Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Jozef Danielčak-Foto Plus, IČO: 33 876 088, Záhradná 301/32, 059 52 Stará Lesná, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milan Szöllössy, Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 265,67,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I.Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2020 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 265,67 eur spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 18.3.2019 viedol v Tatranskej Lesnej motorové vozidlo Škoda Octavia EČV: G.. Oproti nemu šlo vozidlo Pegasus EČV: G., ktoré viedol vodič D. D., J. Ž. XXX. Z pod kolies vozidla škodcu bol vymrštený kameň a zasiahol čelné sklo auta žalobcu a spôsobil poškodenie v podobe praskliny. Po vzniku škodovej udalosti žalobca zastavil vozidlo škodcu a bola spísaná správa o nehode a v čase škodovej udalosti na mieste jej vzniku sa nenachádzali iné motorové vozidlá. V správe o nehode sa uvádza, že škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla škodcu. Tento mal uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovanému bola škodová udalosť oznámená. Žalobca si tak uplatnil voči žalovanému nárok, ktorý žalovaný zaevidoval ako poistnú udalosť pod č. 9567077501, keď oprava poškodenia čelného skla žalobcu bola uskutočnená spoločnosťou AUTOSKLO Salaj s. r. o. a náklady na ňu predstavovali 265,67 eur. Žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 20.5.2019 v ktorom mu oznámil, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, keď žalobca nepreukázal jednoznačne, že ku vzniku škody došlo prevádzkou vozidla škodcu. Ďalej v žalobe poukázal na ust. , na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3.6.2014 a vyjadril sa k pasívnej legitimácii žalovaného citujúc ust.

2. Vo veci súd vydal platobný rozkaz 9.12.2020, ktorý bol zo strany žalovaného napadnutý odporom v ktorom tento namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a namietal aj priznanie úrokov z omeškania. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou uviedol, že v čase podania žaloby žalobca nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla, ktoré žalovaný predložil v prílohe vyplýva, že žalobca bol iba držiteľom osvedčenia o jeho evidencii a

vlastníkom vozidla bola spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne a. s. Žalobca užíval predmetné motorové vozidlo iba ako leasingový nájomca. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu ostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Žalovaný tiež namieta aktívnu legitimáciu z toho dôvodu, že žalobcom v súdnom konaní je podnikateľ Jozef Danielčak- FOTO PLUS, IČO: 33 876 088, Záhradná 311/32, Stará Lesná, pričom v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 27.3.2019 je fyzická osoba nepodnikateľ pán Jozef Danielčak, kde aj uvádza, že o osvedčení o evidencii je motorové vozidlo na Jozef Danielačak, IČO: 33 876 088,ale vozidlo sa už neúčtuje vo firemnom účtovníctve. Ako dôkaz predložili uplatnenie nároku n a náhradu škody predložené žalobcom. Súd tu konštatuje, že takýto listinný dôkaz nebol doručený. Rovnako tiež faktúra 2019264 zo dňa 26.4.2019 nebola vystavená žalobcovi, ale pánovi Jozefovi Danielčakovi, bytom P. XXXXX/XXA, G..

3. Súd uznesením z 5.1.2021 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Poprad v súlade s . Žalobca sa nevyjadril k odporu, ktorý vo veci doručil žalobca. Súd nariadil podľa ust. na deň 16.9.2021 verejné vyhlásenie rozhodnutia.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: správa o nehode, uplatnenie nároku na náhradu škody, technická správa od spoločnosti AUTOSKLO Salaj s. r. o., faktúra č. 2019264 z 26.4.2019, oznámenie o riešení škodovej udalosti z 20.5.2019, opis priebehu nehody vzniku škody z 27.3.2019, osvedčenie o evidencii vozidla na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav: Podľa tvrdení žalobcu mal tento dňa 18.3.2019 viesť motorové vozidlo Škoda Octavia, pričom vozidlo, ktoré išlo oproti nemu a to autobus typ Pegasus EČV:G., ktoré patrí SAD Poprad a. s. spod kolies ktorého bol vymrštený kameň a poškodil čelné sklo Škody Octavia. Žalobca mal auto otočiť, dostihnúť autobus na zastávke v Tatranskej Lomnici, kde informoval vodiča o odletenom kameni, ktorý spôsobil škodu na jeho motorovom vozidle. Vzájomne si mali vymeniť údaje a došlo k spísaniu správy o nehode (viď čl. 4 súdneho spisu). Podľa tvrdení žalobcu sa nenachádzali na mieste škodovej udalosti iné motorové vozidlá. Žalovanému u ktorého má žalobca uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej je PZP bola škodová udalosť oznámená. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 265,67 eur, ktorá suma predstavuje náklady na opravu poškodenia motorového vozidla a to výmenou čelného skla. Spoločnosť AUTOSKLO Salaj s. r. o. vystavila faktúra 2019264 na sumu 265,67 eur pre odberateľa Danielčak Jozef, P. XXXXX/XXA, G. a v rovnaký deň bola vystavená faktúra s rovnakými údajmi pre Danielčak Jozef, X. XXX/XX, D. B. na ktorej faktúre je aj podpis o prevzatí faktúry dňa 26.4.2019. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9567077501, kde ako poškodený je uvedený Jozef Danielčak-FOTO PLUS, keď v uplatnení nároku na náhrady škodu túto okolnosť žalobca uviedol a to, že osvedčenie o evidencii je vedené na fyzickú osobu podnikateľa, ale vozidlo sa neúčtuje vo firemnom účtovníctve, preto uvádza rodné číslo a nie IČO vyplýva, že poisťovňa nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody. Uvedené rozhodnutie poisťovňa odôvodnila tým, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: G.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odpore namietal aktívnu vecnú legitimáciu, keď predložil osvedčenie o evidencii vozidla D. z ktorého je zrejmé, že vlastníkom vozidla EČ: G. je leasing Slovenskej sporiteľni a. s., IČO: 35 865 491, Bratislava a držiteľom osvedčenia je Jozef Danielčak-FOTO PLUS, IČO: 33 876 088. Z uvedenej evidencie vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla, ale iba držiteľom a teda užíval motorové vozidlo len ako leasingový nájomca. Vlastníkom po celý čas trvania leasingového vzťahu ostáva leasingová spoločnosť, ktorej v prípade, že dôjde k poistnej udalosti vzniká právo na poistné plnenie.

Aktívna legitimácia

5. Vecnou legitimáciou či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie sporových strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp.zn. ).

6. Vecná legitimácia v konaní predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania -sporovej strany k prejednávanej veci a majú iba ten kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu o ktorom sa v konaní rozhoduje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomu právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

7. V súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu súd vychádzal zo zistenia, ktoré uviedol žalovaný vo vyjadrení k odporu a teda, že majiteľom vozidla Škoda Octavia, EČV:G. bola leasingová spoločnosť, žalobca bol len držiteľom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla D., ktoré mal k dispozícii žalovaný a súdu ho predložil z ktorého je zrejmé, že vlastníkom vozidla bola spoločnosť Leasing Slovenskej Sporiteľni, a. s.

8. Zo znenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Aktívne vecne legitimovaný subjekt na uplatnenie priameho nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi je poškodený. Poškodeným sa v zmysle Zákona o PZP rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok na náhradu škody na vozidle, ktoré bolo poškodené prevádzkou iného motorového vozidla, vznikne vlastníkovi poškodeného vozidla, osobe, ktorá poškodené vozidlo nevlastní, škoda nevznikne. Preto rozhodnou v tomto prípade je tá skutočnosť, že v čase škodovej udalosti vlastníkom vozidla Škoda Octavia bola leasingová spoločnosť.

9. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2008, sp. zn. sa konštatuje, že aktívna legitimácia žalobcu v obdobnom prípade nie je daná, vyplýva, že nárok na náhradu škody je oprávnený uplatňovať výlučne vlastník poškodenej veci (a nie nájomca). Rozhodujúci je pritom stav, kedy došlo k vzniku škody na veci. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku uviedol: "Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením [...] a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. [...] Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Z uvedeného vyplýva, že právny názor odvolacieho súdu na právnu otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody na veci, ktorej nebol vlastníkom, je správny a plne v súlade so zákonom."

10. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 16. decembra 2014, sp. zn. vyslovil, že opomenutie vyriešenia existencie vecnej legitimácie predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu garantovaného , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd v tomto prípade vyhodnotil postup príslušných všeobecných súdov, ktoré priznali navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, za arbitrárny postup, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Ústavný súd v odôvodnení tohto nálezu uviedol: "Ústavný súd bral do úvahy sťažovateľom prezentovanú argumentáciu, avšak za oveľa podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov považuje skutočnosť, ktorú hodnotí ako zjavnú primárnu arbitrárnosť v posudzovanom súdnom konaní, ktorú nebolo možné vzhľadom na jej charakter prehliadnuť. Konajúce súdy totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou priznali navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci. Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2

Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru."

11. V právnej vete vyššie uvedeného nálezu ÚS SR sa uvádza, že ak súd prizná navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie NS z 30.9.2008 ako aj napr. rozhodnutia NS ČR sp.zn.25Cdo/267/2005 z 29.3.2007 a sp.zn. z 30.10.2002).

12. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Z obsahu spisu je zrejmé, že vlastníkom vozidla, ktoré viedol v čase škodovej udalosti žalobca, bola leasingová spoločnosť, z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom vozidla v dobe jeho poškodenia a tak v dôsledku škodnej udalosti došlo ku zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda leasingovej spoločnosti, pretože rozdiel v hodnote motorového vozidla pred poškodením a po tom sa prejavil v jeho majetkových pomeroch ako vlastníka vozidla. Na tomto nič nemení ani okolnosť akým spôsobom vlastník následne s poškodenou vecou teda motorovým vozidlom naložil a akým spôsobom si vyporiadali účastníci zmluvy, teda žalobca a leasingová spoločnosť svoje právne vzťahy, i keď v tomto smere dokazovanie vykonané nebolo a ani sporové strany sa k tomu nevyjadrovali. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu aj z toho dôvodu, že je inak označený ako osoba, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 27.3.2019. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné ( ). Žalobca nereagoval na odpor žalovaného, súd vychádzal z toho, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na čl. 27 spisu osvedčenie o evidencii vozidla vyplýva, že vlastníkom a teda poškodeným nie je žalobca, ale leasingová spoločnosť. Z uvedeného dôvodu, keď žalobcovi neprislúcha procesné právo uplatňoval si hmotnoprávny nárok na náhradu škody bola žaloba pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnutá. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, ktoré nesúvisia s aktívnou legitimáciou a nachádzajú sa v súdnom spise z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu sa súd nimi podrobnejšie v tomto rozsudku nezaoberal.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.V konaní bol úspešný žalovaný, keďže žalobu súd zamietol, a teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.