nedostatku je neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a strata sporu. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza vtedy, ak bolo prijaté plnenie, na ktoré neexistoval právny nárok. K bezdôvodnému obohateniu teda nemôže dôjsť v prípadoch, ak mal nárok veriteľa právnu opodstatnenosť. Žalobca v podanej žalobe ničím nepreukázal a nešpecifikoval, že svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy už splnil a teda ďalej plnil svojmu veriteľovi bez právneho dôvodu a nepreukázal ani kedy sa mal začať podľa jeho názoru jeho veriteľ na jeho úkor bezdôvodne obohacovať. Žalobca je v konaní dominus litis, t. j. je jeho povinnosťou v zmysle príslušných ustanovení vymedziť predmet konania, skutkovo svoju žalobu odôvodniť a na preukázanie týchto tvrdení predložiť dôkazy. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval a žaloba podľa názoru žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle . Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal, že by tvrdené plnenia mali predstavovať bezdôvodné obohatenie, a teda doposiaľ uplatňovaný nárok nepreukázal. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný 2/ zastáva názor, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Napriek uvedenému žalovaný 2/ z opatrnosti vznáša námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný 2/ zastáva názor, že žalobcovi nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalovaný z opatrnosti vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu uplatnenia práva voči žalovanému 2/ - 29.05.2020 - preto žalovaný 2/ považuje v súlade s ust. akékoľvek plnenie žalobcu poskytnuté pred 29.05.2018 na účet subjektu, ktorý sa mal podľa názoru žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, za premlčané. Žalobca sa domáha vydania plnení za obdobie od 28.11.2014 do 29.12.2016. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade, ak by uvedené plnenia predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného 2/ (čo žalovaný 2/ nepripúšťa), potom by bol tento nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 2/ nesúhlasí s podanou žalobou a navrhuje, aby vo veci konajúci súd konanie zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. aby vo veci konajúci súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Dňa 07.09.2004 bola uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru do

výšky úverového rámca 30.000,- SKK (995,82 EUR) s výškou mesačnej splátky 1.200,- SKK (39,83 EUR).

11. Žalobca výbermi z bankomatov čerpal finančné prostriedky v celkovej sume 2.439,19 EUR, pričom na úhradách zaplatil celkovo sumu 3.717,98 EUR. Rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje 1.278,79 EUR, pričom žalobca si žalobou od žalovaného 1/ nárokoval zaplatenie sumy 480,- EUR. Táto suma bola vypočítaná ako súhrn úhrad vykonaných žalobcom za obdobie od 28.11.2014 do 29.12.2016, o čom svedčia priložené doklady o vkladoch v hotovosti. Tieto žalobca realizoval na účet žalovaného 2/, čo vyplýva z obsahu uvedených dokladov o zaplatení, kde je presne a výslovne uvedený žalovaný 2/ pod názvom účtu, na ktorý boli jednotlivé úhrady žalobcom realizované. Súd konštatuje, že nakoľko žalobca realizoval úhrady na účet žalovaného 2/, mal mať vedomosť o tom, že došlo k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, teda k postúpeniu pohľadávky, ktorá tvorí podklad pre žalobou uplatnené vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Podľa (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa Z. (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

16. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Ak sa to v konaní nedokáže súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. januára 2012, sp. zn. ).

17. Súd v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v predmetnom spore konštatuje, že žalobca žaloval subjekt, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Pohľadávka, na podklade ktorej si žalobca nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia, bola postúpená na žalovaného 2/, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 05.09.2008 medzi žalovaným 1/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom. Vedomosť žalobcu o postúpení pohľadávky má byť deklarovaná aj tým, že žalobca žalovaný nárok plnil žalovanému 2/, čo je zrejmé z priložených dokladov o zaplatení úhrad dlhu, ktoré žalobca realizoval na účet žalovaného 2/ s jeho výslovným uvedením v uvedených dokladoch o zaplatení. Žalobca teda žaloval žalovaného 1/ nesprávne, nakoľko žalovaný 1/ nie je v danom spore nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

18. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

20. Spočívanie premlčacej lehoty sa týka len žalobou uplatneného subjektívneho práva, resp. jeho časti, a to za podmienky, že jeho rušiteľ je správne žalobcom označený ako pasívne vecne legitimovaný procesný subjekt (žalovaný). Inak povedané, ak žalobca neoznačí v žalobe ako žalovaného skutočného rušiteľa svojho subjektívneho práva, k spočívaniu premlčacej lehoty nedôjde.

21. Súd konštatuje, že žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, a toto špecifikuje ako súhrn úhrad realizovaných odo dňa 28.11.2014 do 29.12.2016. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými, pričom konštatuje, že posúdil žalovaný nárok ako premlčaný. Nakoľko žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, t. j. žalobca vo svojej žalobe žaloval nesprávny subjekt, a teda k spočívaniu premlčacej lehoty podľa od podania žaloby na súd nedošlo. K spočívaniu premlčacej lehoty mohlo v danej veci dôjsť až momentom, kedy si mal žalobca uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného 2/, t. j. od odo dňa 29.05.2020, kedy žalobca podal návrh na pristúpenie žalovaného 2/ do konania. Pri aplikácii objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa nároky žalobcu voči žalovanému 2/ pred dátumom 29.05.2017 považujú za premlčané, resp. žalobca mal možnosť podať žalobu na súd voči správnemu žalovanému do dňa 29.12.2019. V nadväznosti na uvedené súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , v spojitosti s tak, že úspešnému žalovaným 1/ a / priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní 1/ a 2/ majú možnosť zaslať súdu vyčíslenie trov konania, v opačnom prípade súd o výške náhrady trov konania rozhodne na základe skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).