Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-133-2021.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Subarea
6Co/133/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: H.. Y. C. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F. XX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 proti žalovaným: 1/ G.. A.. H. J., J.., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, 2/ P. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátskou kanceláriou, so sídlom v Humennom, Kalininova 675, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. augusta 2021 sp. zn. 24C/21/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. augusta 2021 č.k. 24C/21/2021-56.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 18. augusta 2021 č.k. 24C/21/2021-56 nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu nájomného práva žalobcu k nehnuteľnosti: bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX X. L. N. s orientačným číslom XX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o pomere 1255/100000, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie - o výmere 703 m2, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore.
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil tým, že je tu potreba dočasne a neodkladne upraviť pomery strán sporu, keďže už došlo a aj hrozí ďalšie neoprávnené vniknutie do obydlia žalobcu zo strany žalovaných, ako aj ďalších osôb. Poukázal na skutočnosti uvádzané v žalobe zo dňa 19.7.2021, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.2021 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, neplatnosti dohody o vysťahovaní zo dňa 30.6.2021 a určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade založený nájomnou zmluvou PB 1/2019 Ke zo dňa 30.7.2019 trvá. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom žalobca dňa 30.07.2019 uzavrel ako nájomca so žalovanými ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu PB 1/2019 Ke, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi byt do užívania, na dobu určitú (na dobu piatich rokov), za nájomné vo výške 450 € mesačne vopred, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaní listom zo dňa 8.4.2021 odstúpili od nájomnej zmluvy a to z dôvodu údajného podstatného porušenia zmluvy, t.j. neuhradenia dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január, čo však žalobca popiera. Žalovaní zároveň žiadali žalobcu o vypratanie bytu do troch dní. Žalovaní pri odstúpení od nájomnej zmluvy vychádzali z čl. VIII. bodu 3 písm. a/ nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami
nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca má za to, že takéto odstúpenie od zmluvy je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, keďže tento právny úkon svojím obsahom a účelom priamo odporuje zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 685 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájom bytu chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Odstúpenie od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov preto nemá oporu v Občianskom zákonníku. Ak z dôvodu nezaplatenia nájomného chcú žalovaní s nájomcom ukončiť nájomný vzťah, resp. nájom bytu, pričom nájom bytu môže zaniknúť len písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou, musia postupovať v intenciách ust. § 711 ods. 1, písm. d/ Občianskeho zákonníka a nájom ukončiť výpoveďou, túto výpoveď skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom ex lege je výpovedná lehota trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. Žalobca argumentoval, že z vyššie uvedených dôvodov je článok VIII bod 3 Nájomnej zmluvy podľa ust. § 39 v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka neplatný, t.j. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, keďže túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Nájomný vzťah platne nezanikol, preto zároveň žiadal o určenie, že nájomný vzťah trvá. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30.6.2021 žalovaný v 1. rade navštívil žalobcu so zámienkou kontroly bytu, po otvorení žalovaný v 1. rade do bytu vstúpil spolu s troma ďalšími osobami mužského pohlavia robustnej postavy s tým, aby sa okamžite odsťahoval z bytu a inak ho slovne napádali s tým, že ho donútili podpísať „dohodu o vysťahovaní“ ako tzv. dohodu o náhradnom termíne vysťahovania do 19.7.2021 s tým, že ak sa tak nestane, žalovaný v 1. rade má právo vypratať predmet nájmu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa dňa 1.7.2021 žalobca dostavil na Okresnú prokuratúru Košice I za účelom podania trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody § 194 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Žalobca sa za daných okolností tejto návštevy zľakol a nemal inú možnosť, ako vyššie uvedené osoby pustiť do bytu, keďže tam býva sám a tzv. dohodu o vysťahovaní bol nútený pod nátlakom podpísať. Žalobca má za to, že za daných okolností je dohoda o náhradnom termíne vysťahovania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (absencia slobodnej a vážnej vôle).
3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Ďalej vec právne posúdil podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 685 ods. 1, § 688, § 710 ods. 1, 2, 3, 4, § 711 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 5, 6, § 48 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
4. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca osvedčil základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ním uvedené skutkové okolnosti v spojení s predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčujú pravdepodobnosť ním uplatneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
5. Mal za to, že nárok žalobcu, ohľadom ktorého žiada neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery strán, po hmotnoprávnej stránke vychádza z práva nájmu bytu. Existujúce právo nájmu k predmetnému bytu žalobca osvedčil právnym titulom - písomnou nájomnou zmluvou, ktorá obsahuje všetky všeobecné ako aj špecifické náležitosti, vyžadované zákonom pre jej platnosť. Doba nájmu bola dojednaná na obdobie 5 rokov, t.j. od 30.7.2019 do 30.7.2024.
6. Predmetom sporu je otázka, či došlo k platnému skončeniu nájmu predčasne, t.j. pred uplynutím dojednanej doby nájmu a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní ako prenajímatelia doručili žalobcovi ako nájomcovi odstúpenie od zmluvy zo dňa 8.4.2021. Súd sa preto z hľadiska osvedčenia nároku žalobcu pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či môže byť nájomný vzťah ukončený odstúpením od zmluvy (s okamžitými účinkami) a ak áno, či tak môže byť platne ukončený z dôvodu, ktorý bol uplatnený v danom prípade.
7. Z obsahu posudzovanej zmluvy o nájme je zrejmé, že sporové strany si dojednali ako jeden zo spôsobov skončenia nájmu (okrem uplynutia doby nájmu a písomnej dohody) aj okamžité odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu 3 písm. a/ článku VIII zmluvy je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu.
8. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu je chránený. To sa prejavuje aj kogentnosťou niektorých ustanovení zákona zameraných na ochranu nájomcov, čo znamená, že zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť aplikáciu týchto ustanovení zákona. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany odchýlili aj od kogentných ustanovení zákona, pokiaľ je to v prospech nájomcu (napr. určenie dlhšej ako zákonom stanovenej výpovednej lehoty). Zákon teda chráni nájomcu ako slabšiu stranu, pričom prejavom tejto ochrany sú aj výpovedné dôvody, keď prenajímateľ môže nájom (či už na dobu určitú alebo neurčitú) vypovedať len z dôvodov, taxatívne vymedzených v zákone, v niektorých prípadoch dokonca len s privolením súdu. Autonómia vôle prenajímateľa smerujúca k skončeniu nájmu je teda v porovnaní s nájomcom výrazne obmedzená.
9. Konštatoval, že kogentným je aj ust. § 710 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje základné spôsoby zániku nájmu; týmito sú uplynutie doby nájmu, výpoveď a dohoda. Samozrejme, zákon a naň nadväzujúca súdna prax nevylučujú, aby si zmluvné strany (okrem zákonom daných spôsobov skončenia nájmu) dojednali ako ďalšiu možnosť zániku nájmu aj odstúpenie od zmluvy (ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V takom prípade je však nevyhnutné posúdiť platnosť takéhoto dojednania s ohľadom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a teda, či sa nejedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. V danom prípade zmluva o nájme oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu, že nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného (t.j. minimálne dvomi) alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Ide teda o sankciu za porušenie základnej povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas.
11. Občiansky zákonník však túto skutkovú podstatu (porušenie povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas) sankcionuje v kogentnom ustanovení § 711 ods. 1 písm. d/ nasledovne: prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (t.j. viac ako tri splátky). Občiansky zákonník teda v ust. § 711 ods. 1 priamo kvalifikuje, aké podmienky musia byť splnené, aby mohol prenajímateľ z tohto dôvodu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Na viac, v súvislosti s výpoveďou zákon kogentne poskytuje nájomcovi bytu aj ďalšie prejavy ochrany - predpísané obsahové náležitosti výpovede (pod sankciou neplatnosti) a výpovednú lehotu (§ 710 Občianskeho zákonníka). Táto je trojmesačná, začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Nájom bytu sa teda skončí až uplynutím výpovednej lehoty.
12. Súd prvej inštancie uzavrel, že nájomná zmluva sa odchýlila od kogentných ustanovení zákona, nie však dovoleným spôsobom, t.j. v prospech nájomcu. Preto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje prenajímateľa, aby odstúpil od zmluvy z dôvodu, že nájomca je v omeškaní „len“ s dvomi splátkami nájomného (t.j. je v omeškaní s platbami v nižšom rozsahu ako predpokladá kogentné ustanovenie zákona v prípade výpovede) a to s okamžitou účinnosťou, t.j. bez výpovednej lehoty, evidentne odporuje zmyslu a účelu kogentnej úpravy, chrániacej nájomcu bytu a teda, svojim obsahom obchádza zákon, pretože jeho cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý nie je zákonom predvídaný a ani žiaduci, čo predmetné zmluvné dojednanie i samotné odstúpenie od zmluvy činí neplatným podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Zhrnúc vyššie uvedené, súd bez toho, aby nárok záväzne prejudikoval (t.j. len pre účely nariadenia neodkladného opatrenia) konštatoval, že odstúpenie od zmluvy, učinené žalovanými, je neplatné, t.j. jeho právnym účinkom nie je zánik nájmu a teda, nájomný vzťah, založený predmetnou zmluvou o nájme vzhľadom na dojednanú dobu nájmu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení naďalej trvá. Súd len na okraj dodáva, že nič nebránilo a nebráni žalovaným, aby zákonom predpokladaným a dovoleným spôsobom (za splnenia zákonom predpokladaných resp. predpísaných podmienok) učinili právny úkon, smerujúci k ukončeniu nájmu - výpoveď.
14. Čo sa týka druhej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, žalobca pripojenými listinnými dôkazmi (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vysťahovaní, trestné oznámenie) osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu neoprávnených
zásahov zo strany žalovaných do jeho práva nájmu. Je zrejmé, že žalovaní činia kroky, ktorými sa snažia žalobcu vypratať z bytu, v ktorom realizuje svoju bytovú potrebu (obydlie) a teda, zasahujú a zrejme aj mienia ďalej zasahovať do základného oprávnenia žalobcu ako nájomcu, ktorým je jeho právo byt užívať (ust. § 688 Občianskeho zákonníka).
15. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Žalovaní nerozporovali v žalobe uvádzané skutočnosti, a to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, že medzi stranami sporu bola dňa 30.7.2019 uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej prenechali žalobcovi do užívania predmetné nehnuteľnosti na dobu určitú 5 rokov. Takisto je nesporné, že listom zo dňa 8.4.2021 odstúpili od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia, t.j. neuhradenia viac ako dvoch splátok nájomného, a to za mesiace február a marec a čiastočne január 2021. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/216/2011, v ktorom sa zaoberal odstúpením od zmluvy o nájme nebytových priestorov a vyjadril názor, že nemožno zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani zák. č. 116/1990 Zb. vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a dispozitívne ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebránilo účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednať si možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného, preto pokiaľ účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov túto možnosť využili, treba právny dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Poukázali teda na čl. VIII ods. 2 nájomnej zmluvy uzatvorený medzi stranami, kde si strany dohodli okamžité odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu 3. tohto článku je prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od zmluvy, najmä ak a.) je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného, alebo v omeškaní s úhradou platiť za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaní toto zmluvné dojednanie využili. Uviedli, že žalobca v zápisnici o trestnom oznámení spísanej dňa 1.7.2021 na Okresnej prokuratúre Košice I priznal, že nemá zaplatené nájomné vo výške dvoch mesiacov, pričom v tom čase nemal zaplatené nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2021. K tvrdenej neplatnosti dohody o vysťahovaní uviedli, že žalobca túto podpísal úplne slobodne a vážne, bez akéhokoľvek fyzického či psychického nátlaku, vedomý si svojej povinnosti sa z bytu odsťahovať. Zároveň žalovaní vyjadrili názor, že súd by sa mal z úradnej moci zapodievať aj otázkou platnosti samotnej nájomnej zmluvy, keď podľa nich predmetná nájomná zmluva neobsahuje údaj o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, resp. spôsob ich výpočtu, iba výšku nájomného, z ktorého dôvodu považujú celú nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Namietali, že súd zdôrazňuje iba potrebu chrániť uspokojovania bytových potrieb žalobcu, ktorý si dlhodobo neplní základnú povinnosť nájomcu platiť nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu, avšak zabúda na ochranu vlastníckeho práva žalovaných, ktoré je v zmysle Ústavy SR základným ľudským právom každého jednotlivca. Žalobca obýva byt žalovaných, za ktoré užívanie neplatí a obmedzuje oprávnenia žalovaných byt držať, užívať, poberať pôžitky za jeho užívanie a nakladať s ním. Žalovaní majú za to, že pokiaľ súd nariadil napadnuté neodkladné opatrenie, mal zároveň uložiť žalobcovi povinnosť platiť aspoň náklady spojené s jeho užívaním v nevyhnutnej miere, najmenej však 200 €, ktoré doposiaľ zo svojich skromných dôchodkov musia znášať výlučne žalovaní.
17. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, nakoľko zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatné, rovnako aj dohoda o vysťahovaní. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie zdôrazniac, že nájom bytu môže zaniknúť len dohodou, alebo písomnou výpoveďou. Zároveň poukázal na to, že žalovaní v odvolaní neuviedli dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Zároveň žalobca má za to, že žalovaní opierajú svoju argumentáciu o uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/216/2011, ktoré je nepoužiteľné pre daný skutkový a právny stav v predmetnej veci, keďže sa týka nájmu nebytových priestorov, nie nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.
19. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.
21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán a keďže sa jedná o neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej aj podmienka preukázania vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné :
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
27. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené.
29. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2Mcdo/3/2010).
30. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
31. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
32. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
33. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.
34. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné, v danom prípade žalobkyňa nepreukázala ani takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke neodkladného opatrenia. Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).
35. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
37. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. preukázala svoje právo užívať predmetný byt na základe nájomnej zmluvy a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.
38. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil existenciu práva, ktoré mu má byť poskytnutá ochrana, pričom toto jeho právo vyplýva z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými, nakoľko správne predbežne posúdil ne/platnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.
39. Odvolací súd uvádza, že nebolo možné akceptovať poukaz odvolateľov na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/216/2011, nakoľko toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na danú vec vzhľadom na to, že rieši odlišné skutkové okolnosti - jedná sa o rozhodnutie vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy o
nájme nebytových priestorov. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky teda riešil iné okolnosti prípadu, pretože nešlo o nájom bytu.
40. Odvolací súd zdôrazňuje, že skúmanie ne/platnosti odstúpenia od zmluvy bude predmetom dôsledného dokazovania vo veci samej, rovnako ako tvrdenie žalovaných o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy.
41. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku existencie bezprostrednej hrozby neoprávnených zásahov zo strany žalovaných do práva nájmu žalobcu, pričom nebolo možné akceptovať námietky žalovaných o potreby ochrany ich vlastníckeho práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď má vlastník oprávnenie byt držať, užívať, poberať z neho pôžitky za jeho užívanie a nakladať s ním, v danom prípade toto právo žalovaní využili pri uzatvorení nájomnej zmluvy so žalobcom, v dôsledku čoho vzniklo právo žalobcu predmetný byt užívať.
42. K tvrdeniu žalovaných o potrebe uloženia povinnosti žalobcovi uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že jeho povinnosť uhrádzať nájomné vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo preukázané, žeby si žalobca túto povinnosť neplnil (resp., že ju neplnil vôbec). Odvolací súd tu zdôrazňuje, že žalovaným nič nebráni podať svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa prípadne budú domáhať uloženia takejto povinnosti, kde osvedčia potrebu nariadenia takéhoto opatrenia v nimi navrhovanom rozsahu.
43. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
44. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa jedná o rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu o trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).