Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-42-2019.pdf
PDF · 115.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu BMW Finanzdienstleistungen (Schweiz) AG so sídlom Industriestrasse 20, 815 7, Dielsdorf, Švajčiarska konfederácia, iné identifikačné číslo: CH-020.3.906.637- 4, v spore právne zastúpený JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 30 816 513, proti žalovanej S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom 1. mája XXX/XX, K. R., štátna občianka SR, v spore právne zastúpená Mgr. Jaroslav Plžik, advokát so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, Banská Bystrica, IČO: 50 527 479, o zaplatenie 42 893,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaná má nárok na náhradu na trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 12. 09. 2018 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 42 893,73 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23. 09. 2009 uzavrel žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaná ako leasingový nájomca F. zmluvu č. XXXXXXXXXX/X, predmetom ktorej bolo umožniť žalovanej užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmetom leasingu podľa zmluvy bolo osobné motorové vozidlo zn. C. X6 xM. XXi, N.: Y Žalobca ako leasingový prenajímateľ sa zaviazal po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť žalovanej ako leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v zmluve.
3. Žalovaná ako leasingový nájomca si svoju povinnosť neplnila a splátky dohodnuté v zmluve za užívanie predmetu leasingu v lehotách ich splatnosti neuhrádzala, preto ju žalobca Oznámením o predčasnom vyhlásení splatnosti leasingu zo dňa 09. 10. 2014 vyzval na predčasné splatenie poskytnutého finančného leasingu vo výške 51 764,15 CHF (švajčiarsky frank), a to do dňa 20. 10. 2014. Žalovaná aj napriek predčasnej splatnosti finančného leasingu zo strany žalobcu svoj dlh neuhradila.
4. Listom zo dňa 14. 05. 2018 vyzval žalobca žalovanú na úhradu predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ako aj na úhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaná vyššie uvedený záväzok s príslušenstvom napriek výzve zo strany žalobcu a výzve zo strany jeho právneho zástupcu na zaplatenie neuhradila, a to ani čiastočne.
5. Vzhľadom na to, že právny vzťah založený zmluvou je vzťahom s tzv. medzinárodným prvkom, bolo potrebné najskôr určiť, akým rozhodným právom sa tento záväzok žalovanej voči žalobcovi spravuje. Žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Žalobca a žalovaná si podľa článku 24 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zvolili ako rozhodné právo, ktorým sa majú spravovať vzájomné majetkové vzťahy, švajčiarske právo. Preto právny vzťah žalobcu a žalovanej, ktorý je predmetom tohto konania, sa spravuje hmotným právom Švajčiarskej konfederácie, konkrétne Švajčiarskym občianskym zákonníkom zo dňa 30. marca 1911. V rámci právomoci žalobca poukázal na právomoc slovenských súdom na konanie vo veci samej, a to v zmysle ust. § 37 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
6. Vzhľadom na to, že žalobca eviduje pohľadávku voči žalovanej v mene „švajčiarsky frank, a to vo výške 51764,15 CHF s príslušenstvom, na prevod do meny EURO bol použitý kurz Národnej Banky Slovenska ku dňu, kedy sa dostala žalovaná vo vzťahu k žalobcovi prvýkrát do omeškania. Rozhodným na prepočet pohľadávky žalobcu do meny EURO bol deň 21. 10. 2014, pričom tento deň bol podľa Národnej banky Slovenska kurz: 1 EURO = 1,2068 CHF. Po prepočte na menu EURO tak istina pohľadávky žalobcu voči žalovanej predstavuje sumu vo výške 42 893,73 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej zákonný úrok z omeškania.
7. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 42 893,73 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 42 893,73 Eur od 21. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
8. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci pod sp. zn. 6Up/643/2018 zo dňa 31. 12. 2018 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor.
9. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v podanom odpore poukázala na to, že žalobca v žalobe neuviedol, že dňa 16. 11. 2011 došlo k odcudzeniu predmetu leasingovej zmluvy. Mala zato, že krádežou vozidla v zmysle čl. 13.5 Obchodných podmienok došlo k zrušeniu leasingovej zmluvy, preto žalobca z dôvodu zrušenia leasingovej zmluvy k 16. 11. 2011 nemohol platne vyhlásiť predčasné splatenie leasingu ako to urobil k 09. 10. 2014, nakoľko v tom čase bola zmluva už automaticky zrušená. Preto aj plynutie premlčacej doby začalo plynúť od 16. 11. 2011 a z tohto titulu považovala uplatnený nárok za už premlčaný.
10. Žalovaná ďalej dala do pozornosti súdu ust. čl. 13.6 zmluvy, v ktorej sa uvádza, že: "Leasingový nájomca sa zaväzuje zaplatiť BMW Group Financial Services spoluúčasť ako aj vyrovnať prípadný rozdiel medzi skutočnou škodou, ktorá BMW Group Financial Services vznikla a zaplateným poistným". Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd nariadil vo veci pojednávanie na preukázanie skutočností ňou uvedených, t. j. či došlo k odcudzeniu predmetného vozidla, či vozidlo bolo nájdené, resp. či bolo vrátené žalobcovi, ako vlastníkovi, a v akej výške bola prípadne žalobcovi nahradené škoda v prípade, že sa vozidlo ku dňu podania žalobného návrhu nepodarilo vrátiť.
11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na čl. 13. bod 13.2 a čl. 14. bod 14.1 zmluvných podmienok leasingu. Tvrdil, že žalovaná neohlásila bezprostredne odcudzenie predmetu leasingovej zmluvy žalobcovi, hoci v zmysle čl. 13. bod. 13.2 bola povinná túto skutočnosť ohlásiť. Rovnako žalovaná nenahlásila žalobcovi dôležitú skutočnosť a to, že sa presťahovala späť na územie Slovenskej republiky, a teda že zmenila adresu bydliska. Okrem iného, poisťovňa, v ktorej bol predmet nájmu poistený žalobcovi oznámila, že v súvislosti s krádežou motorového vozidla nebude plniť žiadne poistné plnenie. Nakoľko sa predmet leasingu našiel a vrátil do rúk žalobcovi, bol tento žalobcom predaný za sumu vo výške 26 350,- CHF. Na základe týchto skutočností, ktoré žalobcovi bránili v zosumarizovaní a uplatnení svojich nárokov, žalobca vyhotovil konečné vyúčtovanie až dňa 09. 10. 2014.
12. Žalobca za účelom zistenia adresy žalovanej kontaktoval mesto Luzern, ktoré mu dňa 04. 11. 2016 poskytlo informácie, že žalovaná v meste F. nie je prihlásená. Rovnako obec B., kde mala žalovaná poslednú známu adresu na území N. republiky, dňa 13. 12. 2017 informovalo žalobcu, že sa žalovaná v obci B. nezdržiava a vysťahovala sa na územie Slovenskej republiky. V súvislosti so skutočnosťou, že žalovaná zmenila adresu bydliska mimo územie N. konfederácie, žalobca uviedol, že
podľa švajčiarskeho práva, ktoré je v zmysle čl. 24 Zmluvných podmienok lízingu rozhodným právom, sa na uvedené vzťahujú ustanovenia čl. 134 ods. 1 bodu 6 Piatej časti švajčiarskeho občianskeho zákonníka, čl. 10 ods. 1 písm. a) OSP a čl. 142 Piatej časti švajčiarskeho občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná podľa informácie o adrese od poslednej príslušnej obce miesta bydliska preukázane nemá založené svoje bydlisko vo Švajčiarsku, nie je možné viesť proti nej vo Švajčiarsku občianskoprávny proces, čím je splnená podmienka podľa čl. 134 ods. 1 bodu 6 Záväzkového práva.
13. Žalobca mal na základe uvedeného za to, že premlčacia lehota nikdy nezačala plynúť, resp. je od vysťahovania sa žalovanej z územia Švajčiarskej konfederácie pozastavená. Zároveň žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ”CSP„).
14. Súd vo veci konal a rozhodoval na pojednávaní dňa 13. 09. 2021, pričom vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej a dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu sp. zn. 14Csp/42/2019 so súhlasom strán sporu nevykonával, nakoľko s týmito boli strany oboznámené a jednotlivé písomností a vyjadrenia im boli zo strany súdu doručované, pričom zistil tento skutkový stav:
15. Z fotokópie Prekladu č. 126/2018 z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, ktorého predmetom bola F. zmluva č. XXXXXXXXXX/X súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 23. 04. 2009 uzatvorená Leasingová zmluva č. XXXXXXXXXX/X, pričom žalovaná v uvedenej leasingovej zmluve vystupovala pod rodným priezviskom E.. Predmetom leasingu bolo vozidlo zn. BMW X6 xDrive 35i, počet leasingových splátok 48, začiatok 05. 05. 2009, koniec 04. 05. 2013, počet najazdených km/rok 10 000, cena netto 18 187,- CHF vrátane 7,6 % DPH, 1. leasingová splátka 37 834,- CHF vrátane 7,6 % DPH, mesačná leasingová splátka, úroky, amortizácia 1 000,- CHF, celková leasingová splátka vrátane DPH v súčasnosti 7,6 % 1 000,- CHF, efektívna ročná úroková sadzba 4,900 %.
16. Z fotokópie Prekladu č. 125/2018 z jazyka nemeckého do jazyka slovenského zo dňa 14. 11. 2018 s predmetom prekladu - Zmluvné podmienky leasingu, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou boli dňa 23. 04. 2009 uzavreté Zmluvné podmienky leasingu č. zmluvy XXXXXXXXX/ X, pričom predmetom zmluvy bolo prenechanie nájomcovi do užívania od leasingovej spoločnosti uvedenej v leasingovej zmluve motorové vozidlo, ktoré si u dodávateľa sám vybral, a ktoré bolo bližšie špecifikované v leasingovej zmluve, resp. v odovzdávacom protokole. F. zmluva sa uzatvárala na dohodnutú fixnú dobu trvania zmluvy. Automaticky zrušenie zmluvy bolo upravené v bode 13.5 a 15.7..
17. Z fotokópie Prekladu č. 123/2018 z jazyka nemeckého do jazyka slovenského zo dňa 14. 11. 2018 s predmetom prekladu - Odovzdávací protokol BMW X6 xDrive 35i bolo zo strany súdu zistené, že 05. 05. 2009 žalobca odovzdal vozidlo leasingovému nájomcovi (žalovanej). Táto potvrdila, že vozidlo prevzala pre BMW v absolútne bezchybnom stave.
18. Z fotokópie Prekladu č. 124/2018 z jazyka nemeckého do jazyka slovenského zo dňa 14. 11. 2018 s predmetom prekladu - Konečné vyúčtovanie k leasingovej zmluve č. XXXXXXXXXX/1 (XXXXXXX.001) mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo dňa 09. 10. 2014 k predčasnému zrušeniu Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX C. X6 xM. XXi. Zároveň bola žalovaná vyzvaná, aby sumu 51 764,15 CHF poukázala pripojenou poštovou poukážkou do 20. 10. 2014.
19. Z Výzvy právneho zástupcu žalobcu na úhradu pohľadávky adresovanej žalovanej zo dňa 14. 05. 2018 bolo súdom zistené, že žalobca vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy uhradila časť pohľadávok spolu vo výške 61 081,77 CHF, t.j. 51 050,38 Eur na bankový účet veriteľa, ako aj zvyšnú časť pohľadávok spolu vo výške 822,56 CHF, t.j. 626,47 Eur právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Havlátovi. Zároveň žalobca oznámil žalovanej, že v prípade, ak pohľadávka žalobcu v plnej výške a stanovej lehote nebude uhradená, je právny zástupca žalobcu poverený podať žalobu o zaplatenie pohľadávky.
20. Zo Zápisnice o výsluchu svedka spísanej na OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, Okružná 19, Banská Bystrica ČVS: ORP-891/1/-OVK-BB-2011 zo dňa 16. 11. 2011 mal súd za preukázané, že žalovaná bola vypočutá v trestnej veci obvineného NP (neznámy páchateľ) za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
21. Z fotokópie Prekladu č. 45/2019 z jazyka nemeckého do jazyka slovenského zo dňa 21. 03. 2019 s predmetom prekladu - Informácie o adrese od mesta F. a obce Aarburg bolo zistené, že mesto Luzern listom zo dňa XX. XX. XXXX informovalo žalobcu o adrese žalovanej. R. z listu obce B. - služby pre obyvateľstvo B. zo dňa 13. 12. 2017 bolo zistené, že uvedená obec zaslala žalobcovi informácie o adrese na žalovanú.
22. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR bolo zo strany súdu zistené, že žalovaná má trvalý pobyt na adrese 1. Z. XXX/XX, K. R., okres C. C. s dátumom prihlásenia od XX. XX. XXXX.
23. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval doterajších podaní, teda žaloby aj písomného vyjadrenia. Uviedol, že v žalobnom návrhu bola uvedená chyba v písaní, nakoľko bolo uvedené, že leasingová zmluva bola uzavretá 23. 09. 2009, správne malo byť 23. 04. 2009. Žalovaná si bola vedomá pri podpise leasingovej zmluvy, že pre daný záväzkový vzťah bude platiť švajčiarske právo. Doložka o voľbe právomoci, aj voľbe švajčiarskeho práva bola uvedená v zmluvných leasingových podmienkach. V rámci samotného nároku a námietke premlčania uviedol, že s touto nesúhlasí a to z dôvodu, že podľa čl.134 ods. 1 bod 6 záväzkového práva, premlčanie nezačne, alebo sa pozastaví, ak pohľadávku nemožno uplatniť na švajčiarskom súde. V prípade, že žalovaná zmenila svoje bydlisko a odsťahovala sa zo Švajčiarska po uzavretí zmluvy na Slovensko, z tohto dôvodu nebolo možné uplatniť si danú pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu na švajčiarskom súde a preto uvedená premlčacia doba nemohla začať plynúť, resp. začala spočívať a jej plynutie nebežalo. Žalovaná mala v priebehu zmluvného vzťahu povinnosť oznámiť akúkoľvek zmenu, aj zmenu bydliska, čo neurobila. Leasingový prenajímateľ, resp. žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až dodatočne, potom ako bolo vozidlo bolo odcudzené. K odcudzeniu vozidla došlo v priebehu záväzkového vzťahu. Poukázal nato, že žalobca samotný nárok odvodzuje jednak od leasingovej zmluvy a jednak od zmluvných leasingových podmienok, v ktorých je uvedené, že po prevzatí vozidla a vzniku leasingového vzťahu, leasingový nájomca, alebo užívateľ daného vozidla, vznáša všetky riziká spojené s daným predmetom leasingu vrátane aj škodovej udalosti. Je tam taktiež síce uvedené, že v prípade, že dôjde k poskytnutiu poistného plnenia zo strany poisťovne, v takom prípade si má možnosť žalobca svoj nárok, alebo nevysporiadané nároky z tohto leasingu uplatniť v mene žalovanej voči poisťovni. Táto poisťovňa však odmietla predmetné poistné plnenie poskytnúť. Vzhľadom nato, že vozidlo sa následne našlo, žalobca toto vozidlo predal a daný výťažok z predaja tohto vozidla odpočítal od záväzkov žalovanej. Po odpočítaní kúpnej ceny vozidla, ktorú žalobca získal týmto predajom, si danú pohľadávku uplatnil voči žalovanej. Túto sa pokúšal vymôcť z miesta bydliska, ktoré mu bolo naposledy známe vo N.. Žiaľ zistil dopytovaním sa na obci, že už tam žalovaná nebýva a preto požiadal, aby daná pohľadávka bola uplatnená na K.. Pokiaľ ide o napádanú výšku uplatnenej pohľadávky, uviedol, že táto v skutočnosti bola vyčíslená najprv bez odpočítania nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 3 015,- Eur a bez odpočítania predajnej ceny vozidla, ktoré sa až následne po prvom vyúčtovaní z roku 2012 našlo a preto bola táto položka odpočítaná od hodnoty vozidla. Žalobca si uplatňuje iba sumu 51 764,15 CHF, resp. ekvivalent v EURách. Poukázal nato, že samotné vyúčtovanie z 09. 10. 2014 je zrozumiteľné a jasné a nevidí v ňom žiadnu nezrozumiteľnosť, ani neurčitosť. Čo sa týka splatnosti uplatňovanej pohľadávky, tú odvodil od vyúčtovania z 09. 10. 2014, kde bola lehota na zaplatenie tejto pohľadávky uvedená ako 20. 10. 2014. Žalovaná sa dostala sa do omeškania so zaplatením od 21. 10. 2014.
24. Právny zástupca žalovanej vo svojej výpovedi na pojednávaní zopakoval názor, ktorý uviedol predchádzajúci právny zástupca žalovanej a to, že tento nárok neuznáva v celom rozsahu. Považoval ho jednak za neoprávnený, nakoľko došlo k jeho premlčaniu a to ako podľa slovenského, tak aj švajčiarskeho práva a zároveň ho považoval v konečnom dôsledku aj za nedostatočne preukázaný, a to jednak čo do dôvodu, tak aj výšky. Podľa jeho názoru, nárok bol uplatnený už na začiatku na mieste nepríslušnom súde. Námietku premlčania vzniesol predchádzajúci právny zástupca, pričom poukázal na skutočnosť, že dňa 16. 11. 2011 došlo ku krádeži motorového vozidla, ktoré bolo predmetom leasingového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, vychádzajúc z obsahu listu zo dňa 09. 10. 2014, ktoré doručoval žalobca a taktiež priložil spolu so svojim podaním. Žalobca k tomuto kroku aj pristúpil, a to dňa 22. 02. 2012, kedy si pohľadávku voči žalovanej vyčíslil na sumu 75 099,15 CHF. Mal zato, že týmto dňom najneskôr začala plynúť aj premlčacia lehota na uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanej, a to na príslušnom súde vo Švajčiarsku. V ďalšom uviedol, že žalobca sa ani len nepokúsil uplatniť si svoj nárok na švajčiarskom súde v dôsledku čoho podmienkou, na ktorú sa žalobca odvoláva, nemožno považovať v žiadnom prípade za preukázanú. Poukázal na to, že mal byť miestne a vecne príslušným
prvostupňový súd v Duseldorfe. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 37e ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v zmysle, ktorého účastníci si môžu na riešení sporov zo svojho zmluvného vzťahu, alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou, ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Mal zato, že žalobca, aj žalovaná si platne dohodli právomoc švajčiarskeho súdu. Voči žalovanej mohol byť vedený občiansko-právny proces vo Švajčiarsku, a tak podmienka, ktorou argumentoval žalobca v súvislosti s premlčaním, nebola v žiadnom prípade naplnená. Z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, hoc prvý procesný úkon vykonal už predchádzajúci právny zástupca žalovanej. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej je premlčaná a to ako podľa švajčiarskeho, tak aj slovenského právneho poriadku, a to vzhľadom na skutočnosť, že od jeho vzniku 22. 02. 2012 uplynuli nielen 3 roky vyžadované slovenským právnym poriadkom, ale aj 5 rokov vyžadovaných švajčiarskym právnym poriadkom. V konečnom dôsledku nesúhlasil s argumentáciou žalobcu ohľadne momentu vzniku nároku, ktorý si uplatnil voči žalovanej. Zároveň nesúhlasil ani s naplnením podmienky, na ktorú sa odvoláva vo vzťahu k zastaveniu a plynutiu premlčacej lehoty, resp. k jej absolútnemu nezačatiu, nakoľko skutočnosť, či žalovaná mala založený trvalý pobyt na území Švajčiarska v súvislosti s oprávnenosťou a možnosťou uplatniť si svoj nárok na švajčiarskom súde, nijakým spôsobom nesúvisel a to znamená, že táto premlčacia lehota plynula. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v rozsahu 100%.
25. Nesporné v danom spore je, že medzi stranami sporu došlo dňa 23. 04. 2009 k uzavretiu Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X zahŕňajúcej Obchodné podmienky č. 11 2008, na ktoré strany sporu odkazujú, ktorej predmet - osobné motorové vozidlo zn. C. xM. XXi, N.: Y bol žalovanej ako leasingovému nájomcovi odovzdaný a dňa 16. 11. 2011 odcudzený.
26. Sporná je premlčanie žalobou uplatňovaného nároku a taktiež výška plnenia, ktorú môže žalobca od žalovanej požadovať.
27. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začatie konania.
28. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná, alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
29. Súd sa vzhľadom na právnym zástupcom žalovanej vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti na pojednávaní dňa 13. 09. 2021 touto zaoberal. Uvedenú námietku miestnej príslušnosti vzniesla žalovaná z dôvodu právnej istoty, pričom sama uviedla, že prvý procesný úkon vykonal už jej predchádzajúci právny zástupca. Súd v rámci konania zistil, že predchádzajúci právny zástupca žalovanej JUDr. S. N. doručil dňa 21. 01. 2019 súdu podanie - Odpor proti platobnému rozkazu a Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu, že súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, teda v danom prípade to bol Odpor žalovanej zo dňa 15. 01. 2019, v ktorom uvedená námietka žalovanej ohľadne miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica nebola vznesená, súd v zmysle § 42 CSP potom z dôvodu, že námietka miestnej príslušnosti nebola uplatnená včas, na ňu neprihliadol.
30. Podľa § 2 zák. č. 97/1993 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
31. Podľa čl. 16 ods. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
32. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
33. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ”OZ„), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného odkladu a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
36. Súd v danom spore skúmal či má právomoc, resp. či spor patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených právnych predpisov mal zato, že v danom prípade sa na uvedený spor uplatní Dohovor o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Lugáno, 30.10.2007, U.v.EÚ C 319, 23.12.2009, s.1-vo vzťahu k Nórsku, Islandu a Švajčiarsku), ktorý má prednosť pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to konkrétne § 2, v ktorom sa uvádza, že: „ustanovenia tohto zákona sa použijú len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy“. Z ustanovení predmetného Dohovoru mal súd preukázané, a to konkrétne z článku 16 ods. 2 týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, že žalovaná mala v danom spore postavenie spotrebiteľa, pričom z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalovaná má bydlisko na území SR, preto právomoc slovenského súdu je daná na základe bydliska žalovanej ako spotrebiteľa.
37. Z dôvodu, že právny vzťah založený zmluvou je vzťahom s tzv. medzinárodným prvkom, bolo potrebné taktiež určiť, akým rozhodným právom sa tento záväzok žalovanej voči žalobcovi spravuje. Pokiaľ ide o určenie rozhodného práva v danom spore, tu súd poukazuje na § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb., v ktorom je zakotvené, že: „ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom“. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že podľa Zmluvných podmienok leasingu, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovanou dňa 23. 04. 2009, na ktoré odkazuje Leasingová zmluva č. XXXXXXXXXX, a ktorá zakotvuje, že rozhodujúce sú priložené zmluvné podmienky leasingu z 11/2008 sa predmetná leasingová zmluva spravuje švajčiarskym právom, čo jednoznačne vyplýva z čl. 24 Zmluvných podmienok leasingu, v zmysle ktorého, táto zmluva podlieha švajčiarskemu právu.
38. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd skúmal, že či je vznesená námietka premlčania dôvodná Súd mal zato, že v danom prípade je úprava premlčania vo švajčiarskom hmotnom práve, a to konkrétne čl. 128 a 134 ods. 1 bod 6 Spolkového zákona zo dňa 31. 03. 2011 týkajúci sa doplnenia švajčiarskeho občianskeho zákonníka (Piata časť: Záväzkové právo), nevýhodnejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa v danom spore, ako právna úprava ustanovená v našom právnom poriadku (Občiansky zákonník), čo vyplýva aj z fotokópie prekladu na č. l. 103 a č. l. 104 spisu, a to čl. 134 už uvádzaného Spolkového zákona.
39. V rámci samotným žalobcom uvádzaného čl. 128 bod. 1 Spolkového zákona týkajúceho sa doplnenie švajčiarskeho Občianskeho zákonníka, „po uplynutí piatich rokov sa nároky stali premlčané na prenájom, nájom a kapitálové úroky a iné pravidelné služby“, je zrejmé, že premlčacia lehota na základe švajčiarskeho právneho poriadku je päťročná, a teda podľa názoru súdu, nemohla nikdy začať plynúť, resp. od vysťahovania sa žalovanej zo Švajčiarska bolo jej plynutie pozastavené kvôli tomu, že nie je možné pohľadávku uplatniť pred švajčiarskym súdom. Súd preto mal zato, že rozhodná právna úprava pre inštitút premlčania sa spravuje právnym poriadkom SR.
40. Súd ďalej konštatuje, že podľa Zmluvných podmienok leasingu, sa predmetná Leasingová zmluva v prípade krádeže automaticky zrušuje a vykoná sa konečné vyúčtovanie podľa bodu 16 (čl. 13.5 uvedených Zmluvných podmienok leasingu), pričom leasingový nájomca sa zaväzuje zaplatiť spoluúčasť ako aj vyrovnať prípadné rozdiely medzi skutočnou škodou, ktorá prenajímateľovi vznikla a zaplateným poistným plnením (čl. 13.6 Zmluvných podmienok leasingu).
41. Súd po vyhodnotení právnych argumentácií strán sporu považoval vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku ako dôvodnú, a to z dôvodu, že trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 OZ od konečného vyúčtovania k Leasingovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 10. 2014 zahŕňajúceho žalobcom získanú kúpnu cenu vozidla po jeho nájdení a vrátení ku dňu podania žaloby t.j. 12. 09. 2018 už uplynula, preto je žalobcom uplatnený nárok podľa slovenského právneho poriadku premlčaný.
42. Už podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, ak bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostavujúcu argumentáciu žalobcu a žalovanej, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech a uplatnila si nárok na náhradu trov konania, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
44. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).