Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18C/853/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcov: 1., A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., 2., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zast.: JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka so sídlom F. X, XXX XX G., 3., H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. XXX/XX, F., 4., F. H. J., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., 5., K. E., nar. X.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX F., 6., L. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX F. proti žalovanému: D. E., C. so sídlom C. I. F. XX, XXX XX, IČO: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice o určenie nehnuteľností do dedičstva

rozhodol:

U r č u j e, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres Košice – okolie, obec C., k.ú. C. ako parcela registra E číslo XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 patrí do dedičstva po nebohej N. E., K. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej 20.05.2007, naposledy bytom C. XXX.

Náhradu trov konania žalobcom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ a právny predchodca žalobcov 3/-6/ sa žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2017 domáhali voči žalovaným O. K., B. G. a F. G. určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 1661/1 na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 876/3 a 876/4 v k.ú. C. v prospech žalobcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú zákonnými dedičmi po nebohej N. E. nar. XX.X.XXXX a zomrelej 20.5.2007. Dedičské konanie po nebohej N. E. bolo vedené pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, B. XX/XXXX. Nebohá N. E. získala uvedené nehnuteľnosti prehlásením L. L. a jeho manželky P. E., ktorí prehlásili, že od roku 1926 ich užíva a dali povolenie na zápis vlastníckeho práva na jej meno. Žalobcovia nepretržite najmenej 10 rokov boli v pokojnej a dobromyseľnej držbe, že nadobudli spoluvlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam. V roku 2017 zistili, že na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX sa stavia rodinný dom a že ich žalovaná O. K. predala pôvodným žalovaným G.. Uviedli, že uplynutím desaťročnej pokojnej nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam spoluvlastnícke právo vydržaním. K žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., prehlásenie Q. L. L. a P. E. z 22. 11.1948, pozemkovoknižnú vložku č. XXX, k.ú. C., osvedčenie o dedičstve po N. E. sp. zn. z 22.5.2008.

3. Žalovaná O. K. prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa jej zistení R. J. (J.) K. E., nar. X.XX.XXXX, matka žalovanej, darované nehnuteľností parc.č. XXX/XX – roľa o výmere 5984 m2, parc.č. XXX/X – lúka o výmere 3031 m2, parc.č. XXX/XX – roľa o výmere 6979 m2 v pozemkovej vložke č. XXX v k.ú. C. prehlásením L. L. a manželky P. K. E. z 24.11.1948, vzhľadom na nedostatky právneho úkonu usporiadala tak, že sa domáhala určovacou žalobou určenia

vlastníckeho práva k nim a Okresný súd Košice – vidiek jej rozsudkom sp. zn. z 23.7.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.9.1993 vyhovel a stala sa ich výlučnou vlastníčkou. Pri prejednaní dedičstva po poručiteľke R. J. zomrelej XX.X.XXXX notárom JUDr. Svenom Vargovčíkom do Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 690/1996 D not 75/1998 z 24.9. 1998 bola omylom – chybou v písaní napísaná aj štvrtá parcela z PKV XXX – parc.č. XXX/XXX – roľa o výmere 4952 m2, ktorú prehlásením L. L. a P. E. darovali N. E., právnej predchodkyni žalobcov. Tento omyl zistila na základe žaloby žalobcov. Keďže túto nehnuteľnosť už darovala darovacou zmluvou 19.9.2017 vnučke I. A., táto jej nehnuteľnosť vrátila Dohodou o vrátení daru z 19.9.2019. Táto parcela je v súčasnosti zapísaná ako parcela reg. „H.“ S. XXXX – orná pôda o výmere 5250 m2 na LV č. XXXX v k.ú. C.. Zároveň pripravuje žiadosť o opravu chyby v písaní a inú zrejmú nesprávnosť podľa v osvedčení o dedičstve. Žalobcovia si neusporiadali svoje vlastnícke práva k darovaným nehnuteľnostiam, čomu nasvedčuje aj LV č. XXXX, pôvodne PKV XXX. Ohľadom parciel na LV č. XXXX uviedla, že tieto nikdy nepatrili právnym predchodcom žalobcov. K vyjadreniu pripojila rozsudok Okresného súdu Košice – vidiek sp. zn. -20 z 23.7.1993, osvedčenie o dedičstve po poručiteľke R. J., rod Hardovej sp. zn. D 690/96, LV č. XXXX, k.ú. C., návrh na záznam z 19.9.2018.

4. Žalovaní Kvochovci vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia, pozemok č. 876/3 v k.ú. C. kúpili od p. K., išlo o oplotenú zanedbanú záhradu. Túto vyčistili, zveľadili a geometrickým plánom oddelili parc.č. XXX/X za účelom stavby rodinného domu.

5. Počas konania zomrel žalobca K. E., nar. XX.X.XXXX, súd uznesením z 2.3.2023 pokračoval v konaní s jeho dedičmi – žalobcami 3/ až 6/. Zároveň súd na návrh žalobcov pripustil do konania žalovaného D. E., C., ktorý počas konania nadobudol pozemok parc. reg. „H.“ S. XXXX/X, ktorý je predmetom konania a nepripustil do konania Q. L. a P. I. – L., nakoľko tieto osoby nemali hmotnoprávnu ani procesnú subjektivitu.

6. Uznesením z 24.3.2023 na návrh žalobcov konanie proti žalovaným B. G. a F. G. zastavil a pripustil zmenu žaloby tak, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres Košice – okolie, obec C., k.ú. C. ako parcela registra E číslo XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 patrí do dedičstva po nebohej N. E., K. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej 20.05.2007, naposledy bytom C. XXX.

7. Právna zástupkyňa žalovanej O. K. na pojednávaní 9.5.2023 namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, uviedla, že parcelu už nevlastní a predtým patrila jej. Súd na návrh žalobcov konanie proti žalovanej O. K. uznesením z 6.7.2023 zastavil.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň: A. A., H. E., stanoviskom žalovaného, výsluchom svedkov: F. R., P. M., D. A. a O. K., oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. a a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

9. Žalovaný D. E., C. prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nadobudol sporú parcelu v roku 2021, kedy vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva a nemal pochybnosti o tom, že vlastníkom je p. O. K., na nehnuteľnosti neviazla žiadna ťarcha a nebolo mu oznámené, že nehnuteľnosť je zaťažená spornosťou. Keďže po p. J. dedila p. K. majetkovú podstatu, ku ktorej nesvedčilo dedičské právo, treba na ňu nahliadať ako na nepravého dediča. Dedičia po p. N. E. mali tiež možnosť ozvať sa v dedičskom konaní a riešiť, prečo predmetom dedičstva nie je sporná parcela. Žalobcovia mali možnosť domáhať sa svojho práva podľa a premlčacia lehota už uplynula.

10. Žalobkyňa A. A. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že je dcérou N. E., pamätá si spornú nehnuteľnosť, užívali ju, sadili tam zemiaky, cukrovú repu, mak a pod. Na poli pracovali rodičia a oni ako deti sa tam hrali. Pozemky mali svoje mená po maďarsky: G., I., R.. Pozemok je situovaný neďaleko železničných koľajníc. Jej matka N. a sestra R. J. mali sestru P. A. O., táto zanechala im dvom pozemky. Svedčí o tom prehlásenie z konzulátu z O.. R. J. s rodinou pracovali na svojich nehnuteľnostiach a ich rodina na svojich, boli v dobrom vzťahu.

11. Žalobkyňa H. E. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že jej manželom bol K. E. (pôvodný žalobca). Pravidelne chodili do Slanca pomáhať pri prácach na poli, sadili, zbierali úrodu, chodili s nimi aj ich deti, hlavne syn K., ktorý otcovi aj pomáhal na poli. Ide o pozemok ku koľajniciam. Pestovali tam repu, kukuricu a plodiny pre zvieratá. Mali aj iné pozemky.

12. Svedok F. R. vo svedeckej výpovedi uviedol, že pozná pozemok pri koľajniciach, chodil tam pomáhať E., lebo on mal traktor - vari systém na obsypovanie a vyorávanie zemiakov. Bol rodinný známy, chodil im pomáhať od roku 1973 do roku 2000, pestovali tam repu, kukuricu a zemiaky. Bolo to pole a okolo bolo krovie. O. K. na tomto pozemku nikdy nevidel.

13. Svedkyňa P. M. vo svedeckej výpovedi uviedla, že pochádza zo C. a vie, že E. mali pozemky aj za záhradami aj ku železničnej trati, blízko železničného mosta. E. chodili na svoje pozemky okolo ich pozemkov, tak ich vídali. Obrábali ich rodičia A. A. a jej brat D.. Pestovali tam zemiaky, kukuricu a plodiny pre domácnosť. Sestra N. E., R., nechodila okolo nich na svoje polia, ale iným smerom.

14. Svedok D. A. vo svedeckej výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne A. A.. Na spornom pozemku vyrastal, chodil tam pomáhať starým rodičom. Chodili pracovať na tento aj na iné pozemky. Tento pozemok bol neďaleko železničnej trate, bolo to pole a nejaké kríky, pestovali kukuricu a zemiaky. Vzťahy medzi sestrami N. a R. boli dobré, nepamätá sa, žeby rodina R. chodila na ich pozemky.

15. Svedkyňa O. K. vo svedeckej výpovedi uviedla, že bývala v Slanci keď za ňou prišli z D. E., že chcú odkúpiť pozemok, tento patril jej mame, už ho neobhospodarovali, nepotrebovali ho, tak súhlasila. Povedali jej, že pozemok je na mene jej otca T.. Predať ho mohla, lebo jej súrodenci už nežili. Pozemok bol neďaleko štátnych majetkov. Predtým ho darovala vnučke I., ktorá ho asi nechcela, tak jej ho vrátila. Na mapke svedkyňa identifikovala sporný pozemok.

16. Písomným prehlásením z 22.11.1948 Q. L. L. a jeho manželka P. E. spísaným v U., na ktorom pravosť ich podpisov bola overená Československým generálnym konzulátom v I. V. XX.XX.XXXX večne a neodvolateľne prehlásili, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici obce C. S. XXX S. XXX/XXX, L. S. XXX mpč. XXX/X, L. č. 756 mpč. XXX/XX, XXX/XXX užíva ich švagriná a sestra N. E., K. E. ako vlastníctvo od roku 1926, a preto povoľujú, aby vlastnícke právo bolo na meno užívateľky pozemnoknižne vtelené. Taktiež prehlásili, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici T. C. S. XXX S. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX užíva vlastníckym právom R. J., K. E. od roku 1926 a preto povoľujú, aby vlastnícke právo bolo na meno užívateľky pozemnoknižne vtelené.

17. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k.ú. C. súd zistil, že Q. L. a P. K. E. boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov KNE, parciel č. XXX/XX – roľa o výmere 5984 m2, XXX/XXX– roľa o výmere 4952 m2, XXX/X– lúka o výmere 3031 m2, XXX/XX– roľa o výmere 6979 m2, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, titulom S. XXXX W. X. XXXXXXX XXXX.

18. Podľa identifikácie vydanej Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom z 9.11.2021 parcele č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX zodpovedá parcela č. 662/123 z PKV 790.

19. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. , z 22.5.2007 vydaného P. C. D., notárom ako súdnym komisárom po poručiteľke N. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 20.5.2007, táto zomrela ako vdova a dedičmi poručiteľky sú jej deti: D. E. nar. XX.XX.XXXX, K. E., nar. XX.X.XXXX, A. A., nar. X.X.XXXX.

20. Podľa uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. , z 29.7.2020 po poručiteľovi K. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelom 20.3.2020, sú jeho dedičmi manželka H. E., nar. XX.X.XXXX a jeho deti: K. E., nar. X.XX.XXXX, F. H. J., nar. X.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX.

21. Z rozsudku Okresného súdu Košice – vidiek z 23.7.1993 sp. zn. XX/XXX/XX právoplatného 10.9.1993 bolo zistené, že súd určil vlastníctvo R. J. K. E., nar. X.XX.XXXX ako výlučnej vlastníčky parciel č. XXX/XX – roľa o výmere 5984 m2, XXX/X– lúka o výmere 3031 m2, XXX/XX– roľa o výmere 6979 m2, vedených v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. C. titulom vydržania, pričom titulom vstupu do oprávnenej držby bolo prehlásenie sestry P. E. a jej manžela Q. L. L. z 22.11.1948, ktoré učinili v USA, ktorým predmetné nehnuteľnosti R. J. darovali a táto ich odvtedy užívala nerušene ako svoje vlastníctvo.

22. Z dedičského spisu po poručiteľke R. J. K. E., nar. X.XX.XXXX, zomrelej 26.3.1996 sp. zn. súd zistil, že notár JUDr. Sven Vargovčík ako súdny komisár vydal T. T. B. B. XX.X.XXXX, kde dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 790, k.ú. C. parc.č. 662/123

roľa o výmere 4952 m2 podľa LV č. XXX nadobudla dedička O. K. nar. XX.X.XXXX. Súčasťou spisu sú aj list vlastníctva č. XXX k.ú. C. (tzv, hluchý) kde ako vlastník je uvedená R. C., nar. X.XX.XXXX titulom nadobudnutia X X. XXX/XX a v poznámke je uvedené vložka č. 790, mpč. XXX/XX, XXX/X, XXX/ XX a identifikácia parciel, podľa ktorej stav podľa pozemkovej knihy č. vložky XXX, parc.č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/X, XXX/XX, pričom pri týchto parcelách okrem parcely č. XXX/XXX je uvedené E. XXX. Z uvedeného dedičského spisu tiež vyplýva, že O. K. ako dedička podala dňa 27.9.2018 na Okresný súd Košice – okolie návrh na opravu Osvedčenia o dedičstve z dôvodu, že do súpisu aktív a pasív bola medzi aktíva zahrnutá aj nehnuteľnosť zapísaná na L. S. XXX, k.ú. C. a to parc.č. XXX/XXX – roľa o výmere 4952 m2 v celosti, čo je v rozpore s rozsudkom Okresného súdi Košice – vidiek sp. zn. XX/ XXX/XXXX. Okresný súd Košice – okolie uznesením vydaným povereným notárom P. C. A. sp. zn. D 690/96 z 3.4.2019 návrh na opravu osvedčenia o dedičstve zamietol. Voči tomuto uzneseniu sa odvolala p. O. K. a okrem iného uviedla, že parcela č. 662/123 bola darovaná N. E. a nikdy nepatrila do vlastníctva poručiteľky, o čom svedčia aj dôkazy v dedičskom spise. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z 24.6.2020 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. D 690/96 z 3.4.2019. O návrhu O. K. na opravu osvedčenia o dedičstve doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.

23. Z rozsudku Okresného súdu Košice – okolie z 14.6.2022 sp. zn. právoplatného 8.10.2022 bolo zistené, že súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to parcela KNE č. XXXX/X, S. XXXX/XX patria do dedičstva po nebohej N. E., zomrelej XX.X.XXXX, pričom pôvodne boli vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako mpč. XXX/XX O. XXX/XXX, k.ú. C., titulom vydržania, pričom titulom vstupu do oprávnenej držby bolo prehlásenie sestry P. E. a jej manžela Q. L. L. z XX.XX.XXXX, ktoré učinili v USA, ktorým predmetné nehnuteľnosti N. E. darovali a táto ich odvtedy užívala nerušene ako svoje vlastníctvo. Súd uvedený dôkaz vykonal podľa z dôvodu, aby zistil, či nejde o prekážku res iudicata a zistil, že nejde o totožný predmet konania.

24. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 10.7.2017 vlastníčkou parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 bola O. K. K. J., nar. XX.X.XXXX, titulom dedenia D 690/96.

25. Podľa návrhu na záznam z 19.9.2018, doručený Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálnemu odboru 21.9.2018 O. K. a I. A., predložili Dohodu o vrátení daru a žiadali záznam vlastníckeho práva k parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2, vedenej na LV č. XXXX k.ú. C. v prospech O. K..

26. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 13.5.2019 vlastníčkou parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 bola O. K. K. J., nar. XX.X.XXXX, titulom dohody o vrátení daru z 21.9.2018.

27. Podľa LV č. XXXX k.ú. C. z 18.10.2021 vlastníkom parcely reg. E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5250 m2 bola D. E., C., titulom kúpnej zmluvy z 1.7.2021.

28. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa , pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

30. Do 31.12.1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo. Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci zapísanej v pozemkovej knihe sa nadobúdalo zápisom prevodu vlastníctva do pozemkovej knihy ( konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo možné nadobudnúť aj vydržaním a uvedeným titulom vlastníctvo nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nastúpení do držby. Podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním bola držobná spôsobilosť nadobúdateľa, nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, dobromyseľnosť, uchopenie sa držby a nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom.

31. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval inštitút vydržania (ďalej aj „ “).

32. Podľa Stredného , vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

33. Podľa Stredného , vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene ( ) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

34. Podľa Stredného , o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby.

35. Podľa Stredného , držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

36. Podľa , Stredného , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa pred bodkočiarkou a Stredného , lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

38. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 142/1950 Sb. o konaní v občianskych právnych veciach účinného do 31.3.1964, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

39. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Ide o historický právny inštitút, ktorý prešiel viacerými zmenami a v rámci tohto

vývoja možno rozlišovať na území Slovenska obdobia: do 31.12.1950, od 1.1.1951 do 31.3.1964, od 1.4.1964 do 31.3.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a od 1.1.1992 doposiaľ.

40. Predmetom vydržania podľa Stredného teda mohli byť hnuteľné aj nehnuteľné veci (), z vydržania boli vyňaté veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve (). Dĺžka vydržacej doby bola pri nehnuteľnostiach stanovená na desať rokov. O behu vydržacej doby platili primerane tie isté zásady, aké platili o behu premlčacej doby. Držiteľom bol ten, kto s vecou nakladal ako so svojou, alebo kto vykonával právo pre seba. Ak bol držiteľ, so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, bol držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť bola potrebná pri vstupe do držby a po celú dobu držby.

41. Žalobcovia v konaní preukázali, že ich právna predchodkyňa N. E., nar. XX.X.XXXX vstúpila do držby parcely č. XXX/XXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k. ú. C. na základe písomného prehlásenia vlastníkov predmetných nehnuteľností, Q. L. a jeho manželky P. L. K. E. z XX.XX.XXXX, ktorým jej predmetné nehnuteľnosti darovali, avšak prevod vlastníctva nebol zapísaný v pozemkovej knihe. N. E. a jej rodinní príslušníci predmetnú parcelu a nerušene užívali v dobrej viere, že vlastníctvo nadobudla N. E. darom od svojej sestry P. L. K. E. a jej manžela Q. L. žijúcich v USA. Predmetné nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania a N. E. ich pokojne a nerušene užívala v presvedčení, že je ich vlastníčkou až do svojej smrti. Uvedené mal súd okrem výpovedí žalobcov preukázané aj uvedenými výpoveďami svedkov (F. R., P. M., D. A.). Totožné písomné prehlásenie P. L. a Q. L. už bolo preskúmavané v dvoch súdnych konaniach ( a ) a v oboch prípadoch súd hodnotil tento dôkaz ako listinu, na základe ktorej R. J. a N. E. vstúpili do držby tam uvedených pozemkov. Spornú parcelu pôvodne pod S. XXX/XXX na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke R. J. zdedila pôvodná žalovaná O. K.. Listiny, ktoré sú súčasťou dedičského spisu (identifikácia parciel, LV č. XXX) nenasvedčovali tomu, že aj parcela S. XXX/XXX patrí do dedičstva po poručiteľke, napriek tomu bola notárom zahrnutá do dedičstva a jej vlastníčkou sa stala O. K.. Po začatí tohto konania pôvodná žalovaná O. K. podnikla právne kroky k náprave tohto omylu, ktoré však boli neúčinné. Výslovne uviedla, že parcela č. 662/123 nikdy nepatrila R. J. a bola darovaná N. E. (odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na opravu osvedčenia o dedičstve). Následne však spornú parcelu predala žalovanému a vo svedeckej výpovedi uviedla tvrdenia v rozpore s jej dovtedajšími úkonmi. Nehnuteľnosť je aktuálne zapísaná na LV č. XXXX k. ú. C. ako parcela KNE č. 1661/1 a ako jej vlastník je vedený žalovaný. Čo sa týka plynutia vydržacej doby, do oprávnenej držby nehnuteľností N. E. vstúpila v novembri 1948, a s poukazom na zmenu zákonnej úpravy spočívajúcu v skrátení vydržacej doby, jej táto kratšia 10-ročná vydržacia doba, plynúca od 1.1.1951, uplynula 1.1.1961, kedy k predmetným pozemkom nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa vyššie citovaných ustanovení Stredného . Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Obranu žalovaného s poukázaním na zákonné ustanovenia o ochrane oprávneného dediča ( ) s námietkou premlčania nároku ( ) súd vyhodnotil ako nerelevantnú, nakoľko žalobcovia nikdy neboli dedičmi po R. J., preto sa nemohli podľa tohto ustanovenia domáhať svojho práva, teda ani sa im takéto právo nemohlo premlčať. K tvrdeniu žalovaného, že O. K. už nadobudla nehnuteľnosť vydržaním po uplynutí vydržacej lehoty od nadobudnutia nehnuteľnosti v dedičkom konaní po R. J. súd uvádza, že O. K. nikdy netvrdila, že nehnuteľnosť nadobudla vydržaním, naopak výslovne uviedla, že jej nepatrí, preto ju nemožno hodnotiť ako dobromyseľnú držiteľku, preto sa ani nemohla stať vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

43. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. V konaní bol žalovaný neúspešnou stranou sporu v celom rozsahu, preto mu v súlade s svedčí povinnosť k náhrade všetkých trov vzniknutých úspešným žalobcom. Aplikácia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody

hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017).

45. Ustanovenie je teda procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou normou.

46. Súd preskúmal všetky vyššie spomínané aspekty, ktoré by odôvodňovali použitie a dospel k záveru, že v tejto veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj výnimočné okolnosti, pre ktoré by odôvodňovali aplikáciu v prospech žalovaného. Súd prihliadol na skutočnosti, že žalobcovia a ich právni predchodcovia si od roku 1961 neusporiadali svoje vlastníctvo, čo bolo dôvodom podania tejto žaloby. Súdu sa javí ako nespravodlivé, aby žalovaný znášal trovy konania, keď nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v dobrej viere, bez vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore, pričom žalobcovia mali možnosť dať zapísať poznámku na list vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva. Z uvedených dôvodov súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.