Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-56-2024.pdf
PDF · 106.28 KB
Case nature
Subarea
2Cob/56/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore navrhovateľa: IGYN s.r.o., so sídlom Gemerská 3802/6, 048 01 Rožňava, IČO: 47 252 359, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50 589 865, proti odporcovi: MEDIKAL, s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 466 344, zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37 783 319, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/13/2024-25 zo dňa 1. marca 2024, takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/13/2024-25 zo dňa 1. marca 2024 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
II. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením rozhodol, že: I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa zasahovania do výkonu nájomného práva navrhovateľa, vyplývajúceho zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.8.2020, spočívajúceho v užívaní nebytového priestoru - ambulancií a ostatných plôch spolu o výmere 110,92 m2, nachádzajúcich sa v stavbe so súp. č. XXX, popis stavby: ambulancie lekárov, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 149 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava. II. Priznáva navrhovateľovi proti odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pričom ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu navrhovateľovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie uvedené v odseku 1. tohto uznesenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že dňa 19.1.2016 uzatvoril s odporcom zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe so súp. č. XXX, popis stavby: ambulancie lekárov, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 149 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava v k. ú. A., na základe ktorej a dodatku č. 1 zo dňa 10.8.2020 k zmluve o nájme nebytových priestorov je ako nájomca oprávnený užívať nebytový priestor - ambulancie a ostatné plochy o celkovej výmere 110,92 m2 (ďalej
len „nebytový priestor“). Listom zo dňa 27.10.2022 odporca informoval navrhovateľa, že rokuje s ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713 (ďalej len „ČSOB Leasing, a. s.“) vo veci finančného prenájmu nehnuteľností, v ktorých sa nebytový priestor nachádza. V súvislosti s touto skutočnosťou odporca požiadal navrhovateľa o uzavretie priloženého dodatku, ktorým by sa de facto nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.1.2016 zmenil na vzťah podnájomný. Keďže medzi stranami bol v tomto čase spor ohľadom vyúčtovania nákladov spojených s nájmom nebytového priestoru za predchádzajúce obdobia, navrhovateľ dodatok odmietol uzavrieť. Neskôr v roku 2022 previedol odporca vlastnícke právo k stavbe so súp. č. XXX, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, na ČSOB Leasing, a. s. Navrhovateľ dôvodil, že v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmenou vlastníctva k prenajatej veci, vstúpil nadobúdateľ ČSOB Leasing, a. s. do právneho postavenia prenajímateľa, čomu korešpondovalo aj vlastné vyjadrenie odporcu v liste zo dňa 27.10.2022, kde uviedol, že predpokladom finančného prenájmu je nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností leasingovou spoločnosťou, čím táto súčasne v zmysle príslušných právnych predpisov vstúpi do práv a povinností prenajímateľa predmetu nájmu. Teda záverom roka 2022 sa prenajímateľom navrhovateľa stal ČSOB Leasing, a. s. Odporca však aj naďalej vystavoval navrhovateľovi faktúry za nájom nebytového priestoru, preto navrhovateľ upozornil odporcu e-mailom zo dňa 9.3.2023, že už nie je jeho prenajímateľom. Keďže odporca reagoval odpoveďou, v ktorej uviedol, že „všetko stornoval a zaslané doklady majú byť neplatné“, navrhovateľ považoval za nesporné, že došlo k prevodu práv a povinností na strane prenajímateľa z odporcu na ČSOB Leasing, a. s. Listom zo dňa 4.12.2023 však odporca nájom nebytových priestorov navrhovateľovi vypovedal, na čo navrhovateľ odpovedal tak, že opätovne odporcu poučil, že nie je oprávnený nájom vypovedať, na čo odporca už ďalej nereagoval. S ohľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že odporca nie je jeho prenajímateľom a i napriek tomu, že túto skutočnosť najprv odporca sám prezentoval vo svojich písomných vyjadreniach a upozornenie navrhovateľa akceptoval, doručil navrhovateľovi výpoveď z nájmu, kde ho po uplynutí výpovednej doby vyzýva k vyprataniu a odovzdaniu prenajatých nebytových priestorov. Navrhovateľ uzavrel, že nakoľko v nebytových priestoroch prevádzkuje gynekologickú ambulanciu, je od 1.3.2024 (uplynutím výpovednej doby) ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti jeho pacientkam a nemôže riskovať, že počnúc týmto dňom mu bude zamedzený prístup do budovy a ambulancií.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. d); 326 ods. 1, 2; 328 ods. 1; 329 ods. 1; 330 ods. 2; 331 ods. 1; 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré upravujú všeobecné ustanovenie o neodkladnom opatrení, predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia a jeho obsah, náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie s časovým obmedzením a totožným výrokom, doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení, neodkladné opatrenie pred začatím konania a tiež podľa § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zmenu vlastníctva prenajatej veci.
4. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín dospel k záveru, že sú splnené podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, keď mal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom
- uložením povinnosti žalovanému zdržať sa zasahovania do výkonu nájomného práva navrhovateľa vyplývajúceho zo zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli jeho prílohami, z ktorých mal navrhovateľom tvrdené skutočnosti pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne preukázané. Uviedol, že bolo dostatočne osvedčené, že odporca už nie je prenajímateľom navrhovateľa, keďže došlo k prevodu práv a povinností na strane prenajímateľa z odporcu na ČSOB Leasing, a. s. v súvislosti s prevodom predmetu nájmu a odporca už nebol oprávnený nájom po tomto prevode práv a povinností vypovedať.
5. Zohľadňujúc princíp proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie pri rozhodovaní posudzoval predovšetkým primeranosť zásahu do dotknutých práv sporových strán. Dospel k záveru, že navrhovateľovi v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia hrozia škody súvisiace s prípadným odobratím predmetu nájmu a s tým súvisiacim neužívaním predmetu nájmu a neposkytovaním zdravotnej starostlivosti jeho pacientkam. Dôvodil, že ak by nepristúpil k úprave pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia, mohlo by dôjsť k výraznému zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa a prípadnej kumulácii ďalších súdnych sporov v dôsledku vymáhania škôd
zo strany navrhovateľa v prípade, ak by mu odporca ďalej bránil užívať nebytový priestor, alebo by ho nútil predmet nájmu vypratať. Súd prvej inštancie mal za to, že za danej situácie bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na to, aby navrhovateľ ďalej nerušene užíval predmet nájmu. Dodal, že zásah do práv odporcu v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia nemôže byť neprimeraný, keďže odporca už nie je vlastníkom a ani prenajímateľom predmetu nájmu.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd prvej inštancie za to, že existujú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu vyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255, 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal navrhovateľovi proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Odporca v odvolaní uviedol, že prvou z kumulatívne stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, je existencia právneho vzťahu medzi stranami. Poukázal, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že je jednoznačne preukázané, že odporca už nie je jeho prenajímateľom, z čoho vyplýva, že medzi stranami absentuje existencia právneho vzťahu, ktorý je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Ďalej odporca súdu prvej inštancie vytýkal, že v napadnutom rozhodnutí citoval jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení, ale neriadil sa nimi. Poukázal, že navrhovateľ síce v návrhu uviedol, že nemôže riskovať, že počnúc dňom uplynutia výpovednej lehoty mu bude zamedzený prístup do budovy a ambulancií, avšak toto jeho konštatovanie nie je možné považovať za osvedčenie existencie hroziacej ujmy, ktoré si vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami o to viac, ak je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporca nie je jeho prenajímateľom. Tvrdil, že v čase podania návrhu a ani po uplynutí výpovednej lehoty navrhovateľa nijak neohrozoval, keď navrhovateľ nepreukázal, že by odporca vykonával úkony smerujúce k nútenému vyprataniu nebytových priestorov a obmedzujúce navrhovateľa vo výkone nájomného práva.
11. Odporca tiež poukázal, že nariadené neodkladné opatrenie konzumovalo vec samú, preto bolo zo strany súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie potrebné skúmať, či je alebo nie je možné jeho nariadením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložiť navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí touto otázkou nezaoberal a nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažuje za nevyhnutné uložiť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. Zároveň zdôraznil, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, na akom základe dospel k záveru, že o vecnej zhode výroku rozhodnutia vo veci samej s ochranou poskytujúcou neodkladným opatrením, pričom týmto nedostatočným odôvodnením je podľa odporcu naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
12. Odporca ďalej uviedol, že z ust. § 330 ods. 2 CSP vyplýva, že zhoda výroku neodkladného opatrenia vo veci samej a ochrany poskytovanej neodkladným opatrením v znení jeho výroku je možná. V tejto súvislosti ale poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/52/2022 zo dňa 29. marca 2022, v zmysle ktorých je úlohou súdu, ktorý o takomto návrhu rozhoduje, zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov za cenu diskvalifikácie plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP a s uvedeným sa riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pritom zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP je potrebné osobitne uvážiť, aby sa takýmto neodkladným opatrením účelovo nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by navrhovateľ priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia
bez riadneho prejednania veci po stránke právnej aj skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiadúce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej.
13. Ďalej odporca uviedol, že spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kúpnou zmluvou zo dňa 27.10.2022, pričom toho istého dňa uzatvoril s ČSOB Leasing, a. s. zmluvu o leasingu nehnuteľností, na základe ktorej sa stal leasingovým nájomcom nehnuteľnosti, v ktorej má navrhovateľ ambulanciu, pričom navrhovateľ za tieto priestory od roku 2023 neuhrádzal a ani doposiaľ neuhrádza nájomné a platby, ktoré súvisia s ich užívaním. O vyššie uvedenom navrhovateľa informoval listom zo dňa 27.10.2022 a v jeho prílohe navrhovateľovi predložil dodatok č. 2. k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého sa nájom medzi stranami mal zmeniť na podnájom. Navrhovateľ ale tento dodatok č. 2 odmietol uzavrieť a nebytové priestory užíva naďalej bez toho, aby platil nájomné.
14. Odporca v odvolaní uzavrel, že súd prvej inštancie nepostupoval ani v zmysle ust. § 337 ods. 1 CSP, ktoré upravuje následnú žalobu protistrany, keď nepoučil odporcu o tom, že môže proti navrhovateľovi podať samostatnú žalobu vo veci samej.
15. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odmietol tvrdenie odporcu, že súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, keďže medzi stranami neexistoval právny vzťah. Dôvodil, že napriek tomu, že odporca nebol v čase podania návrhu prenajímateľom navrhovateľa, fakticky ovládal predmet nájmu, a to na základe osobitnej zmluvy s ČSOB Leasing, a.s. Aj napriek opakovaným upozorneniam a odkazom na ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že odporca nie je prenajímateľom navrhovateľa, sa odporca naďalej správal ako prenajímateľ – vystavoval navrhovateľovi faktúry, opakovane žiadal o ich úhradu, doručil mu výpoveď z nájmu. V rámci odpovede na výpoveď bol odporca požiadaný, aby potvrdil, že nebude brániť navrhovateľovi v užívaní nebytových priestorov po 1.3.2024, na čo nereagoval, čím vzbudil v navrhovateľovi dôvodnú obavu, že zo dňa na deň môže mať zamedzený prístup do ambulancie. Tieto skutočnosti podľa navrhovateľa osvedčujú existenciu hroziacej ujmy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
16. Ďalej navrhovateľ dôvodil, že sa nemožno stotožniť ani s argumentom odporcu, že navrhovateľ mal osvedčiť, že odporca robí úkony smerujúce k nútenému vyprataniu nehnuteľnosti. Tvrdil, že s ohľadom na skutočnosť, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemohol si dovoliť čakať, čo sa stane po 1.3.2024 a až v prípade naplnenia obáv podávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu dňa 24.1.2024 a súd o ňom rozhodol dňa 1.3.2024. Ak by súd rovnako rýchlo rozhodol aj o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia podaného až po zamedzení prístupu navrhovateľa k predmetu nájmu, vo výsledku by pacientky navrhovateľa nemali 37 dní prístup k zdravotnej starostlivosti. Kým pre iného nájomcu by zamedzenie prístupu k predmetu nájmu po túto dobu predstavovalo vznik majetkovej škody, u navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti by v extrémnom prípade mohlo spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti až smrť pacientiek.
17. K tvrdeniu odporcu, že súd prvej inštancie neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, resp. že neodôvodnil, prečo tak nerobí, navrhovateľ uviedol, že súd nemá povinnosť výslovne odôvodňovať neuloženie tejto povinnosti. Považoval za nepochybné, že odporca je aj po nariadení neodkladného opatrenia oprávnený žalovať navrhovateľa o vypratanie nehnuteľnosti, ak má za to, že uplynutím výpovednej doby nájom navrhovateľa skončil.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
19. Odvolanie odôvodnil odporca dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že obe tieto odvolacie dôvody sú naplnené.
20. V uvedenom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia nenavrhoval žiadny výrok vo veci samej a žiadal iba nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia. Návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia sa domáhal rozhodnutia o zdržovacom nároku, ktorý je z hľadiska výroku totožný s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej.
21. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, prostredníctvom ktorého účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a nerozhodol o jeho časovom obmedzení.
22. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
23. Z ust. § 337 ods. 1 CSP vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú, je povinný sa riadiť ustanovením § 337 CSP v celom jeho znení, čo znamená, že je povinný poučiť stranu sporu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom lehotu na podanie žaloby súd neurčí. Ustanovenie § 337 ods. 2 CSP ukladá súdu povinnosť vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uviesť strany a predmet konania vo veci samej.
24. Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na uvedené, nie sú jednak vôbec zrejmé úvahy súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samú a navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nepostupoval ani v intenciách ust. § 337 ods. 1, 2 CSP, keď odporcu nepoučil, že môže podať žalobu vo veci samej a vo výroku uznesenia, ktorým neodkladné opatrenie nariadil, neuviedol strany a predmet konania vo veci samej. I keď síce platí, že súd nemá bez ďalšieho upustiť od poskytnutia predbežnej ochrany len preto, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie, ako správne poukázal odporca, úlohou súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samú rozhoduje, je zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na okolnosti prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov za cenu diskvalifikácie plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP a s uvedeným sa riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.
25. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru o nevyhnutnosti poskytnutia predbežnej ochrany navrhovateľovi v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí a súčasne neposkytol kvalifikované poučenie v zmysle § 337 ods. 1, 2 CSP strane sporu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, nemá oporu v zákone a predstavuje porušenie práva odporcu na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený.
26. Ďalej odporca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď nariadil neodkladné opatrenie najmä bez toho, aby mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami a aby navrhovateľom osvedčené skutočnosti odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
27. Odvolací súd poukazuje, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z dôvodu ním tvrdenej obavy, že odporca bude zasahovať do výkonu jeho nájomného práva. Argumentoval najmä tým, že od konca roka 2022 už odporca nie je jeho nájomcom, pretože vlastnícke právo k predmetu nájmu previedol na ČSOB Leasing, a. s., ktorá v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpila do právneho postavenia prenajímateľa. Napriek tomu ho ale odporca naďalej vyzýva na platenie nájomného a zaslal mu výpoveď z nájmu z dôvodu, že nájomné neuhrádzal.
28. Z článku VI. ods. 6.7.1. zmluvy o leasingu nehnuteľností LRF/22/80899 (ďalej len „zmluva o leasingu nehnuteľností“), ktorú uzavrel odporca ako leasingový nájomca dňa 27.10.2022 s ČSOB Leasing, a. s. ako leasingovým prenajímateľom (navrhovateľovi doručená dňa 12.4.2024) vyplýva, že ČSOB Leasing, a. s. vzala na vedomie, že odporca uzavrel na predmet leasingu (resp. jeho časti) nájomné zmluvy. Odporca vzal na vedomie, že nadobudnutím vlastníctva k predmetu leasingu vstúpila ČSOB Leasing, a. s. do práv a povinností leasingového nájomcu ako prenajímateľa z nájomných zmlúv. V predmetnom zmluvnom ustanovení sa strany tiež dohodli, že existencia nájomných zmlúv nezbavuje odporcu povinnosti platiť leasingové splátky a plniť ďalšie povinnosti v zmysle leasingovej zmluvy, avšak do doby uzavretia podnájomných zmlúv ČSOB Leasing, a. s. postupuje na odporcu svoje pohľadávky voči nájomcom na nájomné bezodplatne, ako kompenzáciu a odškodnenie za obmedzenia vyplývajúce pre odporcu z existencie uvedených nájomných práv. Odporca sa v označenom ustanovení zmluvy o leasingu nehnuteľností tiež zaviazal, že do doby uzavretia podnájomných zmlúv bude v prospech ČSOB Leasing, a. s. bezodplatne a na vlastné náklady plniť povinnosti prenajímateľa voči nájomcom, a že s nájomcami uzavrie na predmet ich nájmu podnájomné zmluvy v znení odsúhlasenom ČSOB Leasing, a. s.
29. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že odporca ho písomne informoval, že rokuje s ČSOB Leasing, a. s. vo veci finančného prenájmu nehnuteľností, v ktorých sa nebytový priestor nachádza a v súvislosti s touto skutočnosťou mu navrhol uzavretie dodatku k zmluve, ktorým by sa nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zmenil na vzťah podnájomný. Tento postup odporcu mal oporu v článku VI. ods. 6.7.1. zmluvy o leasingu nehnuteľností, ako však navrhovateľ sám potvrdil, predmetný dodatok odmietol s odporcom uzavrieť.
30. Odvolací súd napriek skutočnosti, že nadobudnutím vlastníctva k predmetu leasingu vstúpil ČSOB Leasing, a. s. do práv a povinností leasingového nájomcu, považuje za osvedčené, že ČSOB Leasing, a. s. v zmysle článku VI. ods. 6.7.1. zmluvy o leasingu nehnuteľností postúpil do doby uzavretia podnájomných zmlúv na odporcu svoje pohľadávky voči nájomcom na nájomné bezodplatne, ako kompenzáciu a odškodnenie za obmedzenia vyplývajúce pre odporcu z existencie uvedených nájomných práv. Z uvedeného dôvodu postup odporcu, ktorý vyzýval navrhovateľa na platenie nájomného nemožno kvalifikovať ako úkon, ktorý by osvedčoval neoprávnený zásah odporcu do práv navrhovateľa.
31. Zároveň odvolací súd dodáva, že navrhovateľ neosvedčil, že by odporca vykonával voči nemu také faktické úkony, na vykonanie ktorých by nebol oprávnený (prípadne iné rušivé zásahy), ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení navrhovateľa, že odporca fakticky ovláda predmet nájmu na základe zmluvy o leasingu nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že navrhovateľ nepoprel, že od mája 2023 neplatí nájomné a tiež, že bez relevantných dôvodov, ktoré by navrhovateľ osvedčil, odmieta uzavrieť dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by sa nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zmenil na vzťah podnájomný, čím by sa dosiahlo korektné usporiadanie vzťahov medzi stranami spôsobom, z ktorého vychádza aj zmluva o leasingu nehnuteľností.
32. Zo skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, a ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V situácii, keď odporca navrhovateľovi fakticky nebráni vykonávať jeho práva nájomcu neoprávnenými úkonmi, nemôže byť daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je naplnený.
33. Nakoľko odvolanie odporcu bolo dôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. K trovám konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 21Cb/13/2024 – 29 zo dňa 11.3.2024 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného vo výške 16,50 eur, teda odporcovi v konaní pred súdom prvej inštancie vznikli trovy konania, na náhradu ktorých má s poukazom na úspech vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP nárok proti navrhovateľovi.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).