Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_71S-6-2020.pdf
PDF · 239.05 KB
Case nature
Area
Subarea
71S/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamún v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zast. Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti: Sovereign Fund, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 057 319 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/014975-2-SA zo dňa 07.05.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Navrhovateľ Sovereign Fund a.s., Žilina (ďalší účastník konania) dňa 01.04.2019 doručil Mestu Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“) návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ , stavebné objekty: SO 01 Parkovacie plochy a SO 02 Odlučovač ropných látok. Uvedeným dňom bolo začaté územné konanie. Stavebný úrad podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s § 5 písm. a/ zák. č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov zverejnil dňa 24.04.2019 podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona kópiu návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zn. OVZ-37311/19 zo dňa 01.04.2019. Návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a pre zámer „Parkovacie plochy „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica“ bolo Okresným úradom Banská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „OÚ OSŽP Banská Bystrica“) vydané rozhodnutie č. OU-BB-OOP3-2018/018680-025 zo dňa 17.07.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.“). Vo výroku predmetného rozhodnutia boli určené podmienky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk k navrhovanej činnosti v bodoch 1 a 2. Na základe podaného odvolania proti predmetnému rozhodnutiu OÚ OSŽP zo dňa 17.07.2018 rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU- BB-OOP3-2018/029391-002 zo dňa 03.10.2018 tak, že zmenil časť výroku rozhodnutia OÚ BB OSŽP zo dňa 17.07.2018 tak, že z výrokovej časti rozhodnutia týkajúceho sa požiadavky na rešpektovanie pomerov vyplývajúcich zo stanovísk doručených k zámeru vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude
potrebné zohľadniť v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, vypustil bod 1 a 2 a nahradil ich bodmi 1, 2, 3, 4, 5. Ostatné časti rozhodnutia zostali nezmenené s tým, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. OU-BB-OSZP3-2018/018680-25 zo dňa 17.07.2018.
2. Stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zistil, že predložený návrh resp. predložené podklady a stanoviská neposkytujú dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby, a preto vyzval navrhovateľa dňa 15.04.2019, aby návrh doplnil dokladmi nevyhnutnými pre spoľahlivé posúdenie dôsledkov navrhovanej stavby a súčasne konanie prerušil na 60 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ dňa 18.06.2019 požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie podania, pričom stavebný úrad s predĺžením lehoty súhlasil do 26.08.2019. Navrhovateľ predložil časť požadovaných dokladov dňa 31.07.2019, pričom v novej situácii boli zakreslené parkovacie státia bez parkovacej plochy B6 z II. etapy v počte 20 státí, ktoré mali byť umiestnené na prekrytej časti Rudlovského potoka v Banskej Bystrici. Nový počet parkovacích státí bol 98. Stavebný úrad žiadosťou zo 07.08.2019 požiadal OÚ BB OSŽP o vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 38 ods. 4 písm. a/ zák. č. 24/2006 Z.z. k dokumentácii pre vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ SO 01 Parkovacie plochy a SO 02 Odlučovač ropných látok. OÚ OSŽP BB vydal dňa 20.08.2019 pod č. OU-BB-OSZP3-2019/029119-002 záväzné stanovisko, v ktorom je uvedené, že navrhovaná zmena počtu parkovacích miest nepredstavuje významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Navrhovateľ následne dňa 26.08.2019 predložil chýbajúce doklady požadované stavebným úradom.
3. Dňa 06.05.2019 doručil žalobca stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, ktorými uplatnil konkrétne pripomienky k územnému rozhodnutiu na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona a podľa § 4 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhl. č. 453/2000 Z.z.“), pričom uviedol, že s umiestnením stavby Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica súhlasí za predpokladu splnenia ním uvedených podmienok. Žalobca zároveň v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) požiadal o doručenie elektronickej kópie spisu (scanu) resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa ním uplatnených pripomienok, ktoré špecifikoval nasledovne: koordinačná situácia, písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok z rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 143c ods. 2 Stavebného zákona, preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, Sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, Sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, Preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, Sprievodná správa týkajúca sa naplnenia záujmov podľa Vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona (zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), (ďalej v texte len „Vodný zákon“), Sprievodná správa týkajúca sa naplnenia požiadaviek čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery stavby a zapracovanie Adaptačnej stratégie SR. Zároveň požiadal v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-Governmente doručovať rozhodnutie a ostatné písomnosti výhradne do elektronickej schránky žalobcu, listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať.
4. Stavebný úrad následne dňa 24.09.2019 oznámil verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie územného konania a nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na prejednanie návrhu na deň 31.10.2019. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr pri ústnom pojednávaní s tým, že inak k nim nebude prihliadať. Ďalej v oznámení uviedol, že v zmysle § 36 ods. 5 Stavebného zákona s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých stanoviská a vyjadrenia k návrhu na vydanie územného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím územného konania, stavebný úrad obmedzí prejednanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky splnené. Ďalej v oznámení uviedol, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred ústnym pojednávaním na Mestskom úrade v Banskej Bystrici, stavebnom odbore - Stavebnom úrade, ul. ČSA č. 26 Banská Bystrica s tým, že stretnutie je potrebné dohodnúť telefonicky na uvedenom telefónnom čísle. Zároveň konštatoval, že keďže sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, je začatie územného konania na predmetnú
stavbu oznámené v zmysle § 36 ods. 4 Stavebného zákona verejnou vyhláškou a dotknuté orgány budú upovedomené jednotlivo. Predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica 01.10.2019 po dobu 15 dní a súčasne bolo zverejnené na elektronickej úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica, ktorá je dostupná na webovej stránke - www.banskabystrica.sk <http://www.banskabystrica.sk/ >. Prílohu predmetného oznámenia tvorila Situácia umiestňovanej stavby. Stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vo veci územného konania predmetnej stavby dňa 31.10.2019, z ktorého bol vykonaný zápis. Zo zápisu vyplýva, že k navrhovanej stavbe boli zo strany účastníkov konania predložené pripomienky a zároveň bolo predložené stanovisko - pripomienky Mestského úradu Banská Bystrica, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí k upravenej projektovej dokumentácii k územnému konaniu z 31.10.2019. Dňa 04.11.2019 doručil žalobca stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona.
5. Dňa 19.11.2019 navrhovateľ doručil stavebnému úradu stanovisko k pripomienkam uplatneným na ústnom pojednávaní zo dňa 31.10.2019. Stavebný úrad s poukazom na § 140b v spojení s § 136 Stavebného zákona požiadal Mesto Banská Bystrica o zaslanie nového stanoviska k predmetnému umiestneniu stavby, resp. o vyžiadanie potvrdenia alebo zmeny záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Následne stavebný úrad rozhodnutím z 26.11.2019 územné konanie prerušil. Mestský úrad v Banskej Bystrici, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí dňa 11.12.2019 vydali stanovisko k predloženému stanovisku k pripomienkam podaným v konaní z 31.10.2019 k záväznému stanovisku dotknutého orgánu.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
6. Mesto Banská Bystrica ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona prejednal návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi postupom podľa § 35 a § 36 Stavebného zákona, posúdil návrh podľa § 37 a § 38 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a na základe toho podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhl. č. 43/2000 Z.z. vydal rozhodnutie č. OVZ- SU14461/1256/2020/Boj, ev. č. 10/2020 zo dňa 10.02.2020 o umiestnení stavby (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“): „Parkovacie plochy
- vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ (ďalej len „stavba“) vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty umiestňovanej stavby: SO 01 parkovacie plochy - spolu 85 parkovacích státí, I. etapa: 8 parkovacích státí, parkovacia plocha A2 (3 parkovacie státia), parkovacia plocha A3 (2 parkovacie státia), parkovacia plocha A4 (3 parkovacie státia), pričom pri každej parkovacej ploche uviedol parcelné číslo a katastrálne územie parcely, na ktorej sú parkovacie státia umiestnené s uvedením typu parkovacieho státia (kolmé, resp. pozdĺžne radenie), vrátane rozmerov, ďalej II. etapa: 49 parkovacích státí, parkovacia plocha D1 (11 parkovacích státí), parkovacia plocha (10 parkovacích státí), parkovacia plocha B3 (9 parkovacích státí), parkovacia plocha B4 (11 parkovacích státí), parkovacia plocha B8 (8 parkovacích státí) vrátane údajov o parc. č. v katastrálnom území typu radenia parkovacieho státia a rozmerov; III. etapa: 28 parkovacích státí, parkovacia plocha C1 (28 parkovacích státí), s uvedením parcelného čísla, katastrálneho územia, typu parkovacieho státia, vrátane manipulačnej plochy. Objekt SO 02 Odlučovač ropných látok na parc. KN-C č. 382/1, 5636/5 k.ú. Banská Bystrica tak, ako je zakreslené na výkrese Situácia v mierke 1:500 dokumentácie pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“, ktorú vypracoval v 03/2017 Ing. Q. P., autorizovaný stavebný inžinier ev. č. 5053*SP*12 Konštrukcie inžinierskych stavieb, overenej v konaní odtlačkom pečiatky Mesta Banská Bystrica. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikoval rozsah stavby podľa jednotlivých stavebných objektov. Pre umiestnenie stavby zároveň určil podmienky špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v členení: polohopisné a výškopisné umiestnenie stavby, požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického architektonického riešenia stavby s okolím, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk o hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie, požiadavky vyplývajúce zo všeobecne technických požiadaviek na výstavbu a zo STN, požiadavky vyplývajúce z chránených území alebo ochranných pásiem, požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov - orgánov verejnej správy, ktoré sú správnymi orgánmi vo veciach ochrany záujmov podľa osobitných predpisov, ktoré má povinnosť navrhovateľ v plnom rozsahu dodržať (požiadavky vyplývajúce z vyjadrenia OÚ BB OSŽP - OH z 03.05.2017, OÚ BB OSŽP - OpaK z 05.05.2017, OÚ BB OSŽP - ŠVS v zmysle § 28 ods. 1 Vodného zákona zo 16.05.2017, ďalej požiadavky
vyplývajúce zo záväzných stanovísk, vyjadrenie dotknutých orgánov - vlastníkov a správcov sietí a zariadení verejného dopravného, technického vybavenia územia, ktoré má povinnosť navrhovateľ v plnom rozsahu dodržať (vyjadrenie StVPS a.s. Banská Bystrica z 18.02.2019, Slovenská vodárenská spoločnosť a.s. zo 07.03.2019, Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Banská Bystrica zo dňa 11.01.2018, Stredoslovenská distribučná a.s. Žilina z 22.01.2019, SPP - distribúcia a.s. Bratislava zo dňa 19.10.2018, Slovak Telekom a.s. Bratislava z 28.03.2019, NASES Trnava zo dňa 09.02.2018, BB Xnet, Fábián s.r.o. Banská Bystrica z 26.03.2019, STEFE Banská Bystrica a.s. z 03.12.2018, Ministerstvo vnútra SR centrum podpory Banská Bystrica, oddelenie telekomunikačných služieb zo dňa 12.05.2017, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Banskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát z 24.10.2017, Spoje s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 05.12.2018; požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií štátnej správy, ktoré má povinnosť navrhovateľ v plnom rozsahu dodržať: stanovisko ZARES Banská Bystrica z 20.0.2018, Mesto Banská Bystrica, oddelenie životného prostredia z 13.10.2017, Mesto Banská Bystrica, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí z 22.02.2019, pripomienky oddelenia údržby MKaIS, Mestský úrad Banská Bystrica k upravenej dokumentácii k územnému konaniu k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby z pojednávania konaného 31.10.2019 spojené s miestnym zisťovaním, Mesto Banská Bystrica, oddelenie dopravných služieb zo dňa 22.02.2019. Vo výroku rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania (námietky vznesené E. J., predsedom Združenia domových samospráv Bratislava, námietky Ing. arch. E. R., Ing. arch. H. R. a p. P., Banská Bystrica, ako aj SVB a NP, Horná 81, Banská Bystrica). Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, poukázal na to, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie pre zámer: Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica bolo vydané OÚ BB OSŽP rozhodnutie zo 17.07.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., v spojení s rozhodnutím OÚ BB OPP zo dňa 03.10.2018. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že zabezpečil doplnenie predložených podkladov a stanovísk tak, aby tieto postačovali na riadne posúdenie navrhovanej stavby a požiadal OÚ BB OSŽP o záväzné stanovisko, ktoré bolo vydané 20.08.2019 s tým, že navrhovaná zmena počtu parkovacích miest nepredstavuje významne nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Ďalej konštatoval, že v konaní boli vznesené námietky a pripomienky účastníka konania E. J., predsedu Združenia domových samospráv Bratislava, o ktorých rozhodol jednotlivo vo výroku napadnutého rozhodnutia, pričom odôvodnenie následne obsahuje zodpovedanie jednotlivých námietok tohto účastníka konania (žalobcu) pod bodmi a-g a bodmi 1- 4. Zároveň prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil svoje rozhodnutie o námietkach vznesených účastníkmi konania v bodoch 2.1 a 2.2. V odôvodnení ďalej poukázal na obsah pripomienok uplatnených Mestským úradom, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí, za účelom ktorých si zabezpečil vyjadrenie tohto subjektu z 11.12.2019 k upravenej dokumentácii pre územné konanie, v ktorom tento dotknutý orgán vyslovil súhlas s umiestnením stavby za dodržanie podmienok uvedených vo vyjadrení z 22.02.2019, vrátane doplnenia pripomienok na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním. V dôsledku toho stavebný úrad vylúčil z tohto konania 6 parkovacích miest na miestnej komunikácii Kukučínova ulica oproti bytovému domu č. 10 a 12 a 3 parkovacie miesta na miestnej komunikácii Horná, pri objekte Technického pavilónu, nakoľko parkovacie státia sú umiestnené na existujúcich komunikáciách, ktoré sú vedené v Pasporte miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica. Vzhľadom na uvedené bolo z územného konania vylúčených 9 parkovacích státí a predmetom územného konania je preto 85 parkovacích státí. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že z územnoplánovacieho hľadiska je na základe vykonaného posúdenia uvedeného v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zrejmé, že predmetná umiestňovaná stavba je v súlade so základnou reguláciou platného ÚPN Mesta Banská Bystrica. Ďalej vymenoval všetky písomné vyjadrenia dotknutých orgánov s tým, že požiadavky a podmienky vyplývajúce z ich vyjadrení, ako aj z dokladov doložených k žiadosti o vydanie stavebného povolenia boli zosúladené a zapracované do tohto rozhodnutia. Stavebný úrad uzavrel, že po posúdení návrhu na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje, a preto na základe uvedených skutočností a vykonaného územného konania rozhodol stavebný úrad tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/014975-2-SA zo dňa 07.05.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ- SU14461/1256/2020/Buj zo dňa 10.02.2020, ktorým stavebný úrad podľa § 39, § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2020 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, povolil umiestnenie stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ stavebné objekty: SO 01 parkovacie plochy I., II. a III. etapa na parc. č. KN-C 382/250, 382/251, 382/253, 382/92, 378/70, 399/36, 382/55, 382/95, 382/92, 338/76, 378/1, 378/70, 399/36, 399/109, 382/1 a SO O2 Odlučovač ropných látok na parc. č. 382/1, 5636/5 v k.ú. Banská Bystrica pre navrhovateľa Sovereign Fund, a.s., Sládkovičova č. 6, Žilina, v zastúpení encoreal group s.r.o., Bakossova č. 8, Banská Bystrica. Poukázal na obsah podaného odvolania a uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie,ieprvostupňové rozhodnutie a administratívny spis, pričom porovnal súlad postupu konania a vydania rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi (Stavebný zákon), a súvisiacimi predpismi, ako aj procesnoprávnymi ustanoveniami (Správny poriadok) a s poukazom na relevantnú právnu úpravu (§ 3, § 32 ods. 1, 2, 3, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46 a § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku), na ust. § 34 ods. 2, § 36 ods. 1, § 39a ods. 1, 2, § 41 ods. 1 Stavebného zákona, ako aj na ust. § 38 ods. 1, 3, 4, § 117 zák. č. 24/2002 Z.z., konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol návrh navrhovateľa o umiestnení stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ v kat. úz. Banská Bystrica. Poukázal na to, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie zo dňa 17.07.2018, podľa ktorého sa predmetná stavba nebude posudzovať, pričom odvolací orgán zmenil časť tohto rozhodnutia rozhodnutím zo dňa 03.10.2018. Žalovaný ďalej poukázal na priebeh prvostupňového konania (tak, ako je uvedené v bodoch 2-5 tohto rozsudku) a na obsah prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Konštatoval, že stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Ďalej na to, že stavebný úrad v súlade s § 37 ods. 2 Stavebného zákona posúdil predmetný návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona (ÚPN-M Banská Bystrica) a dospel k právnemu názoru, že predmetný návrh je v súlade s ÚPN Mesta Banská Bystrica. Konštatoval, že stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a to s ustanoveniami Stavebného zákona, ako aj s ustanoveniami Správneho poriadku, viedol konania v súlade s § 37 a § 38, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie v súlade s § 47 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K námietke týkajúcej sa overenia splnenia podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania a požiadaviek verejnosti uplatnených v procese EIA žalovaný o.i. uviedol, že OÚ BB, OSŽP listom z 20.08.2019 vydal záväzné stanovisko, ktorým podľa § 38 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z. potvrdil súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s vydaným rozhodnutím OÚ BB zo dňa 17.07.2018 a jeho súladu so zákonom č. 24/2006 Z.z. K námietke, že stavebný úrad je povinný podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona overiť splnenie požiadaviek Vodného zákona, a to na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy postupom podľa § 140b Stavebného zákona, žalovaný uviedol, že OÚ BB, OSŽP, Oddelenie štátnej vodnej správy vyjadrením zo dňa 16.05.2017 určil podmienky na ochranu povrchových a podzemných vôd, ktoré stavebný úrad zahrnul do podmienok územného rozhodnutia na str. 5 a 6, pričom ostatné podmienky budú stanovené pri povoľovaní vodnej stavby podľa zák. č. 364/2004 Z.z. Verejný záujem chránený predpismi o vodách bol podľa žalovaného v územnom konaní overený dotknutým orgánom. K námietkam týkajúcim sa § 16a ods. 23 Vodného zákona, ktorý predstavuje zákonný zákaz vydať stavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, žalovaný uviedol, že podľa cit. ustanovenia Vodného zákona (§ 16a ods. 23) povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21. Žalovaný upozornil na to, že predmetom konania je rozhodnutie o umiestnení stavby a nie stavebné povolenie. Za účelom zabezpečenia ochrany vôd bolo predložené stanovisko OÚ BB, OSŽP - štátna vodná správa, ktorého pripomienky je navrhovateľ povinný rešpektovať v plnom rozsahu. V ďalšom stupni povoľovacieho procesu budú vodné stavby posudzované a povoľované v samostatnom konaní v zmysle Vodného zákona. K námietkam týkajúcim sa realizácie sadových úprav a parkových úprav žalovaný uviedol, že prebieha konanie o umiestnení stavby, výsledkom ktorého je rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým s určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby.
Rozsah realizácie sadových úprav a parkových úprav je predmetom samostatného konania, pre ktoré je príslušné Mesto Banská Bystrica, oddelenie životného prostredia a takéto povolenie je podkladom pre vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, nie rozhodnutia o umiestnení stavby. K požiadavke žalobcu na také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery citované v § 47 písm. e/ a písm. j/ Stavebného zákona, splnenie ktorých má stavebný úrad podľa § 62 ods. 1 písm. b/ overiť a naplniť stavebno-technickým riešením, žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia k územnému i stavebnému konaniu musí byť vyhotovená v súlade so všeobecnými požiadavkami na výstavbu, s príslušnými STN, ako aj vykonávajúcimi vyhláškami, pričom za jej projektové riešenie plne zodpovedá projektant. Splnenie požiadaviek územného rozhodnutia stavebný úrad podľa § 62 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona overí v ďalšom štádiu konania, t.j. v konaní o povolení predmetnej stavby. Predmetom tohto odvolacieho konania je rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým sa určuje územie na navrhovaný účel a určili sa podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, pričom sa zároveň rozhodlo aj o námietkach účastníkov konania. K námietkam týkajúcich sa žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na § 23 Správneho poriadku, čo stavebný úrad odmietol, ako aj k námietke, že súčasťou rozhodnutia nebol pripojený situačný výkres, žalovaný uviedol, že k Oznámeniu o začatí územného konania bola stavebným úradom priložená technicky zmenšená situácia navrhovanej stavby vzhľadom na veľké územie, na ktorom sa stavba umiestňuje. Na základe tejto situácie boli účastníci orientačne oboznámení o navrhovanom území, kde sa predmetná stavba plánuje umiestniť. K rozhodnutiu stavebný úrad nepriložil situáciu, ktorá bola predložená na ústnom pojednávaní vzhľadom na jej veľký formát a po zmenšení by to bola tá istá situácia, ako pri oznámení o začatí konania. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad nie je povinný účastníkom konania zasielať fotokópie spisu na vyjadrenie. Poukázal pritom na § 23 Správneho poriadku upravujúci nazeranie do spisov, pričom nazeranie do spisov a robenie si z nich výpisov možno zásadne vykonať iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, o čom sa vyhotovuje úradný záznam. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona listom z 24.09.2019 oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne v zmysle § 36 ods. 2 Stavebného zákona nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 31.10.2019. Zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté osoby, že si svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca mal plné právo sa takéhoto konania zúčastniť a nahliadnuť do spisového materiálu, avšak neurobil tak ani počas konania, ani na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil. K požiadavke zabezpečiť zjednocujúce stanoviská k odvolaniu podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona žalovaný uviedol, že k umiestneniu predmetnej stavby sa vyjadrili aj OÚ BB, OSŽP, Oddelenie štátnej vodnej správy, ako aj ochrany prírody a krajiny, ktoré žiadali dodržať podmienky pre umiestnenie stavby, ktoré stavebný úrad zahrnul do rozhodnutia na strane 5 a 6 rozhodnutia. Taktiež sa vyjadrilo Mesto Banská Bystrica, oddelenie dopravných stavieb, ktoré súhlasilo s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby za dodržania podmienok, ktoré stavebný úrad zahrnul do podmienok rozhodnutia na str. 20 a z ktorého vyplýva, že predmetná stavba bude podliehať samostatnému stavebnému konaniu, na ktoré vydáva povolenie špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie, ktorým je Mesto Banská Bystrica, oddelenie dopravných stavieb. Žalovaný napokon konštatoval, že predmetom odvolania podaného žalobcom je rozhodnutie o umiestnení stavby, avšak žalobca (ako odvolateľ) zväčša svoje námietky v konaní, ako aj v odvolacom konaní, smeroval k stavebnému konaniu a vydaniu stavebného povolenia a nie k umiestneniu stavby. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní postupoval podľa § 34 ods. 5 a § 32 Správneho poriadku, preskúmal podané odvolanie, žalobcom napadnuté rozhodnutie i celý spisový materiál predložený v predmetnej veci a konštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, tak v konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia a nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Preto odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 10.02.2020 potvrdil.
Žaloba
8. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/014975-003 zo dňa 12.05.2020 (správne malo byť uvedené č. OU-BB-OVBP2-2020/014975-2-SA zo dňa 07.05.2020) a rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OVZ- SU-14461/1256/2020/Boj zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci Mestu Banská Bystrica ako orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a aj z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca v žalobe odcitoval čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 od. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných vyššie uvedenými ustanoveniami s cieľom ovplyvnenia výsledku povoľovania, najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ako aj určením konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, nerealizovali ani iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu hmotných práv žalobcu. Naopak, bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
9. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval ust. § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené o.i. v Rozsudku NS SR sp. zn. 1So 115/2010. Ďalej v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie v zisťovacom konaní, aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň naznačil konkrétne opatrenia, ktoré podľa neho mali prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. S poukazom na § 16a ods. 23 a § 80e ods. 1 Vodného zákona uviedol, že územné rozhodnutie je rozhodnutím, na ktoré sa cit. ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona vzťahu a toto ustanovenie predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES (ďalej len „Rámcová smernica o vode“). Tvrdil, že podľa § 73 ods. 23 Vodného zákona je rozhodnutie podľa § 16a povinným podkladom pre záväzné stanovisko podľa § 28 cit. zákona. Ďalej tvrdil, že podľa § 126 ods. 2 Stavebného zákona nie je vydaním záväzného stanoviska dotknutá povinnosť vydať samostatné rozhodnutie podľa osobitného zákona, pričom podľa § 16 ods. 23 Vodného zákona má stavebný úrad povinnosť overiť vydanie rozhodnutie podľa § 16a ods. 14 alebo ods. 21 cit. zákona a v prípade, že vydané nebolo, stavebný úrad má povinnosť nevydať stavebné povolenie. Argumentoval, že pre správnu aplikáciu je potrebné vychádzať z účelu a cieľa Rámcovej smernice o vode. Poukázal aj na právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov uvedený v Rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktorý podľa žalobcu stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody; t.j. kým sa nepreukáže opak v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a Vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných i formálnych náležitostí rozhodnutia podľa cit. ustanovenia Vodného zákona. Žalobca ďalej poukázal na § 38a Stavebného zákona, z ktorého podľa žalobcu v kombinácii s § 16a ods. 23 Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Mal za to, že pre účely splnenia § 16a Vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona. Žalobca ďalej tvrdil, že vzhľadom na fakt, že stavebné povolenie je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu stavby a zadefinovať prípadne nedostatky za účelom ich nápravy, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.
10. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho
zákonnosť. Následne odcitoval z Rozsudku NS SR sp.zn. 10Sža/15/2011 časť týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie Rozsudku NS SR sp.zn. 10Sžso/79/2015, podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne. Tvrdil, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch rozhodnutí chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Sž/73/01, 5Sžo/132/2015, 5Sžo/29/2013, 1So/115/2010 a 5Sžo/11/2013. Podľa žalobcu postup prvostupňového správneho orgánu je v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zák. č. 43/2006 Z.z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníkov konania. Žalobcovi bolo podľa jeho tvrdenia na základe vyššie uvedeného upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie. Žalobca následne odcitoval z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov a uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca najmä odcitoval časť odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 10Sžp/3/2013 a tvrdil, že toto rozhodnutie hovorí o tom, že povinnosť podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku a z tejto formulácie je podľa neho zrejmé, že ide o dve rôzne ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným odôvodnením.
11. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp.zn. 71S/6/2020-43 zo dňa 17.09.2020 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2020.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v preskúmavanej veci bol postup, ako aj rozhodnutie stavebného úradu i žalovaného v súlade so zákonom, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a to ako aj vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad i žalovaný vyhodnotili a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzali. Žalovaný sa vyjadril ku každému bodu odvolania, t.j. aj k námietke týkajúcej sa skutočného účelu umiestňovanej stavby, ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena a uviedol, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. K námietkam, v ktorých žalobca poukázal na ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného zákona v spojení so zák. č. 24/2006 Z.z. a tvrdil, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a „zrejme v rozpore so zákonom“, žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko splnenie podmienok záujmov ochrany vôd a zákonom chránených záujmov podľa Vodného zákona je preukázané kladným vyjadrením OÚ BB, OSŽP - orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 ods. 1 Zákona o vodách zo dňa 16.05.2017 k projektovej
dokumentácii na uvedenú stavbu, ktorú vypracoval zodpovedný projektant a požiadavky vyplývajúce zo záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona OÚ BB, OSŽP - orgánu štátnej vodnej správy zo dňa 16.05.2017 boli stavebným úradom zapracované do podmienok rozhodnutia na str. 5 a 6. K poukazu žalobcu na § 38a Stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 Vodného zákona, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad si mal v konaní zabezpečiť rozhodnutie od OÚ BB, OSŽP, oddelenia štátnej vodnej správy, žalovaný uviedol, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí, nakoľko za účelom zabezpečenia ochrany vôd bolo stavebnému úradu predložené vyššie uvedené stanovisko OÚ BB, OSŽP - štátna vodná správa zo dňa 16.05.2017, tak ako bolo vyššie uvedené, pričom jeho pripomienky boli zapracované do územného rozhodnutia (str. 5 až 6) a ktorého pripomienky je navrhovateľ povinný rešpektovať v plnom rozsahu. V ďalšom stupni povoľovacieho procesu budú vodné stavby posudzované a povoľované v samostatnom konaní v zmysle Vodného zákona. K námietkam týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia, ako aj k námietkam, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje uvedenie úvahy správnych orgánov, žalovaný s poukazom na § 47 Správneho poriadku uviedol, že tak stavebný úrad, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré sú súladné s § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mu bolo postupom stavebného úradu upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, argumentujúc, že povinnosť/právo podľa § 33 cit. zákona nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 cit. zákona a ani nie je možné povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 cit. zákona nahradiť odkazom na § 33 cit. zákona, žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, pretože § 23 cit. zákona je konštruovaný v súvislosti s nahliadaním do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadať do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadať do spisu má účastník právo robiť si zo spisu výpisy, odpisy a dostať kópie spisu s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj na zaužívanú prax správnych orgánov, z ktorej vyplýva, že správny orgán nie je povinný zaslať účastníkovi konania podklady pre rozhodnutie na základe jeho žiadosti, ktorou si uplatňuje svoje procesné právo na oboznámenie sa s podkladmi, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie podľa § 32 a § 33 Správneho poriadku. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak k všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie, musí byť účastník správneho konania v zmysle § 33 ods. 2 cit. zákona riadne a včas upovedomený. V preskúmavanom prípade stavebný úrad po doplnení návrhu navrhovateľom o potrebné doklady listom zo dňa 24.09.2019 podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne v zmysle § 36 ods. 2 Stavebného zákona nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 31.10.2019. Zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že si svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Územné konanie bolo pre veľký počet účastníkov konania oznámené podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona verejnou vyhláškou. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalobca chcel oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, mohol v stanovenej lehote do nich nahliadnuť. Keďže tak neurobil, nie je možné tvrdiť, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Stavebný úrad postupoval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu, ich zisteniu a navrhnúť ich doplnenie. Rovnako stavebný úrad postupoval v súlade s § 23 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je právo nazerania do spisov procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/234/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/55/2018. Žalovaný uviedol, že z ustálenej súdnej praxe možno vyvodiť záver, že postupom správneho orgánu, ktorý nezaslal na základe žiadosti účastníkovi konania ním požadované podklady pre rozhodnutie, nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania. Správny orgán nie je povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje podľa žalovaného povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov, je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, ako to vyplýva aj z Rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžp/3/2013. Žalovaný uzavrel, že postupoval v súlade s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a vydal rozhodnutie v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku, dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal s podanými námietkami účastníkov konania.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka
13. Ďalší účastník konania nevyužil svoje právo vyjadriť sa k podanej správnej žalobe.
Replika
14. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07.09.2021 uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe i vo všetkých písomných podaniach, ako aj všetkých prednesov vykonaných na pojednávaniach dňa 16.06. 2021 a 17.06.2021 označených v bode 2/ vyjadrenia vo veciach 23S/52/2020, 24S/65/2020, 24S/64/2020 a 24S/68/2020, ktoré prebehli na správnom súde v mesiaci jún 2021. Zároveň správnemu súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konaní a správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu.
Posúdenie skutkových a právnych argumentov
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
22. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Podľa § 38 ods. 1, 3, 4 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. (3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. (4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.
26. Podľa § 1 Vodného zákona (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. (2) Tento zákon vytvára podmienky na a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov 1b) v krajine, b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, c) účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, d) manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, e) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, f) zabezpečenie funkcií vodných tokov, g) bezpečnosť vodných stavieb, h) využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4. (3) Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. (4) Tento zákon upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. 1c)
27. Podľa § 3 Vodného zákona (1) Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. (2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou. (3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. (4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia. (5) Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, 7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu 8) (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
(6) Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis 9) neustanovuje inak. (7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody. (8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.
28. Podľa § 5 Vodného zákona (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. 14) (2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky. (5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
29. Podľa § 13 ods. 1, 7 Vodného zákona (1) Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom. (7) Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
30. Podľa § 16 ods. 1, ods. 6 písm. b/ Vodného zákona (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa podľa písm. b) nepovažuje ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
31. Podľa § 10 Vodného zákona (1) Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové vody podľa osobitného predpisu. 10) (2) Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva. Ak povrchové vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1. (3) Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na hospodársky chov rýb 20) a v rybochovných zariadeniach. (4) Požiadavky na kvalitu vody osobitne ustanovené vykonávacím predpisom (§ 81 ods. 1) sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.
32. Podľa § 16a ods. 23 Vodného zákona povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
33. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
34. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
35. Podľa § 37 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
36. Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
37. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. SSP v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje ust. § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.
38. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v územnom konaní, ktoré bolo začaté na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania) dňa 01.04.2019, stavebný úrad v súlade s § 117 Stavebného zákona v spojení s § 5 písm. a/ zák. č. 608/2003 Z.z. dňa 24.09.2019 podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona zverejnil na úradnej tabuli a na elektronickej úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica kópiu návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby dňa 01.04.2019 a taktiež informáciu o tom, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj o webovej stránke, na ktorej je zverejnené právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Následne stavebný úrad rozhodnutím z 15.04.2019 vyzval navrhovateľa na doplnenie konkrétne označených dokladov potrebných pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby. Žalobca dňa 06.05.2019 doručil stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, ktorým uplatnil konkrétne pripomienky tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Navrhovateľ požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie podania, s čím stavebný úrad súhlasil a navrhovateľ dňa 31.07.2019 predložil časť požadovaných dokladov, z ktorých vyplývala zmena v počte parkovacích miest (zníženie počtu parkovacích miest na 98). Stavebný úrad následne požiadal OÚ BB, OSŽP o vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 38 ods. 4 písm. a/ zák. č. 24/2006 Z.z. k dokumentácii pre vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu, pričom OÚ, OSŽP BB vydal dňa 20.08.2019 záväzné stanovisko, v ktorom uviedol, že navrhovaná zmena počtu parkovacích miest nepredstavuje významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Navrhovateľ následne 26.08.2019 predložil chýbajúce doklady požadované stavebným úradom. Stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 a § 36 ods. 1 Stavebného zákona dňa 24.09.2019 oznámil verejnou vyhláškou dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom
konania začatie územného konania a súčasne nariadil na prejednanie návrhu ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 31.10.2019. Stavebný úrad v Oznámení o začatí územného konania špecifikoval, o akú stavbu a aké konkrétne stavebné objekty sa jedná, vrátane špecifikácie počtu parkovacích miest s ich určením podľa jednotlivých etáp. Stavebný úrad v oznámení tiež poučil účastníkov konania, že v zmysle § 36 ods. 1 Stavebného zákona môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Zároveň upozornil účastníkov konania, že podľa § 42 ods. 4 Stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Zároveň oboznámil účastníkov konania, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred ústnym pojednávaním na Mestskom úrade v Banskej Bystrici, stavebnom odbore - stavebnom úrade, ul. ČSA č. 26, Banská Bystrica s potrebou dohodnúť si stretnutie telefonicky na uvedenom telefónnom čísle. Prílohu predmetného Oznámenia tvorila Situácia umiestňovanej stavby. Stavebný úrad následne vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vo veci územného konania predmetnej stavby dňa 31.10.2019, z ktorého bol vykonaný Zápis, z ktorého vyplýva, že k navrhovanej stavbe boli zo strany účastníkov konania predložené pripomienky a zároveň bolo predložené stanovisko - pripomienky MÚ Banská Bystrica, oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí (ďalej len „OÚMKIS“) k upravenej projektovej dokumentácií k územnému konaniu. Žalobca následne dňa 04.11.2019 doručil stavebnému úradu vyjadrenie účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona. Navrhovateľ dňa 19.11.2019 doručil stavebnému úradu stanovisko k pripomienkam uplatneným na ústnom pojednávaní zo dňa 31.10.2019 a stavebný úrad následne s poukazom na § 140b v spojení s § 136 Stavebného zákona požiadal Mesto Banská Bystrica o zaslanie nového stanoviska k predmetnému umiestneniu stavby. Následne rozhodnutím z 26.11.2019 stavebný úrad územné konanie prerušil. MÚ Banská Bystrica, OÚMKIS dňa 11.12.2019 vydal stanovisko k predloženému stanovisku k pripomienkam podaným v konaní z 31.10.2019 k záväznému stanovisku dotknutého orgánu.
39. Stavebný úrad prejednal návrh v územnom konaní s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi postupom podľa § 35 a § 36 Stavebného zákona, posúdil návrh podľa § 37 a § 38 tohto zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ (ďalej aj „stavba“), pričom vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty umiestňovanej stavby, rozsah stavby a stanovil podmienky pre umiestnenie stavby (polohopisné a výškopisné umiestnenie, požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolím, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk o hodnotení vplyvu stavby na životné prostredie, požiadavky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a zo STN, požiadavky vyplývajúce z chránených území alebo ochranných pásiem a určil povinnosť v plnom rozsahu dodržať konkrétne vo výroku špecifikované požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov - orgánov verejnej správy, ktoré sú správnymi orgánmi vo veciach ochrany záujmov podľa osobitných predpisov. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad súčasne uviedol svoje rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, o.i. rozhodnutie o námietkach vznesených žalobcom (str. 20-22 rozhodnutia stavebného úradu). Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom stavebný úrad popísal priebeh konania a uviedol, čo v konaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia skúmal, konštatoval, že z územnoplánovacieho hľadiska je predmetná stavba v súlade so základnou reguláciou platného ÚPN - M Banská Bystrica, ďalej uviedol, že k umiestneniu stavby sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, orgány štátnej správy, ako aj správcovia verejných inžinierskych sietí s tým, že požiadavky a podmienky vyplývajúce z ich vyjadrení, ako aj z dokladov doložených k žiadosti boli zosúladené a zapracované do rozhodnutia. Stavebný úrad konštatoval, že posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Správny súd z takéhoto odôvodnenia zistil, že toto odôvodnenie obsahuje všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia, ďalej že bola posudzovaná žiadosť navrhovateľa o vydanie územného rozhodnutia spolu s predloženou dokumentáciou, resp. s dokumentáciou doplnenou navrhovateľom na výzvu stavebného úradu a tieto doklady tvorili podklad pre rozhodnutie, v ktorom bolo, tak ako je vyššie uvedené, špecifikované, ktoré dotknuté orgány sa k uvedenému návrhu na vydanie územného rozhodnutia vyjadrili. Rovnako správny súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 7 a nasl. tohto rozsudku, obsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V preskúmavanej veci je zrejmé, že návrh na umiestnenie stavby bol posúdený podľa § 37 Stavebného zákona a bolo zistené, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, návrh bol posúdený v súlade s § 37 ods. 2 Stavebného zákona z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potreby požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, bol preskúmaný návrh a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, návrh je v súlade s ÚPN Mesta Banská Bystrica a žalovaný konštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, pričom tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie orgánov verejnej správy obsahuje riadne odôvodnenie, vrátane odpovede na námietky vznesené resp. uplatnené v konaní.
40. Žalobné body uvedené v bodoch 9-10 tohto rozsudku sú podľa názoru správneho súdu len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. V preskúmavanom prípade žalobným námietkam uvedeným v bodoch 1-16 časť 3. žaloby chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia.
41. Žalobca v žalobe namietal, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a „zrejme“ aj v rozpore so zákonom. Správny súd uvádza, že táto námietka je len všeobecná a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému rozhodnutiu o umiestnení konkrétnej stavby „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ a správny súd túto argumentáciu za žalobcu nie je oprávnený dopĺňať, ani vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Žalobca len všeobecne (t.j. bez konkretizácie na preskúmavané rozhodnutie a preskúmavaný prípad) poukazuje na ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona (bod 18 žaloby), v zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že umiestňovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa Vodného zákona. Nestačí pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, aby žalobca len všeobecne tvrdil, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16 ods. 23 Vodného zákona (v spojení s § 80e ods. 1 Vodného zákona a dôvodovou správou k tomuto zákonu). Správny súd preto len všeobecne reaguje na všeobecne uplatnenú námietku tak, ako bola vyššie uvedená. Ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a Vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy Vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 Vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 Vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c/ Vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa Vodného zákona. Keďže žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa Vodného zákona, preto námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter a správny súd ju preto vyhodnotil ako neodôvodnenú. Navyše, správny súd poukazuje na skutočnosť, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa „nepovoľuje“ navrhovaná činnosť. Pre úplnosť možno uviesť, že v prípade, ak ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia uvedeného v § 16 ods. 10 Vodného zákona, potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, či takáto navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6 cit. zákona, t.j. činnosťou, ktorá stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšenie.
42. Tvrdenie žalobcu, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom, správny súd tak, ako je už uvedené v bode 41 tohto rozsudku, považuje len za všeobecné, bez skutkovej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému rozhodnutiu o umiestnení stavby, keď následne samotný žalobca zmätočne uvádza (v bode 20 žaloby), že „podľa § 16 ods. 23 Vodného zákona má stavebný úrad povinnosť overiť vydanie rozhodnutia podľa § 16 ods. 14 (správne malo byť uvedené ods. 13) alebo ods. 21 Vodného zákona a v prípade, že vydané nebolo, stavebný úrad má povinnosť nevydať stavebné povolenie.“ V preskúmavanom prípade však nie je predmetom prieskumu „stavebné povolenie“ ale „rozhodnutie o umiestnení stavby“. Pokiaľ žalobca v bode 20 žaloby poukazuje na § 73 ods. 23 Vodného zákona a tvrdí, že podľa cit. ustanovenia je rozhodnutie podľa § 16a Vodného zákona povinným podkladom pre záväzné stanovisko podľa § 28 cit. zákona, správny súd predovšetkým uvádza, že § 73 ods. 23 takýto text neobsahuje; žalobca mal zrejme na mysli ods. 21 cit. ust. § 73 cit. zákona a zároveň správny súd poukazuje na to, že žalobca neuvádza, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je za žalobcu oprávnený dopĺňať žalobné body, ani ich konkretizovať. Rovnako, pokiaľ žalobca uvádza, že podľa § 126 ods. 2 Stavebného zákona nie je vydaním záväzného stanoviska dotknutá povinnosť vydať samostatné rozhodnutie podľa osobitného zákona, správny súd poukazuje na nesprávnu citáciu uvedeného ust. § 126 ods. 2 Stavebného zákona, resp. žalobca uvádza toto ustanovenie v žalobe v rozpore s jeho textom uvedeným v § 126 ods. 2 Stavebného zákona. Právnu normu je potrebné interpretovať, resp. vykladať systematicky, pričom z ust. § 126 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že „ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ... vodách ... rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.“ Podľa § 126 ods. 2 Stavebného zákona „ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov, postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v ods. 1. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú“. Správny súd navyše uvádza, že z ust. § 73 ods. 21 Vodného zákona vyplýva, že rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti, resp. ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. Žalobca však v žalobe nenamietal, že vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 ods. 2 písm. c/ Vodného zákona predložené v preskúmavanom konaní (ktoré sa v zmysle § 73 ods. 2 považuje za záväzné stanovisko), je nezákonné z dôvodu, že bolo orgánom štátnej vodnej správy vydané bez podkladu (rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 alebo 23 Vodného zákona) a ani nenavrhol, aby správny súd postupoval podľa § 27 ods. 1 SSP a preskúmal zákonnosť opatrenia (záväzného stanoviska) orgánu verejnej správy. Žalobca zároveň neuviedol, resp. nekonkretizoval žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by pre prvostupňový orgán verejnej správy (stavebný úrad) vyplývala povinnosť zabezpečiť pred vydaním rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, rozhodnutie podľa § 16a Vodného zákona. Z ust. § 37 ods. 3 Stavebného zákona vyplýva pre prvostupňový orgán verejnej správy povinnosť zabezpečiť si v územnom konaní stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdiť vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Prvostupňový orgán verejnej správy (stavebný úrad) v preskúmavanom prípade postupoval v súlade s cit. ustanovením Stavebného zákona. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zo samotného ust. § 16a ods. 1 Vodného zákona vyplýva povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia pre fyzickú alebo právnickú osobu definovanú v § 16 ods. 10 Vodného zákona. Povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy zabezpečiť si rozhodnutie podľa § 16a Vodného zákona nie je možné vyvodiť ani z ust. § 38a Stavebného zákona. Žalobca zároveň k tvrdeniam uvedeným v bode 23 žaloby neuviedol žiadnu argumentáciu, resp. nenamietal, aký vplyv majú ním uvedené skutočnosti na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše keď v bode 24 žaloby žalobca opäť zmätočne poukazuje na „stavebné povolenie“, ako na posledné rozhodnutie v rámci povoľovacieho konania, hoci predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o umiestnení stavby.
43. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, túto námietku považuje správny súd za všeobecnú, pretože neobsahuje žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Pokiaľ žalobca namietal, že v
prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, správny súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako to vyplýva aj zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 6 a 7 tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, správny súd považuje aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú a nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t.j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že tak vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o námietkach a pripomienkach žalobcu (t.j. v jednotlivých bodoch výroku prvostupňového rozhodnutia sú konkrétne uvedené jednotlivé námietky aj s rozhodnutím stavebného úradu, že tá ktorá námietka sa buď zamieta alebo sa jej vyhovuje, alebo sa jej vyhovuje čiastočne, resp. že stavebný úrad ju berie na vedomie) a rovnako v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu je uvedené, akým spôsobom sa stavebný úrad vysporiadal s jednotlivými námietkami a pripomienkami účastníkov konania, t.j. aj žalobcu. Obdobne z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odôvodnení uviedol a uviedol aj, ako sa s nimi vysporiadal, resp. žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol jednotlivé odvolacie námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi vysporiadal. Rozhodnutie žalovaného zároveň obsahuje rozhodné skutočnosti, aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov verejnej správy dospel, obsahuje teda náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tak, ako bolo vyššie uvedené, aj prvostupňový orgán verejnej správy, aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili a vysporiadali sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, resp. dali odpoveď na námietky uplatnené v konaní, resp. žalovaný dal odpoveď na odvolacie námietky žalobcu. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebného úradu i rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
44. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy je v rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru „na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu“, správny súd uvádza, že „vyššie v žalobe“ nijaký postup prvostupňového orgánu žalobca nekonkretizoval a ani všeobecne naň neodkazoval. V žalobe teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. Žalobca v bode 43 žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Takáto námietka je rovnako nekonkrétna a nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojom vyjadrení (námietkach) účastníka územného konania uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie spisu (scanu) resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t.j.: Koordinačná situácia, Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok z rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona, Preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, Sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, Sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, Vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, Preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia (duplicitná požiadavka), Sprievodná správa týkajúca sa naplnenia záujmov podľa Vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a tohto zákona, Sprievodná správa týkajúca sa naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery stavby a zapracovanie Adaptačnej stratégie SR.“ Z obsahu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (str. 25 a 26) vyplýva, ako sa stavebný úrad s požiadavkou žalobcu o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho častí vysporiadal a to tak, že: „Stavebný úrad umožnil všetkým účastníkom konania využiť svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi, prípadne požiadať pri nahliadaní do spisu o kópiu tohto spisu. Zároveň stavebný úrad uviedol, že nie je povinný na základe žiadosti účastníkovi konania v zmysle
Správneho poriadku zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie. Pri konaní stavebný úrad postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dbá na to, aby pri uplatňovaní ich procesných práv nevznikli neodôvodnené rozdiely. Uvedenému stavebný úrad nevyhovel.“ Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti Združenie domových samospráv v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-Governmente požadovalo doručovať výhradne len do elektronickej schránky združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadalo poštou nedoručovať. „Uvedenému stavebný úrad vyhovel“. Rovnako žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 9 uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na § 23 Správneho poriadku. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 k tam rozhodovanej veci, v ktorom NS SR uviedol, že „povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1-4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. Možno súhlasiť so žalobcom, že ust. § 33 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. § 23 Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do administratívneho spisu, tak ako to urobil prvostupňový orgán verejnej správy v tomto prípade. V preskúmavanej veci si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že v Oznámení o začatí územného konania boli účastníci poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia pred ústnym pojednávaním na Mestskom úrade v Banskej Bystrici po dohodnutí si termínu stretnutia na v Oznámení uvedenom telefónnom čísle. Orgán verejnej správy teda nezanedbal svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že by sa obhajoval, že účastníci môžu do správneho spisu nahliadnuť, ako tomu bolo vo veci sp. zn. 10Sžp/3/2013. V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, návrh navrhovateľa na vydanie územného rozhodnutia bol zverejnený na webovom sídle aj na úradnej tabuli orgánu verejnej správy a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa ust. § 23 ako aj ust. § 33 Správneho poriadku patria. Z cit. ust. § 23 Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Keďže v preskúmavanom územnom konaní stavebný úrad v Oznámení o začatí územného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, ako aj to, že môžu nahliadať do týchto podkladov, s uvedením, kedy a kde tak môže účastník konania urobiť, ako aj s tým, že môže podať námietky v stanovenej lehote, takýmto postupom nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené preto neboli. Tak, ako už bolo uvedené, z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho spisu a poslať ich účastníkom konania; vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Žalovaný sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nezaslania kópie spisu, resp. častí spisu s poukazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku vysporiadal a dal žalobcovi odpoveď na jeho odvolaciu námietku na str. 9 napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.
45. Žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako boli uvedené v bodoch 40 a 43 tohto rozsudku s vyhodnotením ako nedôvodné, boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“ (správny súd poukazuje na to, že v preskúmavanom konaní však nejde o „zisťovacie konanie“ ale o „konanie vo veci návrhu na vydanie
územného rozhodnutia“) z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite, správny súd uvádza, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak rozhodnutie stavebného úradu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vo svojich odôvodneniach obsahujú. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako bol návrh navrhovateľa na vydanie územného rozhodnutia právne posúdený. Tiež je v nich uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v rozhodnutí stavebného úradu je uvedené, ako sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za „nenáležité“, ešte neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s uvedenými námietkami neobsahuje. Žalobca napokon v žalobe ani nekonkretizuje, z akého dôvodu by malo ísť o „nenáležité“ vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom žalobcom tvrdená „nenáležitosť“ by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, vyjadreniami, resp. odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti, s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Molčan a JUDr. Vladimír Šalamún z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.