Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu RR DRUCK s.r.o., so sídlom Orlia 173/10, 040 01 Košice, IČO: 46 822 798, zastúpeného konateľom V. V., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 6. decembra 2019 č. XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06. decembra 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Obsah administratívneho spisu

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.08.2019, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 25.405,33 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na dôvody odvolania daňového subjektu, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. V prvom rade odvolávajúci sa poukázal na to, že sa nestotožňuje so závermi správcu dane, ktoré sú uvedené v predmetnom rozhodnutí, pričom argumentoval tým, že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace s prospech kontrolovaného daňového subjektu. Neboli pri dokazovaní objasnené nezrovnalosti v právnych vzťahoch, o čom svedčí aj to, že skutočnosti neboli zistené čo najúplnejšie, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Ďalej argumentoval odvolávajúci sa tým, že je logické, že objednávateľ služby nepozná subdodávateľa jeho dodávateľa. Ďalej poukázal na to, že správca dane neuviedol, akými úvahami sa riadil pri zamietnutí jeho návrhom na vykonanie dôkazov, preto je rozhodnutie podľa neho nepresvedčivé, neobsahuje dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Ďalej dôvodil odvolávajúci sa tým, že správca dane vecne správne právne posúdil, pričom podľa neho vierohodnosťou pôvodu faktúry je potvrdenie totožnosti dodávateľa a potvrdenie svedka k vystaveným

dodávateľským faktúram, no aj napriek tomu správca dane nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahuje pochybnosť o vzniku práva na odpočet. S dôrazom na tieto skutočnosti daňový subjekt uviedol, že je jednoznačne preukázané, že správca dane postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, ako aj neprihliadal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zdôraznil, že s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku bolo povinnosťou správcu dane dopočuť konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. Na základe uvedených námietok a pochybností, ktoré mal správca dane pri výkone daňovej kontroly, podľa daňového subjektu tieto sú neodôvodnené, nemajú oporu v zákone a správca dane pri hodnotení dôkazov účelovo na uvedené výsledky dokazovania, ktoré boli preukázané, neprihliadal, dôkazy tak nevyhodnotil všetky vo vzájomnej súvislosti. Preto navrhol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu odvolávajúci sa zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie.

3. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia podľa § 74 ods.2 Daňového poriadku zistil skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu KPK Reklama s.r.o., Košice - mestská časť Staré Mesto, ktorý odo dňa 08.11.2019 zmenil obchodné meno na RR DRUCK, s.r.o., daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 na základe oznámenia doručeného daňovému subjektu zo 06.02.2018, začatie daňovej kontroly dňa 07.03.2018. S poukazom na požiadavku preloženia termínu bola začatá daňová kontrola dňa 16.03.2018. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2017 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr uvedených v mesiaci december 2017 od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o., Trieda KVP 3111/1, Košice, za dodanie tovaru a služieb reinštalácia IBM Cloud Orechestrator Enterprise, reinštalácia inštalácia Lenovo V 3700 Storage, rozšírenie záruky IBM A 11570, inštalácia VM warevSphere 4 Esse Plus, inštalácia IBM Storwize V 7000 Expansion a TS 1060 Ultrium 6 Tape Drive, inštalácia IMB Power System E850C, inštalácia SW pre Lenovo V3700 Storage, v celkovej sume 164 431,98 eur, z toho DPH 27 405,33, s dátumami dodania 25.10.2017 a 30.11.2017. K faktúram boli priložené objednávky a dodacie listy. V rámci dokazovania správca dane požiadal o súčinnosť Daňový úrad Bratislava dňa 19.03.2018 o preverenie odberateľských faktúr a zistenie požadovaných informácií u daňového subjektu ASBIS SK spol. s.r.o., Tuhovská 33, Bratislava, načo bola zaslaná správcovi dane odpoveď, v ktorej sa uvádza, že zamestnanci správcu dane vykonali v spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o. miestne zisťovanie, bola spísaná zápisnica a správcovi dane bolo poskytnuté aj písomné vyjadrenie spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o. zo dňa 17.05.2018. Bolo zistené, že faktúry, ktoré sú predmetom preverovania, sa nachádzajú v účtovníctve daňového subjektu ASBIS SK spol. s.r.o. a boli zúčtované v mesiaci november 2017. Daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z predmetných faktúr v zdaňovacom období november 2017, dodanie služieb sa uskutočnilo v tom istom období november 2017. Predmetné služby objednával F.. L. H., zamestnanec daňového subjektu ASBIS SK spol. s.r.o. Za spoločnosť KPK Reklama s.r.o. prebiehala komunikácia s M. H., služby vykonávali ich technici a programátori. Za daňového subjektu ASBIS SK spol. s.r.o. predmetné služby prevzal F.. L. H.. Predmetné služby boli fakturované spoločnostiam, ktoré boli konkretizované v písomnom vyjadrení splnomocneného zástupcu daňového subjektu zo dňa 17.05.2018. K uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo na základe zmlúv, pričom preverované dodávateľské faktúry boli uhradené bankovým prevodom zo dňa 13.12. a 14.12.2017.

4. Dňa 13.12.2018 sa na ústne pojednávanie dostavil S. N., konateľ dodávateľskej spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., ktorý bol v čase od 05.05.2016 do 15.01.2018 konateľom. Za kontrolovaný daňový subjekt sa zúčastnil ústneho konania M. H., konateľ spoločnosti a Z.. I. S.. Správca dane vyhotovil zápisnicu z 13.12.2018, v ktorej S. N. sa vyjadril, že k výkonu jeho činnosti nepotreboval žiaden majetok. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. vykonávala v roku 2017 obchodnú činnosť a to predaj reklamného priestoru na koncertoch, služby IT zabezpečení, predaj tonerov, tlačiarni a papiera. Na výkon činnosti spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. si najímal študentov a keď nebolo času, tak subdodávky. Za spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. konal sám a za kontrolovaný daňový subjekt konal pán H.. Následne správca dane po predložení faktúr žiadal, aby sa k ním vyjadril, na čo svedok uviedol, že ich vykonali študenti technickej univerzity alebo v subdodávke, presne sa nepamätal, nevedel uviesť presnú špecifikáciu vykonaných služieb, len odkázal vo všetkých prípadoch na faktúry a objednávky. Doklady za zdaňovacie obdobie november 2017 sa nachádzajú na Daňovom úrade Košice, pričom uviedol, že bol v kontakte s pánom H., zástupcom spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., pričom doprava nebola účtovaná vo faktúre. Svedok nepredložil správcovi dane žiadne účtovné doklady, žiadne ďalšie doklady a listiny preukazujúce, kto predmetné služby skutočne vykonal.

5. Dňa 09.01.2019 zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu daňovej kontroly, o čom bol spísaný úradný záznam a správca dane použil poznatky, resp. skutočnosti z vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu KPK Reklama s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017. Listom zo 14.11.2019 správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt s úkonmi vykonanými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017 a žiadal o vyjadrenie, ktoré zaslal daňový subjekt dňa 29.01.2019.

6. Dňa 20.02.2019 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017, ktorý bol spolu s výzvou doručený daňovému subjektu 22.02.2019. Z uvedeného protokolu vyplýva, že za zdaňovacie obdobie november 2017 bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane v zmysle , o DPH, pretože nebolo preukázané, že tovar a služby uvedené na faktúrach od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období november 2017 boli ňou dodané, preto kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítania DPH, teda dane v zmysle a zákona. Daňový subjekt podal dňa 12.03.2019 vyjadrenie k protokolu a navrhol doplnenie dokazovania výsluchom F.. H., ako aj vyhodnotením kontrolného výkazu objednávok a platieb za dodané služby. Dňa 08.04.2019 správca dane požiadal o súčinnosť Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava a žiadal o preverenie uvedených skutočností u daňového subjektu ASBIS SK spol. s r.o. Vo vyjadrení splnomocneného zástupcu spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. vyplýva, že spoločnosť ASBIS SK spol. s.r.o. neeviduje návštevy v knihe návštev a nekontroluje a nezapisuje totožnosť osôb. Po nahlásení návštevy si poverený pracovník prevezme návštevu ako aj doprovod. Návštevy sa spoločne pohybujú v budove spoločnosti. Prístupové práva boli odovzdané M. H. na základe zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory pred začiatkom vykonávania prác. Všetky práce boli na základe zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory objednávané v spoločnosti KPK Reklama s.r.o. a zadané M. H.. Uvedená spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. im nie je známa. Práce boli vykonané pre spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. výlučne spoločnosťou KPK Reklama spol. s r.o. Dňa 07.05.2019 sa na ústne pojednávanie dostavil S. N., bývalý konateľ spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., ktorý za účasti právneho zástupcu daňového subjektu S.. N. uviedol, že nie je spôsobilý vypovedať ako svedok. Uvedené vypočutie bolo preložené na 28.05.2019, kedy bývalý konateľ spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. uviedol, že miesto výkonu prác bolo ASBIS Košice a Bratislava, prístupové kódy dostal od pána H. a odovzdal ich študentom. S pánom H. ohľadom dodania služieb nejednal, nepamätá si mená študentov. Správca dane vykonal ďalej dňa 12.08.2019 vyhodnotenie kontrolného výkazu platiteľov dane a 19.08.2019 vykonal ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Predmetom ústneho pojednávania bolo prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 26.08.2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, voči ktorému podal daňový subjekt odvolanie.

7. Žalovaný ako odvolací orgán ďalej v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia , ako aj príslušné ustanovenia Daňového poriadku. Ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona, pričom zistil, že správca dane potom, ako vykonal kontrolu u daňového subjektu KPK Reklama s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe faktúr od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že z výpovedí bývalého konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. a zodpovednej osoby zamestnanca spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o. bolo potvrdené reálne vykonanie a dodanie predmetnej služby. Žalovaný uviedol, že spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. nikde v rámci dokazovania reálne dodanie služby nepoprela, potvrdila však len skutočnosť, že služby boli dodané spoločnosťou KPK Reklama s.r.o. Dokazovanie vykonané v spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. podľa názoru odvolacieho orgánu treba považovať za následnú verifikáciu tvrdení dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný uviedol, že síce spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. reálne dodanie služby potvrdila, ale len vo vzťahu k tomu, že služby bola reálne dodaná kontrolovaným daňovým subjektom na základe uzatvorenej zmluvy a nie spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o. Potvrdenie skutočnosti spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o., že služby boli dodané kontrolovaným daňovým subjektom neznamená, že automaticky došlo k potvrdeniu tvrdení konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. o dodanie služby a tým by sa ich výpovede zhodovali bez akýchkoľvek rozporov. Správca dane naopak zistil zjavné rozpory. Žalovaný uviedol, že je potrebné uviesť, že správca dane objasnil zjavné nezrovnalosti a

aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal náležité dokazovanie.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že správca dane neprihliadol na všetky dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane prihliadol aj na dôkazy (svedecké výpovede, vysvetlenia, faktúry, objednávky, zmluvy a ďalšie) svedčiace v prospech daňového subjektu. Správca dane začal s kontrolou prvotných dokladov predložených žalobcom, následne komplexne preveroval všetkých skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri preverovaní opodstatnenosti odpočítania dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. a tieto dôkazy vyhodnotil a následne vzniknuté pochybnosti doplnil ďalším dokazovaním. Vo vzťahu k výpovedi konateľa spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., správca dane zhodnotil, že táto spoločnosť potvrdila reálne dodanie služby, ale len od kontrolovaného daňového subjektu a nie od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. Žalovaný uviedol, že žalobca ako daňový subjekt v podstate ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovanom zdaniteľnom obchode, pretože iba samotná existencia faktúry, objednávky, dodacieho listu vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal reálne prijatie služby od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., keďže táto nemala v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov, nemala personálne ani materiálne a technické prostriedky na vykonanie činnosti. S. I., bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, v rámci svojich svedeckých výpovedí uviedol, že reálne predmetné služby nevykonal, tieto vykonávali študenti Technickej univerzity v Košiciach bez uzatvorenia písomnej zmluvy alebo dohody, bez živnosti. Bližšie sa však k týmto osobám, ktoré predmetné služby pre spoločnosť KPK Reklama s.r.o. vykonali, nevedel vyjadriť, nevedel uviesť ani jedno meno študenta aj napriek tomu, že s nimi musel komunikovať, čo aj potvrdil, keď sa vyjadril, že prístupové kódy a heslá od pána H. im on sám odovzdal. Žalovaný poukázal aj na rozpory vo výpovediach p. N., kde vo výpovedi zo dňa 5.4.2018 a dňa 13.12.2018 tvrdí, že prístupové hesla získal od p. H. zo spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a vo výpovedi zo dňa 28.5.2018 uvádza, že so spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o. nič neriešil a všetko dostal od p. H. zo KPK Reklama s.r.o. a s p H. nejednal. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj spoločnosť ASBIS SK, spol. s r.o., ktorej spoločnosť Kvatro Plus, s.r.o. nie je známa. Uvedené spochybňuje samotnú výpoveď p. N.. Taktiež žalovaný poukázal na to, že všetky preberacie protokoly boli vyhotovené spoločnosťou KPK Reklama s.r.o., kde ako prijímateľ je p. H. a ako odovzdávateľ p. H., čo taktiež odporuje výpovedi svedka N..

9. Čo sa týka dodaného tovaru, fakturovaného na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 5.12.2017, žalovaný poukázal na to, že p N. o tomto obchode nemal žiadnu vedomosť, keďže dňa 13.12.2018 uviedol, že sa nepamätá, na základe akej zmluvy bol tovar dodaný, nevie, kto tovar prevzal, nepamätá sa od koho tovar objednal, nevie uviesť, akým dopravným prostriedkom bol tovar prepravovaný k odberateľovi, nevie uviesť EČV vozidla ani meno vodiča. Na otázku správcu dane, či pri predaji tovaru mal nejaký ponukový list, odpovedal len áno, bez toho, aby počas daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania bol predložený dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukázal. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, pričom ak štatutárnemu orgánu chýbajú vedomosti o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, tak žalovaný mal za to, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú oprávnené.

10. Žalovaný považoval vykonané dokazovanie správcu dane za dostačujúce, pričom poukázal na jeho doplnenie a to na základe nahliadnutia do kontrolného výkazu platiteľa Kvatro plus, s.r.o. Zároveň však poukázal aj na fakt, že konateľom spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. sú od 9.10.2017 občania Maďarskej republiky, ktorí za predmetnú spoločnosť za rok 2017 nepodali daňové priznanie, teda z uvedeného vyplýva, že táto spoločnosť nemá žiadne príjmy ani výdavky a nevykonáva ekonomickú činnosť. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. podávala účelovo daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a podávala kontrolné výkazy, ktoré podliehajú vzájomnému kontrolnému systému, avšak ak daňový subjekt podával priznania k dani z pridanej hodnoty, kontrolné výkazy, bol povinný podať aj daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom sú zachytené všetky účtovné transakcie v zmysle zákona o účtovníctve za príslušné účtovné obdobie. Na preukázanie uplatnenia odpočítania dane nestačí iba účtovná evidencia ale podkladom pre jeho uplatnenie je preukázanie, že doklad má

povahu faktu, teda, že tovar a služby uvedené na faktúrach boli aj dodané platiteľom uvedeným na faktúrach. Zisťovaním správca dane vyvrátil, že tovar a služby boli dodané tak, ako vyplýva z účtovnej evidencie kontrolovaného subjektu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt splnil iba formálne podmienky a predložil správcovi dane zaúčtované faktúry a kontrolné výkazy, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dodanie predmetných tovarov a služieb dodávateľom Kvatro plus, s.r.o. bolo spochybnené.

11. Spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. na základe dožiadania zo dňa 8.4.2019 potvrdila, že prístupové práva boli odovzdané p. H. na základe zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory pred začiatkom vykonávania prác, pričom všetky práce boli objednávané v spoločnosti KPK Reklama s.r.o. a zadané M. H.. Spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. potvrdila, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. im nie je známa, nepoznajú ju a ani s ňou nespolupracovali. Faktúry, objednávky, dodacie listy, potvrdenia o platbách a iné sú potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, pričom v prejednávanom prípade že daňový subjekt vlastní tieto dokumenty, ešte neznamená, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. v skutočnosti dodanie služby aj uskutočnila, keďže správca dane preukázal, že zo strany dodávateľa uvedeného na faktúrach nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, teda zdaniteľný obchod sa neuskutočnil týmto dodávateľom tak, ako je uvedené na faktúrach.

12. Vo vzťahu k námietke, že správca dane nepreveroval dostatočne obchodnoprávne vzťahy medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o., a že v rámci týchto zmluvných vzťahov nebolo vylúčené, aby predmetné služby boli dodané prostredníctvom tretích osôb, žalovaný uviedol, že zmluva o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory zo dňa 03.01.2017 je podpísaná medzi spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o. a poskytovateľom KPK Reklama s.r.o., v ktorej ide o poskytovanie systémových služieb pre bezpečnostné systémy prevádzkované v prostredí IS partnerov, pričom v bode 5 tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal zaobchádzať s poskytnutými informáciami ako predmetom obchodného tajomstva a zároveň sa zaviazal zabezpečiť ich ochranu pred tretími osobami. Predmetná zmluva obsahuje aj ustanovenie v zmysle ktorého poskytovateľ nie je oprávnený obchodné tajomstvo poskytnúť tretej osobe, okrem prípadu, ak by povinnosť zverejnenia vyplývala poskytovateľovi zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť ASBIS SK spol. s.r.o. by neposkytovala prístupové kódy k serverom a zariadeniam osobe, ktorá nemá základné a potrebné znalosti ohľadom počítačových služieb a údajne si ich vykonanie objednala u študentov alebo v spoločnosti, ktorá nemá technické ani materiálne zabezpečenie na jej výkon, príp. ide o firmu, ktorá má len virtuálne sídlo, a to vzhľadom na zachovanie bezpečnosti dát a ochrany údajov klientov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že spoločnosť ASBIS SK spol. s.r.o. potvrdila, že nedala prístupové práva spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., t. j. osobe, ktorú nepozná a s ktorou nemala podpísanú zmluvu.

13. Vo vzťahu k námietke unesenia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že v rámci dokazovania zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení. Po spochybnení dodania služieb deklarovaným dodávateľom žalobca nevedel preukázať reálnosť ním tvrdených zdaniteľných obchodov podľa predložených faktúr správcovi dane, a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že si svojho dodávateľa riadne preveril, žalovaný uviedol, že v predmetnom daňovom konaní bolo prvoradou a spornou otázkou to, či reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov - dodaniu predmetných služieb a tovaru uvedených v predložených faktúrach. Preto neplnenie si povinností dodávateľskej spoločnosti (nepodávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby) nemožno považovať za prioritnú skutočnosť, pre ktorú správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

II.

Žalobné dôvody

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov z 26.08.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom žiada nahradiť

žalobcovi trovy konania. Zároveň v žalobe sa vyjadril, že nežiada, aby bolo v uvedenej veci nariadené pojednávanie. Čo sa týka žalobných dôvodov, žalobca namieta nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, ďalej zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

15. Čo sa týka nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, podľa žalobcu správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, t. j. na podanie vysvetlenia, výsluch vtedajšieho konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., ako aj zodpovednej osoby, zamestnanca spoločnosti ASBIS SK s.r.o., ktorý potvrdil reálne vykonanie a dodanie služieb, s uvedenými dôkazmi sa správca dane v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal. Žalobca uviedol, že správca dane nedostatočne preveroval obchodnoprávne vzťahy medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou ASBIS SK s.r.o., keďže v rámci tohto obchodného vzťahu bolo dojednané, že spoločnosť KPK Reklama s.r.o. dodá spoločnosti ASBIS SK s.r.o. dohodnuté služby, čo nebolo vylúčené. Mal za to, že tvrdenia p. H. a p. N. boli vytrhnuté z kontextu a vyhodnotené v neprospech daňového subjektu. Uviedol, že neexistuje dôkaz, ktorý by vylučoval skutočnosť, že tieto práce dodala spoločnosť Kvatro plus s.r.o. žalobcovi, ktorý ich dodal spoločnosti ASBIS SK s.r.o. a tvrdenia správcu dane sú postavené len na domnienkach. Závery o tom, že objednávateľ nemá vedomosť o subdodávateľoch označil za logické, nakoľko ak by ich poznal, uzavrel by obchod priamo s nimi. Poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp. zn. -37 zo dňa 26.10.1999, kde bolo konštatované, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie

16. Čo sa týka nevykonania dostatočného dokazovania, poukázal žalobca na to, že svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, pričom správca dane sa s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. Uviedol, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobca má za to, že žalovanému nevznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom. Ak mal správca dane pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov mal postupovať podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, a teda mal dopočuť konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. a p. H. za ASBIS SK s.r.o., pričom správca dane sa s uvedenou námietkou žalobcu nevysporiadal. Namietal, že sa správca dane nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, ktorý obsahuje informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe a výstupe, prostredníctvom ktorého finančná správa má informácie o vykonaných zdaniteľných obchodoch (na základe uvedeného je schopná odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody, odhaliť machinácie s faktúrami, ako je ich nezaradenie do účtovníctva dodávateľa, pričom odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry, monitorovať rizikových platiteľov dane a preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov). Žalobca konštatoval, že dôkazom o dodaní tovaru alebo služby sú listiny ako objednávka, dodací list, potvrdenie o prevzatí tovaru alebo služby, pričom žalobca predložil správcovi dane objednávky odberateľa žalobcu, ako aj objednávky vystavené žalobcom pre jeho dodávateľa a mal za to, že preukázal dodanie služby ako po formálnej tak aj po vecnej stránke, pričom správca dane nedostatočne zistil skutkový stav

17. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia, žalobca v žalobe uviedol, že správca dane pripísal v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že subdodávatelia jeho dodávateľa si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, na ktorých plnenie nemal žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt žiadny vplyv, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. , v zmysle ktorého nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Taktiež poukázal na rozhodnutie zo

dňa 15.03.2011, ktorom bolo konštatované, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ Žalobca tvrdil, že služby odoberal od spoločnosti Kvatro plus s.r.o., ktorú si preveril, táto nefigurovala v zozname dlžníkov ani v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Na základe uvedeného postupoval s náležitou obozretnosťou, keď si preveril dôveryhodnosť obchodného partner, služby objednal, prevzal a za ich dodanie riadne zaplatil a obchody zaúčtoval. Vzhľadom na uvedené nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti obchodného partnera.

18. Ozhľadom dôkazného bremena opätovne poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. , podľa ktorého „Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.“ Taktiež poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C- 355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BondHouse), kde súdny dvor vyslovil, že: „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami”

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním z 17.08.2020. Uviedol, že čo sa týka námietky neprihliadnutia na vyjadrenie konateľa dodávateľa ako aj odberateľa žalobcu žalovaný k týmto sa vyjadril na strane 9 - 10 napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že správca dane verifikoval tvrdenia S. N., konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., v spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o, pričom poukázal na to, že spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. síce reálne dodanie služby potvrdila, ale len vo vzťahu k tomu, že služba bola dodaná kontrolovaným daňovým subjektom, avšak nie spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o. Taktiež poukázal na fakt, že pán H. viackrát potvrdil, že konateľa spoločnosti Kvatro plus s.r.o. nepozná, čo je v rozpore s tvrdením samotného konateľa Kvatro plus s.r.o. Potvrdenie skutočnosti spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o., že služby boli dodané kontrolovaným daňovým subjektom, neznamená, že automaticky došlo k potvrdeniu tvrdení konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. o dodaní služby. Vo vzťahu k námietke, že správca dane nepreveroval dostatočne obchodnoprávne vzťahy medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou ASBIS SK s.r.o. žalovaný uviedol, že k tejto námietke sa vyjadril na strane 14 s poukázaním na konkrétne časti zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory zo dňa 3.1.2017 ako aj na samostatné postavenie spoločnosti SBIS SK spol. s r.o. K námietke o účelovom použití výpovedí p. H. a p. N. žalovaný odkázal na jeho rozhodnutia na str. 10 až 11, pričom uviedol, že na týchto vyjadreniach trvá.

20. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov žalovaný uviedol, že dokazovanie vedie správca dane a nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu ale sám posúdi, aké dôkazy vykoná, pričom z miestneho zisťovanie v spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. bolo zistené, že spoločnosť ASBIS SK spol. s r. o. neeviduje návštevy v knihe návštev a nekontroluje a nezapisuje totožnosť osôb, po nahlásení návštevy si poverený pracovník prevezme návštevu a ako doprovod návštevy sa spoločne pohybujú v budove spoločnosti. Prístupové práva boli odovzdané M. H. na základe zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory pred začiatkom vykonávania prác. Všetky práce boli na základe zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory objednávané v spoločnosti KPK reklama s.r.o. a zadané M. H.. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. nebola spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o. známa. Práce vykonávané pre spoločnosť ASBIS SK spol. s r.o. boli objednávané výlučne v spoločnosti KPK Reklama s.r.o. v zmysle zmluvy o poskytovaní systémových služieb vyššej podpory. Subdodávatelia spoločnosti KPK Reklama, s.r.o. nie sú pre spoločnosť ASBIS SK, spol. s r.o. relevantní. Správca dane získané

skutočnosti z tohto inštitútu považoval za dostatočný dôkaz o dodaní služieb, a aj preto nesúhlasil s návrhom na vykonanie svedeckej výpovede pána H. - zástupcu spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o.

21. Čo sa týka námietky, že žalobca sa nezaoberal kontrolnými výkazmi dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu, správca dane poukázal na úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom bol tento výkaz vyhodnotený. Vo vzťahu k rozsahu dokazovania žalovaný uviedol, že zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení Záverom žalovaný uviedol, že v rámci dokazovania bolo zistené, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala personálne ani materiálne a technické prostriedky na vykonanie činnosti, pričom konateľ dodávateľ uviedol, že reálne predmetné služby nevykonával ale tieto vykonávali študenti Technickej univerzity v KE bez uzatvorenia zmluvy alebo dohody, bez živnosti a vyplácal ich v hotovosti. Týchto však nevedel identifikovať ani uvedené tvrdenia nijako nepreukázal. Taktiež nevedel uviesť, kde boli práce vykonané. Správca dane taktiež konštatoval rozpor vo výpovediach p. N., nakoľko vo výpovedi dňa 13.12.2018 uviedol, že práce boli vykonávané buď prostredníctvom študentov alebo sprostredkovane, pričom vo výpovedi dňa 28.05.2019 uviedol, že tieto boli vykonávané iba študentmi.

IV.

Replika žalobcu

22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného tvrdí, že obchodného partnera si náležite preveril, čo správcovi dane aj preukázal a teda vyčerpal dôkazné bremeno, pričom žalovaný nemôže prenášať dôkazné bremeno na žalobcu v takej miere, ktoré nie je od neho objektívne možné požadovať Žalobca opätovne uviedol, že správca dane odmieta prihliadať na dôkazy, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré svedčia v prospech žalobcu a tieto odmieta vyhodnotiť. Zotrval na podanej žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť.

V.

Závery správneho súdu

23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia právnych noriem správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozhodnutia dňa 09.09.2021, nakoľko účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

27. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutí daňových orgánov, ako aj obsahu žaloby predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu v Prešove zo dňa 26.08.2019, ktorými správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 podľa Daňového poriadku a to podľa o dani z DPH. Žalovaný uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne a zákonné.

28. Preskúmavanými rozhodnutiami správca dane, ako aj žalovaný rozhodoval ako odvolací orgán, pričom argumentovali príslušnými ustanoveniami Z.. z. Daňového poriadku, ako aj o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29. Podľa Z.z o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

33. Podľa o správe daní (Daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

34. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b )skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

38. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

39. Po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj žalobných dôvodov mal správny súd preukázané, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s listinnými dôkazmi doloženými S. N. (bývalým konateľom Kvatro plus, s.r.o.) na ústnom pojednávaní dňa 13.12.2018, kde najmä z emailovej komunikácie v mesiaci november 2017 medzi p. H. (štatutár žalobcu) a p. I. (štatutár Kvatro plus, s.r.o.) vyplýva, že

p. H. zadával prácu p. I., ktorá spočívala v dodaní služieb, ktoré následne boli žalobcovi fakturované. Taktiež z predloženého emailu zo dňa 03.01.2017 odoslaného z emailovej adresy žalobcu pre p. H. (zamestnanca spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o.) vyplýva, že žalobca označil p. I. za kolegu, ktorý mohol konať za žalobcu. Spoločnosť ASBIS SK, s.r.o. emailom zo dňa 06.01.2017, kde okrem iného potvrdila doručenie podpísanej zmluvy, uviedla aj to, že v prípade, ak žalobcu bude zastupovať kolega, tak túto skutočnosť majú oznámiť. Z uvedeného je zrejmé, že p. I. prijímal objednávky na vykonanie IT služieb, ktoré následne boli dodané žalobcovi a fakturované spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o., čo vyplýva aj z preberacích protokolov z 25.11.2017, 23.11.2017, 20.11.2017, 18.11.2017, 13.11.2017, 10.11.2017. Taktiež medzi žalobcom a spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o. bola uzatvorená zmluva, obsahom totožná ako bola zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou ASBIS SK, spol. s r.o.. V čase dodania služieb p. I. žalobcovi, bol p. I. štatutárnym orgánom spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. spolu s M. S., občanom Maďarskej republiky, teda bol oprávnený konať za spoločnosť Kvatro plus, s.r.o.. Vzhľadom na predloženú emailovú komunikáciu je zrejmé, že žalobca zadával práce, ktoré boli objednané od spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o., práve S. I., ktorý konal za spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že závery správnych orgánov, že v konaní nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb sú v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu. Správny súd poukazuje na to, že správca dane ani žalovaný nespochybnili autenticitu týchto dôkazov ani sa s ich existenciou vo svojom rozhodnutí nevysporiadali.

40. Z predloženej emailovej komunikácie mal súd preukázané, že žalobca komunikoval s konateľom spoločnosti Kvatro plus s.r.o. a zadával mu práce týkajúce sa inštalácie programov, ktoré následne žalobca odovzdával spoločnosti ASBIS SK, s.r.o. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, že sa jedná o služby, ktoré by nemohol poskytnúť samotný konateľ spoločnosti Kvatro plus s.r.o., prípadne, že na dodanie týchto služieb je potrebné použitie nejakých nástrojov, ktorými by táto osoba nedisponovala.

41. Podľa správneho súdu základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2016, sp. zn. , publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2017).

42. Preukazovanie práva na odpočet DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH, ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb teda vyplýva z daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát obtiažne a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii, teda je potrebné, aby dokázal preukázať, že dodanie tovaru, resp. služby, špecifikované vo faktúre, bolo dodané daňovému subjektu konkrétnym dodávateľom v deklarovanom zdaniteľnom období, v deklarovanom rozsahu ako aj iné skutočnosti vyplývajúce z faktúry.

43. Správny súd poukazuje na to, že z rozsudku NSSR sp.zn. z 24.3.2021 je zrejmé: „38. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania kvality služieb, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie

je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.“

44. V uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018 sp. zn. -53, ústavný súd konštatoval: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

45. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 25.1.2018 vyslovil: „Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne, aby mohla byť uznaná a žalobcovi (daňovníkovi) vzniklo právo na odpočítanie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.“

46. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.09.2011 uviedol: ,,Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre“.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd má za to, že správca dane nerešpektoval dôsledne zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), keď nevyhodnotil všetky dôkazy najskôr jednotlivo a následne v ich vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní vyšli najavo (emailová komunikácia predložená p. I.) a s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

48. Správny súd poukazuje na to, že z výpovede svedka p. I., ani z výpovede konateľa žalobcu nie je zrejmé ako prebiehali vzájomné obchody medzi nimi, ako boli zadávané objednávky jednotlivých služieb, v čom spočívali, ako sa tieto realizovali ako prebiehalo dodanie služieb od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. odberateľovi žalobcovi. Odpovede na uvedené otázky správca dane nezisťoval a uvedené z výsluchov svedkov, ako aj konateľov spoločností nevyplýva. Správny súd dospel k záveru, že uvedenými skutočnosťami sa musí správca dane bezpochyby zaoberať a až na základe súladu vykonaného dokazovania s obsahom administratívneho spisu následne rozhodnúť.

49. Zároveň súd argumentuje, že žalobcom citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ by bolo možné na vec aplikovať iba v prípade, ak by správca dane dospel k záveru o preukázaní reálneho plnenia, t. j. dodaní služieb deklarovaným dodávateľom, avšak vzhľadom na fakt, že správca dane k uvedeným záverom nedospel, nebolo možné sa v predmetnom štádiu konania zaoberať aplikáciou predmetných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

50. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, správny súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením tak, že priznal ich úplnú náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

51. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.