Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/52/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore navrhovateľa v 1. rade: AUPARK KOŠICE, spol. s r.o., Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 35 873 221, v 2. rade : AUPARK KOŠICE SC, s.r.o., Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 44 490 003, obaja zastúpení Advokátska kancelária Turčeková, s.r.o., Dunajská 66, 811 08 Bratislava, IČO: 47 244 968, proti odporcovi: KK pharm, s.r.o., Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 46 049 932, zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánska 12, 080 01 Prešov, IČO: 37 783 319, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. -36 zo dňa 14. októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -63 zo dňa 29. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. -36 zo dňa 14. októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -63 zo dňa 29. októbra 2021 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

II. Odporca má proti navrhovateľovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením č.k. -36 zo dňa 14. októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -63 zo dňa 29. októbra 2021 rozhodol, že I. Odporca je povinný vypratať nebytové priestory, s označením SU 013, o celkovej výmere 177,52 m2, nachádzajúce sa na 1. nadzemnom podlaží (prízemí) budovy „AUPARK KOŠICE - SHOPPING CENTER“, so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na Námestí osloboditeľov č.1 v Košiciach, v okrese Košice I, obci Košice - Staré Mesto, katastrálnom území Stredné Mesto, a ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX. Uvedená budova sa nachádza na pozemku parcely registra „CKN“, s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 18345 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v okrese W. I, obci W. - U. T., katastrálnom území W. - U. T., zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX. II. Navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade priznáva plnú náhradu trov konania voči odporcovi. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie uvedené v odseku 1. tohto uznesenia. Uviedli, že navrhovateľ v 1. rade ako vlastník polyfunkčnej budovy AUPARK KOŠICE - SHOPPING CENTER (ďalej len „ budova SC“) a navrhovateľ v 2. rade ako nájomca uzavreli dňa 8.11.2011 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal navrhovateľ v 1. rade odplatne do užívania navrhovateľovi v 2. rade na dobu 50 rokov budovu

SC s tým, že navrhovateľ v 2. rade je oprávnený prenechať akékoľvek nebytové priestory nachádzajúce sa v nej do podnájmu tretím osobám. Následne dňa 9.11.2011 uzavrel navrhovateľ v 2. rade s odporcom zmluvu o podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej navrhovateľ v 2. rade ako nájomca prenechal odporcovi ako podnájomcovi do užívania nebytové priestory s označením SU 013 o celkovej výmere XXX,XX m2, nachádzajúce sa na 1. nadzemnom podlaží SC za účelom prevádzkovania verejnej lekárne pod označením „Lekáreň Schneider“.

3. Navrhovatelia dôvodili, že podľa čl. 9 bod 9.4 Zmluvy bol navrhovateľ v 2. rade ako prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak je odporca ako nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi, ktorý súvisí s užívaním predmetu podnájmu. Účinnosť odstúpenia, zánik podnájmu a zrušenie zmluvy sú dané dňom doručenia písomného odstúpenia nájomcovi, pokiaľ prenajímateľ neurčí iný dátum účinnosti odstúpenia. Uviedli, že vzhľadom k tomu, že odporca nezaplatil svoje peňažné záväzky v celkovej sume 25.032,79 eur po splatnosti, navrhovateľ v 2. rade podľa čl. 9 bod 9.4 zmluvy odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 10.9.2021 na základe písomného odstúpenia zo dňa 19.8.2021, ktoré bolo doručené odporcovi dňa 20.8.2021. Argumentovali, že na základe predmetného odstúpenia od zmluvy zanikol podnájom a zmluva bola platne a účinne zrušená ku dňu 10.9.2021. Odporca ale napriek opakovaným výzvam navrhovateľa v 2. rade, aby prestal prevádzkovať v predmete podnájmu lekáreň po dni zániku zmluvy a aby vypratal predmet podnájmu, naďalej neoprávnene prevádzkuje lekáreň a odmieta predmet podnájmu odovzdať navrhovateľovi v 2. rade.

4. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili navrhovatelia tým, že sú podnikatelia v oblasti nájmu nebytových priestorov a označený predmet podnájmu bez jeho vypratania nemôžu užívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Jeho protiprávnym užívaním odporcom im vzniká každý deň škoda v podobe ušlého nájomného a platieb za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu. Dôvodili, že odporca napriek výzvam neupustil od neoprávneného užívania predmetu podnájmu, i keď došlo k zániku zmluvy s účinnosťou ku dňu 10.9.2021. Mali za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať, pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade a zároveň neodkladné opatrenie neobmedzí odporcu, ktorý nemá právo užívať predmet podnájmu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §, ods. 1, (ďalej len „“) o všeobecných ustanoveniach o neodkladných opatreniach a obsahu neodkladného opatrenia. Ďalej podľa §, ods. 1, o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „“), ktoré obsahujú úpravu zmluvy o nájme, podnájmu a povinnosti nájomcu súvisiace s vrátením nebytového priestoru v prípade skončenia nájmu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Konštatoval, že neodkladné opatrenie sa pokladá za výnimočný prostriedok a to spravidla preto, lebo pri jeho nariaďovaní sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vysluchnuté. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a v zmysle ust. uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (odsek 22. napadnutého rozhodnutia).

7. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že dňa 9.11.2020 bola medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom ako podnájomníkom uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov podľa a podľa . Uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto dospel k záveru, že jeho nariadeniu je možné vyhovieť v celom rozsahu, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Argumentoval, že odporca koná takým spôsobom, ktorým bráni vo výkone práv navrhovateľa, čím dochádza k výraznému obmedzeniu a oslabeniu jeho práva. Napriek skončeniu nájomného vzťahu pokračuje odporca v užívaní nebytových priestorov, pričom ide o dlhodobo trvajúci protiprávny stav. Týmto svojím protiprávnym konaním spôsobuje navrhovateľovi škodu, ktorej výška priamo úmerne narastá s dĺžkou trvania tohto protiprávneho stavu. Považoval za zrejmé, že prístup a užívanie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade je obmedzený, a že nenariadením neodkladného opatrenia je vážne ohrozené nielen hospodárenie. Dospel k záveru, že odporca sa

zdržiava v nebytových priestoroch navrhovateľa v 1. rade neoprávnene, čím jednak zvyšuje svoj už aktuálne vysoký dlh voči navrhovateľovi a zároveň mu spôsobuje škodu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ nemôže disponovať nebytovými priestormi. Uzavrel, že ak odporca aktívne bráni vo výkone práv navrhovateľa, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne podaný, pretože inak nie je možné bezodkladne upraviť pomery strán.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §, 262 tak, že navrhovateľovi v 1. a v 2. rade, ktorí mali v konaní úspech, priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol, resp. aby ho zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. Odporca v odvolaní poukázal, že podľa článku 9.3.2. zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa bol prenajímateľ oprávnený zmluvu vypovedať aj z dôvodov uvedených v čl. 9 bod 9.4 zmluvy, ako aj z dôvodu, ak b) nájomca o viac ako mesiac mešká s platením základného nájomného, nájomného z obratu alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s podnájmom. Zároveň citoval čl. 9.4 zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ môže odstúpiť od tejto zmluvy, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi, ktorý súvisí s užívaním predmetu podnájmu a/alebo nájomca poruší niektoré zo svojich povinností prevzatých touto zmluvou najmä ust. čl. 2.1 a 2.3 až 8.8.27. Uviedol, že článok 9.3.2 bod b) zmluvy kopíruje kogentné ustanovenie , podľa ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas, ak nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s podnájmom. Dôvodil, že nakoľko skončenie nájmu (podnájmu) nebytového priestoru je komplexne upravené v osobitnom právnom predpise - , nie je možné sa riadiť všeobecnou právnou úpravou , keďže ustanovenia majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Preto ak v čl. 9.3.2. zmluvy odkázal navrhovateľ v 2. rade aj na čl. 9.4, že ako prenajímateľ je oprávnený aj podľa tohto článku vypovedať zmluvu o podnájme, nemôže byť platné ustanovenie čl. 9.4 zmluvy týkajúce sa odstúpenia od zmluvy, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi. Argumentoval, že navrhovateľ v 2. rade bol oprávnený dať mu v prípade, ak by bol v omeškaní s platením základného nájomného, nájomného z obratu alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s podnájom jedine výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 9.3.3 zmluvy. Mal za to, že čl. 9.4 zmluvy je neplatný pre jeho rozpor s ust. . Za najpodstatnejšie v tejto súvislosti však považoval to, že čl. 9.4. zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ odstúpil od zmluvy, neodkazuje na porušenie tých článkov zmluvy o podnájme, ktoré stanovujú splatnosť základného nájomného (čl. 4.3.2 a/ a b/) a nájomného z obratu (čl. 4.4.1 a čl. 4.4.4). S poukazom na uvedené dôvodil, že neporušil žiadnu zo svojich povinností špecifikovaných v čl. 9.4. zmluvy o podnájme nebytových priestorov. A pretože čl. 9.3.2 zmluvy jednoznačne, určito a zrozumiteľne stanovuje, že v prípade, ak je nájomca viac ako jeden mesiac v omeškaní s platením základného nájomného, nájomného z obratu alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s podnájmom, je oprávnený prenajímateľ zmluvu vypovedať a to aj z dôvodov uvedených v čl. 9 bod 9.4., nie je možné považovať za platné dojednanie odstúpenia od zmluvy formulované v čl. 9.4. zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon.

11. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ v 2. rade mu nedoručil faktúry týkajúce sa mesiaca august 2021, na základe ktorých by bol uhradil základné nájomné, nájomné z obratu a platby spojené s užívaním predmetu podnájmu. Až ako prílohu k odstúpeniu mu doručil zoznam neuhradených platieb, ktoré bezodkladne dňa 23.8.2021 uhradil. Zároveň poukázal, že nájomné platil mesiac dopredu, t.j. za august v mesiaci júl. Odhliadnuc od uvedeného citoval aj , podľa ktorého ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Dôvodil, že nakoľko v danom prípade ide o nepodstatné porušenie zmluvy, keďže toto porušenie zmluvy nespĺňa kvalifikačné kritéria podstatného porušenia ( ), bol navrhovateľ v 2. rade povinný postupovať v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením a poskytnúť mu dodatočnú primeranú lehotu na plnenie porušenej povinnosti, čo sa ale nestalo. Ďalej poukázal, že zmluvné strany si síce dojednali duplicitne

vo veci omeškania nájomcu s platením nájomného výpoveď zmluvy aj odstúpenie od zmluvy, pričom pre nariadenie neodkladného opatrenia považoval za právne relevantnú otázku, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a či vôbec mohol prenajímateľ od zmluvy odstúpiť, ak bolo v čl. 9.3.2. písm. b) zmluvy dojednané vypovedanie zmluvy v prípade omeškania sa nájomcu. Uzavrel, že ak by aj pripustil možnosť, že je možné dojednať v zmluve tak výpoveď zo zmluvy aj odstúpenie spôsobom, ako je tomu v danom prípade, bol prenajímateľ povinný poskytnúť mu podľa dodatočnú primeranú lehotu, v ktorej má splniť svoju povinnosť.

12. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že odporca zvyšuje už aj tak svoj vysoký dlh voči navrhovateľovi, argumentoval, že nájomné za júl 2021 uhradil ešte v mesiaci jún 2021. V júli 2021 nezaplatil síce nájomné za august 2021, pretože mu nebola doručená faktúra, ale všetky ďalšie platby a to už aj za mesiac september 2021 uhradil na účet navrhovateľa v 2. rade dňa 23.8.2021 a následne si navrhovateľ v 2. rade ešte stiahol z jeho účtu aj bankovú záruku cca vo výške 70.000 eur ako zmluvnú pokutu. Dôvodil, že navrhovateľ v 2. rade sa dostatočne finančne uspokojil, hoci vedel, že zmluvný vzťah medzi stranami sa skončí uplynutím doby dňa 9.11.2021 a vedel aj to, že odporca si svoje povinnosti platiť nájomné a ďalšie platby plnil vždy v plnej výške a načas.

13. Odstúpenie od zmluvy považoval odporca za neplatný právny úkon aj preto, že ho podpísala osoba, ktorá nebola podľa výpisu z obchodného registra oprávnená konať za navrhovateľa v 2. rade, ktorý navyše nepreukázal, že by za neho mohol konať niekto iný ako spoločne jeho dvaja konatelia.

14. Navrhovateľ v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedli, že vzhľadom na preukázané omeškanie odporcu s úhradami faktúr o viac ako mesiac po ich splatnosti mal navrhovateľ v 2. rade právo ukončiť zmluvu dvoma spôsobmi a to 1./ výpoveďou (i) z dôvodu omeškania podľa bodu 9.3.2. písm. b) zmluvy, ak nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením základného nájomného, nájomného z obratu alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s podnájmom, ktorého znenie je zhodné so zákonným výpovedným dôvodom podľa , alebo (ii) z dôvodu omeškania podľa bodu 9.4. Zmluvy, ak nájomca mešká o viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku, ktorý súvisí s užívaním predmetu podnájmu, alebo 2./ odstúpením prenajímateľa z dôvodu omeškania podľa bodu 9.4. zmluvy, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi, ktorý súvisí s užívaním predmetu podnájmu. Argumentoval, že uvedená duplicita možnosti výpovede alebo odstúpenia pre ten istý dôvod je daná na výber prenajímateľovi a nespôsobuje neurčitosť alebo neplatnosť citovaných ustanovení zmluvy. Zároveň poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2011, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že zmluvné strany zmluvy o nájme nebytových priestorov si môžu v nájomnej zmluve dohodnúť možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného.

15. Ďalej navrhovateľ v 1. a 2. rade argumentovali, že v prílohe odstúpenia od zmluvy bol uvedený zoznam neuhradených faktúr prenajímateľa. Všetky tieto faktúry boli odporcovi doručované dňa 2.7.2021 a dňa 7.7.2021 na jeho kontaktné e-maily sekretariat@schneider-lekaren.sk a v kópií na ekonom4@schneider-lekaren.sk. V súlade so zmluvou, v ktorej záhlaví bol uvedený pôvodný kontaktný e-mail nájomcu, zasielali sa odporcovi všetky účtovné doklady na tieto adresy, odporca ich dlhodobo na týchto adresách prijímal a svoje záväzky uhrádzal. Išlo o zavedenú prax medzi stranami, navyše dohodnutú v súlade s príslušnými účtovnými a daňovými predpismi. Vzhľadom na uvedené považovali námietku odporcu týkajúcu sa nedoručenia faktúr za neopodstatnenú.

16. Pokiaľ ide o obranu odporcu, že odstúpenie od zmluvy podpísali za navrhovateľa v 2. rade osoby, ktoré v jeho mene nie sú oprávnené konať, navrhovateľ v 1. a 2. rade argumentovali, že odstúpenie od zmluvy podpísali osoby, ktoré prenajímateľ pri prevádzkovaní podniku poveril činnosťami vyplývajúcimi z nimi vykonávaných funkcií, pričom takéto osoby sú splnomocnené na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza podľa . Na preukázanie tohto tvrdenia predložili súdu odstúpenie od inej zmluvy z augusta 2021, ktoré tiež podpísali tie isté osoby. Mali za to, že uvedené jednoznačne potvrdzuje, že tie isté osoby z titulu svojej funkcie v tomto rozsahu obvykle zastupujú prenajímateľa v zmysle . Záverom navrhovatelia uviedli, že odporca po nariadení neodkladného opatrenia odovzdal nájomcovi sporné nebytové priestory.

17. Odporca v odvolacej replike uviedol, že ust. , poskytuje prenajímateľovi pri omeškaní nájomcu s platením nájomného možnosť zmluvu uzatvorenú na dobu určitú vypovedať s plynutím výpovednej lehoty. Práve z tohto dôvodu je v postupe prenajímateľa možné vidieť rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona. Mal za to, že nie je možné pripustiť, aby mal prenajímateľ na výber, či pri nesplnení povinnosti uhradiť včas nájomné dá nájomcovi výpoveď alebo od zmluvy odstúpi.

18. Navrhovateľ v 1. a 2. rade v odvolacej duplike uviedli, že otázku odstúpenia od nájomnej zmluvy vôbec neupravuje. Dôvodili, že vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného, uviedol : „Ustanovenie (dispozitívne ustanovenie) nebráni účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednať si možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného, ako v tomto prípade ( ). Treba mať totiž na zreteli, že aj pre takéto ustanovenie ako súčasť zmluvy o nájme nebytových priestorov platí všeobecná úprava o právnych úkonoch ( a nasl. ).“. Poukázali tiež, že strany sporu uzavreli podnájomnú zmluvu (nie nájomnú), pričom spôsob ukončenia podnájomnej zmluvy nie je riešený a zmluvné strany ako podnikatelia majú v tomto smere zmluvnú voľnosť podľa ustanovení a , ktorý sa uplatní na ich zmluvný vzťah. S poukazom na vyššie uvedené boli názoru, že zmluvné strany si v predmetnom prípade platne dohodli možnosť prenajímateľa odstúpiť od zmluvy o podnájme nebytových priestorov, preto je odstúpenie od zmluvy o podnájme platné a účinné.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

20. Odporca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa . Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

21. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétneho odvolacieho dôvodu a síce, či na osvedčený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie správne príslušné právne predpisy a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený (resp. pri neodkladnom opatrení osvedčený) skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považuje nariadenie neodkladného opatrenia namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah a zároveň ho pokladá za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariaďovaní sa nevykonáva dokazovanie. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov videl súd prvej inštancie najmä v tom, že odporca koná takým spôsobom, ktorým bráni vo výkone práv navrhovateľa (súd prvej inštancie nešpecifikoval ktorého), čím dochádza k výraznému obmedzeniu a oslabeniu jeho práva. Dôvodil, že napriek skončeniu nájomného vzťahu pokračuje odporca v užívaní nebytových priestorov, pričom ide o dlhodobo trvajúci protiprávny stav, v dôsledku ktorého je navrhovateľovi spôsobovaná škoda, ktorej výška priamo úmerne narastá s dĺžkou trvania tohto protiprávneho stavu. 24. Odvolací súd uvádza, že z ust. vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať bezodkladná potreba úpravy pomerov. Bezodkladnosť v sebe zahŕňa prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré sa premietajú i v tom, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní odo dňa jeho doručenia ( ). Vzhľadom na povahu tohto inštitútu

a jeho zákonný účel je teda nevyhnutné, aby súd o takomto návrhu rozhodol rýchlo. Preto ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, nariadenie neodkladného opatrenia je namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah.

25. Napriek tomu, že neodkladné opatrenie je najmä inštitútom dočasného a provizórneho charakteru, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej, ustanovenie umožňuje, aby obsah neodkladného opatrenia bol totožný s rozhodnutím vo veci samej. V prejednávanej veci sa pritom navrhovatelia domáhajú práve nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia, keď žiadajú aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať nebytové priestory.

26. Vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu povahy ochrany poskytovanej neodkladným opatrením je podľa prípustná. Avšak úlohou súdu, ktorý o takomto návrhu rozhoduje je zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov za cenu diskvalifikácie plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. a s uvedeným sa riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa je potrebné osobitne uvážiť, aby sa takýmto neodkladným opatrením účelovo nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by navrhovateľ priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej aj skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiadúce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej.

27. Odvolací súd poukazuje, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru o prípustnosti vecnej zhodnosti výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej nariadeným neodkladným opatrením. Rovnako ani navrhovatelia v návrhu osobitne neodôvodnili, prečo sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú rozhodnutia, ktoré je z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na obsah neodkladného opatrenia (a to najmä pokiaľ ide o to, ako navrhovatelia opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov) sa javí, že navrhovatelia týmto návrhom popri inom sledovali aj obídenie možného súdneho sporu o vypratanie nebytových priestorov.

28. Pokiaľ ide o bezodkladnosť úpravy pomerov, odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutkových tvrdení osvedčených navrhovateľmi súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ (z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ktorý) je výrazne obmedzený a oslabený na svojich právach. Rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností osvedčených navrhovateľmi dospel súd prvej inštancie k záveru o dlhotrvajúcom protiprávnom stave medzi stranami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že prenájom bol dojednaný na dobu určitú do 10.11.2021, pričom odporca zaplatil svoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi v 2. rade za mesiac august 2021 bezodkladne po tom, čo mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľmi nebolo tvrdené, že by si odporca svoje ďalšie záväzky súvisiace s nájmom za mesiac september 2021 riadne nesplnil. I keď krátke omeškanie odporcu s plnením záväzkov za mesiac august 2021voči nájomcovi sa javí ako nesporné, nemožno v danom prípade uvažovať o existencii trvajúceho protiprávneho stavu medzi stranami, ktorý by navyše mal ešte aj dlhodobý charakter a ani o náraste škody, ktorá by navrhovateľom vznikala. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali navrhovatelia dňa 14.9.2021, pričom ku dňu jeho podania netvrdili a neosvedčili existenciu žiadnych ďalších záväzkov odporcu voči nájomcovi, s ktorých plnením by bol odporca ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v omeškaní. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola navrhovateľmi osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie tak na osvedčený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia o neodkladnom opatrení, podľa ktorých vec právne posúdil.

29. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľov, že odporca dňa 12.11.2021 odovzdal nájomcovi sporné nebytové priestory odvolací súd uvádza, že upravuje v rámci neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je tak viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom osobitný význam má ust. pre odvolacie konanie, pretože pri preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav, ktorý bol v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené je preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu bez významu, že medzičasom už došlo k odovzdaniu nebytových priestorov.

30. Odvolací súd dáva záverom súdu prvej inštancie pre úplnosť do pozornosti, že pokiaľ nariadi neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú a nerozhodne o jeho časovom obmedzení, má osobitným výrokom poučiť stranu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených ( ), čo v danom prípade súd prvej inštancie nespravil. V rámci tohto osobitného výroku súd prvej inštancie uvedie strany a predmet konania vo veci samej tak, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej obrany ( ).

31. Ďalšie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

32. Keďže odvolanie odporcu bolo dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, úspešnému odporcovi síce vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, keďže mu ale v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi v 1. a 2. rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).