Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/216/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. K., bývajúceho v R.,

zastúpeného C., so sídlom v M., proti ţalovanému J. L., s miestom podnikania v R.,

zastúpenému AK JUDr. S. T., so sídlom v M., o vypratanie nebytových priestorov, vedenej

na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 24. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 24. mája 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom (v poradí druhým) z 24. januára 2011 č.k.

-154 uloţil ţalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory vyuţívané

2

ţalovaným za účelom prevádzkovania fitnes centra o celkovej podlahovej ploche X. m,

nachádzajúce sa v nehnuteľnosti na ul. I., školský objekt, s. č. X., postavenej na pozemku

2

parc. č. CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, zapísanej v KN pre k. ú. R. na

LV č. X., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 562,72 € k rukám

právneho zástupcu ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil

tým, ţe ţalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi budovy s. č. X. v zmysle ustálenej

judikatúry patrí právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti zo strany osoby, ktorá ju

neoprávnene uţíva. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe právny titul

uţívania predmetných nebytových priestorov zo strany ţalovaného, t.j. nájomná zmluva

z l. januára 2005, zanikol 10. júna 2010, a to odstúpením od nájomnej zmluvy zo strany

ţalobcu. Pretoţe ţalovaný nezaplatil ţalobcovi nájomné v lehote 60 dní od doručenia

2

písomnej výzvy, vzniklo ţalobcovi podľa čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy právo odstúpiť od

nájomnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný aj po odstúpení od nájomnej

zmluvy uţíval predmetné nebytové priestory, teda uţíval ich bez právneho dôvodu.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, ţe ţalovaný mal vedomosť o zmene

vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k budove s. č. X. uţ v lete 2008, resp. na

jeseň roku 2008. V nadväznosti na uvedené súd poukázal na to, ţe ţalovaný mal podľa

čl. V nájomnej zmluvy (ktorej znenie nebolo počas celej doby nájmu menené) platiť nájomné

prenajímateľovi mesačne vţdy do 21. dňa príslušného mesiaca v hotovosti. Ţalovaný sa

mohol účinne zbaviť svojich záväzkov na nájomnom voči pôvodnému vlastníkovi M. Š. iba

pokiaľ ide o nájomné, ktoré bolo splatné do času, kým mu nebola zmena vlastníctva k budove

s. č. X. zo strany ţalobcu preukázaná alebo zo strany pôvodného prenajímateľa – M. Š.

oznámená. Aj keby ţalovaný zaplatil nájomné za celú dobu nájmu (t.j. za obdobie od

1. januára 2005 do 31. decembra 2011) pôvodnému prenajímateľovi, nebolo by zaplatenie

nájomného v danej veci vo vzťahu k ţalobcovi účinné. Ţalovanému nič nebránilo domáhať

sa vrátenia vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v neoprávnene prijatom plnení

nájomného od pôvodného prenajímateľa a súčasne platiť nájomné od rozhodnej doby novému

prenajímateľovi – ţalobcovi. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 24. mája 2011 sp. zn. zmenil

rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť

ţalovanému trovy konania v sume 974,73 € k rukám zástupcu ţalovaného do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný v právnom

postavení nájomcu uzatvoril 1. januára 2005 s M. Š. v právnom postavení prenajímateľa (v

tom čase spoluvlastník budovy s. č. X.) nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli nebytové

2

priestory o podlahovej ploche X. m, nachádzajúce sa v budove (na LV označená ako

"školský objekt") s. č. X. na ul. I., postavenej na parc. č. CKN X., zapísanej na LV č. X. pre

obec a k. ú. R., za účelom prevádzkovania fitnes centra ţalovaným (ďalej len "nebytové

priestory"). V čl. II nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe nájomná zmluva sa

uzatvára na dobu určitú – od 1. januára 2005 do 31. decembra 2011. Nájomné bolo

dohodnuté vo výške 62 004,-- Sk ročne bez DPH, pričom ţalovaný sa zaviazal nájomné platiť

pravidelne mesačne vo výške 6 149,-- Sk s DPH, a to najneskôr do 21. dňa príslušného

kalendárneho mesiaca v hotovosti (čl. V nájomnej zmluvy). V čl. VI bod 2 nájomnej zmluvy

si zmluvné strany dohodli, ţe prenajímateľ môţe kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca

do 60 dní od doručenia písomného napomenutia prenajímateľa neuhradí dlţné nájomné. Na

základe kúpnej zmluvy z 21. mája 2008 sa ţalobca stal podielovým spoluvlastníkom

predmetnej stavby. Z výpovede M. Š. vyplynulo, ţe skutočnosť, ţe došlo k zmene vlastníctva

k tejto budove oznámil ţalovanému, pričom aj samotný ţalovaný na pojednávaní vypovedal,

ţe nemal pochybnosti o tom, ţe došlo k prevodu vlastníctva. Medzi účastníkmi nebolo sporné,

ţe ţalovaný po tom, ako došlo k zmene vlastníckeho práva, neplatil ţalobcovi nájomné.

Ţalovaný namietal, ţe svojho záväzku platiť nájomné sa zbavil zaplatením nájomného za celú

dobu nájmu, t.j. za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2011 M. Š.. Výzvou

z 22. decembra 2009 (doručenou ţalovanému toho istého dňa), poţiadal ţalobca ţalovaného

o zaplatenie nájomného za obdobie od 1. júna 2008 do 31. decembra 2009. V priebehu

súdneho konania ţalobca písomne 10. júna 2010 odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy bolo ţalovanému doručené 10. júna 2010. Podľa odvolacieho súdu

právny predchodca ţalobcu ako prenajímateľ uzavrel so ţalovaným ako nájomcom zmluvu

o nájme nebytových priestorov podľa o nájme a podnájme

nebytových priestorov. Právna úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v dvoch

základných predpisoch. Prvým je o nájme a podnájme nebytových

priestorov a druhým predpisom je , ktorý upravuje nájomnú zmluvu

všeobecne v § 663 a nasl. Na nájom nebytových priestorov sa vzťahuje všeobecná úprava

len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme

a podnájme nebytových priestorov. Z čl. VI zmluvy o nájme nebytových priestorov

označenom ako skončenie nájmu vyplýva, ţe prenajímateľ môţe kedykoľvek odstúpiť

od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe uţíva prenajatý predmet nájmu alebo ak

trpí uţívanie predmetu nájmu takým spôsobom, ţe prenajímateľovi vzniká škoda, alebo ţe mu

hrozí značná škoda, ak nájomca neuhradí dlţné nájomné aj napriek písomnému napomenutiu

prenajímateľa do 60 dní od doručenia písomného napomenutia. Zákon o nájme a podnájme

nebytových priestorov neupravuje problematiku odstúpenia od zmluvy, ani nevylučuje

výslovné pouţitie inej úpravy týchto vzťahov. Z toho dôvodu bolo moţné ustanovenie § 679

aplikovať i na nájomné vzťahy podľa zákona o nájme a podnájme

nebytových priestorov. Podľa odvolacieho súdu sa na odstúpenie od zmluvy pre neplatenie

nájomného týkajúce sa nebytového priestoru druhá veta

nevzťahuje. Pri bytoch a nebytových priestoroch totiţ platí špeciálna úprava súvisiaca

s moţnosťou dania výpovede z nájmu. Inak povedané, odstúpiť od zmluvy o nájme

nebytových priestorov moţno (aj keď zákon o nájme nebytových priestorov túto problematiku

neupravuje), ale nie pre neplatenie nájomného. Ţalobca mohol v danom prípade ak mal za to,

ţe ţalovaný mu neplatí nájomné, len nájom vypovedať a to v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2

písm. b/ o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého

prenajímateľ môţe písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času,

ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za sluţby, ktorých

poskytovanie je spojené s nájmom. K absolútnej neplatnosti právneho úkonu musel súd

prihliadať ex offo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, ţe uvedené časti nájomnej

zmluvy týkajúce sa odstúpenia od zmluvy sú absolútne neplatné (§ 41 Občianskeho

zákonníka) pre rozpor so zákonom ( ). Ţalovanému preto nebolo

moţné uloţiť povinnosť vypratať nebytové priestory. O náhrade trov konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z

písm. a/ aţ c/ Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za nedostatočne

odôvodnené a je názoru, ţe predmetné odôvodnenie je na hranici preskúmateľnosti. Ďalej

uviedol, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Dodal, ţe odvolací súd nesprávne

interpretoval a aplikoval . Súd sa obmedzil len

na jazykový výklad zákona, čo je z hľadiska právnej argumentácie nesprávne. Súd dospel

neprípustnou vylučovacou metódou k záveru o moţnosti bezvýhradnej aplikácie ustanovenia

a navyše si toto ustanovenie vyloţil čisto mechanicky bez

uváţlivého výkladu v súlade so zvyškom právnej úpravy súkromno-právnych vzťahov.

Znenie vety druhej tohto ustanovenia „ak nejde o byt, ani nebytový priestor“ treba vykladať

vo vzťahu ku zvyšku daného ustanovenia, ale aj celého . V ţiadnom

prípade nie je moţné vykladať intenciu ustanovenia tak, ţe ustanovenie § 679 ods. 3

ako lex generalis vylučuje moţnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú si

účastníci dohodli v zmluve na základe ustanovenia . Aplikácia

ustanovenia korešponduje vzťahu ako

predpisu všeobecného k ako predpisu špeciálnemu. Osobitné

ustanovenia o nájme bytu ( a nasl. ) k sú

síce vo vzťahu zákona všeobecného k zákonu špeciálnemu, ale pri výklade predpisov

je potrebné neopomínať všeobecné ustanovenia prvej časti

. Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom obchodnoprávnym

s odkazom na ustanovenie . Občiansky a obchodný

zákonník stoja na zásadách zmluvnej voľnosti a dispozitívnosti a nie je moţné pri výklade

zákona opomenúť základné zásady, na ktorých tieto predpisy súkromného práva stoja. Treba

navyše zobrať do úvahy aj fakt, ţe zmluvné strany sú podnikateľmi, kde je rovnosť

zmluvných subjektov jedna z hlavných zásad a uzatvorili medzi sebou zmluvu o nájme

nebytových priestorov, čo znamená, ţe dispozitívnosť v tomto prípade nie je obmedzená.

Ustanovenie o nájme a

podnájme nebytových priestorov. Zákon v tomto prípade nechráni verejný záujem, slabšiu

stranu alebo tretiu osobu.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie pokladá

za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

, proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné

a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

6

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/, nenamietal a ani dovolací súd

existenciu týchto vád nezistil.

Dovolací súd osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ). Ţalovaný namietal nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, resp. jeho nepreskúmateľnosť.

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací

súd v odôvodnení svojho zmeňujúceho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/

nezistil. Rovnako dovolací súd nezistil výskyt namietanej inej vady konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Ţalobca vo svojom dovolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V danej veci ţalovaný ako nájomca uzatvoril 1. januára 2005 s M. Š. ako

prenajímateľom (v tom čase spoluvlastník budovy s. č. X.) nájomnú zmluvu, predmetom

ktorej boli nebytové priestory (vyššie špecifikované). V čl. VI bod 2 nájomnej zmluvy si

zmluvné strany dohodli, ţe prenajímateľ môţe kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca

do 60 dní od doručenia písomného napomenutia prenajímateľa neuhradí dlţné nájomné. Na

základe kúpnej zmluvy z 21. mája 2008 sa ţalobca stal podielovým spoluvlastníkom

predmetnej stavby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaný po tom, ako došlo k zmene

vlastníckeho práva, neplatil ţalobcovi nájomné. Výzvou z 22. decembra 2009 (doručenou

ţalovanému toho istého dňa) poţiadal ţalobca ţalovaného o zaplatenie nájomného za obdobie

od 1. júna 2008 do 31. decembra 2009. Dňa 10. júna 2010 ţalobca odstúpil od nájomnej

zmluvy, pričom toto odstúpenie bolo ţalovanému doručené toho istého dňa. Okresný súd

uzavrel, ţe ţalobcovi podľa čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy vzniklo právo odstúpiť od

predmetnej zmluvy pre neplatenie nájomného. Preto, ak ţalovaný aj po odstúpení od

nájomnej zmluvy uţíval nebytové priestory, uţíval ich bez právneho dôvodu. Súd prvého

stupňa preto ţalobe vyhovel. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu uzavrel, ţe § 679

ods. 3 druhá veta sa na odstúpenie od zmluvy pre neplatenie

nájomného týkajúceho nebytového priestoru nevzťahuje. Uviedol, ţe odstúpiť od zmluvy

o nájme nebytových priestorov moţno (aj keď zákon o nájme nebytových priestorov túto

problematiku neupravuje), ale nie pre neplatenie nájomného. Odvolací súd bol toho názoru, ţe

ţalobca mohol v danom prípade ak mal za to, ţe ţalovaný mu neplatí nájomné len nájom

vypovedať a to v zmysle ustanovenia o nájme

a podnájme nebytových priestorov. S týmto názorom odvolacieho súdu sa však dovolací súd

nestotoţňuje.

Podľa od zmluvy môţe účastník odstúpiť, len ak

je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa prenajímateľ môţe kedykoľvek odstúpiť

od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe uţíva prenajatú vec alebo ak trpí uţívanie

veci takým spôsobom, ţe prenajímateľovi vzniká škoda alebo ţe mu hrozí značná škoda. Ak

nejde o byt alebo nebytový priestor, môţe prenajímateľ tieţ odstúpiť od zmluvy, ak nájomca,

hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto

doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné

rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

Podľa o nájme a podnájme nebytových

priestorov prenajímateľ môţe písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred

9

uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo

za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

Z nájomnej zmluvy je zrejmé, ţe účastníci zmluvy sa dohodli, ţe prenajímateľ môţe

kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca do 60 dní od doručenia písomného napomenutia

prenajímateľa neuhradí dlţné nájomné. Dovolací súd teda posudzoval, či ţalobca mal

v prípade neplatenia nájomného len moţnosť vypovedať nájomnú zmluvu podľa § 9 ods. 2

písm. b/ , alebo mohol od zmluvy aj odstúpiť a to na základe

článku VI bod 2 nájomnej zmluvy.

Z povahy o nájme a podnájme nebytových priestorov ako

normy lex specialis vo vzťahu k ako normy lex generalis vyplýva, ţe

nemoţno vylúčiť dôvody zániku nájomného vzťahu upravené v rámci všeobecných

ustanovení o nájomnej zmluve, resp. všeobecné dôvody zániku záväzkov ako napr.

odstúpenie od zmluvy.

Podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúceho sa nájomnej zmluvy, ani z ustanovení o nájme

a podnájme nebytových priestorov vyvodiť vylúčenie moţnosti aplikácie všeobecných

ustanovení o právnych úkonoch. Účastníkom právneho úkonu, ktorí

rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemoţno uprieť, aby si

v medziach daných všeobecnými ustanoveniami dohodli aj taký

spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci

takúto moţnosť vyuţili, je potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Ustanovenie § 679

ods. 3 (dispozitívne ustanovenie) nebráni účastníkom zmluvy

o nájme nebytových priestorov dojednať si moţnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad

neplatenia nájomného, ako v tomto prípade ( ). Treba mať totiţ

na zreteli, ţe aj pre takéto ustanovenie ako súčasť zmluvy o nájme nebytových priestorov platí

všeobecná úprava o právnych úkonoch ( a nasl. Občianskeho

zákonníka).

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( veta prvá ). V ďalšom konaní je právny názor

dovolacieho súdu záväzný ( veta druhá ).

10

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová