Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-1529-2020.pdf
PDF · 120.69 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1529/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného X/: K. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. E. M. K. XXXX/X, XXX XX J. a oprávneného X/: O. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. E. M. K. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581 proti povinnému 1/: Regal Burger, s.r.o., so sídlom Školská 929/42, 922 41 Drahovce, IČO: 47 581 930 a povinnému X/: A.. O. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/XX, XXX XX Z., zast. HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, substitučne zast. Mgr. Jozef Krkošek, advokát, so sídlom Pečnianská 1, 851 01 Bratislava, o vymoženie 6 000 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 236EX 569/20, o sťažnosti oprávnených proti výroku I., III. a IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnených proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 21. 12. 2020 z a m i e t a .
II. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom vo výroku III. m e n í tak, že oprávneným nárok na náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom vo výroku IV. m e n í tak, že povinní n e m a j ú nárok na náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21. 10. 2020 domáhali od povinných vymoženia 6 000 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 01. 07. 2020. Poverením zo dňa 06. 11. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 236EX XXX/XX.
2. Uznesením sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020 vyšší súdny úradník zastavil exekúciu v časti istiny vo výške 6 000 Eur, v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 6 000 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.), oprávneným nepriznal náhradu trov exekučného konania (výrok III.), a zaviazal oprávnených nahradiť povinným trovy
exekučného konania vo výške 278,45 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (výrok IV.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že pokiaľ ide o návrh na zastavenie exekúcie povinných čo do istiny 6 000 Eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 6 000 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 977,15 Eur, ktoré boli priznané platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 01. 07. 2020, mal súd za preukázané, že povinní si svoje dlhy voči oprávneným splnili a z vyjadrenia oprávnených bolo zrejmé, že trvajú len na vymožení trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 278,47 Eur, a uplatnili si sumu 116,03 Eur za 1/2 úkon právnej služby (a to za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie). Súd mal za to, že sporným medzi oprávnenými a povinnými ostala suma trov právneho zastúpenia vo výške 278,47 Eur ako bola uvedená v poverení pre súdneho exekútora. Súd poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie v zmysle ust. § 50 Exekučného poriadku sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd mal za preukázané, že návrh bol súdu doručený dňa 21. 10. 2020, teda návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a trovy právneho zastúpenia oprávnených v sume 278,47 Eur boli dôvodné. Exekučné konanie sa začalo dôvodne, pretože povinní si ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nesplnili svoju povinnosť z exekučného titulu dobrovoľne a oprávnení boli teda nútení oprávnene domáhať sa núteného výkonu nároku z exekučného titulu prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku (t.j. podať návrh na vykonanie exekúcie). Nemení na tom nič fakt, že sumy priznané exekučným titulom na podklade ktorého sa exekučné konanie začalo, boli poukázané oprávneným dňa 05. 11. 2020 ako uvádzajú povinní a pripísané dňa 06. 11. 2020 ako uvádzajú oprávnení. Súd mal za to, že exekučné konania bolo začaté dôvodne, teda oprávneným patrí suma za dva polovičné úkony právnej služby vo vyčíslenej sume spolu 278,47 Eur. Súd exekúciu v časti istiny v sume 6000 Eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 6000 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur zastavil ako je uvedené v I. výroku rozhodnutia. Vo zvyšku uplatnených trov právneho zastúpenia oprávnených vo výške 278,47 Eur uviedol, že v tejto časti bude exekúcia pokračovať. Súd teda návrh na zastavenie exekúcie v tejto časti zamietol (II. výrok rozhodnutia). Oprávnení si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili trovy za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 1 právnej služby v celkovej výške 116,03 Eur. Súd poukázal na účelnosť uplatnených trov, kde z doložených dôkazov a vyjadrení účastníkov konania a súdneho exekutora je zrejmé, že poverenie bolo vydané a doručené súdnemu exekútorovi dňa 06. 11. 2020. Dňa 06. 11. 2020 ako potvrdili aj oprávnení im boli na účet pripísané prostriedky, ktoré boli vymáhané na podklade exekučného titulu. Rovnako v deň vydania poverenia pre súdneho exekútora bolo súdom zaslané upovedomenie o pridelení súdneho exekútora právnemu zástupcovi oprávnených, teda musel mať vedomosť, že exekúciou bol poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Urbánek. Teda ak si oprávnení (v uznesení chybne uvedené povinní) uplatnili 1 úkon právnej služby za vyjadrenie, nie je tento podľa súdu účelný a nemožno ho oprávneným priznať už len z dôvodu, že ak boli oprávneným platby pripísané na účet dňa 06. 11. 2020, nepostupovali s odbornou starostlivosťou a okamžite neinformovali exekútora o splnení nároku vyplývajúceho pre oprávnených z exekučného titulu. Oprávnení neurobili oznámenie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Ak by oprávnení takýto úkon spravili a oznámili exekútorovi úhradu dlhu, nedošlo by k iniciovaniu návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných v takomto rozsahu. Teda súd mal za to, že tento úkon právnej služby vzhľadom na jeho neúčelnosť podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nemožno oprávneným priznať, pretože nekonali s odbornou starostlivosťou. Povinní si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili trovy právneho zastúpenia za 2x 1 úkony právnej služby v celkovej výške 330,21 Eur, pričom za základ pre výpočet odmeny právneho zástupcu uviedli sumu 6000 + 977,15+16,50+278,47+929,40 spolu teda 8 373,30 Eur. O tomto uplatňovanom nároku súd rozhodol s ohľadom na ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku tak, že trovy možno povinným priznať v prípade, že zastavenie v tomto prípade čiastočné zastavenie exekúcie možno oprávneným pričítať, v tomto prípade ide už o spomenuté neoznámenie čiastočných úhrad súdnemu exekútorovi. Avšak súd za základ pre výpočet odmeny právneho zástupcu povinných zobral tarifnú hodnotu ktorou je istina vo výške 6 000 Eur, pričom povinným priznal náhradu trov za 2x 1 úkon právnej služby, 1 úkon v ex. konaní 105,40 Eur + režijný paušál 10,62 Eur + 23,20 DPH spolu 139,22 x 2 sa rovná 278,45 Eur. Súd povinným priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie za 2 x 1 úkon právnej služby vo výške 278,45 Eur ako je uvedené v IV. výroku rozhodnutia.
3. Proti výrokom I., III. a IV. uznesenia sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020 podali oprávnení v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadali, aby súd napadnuté uznesenie v týchto výrokoch zrušil, oprávneným priznal náhradu trov exekučného konania aj za vyjadrenie k exekučnému konaniu vo výške 105,41 Eur a 10,62 Eur režijný paušál + sadzba DPH, sťažnosť vo výške 105,41 Eur a 10,62 Eur režijný
paušál + sadzba DPH, spolu teda 232,06 Eur, a povinným nepriznal náhradu trov exekučného konania. V sťažnosti oprávnení uviedli nasledovný priebeh konania:
- 18. 07. 2020 - nadobudnutie právoplatnosti platového rozkazu vo vzťahu k povinnému 1/
- 04. 08. 2020 - nadobudnutie právoplatnosti platového rozkazu vo vzťahu k povinnému 2/
- 20. 10. 2020 - podaný návrh na vykonanie exekúcie
- 04. 11. 2020 - oprava návrhu na vykonanie exekúcie
- 06. 11. 2020 - úhrada pohľadávky okrem trov exekučného konania
- 07 - 08. 11. 2020 - víkend
- 10. 11. 2020 - doručenie upovedomenia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
- 11. 11. 2020 - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- 12. 11. 2020 - oznámenie o čiastočnom splnení povinnosti povinných. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná pohľadávka sa vo vzťahu k povinným stala splatnou 07. 08. 2020 a títo si ju dobrovoľne nesplnili až do 06. 11. 2020. Povinní si tak svoju povinnosť splnili až po nadobudnutí právoplatnosti predmetného platobného rozkazu a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Vo vzťahu k aplikácii § 61f ods. 2 Exekučného poriadku oprávnení zdôraznili, že dátum 06. 11. 2020 predstavuje piatok a predmetné prostriedky boli na účet pripísané až po 16:30 hod., pričom nasledoval víkend v trvaní 2 dní. O skutočnosti, ktorému exekútorovi bol predmetný spis pridelený sa právny zástupca oprávnených dozvedel až dňa 10. 11. 2020 po doručení upovedomenia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Nie je zrejmé, z čoho vyšší súdny úradník nadobudol vedomosť, že právny zástupca oprávnených sa o tom, ktorému exekútorovi bola vec pridelená dozvedel už 06. 11. 2020. Lehotu bezodkladne a bez zbytočného odkladu je možné považovať navzájom za synonymá, pričom ich legálnu definíciu nie je možné nájsť v žiadnom právnom predpise a preto je nevyhnutné sa obrátiť na súdnu prax. Na základe rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obdo 32/2007 zo dňa 06. 06. 2008 sa pojem bezodkladne rovná lehote cca 8 kalendárnych dní. Právny zástupca oprávnených sa o tom, ktorému exekútorovi bol spis pridelený dozvedel až dňa 10. 11. 2020 a realizáciu úhrady povinných oznámil súdnemu exekútorovi dňa 12. 11. 2020, čo predstavuje lehotu 2 dni. Na základe uvedeného právny zástupca oprávnených oznámil súdnemu exekútorovi plnenie zo strany povinných bezodkladne podľa § 61f ods. 2 Exekučného pozadku. Vyšší súdny úradník priznal povinným nárok na náhradu trov v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Exekučný poriadok vo svojom § 61k upravuje zastavenie exekúcie súdom a v § 61n zastavenie exekúcie priamo exekútorom. Nielen v predmetných § 61k a 61n, ale ani v celom Exekučnom poriadku sa nenachádza ustanovenie, v ktorom by ako dôvod zastavenia exekúcie bolo uvedené nesplnenie povinnosti podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Opätovne pritom oprávnení zdôraznili, že ich právny zástupca oznámil súdnemu exekútorovi plnenie zo strany povinných podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. bezodkladne. Zastavenie exekúcie v dotknutej časti zároveň nebolo závislé od vôle a konania oprávnených, ale len a výhradne od vôle povinných a plnenia realizovaného povinnými. Dôvodom zastavenia časti exekúcie pritom nebolo oznámenie alebo neoznámenie oprávnených, alebo nesúhlas oprávnených s vedením exekúcie (oprávnený je oprávneným zobrať návrh na vykonanie exekúcie v časti aj v celku späť aj bez udania dôvodu), ale dôvodom zastavenia časti exekúcie bolo plnenie zo strany povinných, pričom oprávnení aj povinní doručili súdnemu exekútorovi podania, z ktorých vyplývala informácia o úhrade časti pohľadávky v ten istý deň, t.j. 12. 11. 2020 a oprávnení sa o podaní zo strany povinných dozvedeli až z uznesenia. Vo vzťahu k výroku č. I oprávnení zároveň namietali nesprávne označenie sumy vo výške 977,15 Eur označenej ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to z toho dôvodu, že uvedená suma predstavuje podľa exekučného titulu „trovy konania“ (upomínacieho) a podľa upovedomenia o začatí exekúcie „súdne trovy“. Pojem „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ je pojmom upraveným v Obchodnom zákonníku a tento predstavuje paušálnu náhradu nákladov a nie súdne trovy. Navrhli preto, aby bol zrušený aj výrok č. I uznesenia, a to za účelom správnej definície sumy 977,15 Eur ako trov upomínacieho konania alebo súdnych trov.
4. Povinní vo vyjadrení k sťažnosti uviedli, že oprávnení namietali, že zastavenie exekučného konania (neoznámenie prijatých platieb) im nemožno pričítať, a povinní tak nemajú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podané námietky. Povinní v zákonom stanovenej lehote (obratom) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podali v zmysle ustanovení exekučného poriadku dôvodné námietky, v ktorých súdu preukázali, že po vzniku exekučného titulu (a ešte pred vydaním poverenia exekútorovi - teda pred začatím exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Ak boli schopní podať námietky a návrh na zastavenie exekúcie povinní (ktorí sa o začatí exekúcie objektívne dozvedajú až ako poslední), nepochybne boli schopní o zániku nároku priznaného exekučným titulom informovať súd, resp. exekútora aj oprávnení. Povinní poukázali na
skutočnosť, že oprávnení na rozdiel od povinných poznajú spisovú značku konania fakticky od okamihu podania návrhu, nakoľko sa na portály e-žaloby prideľuje podaniu automaticky a prostredníctvom formulára “podanie k spisovej značke”, teda mali možnosť oznámiť prijatie úhrady celého dlhu, resp. podať návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61n Exekučného poriadku a teda zánik vymáhaného nároku kedykoľvek, teda už v deň prijatia platieb, resp. aj v nasledovných dňoch. Oprávnení tak neurobili a to minimálne do 12. 11. 2020, pričom nie je preukázané, či dňa 12. 11. 2020 skutočne z vlastnej iniciatívy platby oznámili exekútorovi, nakoľko dôkaz o tejto skutočnosti nepredložili. Z dôvodu podaných námietok súd uznesením exekúciu v časti vymáhaného nároku zastavil. t. j. dôvodom zastavenia exekúcie nebol návrh oprávneného (napr. procesným postupom podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), ale kvalifikovaná právna obrana povinných. Povinní tak mali v konaní úspech v spore (na základe ich podnetu bola exekúcia v podstatnej časti vymáhaného nároku (s výnimkou trov za podanie návrhu) zastavená) a preto im z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia prináleží aj náhrada trov právneho zastúpenia za úspešné bránenie ich práva. V tomto smere tiež povinní poukázali na skutočnosť, že dlh v celosti uhradili ešte pred vydaním poverenia exekútorovi. Dlh uhradili de facto ihneď po doručení doložky právoplatnosti platobného rozkazu, ktorý sa do ich schránky doručil na fikciu doručenia a jeho doručenie pôvodne prehliadli, čo preukazuje poctivý zámer povinných - snahu dobrovoľne uhradiť svoj dlh aj v týchto extrémne náročných časoch. (Sektor gastronómie, je výrazne zasiahnutý pandémiou COVID 19), pričom dlh vymáhaný v exekúcii vznikol z titulu neuhradeného nájomného za gastro prevádzku. Ak oprávnení poukázali na skutočnosť, že exekučný titul sa stal splatný už dňa 04. 08. 2020, potom táto skutočnosť nie je v zmysle Exekučného poriadku nijako relevantná. Dôvodom námietok podľa § 61k ods. 1 písm. a) totiž predpokladá, že zánik vymáhaného nároku nastane po vzniku exekučného titulu. Je tak zrejmé, že iné poradie ako vznik exekučného titulu - jeho zánik splnením nie je ani teoreticky možné. Ak preto vyšší súdny úradník priznal v napadnutom uznesení povinným, ako procesne úspešnej strane plnú náhradu trov konania za podanie dôvodných námietok, postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, nakoľko vymáhaný exekučný titul zanikol ešte pred vydaním poverenia a obrana povinných tak bola dôvodná a povinní jednoznačne boli v spore úspešnou procesnou stranou. Dôvodom zastavenia exekúcie nie je oznámenie (návrh) oprávnených, ale práve dôvodné námietky povinných. Oprávnení ďalej uviedli, že dôvodom zastavenia časti exekúcie pritom nebolo oznámenie alebo neoznámenie oprávnených, ale dôvodom zastavenia časti exekúcie bolo plnenie zo strany povinných. Je pritom bezpredmetné, či by právny zástupca oprávnených oznámil alebo neoznámil plnenie zo strany povinných, vymáhaný nárok by v predmetnej časti, v ktorej povinní plnili po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, zanikol a musel by byť zastavený. Zastavenie exekúcie v dotknutej časti tak nebolo závislé od vôle a konania oprávnených, ale len a výhradne od vôle povinných a plnenia realizovaného povinnými.“ V tomto smere povinní poukázali na nepochopenie odôvodnenia napadnutého uznesenia oprávnenými. Dôvodom zastavenia exekúcie boli podané námietky povinných a nie len následné plnenie z ich strany (bez ďalšieho). Povinní nesúhlasili s tvrdením oprávnených, že je bezpredmetné, či by právny zástupca oprávnených oznámil alebo neoznámil plnenie zo strany oprávnených, nakoľko vymáhaný nárok by v predmetnej časti zanikol a musel byť zastavený. Exekútor sa o prijatom plnení dozvedel práve od povinných a to prostredníctvom kvalifikovane odôvodnených námietok, ako procesného prostriedku obrany voči nezákonnej exekúcii. Ak by oprávnení o zániku nároku priznaného exekučným titulom riadne informovali súd resp. exekútora, povinní by nemuseli vynakladať žiadne prostriedky na svojho právneho zástupcu a na prípravu kvalifikovanej právnej obrany voči nezákonnej exekúcii. Zároveň povinní uviedli, že plnenie povinných bolo realizované priamo na účet oprávnených, preto sa exekútor o týchto platbách ani nemal ako dozvedieť a exekúciu v tejto časti nemohol z vlastnej iniciatívy zastaviť. Ako správne uviedol vyšší súdny úradník „Oprávnený neurobil oznámenie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Ak by oprávnený takýto úkon spravil a oznámil exekútorovi úhradu dlhu nedošlo by k iniciovaniu návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného v takomto rozsahu.“ Oprávneným vyšší súdny úradník v uznesení v žiadnom smere nekladie za zodpovednosť úhradu vymáhaného nároku povinnými, ale skutočnosť, že títo riadne neoznámili prijatie úhrad, čo viedlo k nevyhnutnosti podať voči exekúcii námietky. Dôvodom zastavenia časti exekúcie tak nebolo výlučne plnenie zo strany povinných, ale celkom zjavne podanie kvalifikovaných námietok zo strany právneho zástupcu povinných, teda riadna procesná obrana povinných voči nezákonnej exekúcii. V zmysle argumentácie oprávnených by povinní de facto nikdy nemali nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní z dôvodu § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko tento predpokladá plnenie dlžníka, ako najčastejší dôvod zániku vymáhaného nároku. K plneniu navyše došlo dobromyseľne a pred vydaním poverenia exekútorovi. Takýto výklad je zjavne odporujúci zmyslu a účelu náhrady trov právneho zastúpenia procesne úspešnej strane v exekučnom konaní. S ohľadom na vyššie uvedené považovali povinní podanú sťažnosť
za nedôvodnú, navrhli ju zamietnuť a priznať povinným náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti.
5. Podľa § 202 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšířit leb do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávnených súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne.
16. V konaní nebolo sporné, že oprávnení podali dňa 21. 10. 2020 návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/ XXXX/XXXX zo dňa 01. 07. 2020, ktorý sa stal voči povinnému 1) právoplatným a vykonateľným dňa 18. 07. 2020 a voči povinnému 2) dňa 04. 08. 2020. Zároveň medzi povinnými a oprávnenými nebolo ani sporné, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinní uhradili vymáhanú istinu s príslušenstvom (sumu 6 000 Eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 6 000 Eur od 16. 04. 2020 a sumu 977,15 Eur), a to úhradou zo dňa 05. 11. 2020 (pripísané a uhradené na účet oprávnených dňa 06. 11. 2020 ako vyplýva aj z potvrdení o platbe od Fio banka, a.s.). Vyšší súdny úradník teda výrokom I. napadnutého uznesenia zastavil exekúciu v časti istiny vo výške 6 000 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 000 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur. Oprávnení voči výroku I. uznesenia podali sťažnosť len z dôvodu nesprávneho označenia sumy vo výške 977,15 Eur a uviedli, že sa nejedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky (tak ako sumu definoval vyšší súdny úradník), ale o trovy upomínacieho konania, príp. súdne trovy. K uvedenému súd konajúci sudcom uvádza, že formulár „Exekučné konanie - Návrh na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica“ v časti E „Vymáhaný nárok“ subsumuje pod pojem náklady spojené s uplatnením pohľadávky aj trovy základného (v tomto prípade upomínacieho) konania, ktoré návrhom na vykonanie exekúcie aj samotní oprávnení vymáhajú (vo výške priznanej v platobnom rozkaze 977,15 Eur) ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pritom aj zo samotného návrhu je zjavné, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia oprávnených v upomínacom konaní (viď doplňujúce informácie o peňažnom
nároku). Vzhľadom na uvedené bol potom následne aj súdny exekútor poverením zo dňa 06. 11. 2020 poverený na vykonanie exekúcie, kde v bode 6 Poverenia na vykonanie exekúcie boli ako nárok uvedené okrem istiny a úroku z omeškania aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur. Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnou autoritatívnou licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciou všetkých procesných úkonov smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej sume a oprávňujúcou súdneho exekútora vykonávať procesné úkony v exekučnom konaní smerujúce k uspokojeniu judikovaného práva. Keďže súdny exekútor bol poverený na vymáhanie nároku pozostávajúceho z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur a platbou zo dňa 05. 11. 2020, pripísanou na účet oprávnených dňa 06. 11. 2020, došlo k úhrade vymáhaného nároku aj v tejto časti, vyšší súdny úradník výrokom I. napadnutého uznesenia zastavil exekúciu aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 977,15 Eur. Súd pritom dodáva, že tak ako aj uviedli oprávnení, nejedná sa o náklady spojené s uplatnením pohľadávky tak ako ich upravuje a definuje § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ale o trovy upomínacieho konania priznané exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené je potom aj napriek nie celkom vhodnej formulácii uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo výroku I. (v označení sumy vo výške 977,15 Eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) vecne správne a preto súd sťažnosť oprávnených proti výroku I. uznesenia zamietol ako nedôvodnú. Súd zároveň uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že nemože preskúmať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnutý výrok I. uznesenia len v rozsahu namietanom oprávnenými v sťažnosti.
17. Voči výroku II. nepodali oprávnení ani povinní sťažnosť, preto tento zostal nezmenený.
18. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
24. Ďalej sa súd v rámci podanej sťažnosti zaoberal napadnutými výrokmi III. a IV. uznesenia, ktorými vyšší súdny úradník rozhoval o trovách účastníkov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, hoci v napadanutých výrokoch nesprávne vysší súdny úradník uviedol, že rozhoduje o trovách exekučného konania, pričom po vykonanom dokazovaní musí súd konštatovať čiastočnú dôvodnosť podanej sťažnosti. V ustanovení § 255 CSP sa ako kritérium priznania náhrady trov konania v civilnom procese aj s dopadom na exekučné konanie premieta zásada úspechu vo veci alebo aj zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať v prípade úspechu v podobe zastavenia exekúcie povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v
prípade, ak podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. V prejednávanej veci vyšší súdny úradník oprávneným nepriznal náhradu trov exekučného konania za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 116,03 Eur, pričom poukázal na neúčelnosť uplatnených trov. Uviedol, že z doložených dôkazov a vyjadrení účastníkov konania a súdneho exekútora je zrejmé, že poverenie bolo vydané a doručené dňa 06. 11. 2020 súdnemu exekútorovi. Dňa 06. 11. 2020 boli na účet oprávnených pripísané prostriedky, ktoré boli vymáhané na podklade exekučného titulu. Rovnako v deň vydania poverenia pre súdneho exekútora bolo súdom zaslané upovedomenie o pridelení súdneho exekútora právnemu zástupcovi oprávnených, teda oprávnení museli mať vedomosť, že exekúciou bol poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Urbánek. Teda ak si oprávnení (chybne uvedené v uznesení povinní) uplatnili 1 úkon právnej služby za vyjadrenie, nie je tento podľa súdu účelný a nemožno ho oprávneným priznať už len z dôvodu, že ak boli oprávneným platby pripísané na účet dňa 06. 11. 2020, títo nepostupovali s odbornou starostlivosťou a okamžite neinformovali exekútora o splnení nároku vyplývajúceho pre oprávnených z exekučného titulu. Oprávnení neurobili oznámenie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Ak by oprávnení takýto úkon spravili a oznámili exekútorovi úhradu dlhu, nedošlo by k iniciovaniu návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných v takomto rozsahu. Teda súd mal za to, že tento úkon právnej služby vzhľadom na jeho neúčelnosť podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nebolo možné oprávneným priznať, pretože nekonali s odbornou starostlivosťou. Oprávnení žiadali zrušiť napádnuté rozhodnutie vo výroku o nepriznaní trov exekučného konania oprávneným a súčasne si uplatnili náhradu trov sťažnostného konania. Po vykonanom dokazovaní súd konajúci sudcom konštatuje nedôvodnosť podanej sťažnosti v tejto časti, pretože rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje čo do výroku napadnutého uznesenia za vecne správne, avšak z iných dôvodov, než uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. Súd predovšetkým poukazuje na to, že pozornosti vyššieho súdneho úradníka ušla skutočnosť, že v prípade podania oprávnených zo dňa 11. 11. 2020 sa nemohlo jednať o vyjadrenie oprávnených k návrhu na zastavenie exekúcie, pretože toto podanie je datované dňa 11. 11. 2020 a exekútorovi bolo doručené dňa 12. 11. 2020, pričom v tento deň bol exekútorovi len doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie. Ani podľa obsahu súd toto podanie nevyhodnotil ako vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedeným podaním oprávnení len exekútorovi oznámili čiastočnú úhradu povinnými. Vyšší súdny úradník teda v odôvodnení výroku III. uznesenia nesprávne aplikoval ustanovenia zákona na zistený skutkový stav, keď na náhradu trov oprávnených za vyjadrenie k exekučnému konaniu aplikoval ustanovenie § 199d Exekučného poriadku, pretože podanie oprávnených - vyjadrenie k exekučnému konaniu nie je úkonom v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže z dôvodov uvedených by súd priznal náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie opráveným, avšak zo spisu vyplýva, že oprávneným žiadne trovy spojené s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nevznikli, keď v spise sa nenachádza iné vyjadrenie oprávnených než vyjadrenie zo dňa 11. 11. 2020, súd rozhodol o trovách oprávnených spojených s podaným návrhom na zastavenie exekúcie tak, že ich náhradu oprávneným nepriznal. Hoci napadnutý výrok III. bol vecne správny, z dôvodu použitia nesprávnej formulácie v napadnutom uznesení („Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.“) súd rozhodujúci o podanej sťažnosti výrok III. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Pokiaľ si oprávnení podaním zo dňa 11. 11. 2020 uplatnili trovy za ďalší úkon právnej služby, a to vyjadrenie k exekučnému konaniu (ktorým len oznámili exekútorovi čiastočné úhrady zo strany povinných) vo výške 105,41 Eur a 10,62 Eur režijný paušál + sadzba DPH, spolu teda 116,03 Eur, súd je toho názoru, že tieto náklady sú nerefundovateľné, pretože podľa § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Inými slovami povedané, napriek tomu, že právny zástupca oprávnených v priebehu exekučného konania vykonáva aj ďalšie úkony právnej služby, ako sú uvedené v § 199a Exekučného poriadku, v zmysle zákona nemá nárok na náhradu týchto trov.
27. Povinní si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili trovy právneho zastúpenia za 2x 1 úkony právnej služby v celkovej výške 330,21 Eur. O tomto uplatňovanom nároku vyšší súdny úradník rozhodol s ohľadom na ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, tak že náhradu trov povinným priznal z dôvodu, že zastavenie možno oprávneným pričítať. Súd konajúci sudcom sa však
v tomto prípade nestotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka o tom, že dôvod (čiastočného) zastavenia exekúcie možno oprávneným pričítať. Súd pritom uvádza, že práve pre správanie povinných, ktorí neuhradili svoj dlh dobrovoľne, podali oprávnení dôvodne návrh na vykonanie exekúcie (ako uviedol aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení). Zároveň, ak povinní argumentovali tým, že oprávnení neoznámili čiastočné úhrady súdnemu exekútorovi bezodkladne, súd uvedené nepovažuje za relevantné, pretože dôvodom zastavenia exekúcie v časti nebolo oznámenie resp. neoznámenie platieb povinných exekútorovi, ale samotné uhradenie časti vymáhaného nároku povinnými až po podanom návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie. K čiastočnému zastaveniu exekúcie tak došlo práve zavinením povinných. Súd vzhľadom na uvedené v sťažnostnom konaní vyhodnotil, že nezistil dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávneným pričítať, a preto v danom prípade neboli splnené ani zákonné predpoklady umožňujúce súdu priznať povinným voči oprávneným trovy spojené s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd konajúci sudcom potom zmenil výrok IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1529/2020 zo dňa 22. 12. 2020 tak, že povinní nemajú nárok na náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Súd dodáva, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinných a oprávnených, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávnených (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
29. Oprávnení aj povinní si uplatnili náhradu trov sťažnostného konania. Oprávnení boli v sťažnostnom konaní úspešní v časti, kedy sudca výrok IV. napádnutého rozhodnutia zmenil tak, že povinní nemajú nárok na náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie. Zároveň oprávnení neboli v sťažnostnom konaní úspešní v časti, pretože súd síce zmenil výrok III. napadnutého uznesenia, ale náhradu trov konania spojených s návrhom na zastavenie exekúcie oprávneným nepriznal a taktiež zamietol sťažnosť oprávnených proti výroku I. uznesenia (v ktorej ale oprávnení namietali len nesprávne označenie časti nároku, nie vecnú správnosť uvedeného výroku). Vzhľadom na to, že čiastočné úspechy oprávnených a povinných v sťažnostnom konaní sa vzájomne anulujú, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania o sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).