Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: H.. Y. C. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F. XX, zastúpeného: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 proti žalovaným: X. G.. A.. H. J., J.., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, X. P. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, zastúpených: JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom v Humennom, Kalininova 675, o určenie, že odstúpenie od nájomnej zmluvy je neplatné, o určenie, že dohoda o vysťahovaní je neplatná a o určenie, že nájomný vzťah trvá takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.7.2021 domáhal, aby súd určil, že:

- odstúpenie od nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke zo dňa 08.04.2021 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade týkajúce sa bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na L. ulici s orientačným číslom XX, je neplatné

- dohoda o vysťahovaní zo dňa 30.06.2021 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, týkajúca sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, je neplatná a

- nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, založený nájomnou zmluvou PB 1/2019 Ke zo dňa 30.07.2019, týkajúci sa vyššie špecifikovaného predmetu nájmu, trvá.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom žalobca dňa 30.07.2019 uzavrel ako nájomca so žalovanými ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu PB 1/2019 Ke, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi byt do užívania, na dobu určitú (na dobu piatich rokov), za nájomné vo výške 450 EUR mesačne vopred, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaní listom zo dňa 08.04.2021 odstúpili od nájomnej zmluvy a to z dôvodu údajného podstatného porušenia zmluvy, t.j. neuhradenia dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január, čo však žalobca popiera. Žalovaní zároveň žiadali žalobcu o vypratanie bytu do troch dní. Žalovaní pri odstúpení od nájomnej zmluvy vychádzali z čl. VIII. bodu 3 písm. a/ nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca mal za to, že takéto odstúpenie od zmluvy je v zmysle ust. absolútne neplatné, keďže tento právny úkon svojím obsahom a účelom priamo odporuje zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ust. posledná veta , podľa ktorého je nájom bytu chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z

dôvodov ustanovených v zákone. Odstúpenie od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov preto nemá oporu v . Nájomný vzťah platne nezanikol, preto zároveň žiadal o určenie, že nájomný vzťah trvá.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že listom zo dňa 28.8.2021 dali žalobcovi výpoveď z nájmu podľa ust. (nezaplatené nájomné), ktorá mu bola doručená dňa 31.8.2021. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.9.2021 a uplynula dňa 30.11.2021. Od uvedeného dňa žalobca byt naďalej užíva a to bez právneho titulu, pričom neplatí žiadnu úhradu za užívanie ani za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalobca odmieta byt dobrovoľne opustiť. Žalovaní boli preto nútení podať žalobu na vypratanie predmetu nájmu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

5. V konaní nebolo sporné a z výpisu z LV č.XXXX a LV č.XXXX okres F. A., obec F. - R. Ť., katastrálne územie X.É. Ť. mal súd za preukázané, že žalovaní sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na L. ulici s orientačným číslom XX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 1255/100000, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., obec F. - R. Ť., okres F. A., ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie - o výmere 703 m2, evidovanom na LV č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A. od r.2006, resp. 2010.

6. V konaní ďalej nebolo sporné a súd mal z písomnej nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke za preukázané, že dňa 30.07.2019 uzavreli žalobca ako nájomca a žalovaní ako prenajímatelia zmluvu, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi vyššie špecifikovaný byt do nájmu výlučne pre účely bývania užívania a to na dobu určitú - od 1.8.2019 na dobu piatich rokov. Žalobca sa zaviazal platiť prenajímateľom nájomné vo výške 450 EUR mesačne, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (odber plynu, studenej a teplej vody, elektrickej energie, odvoz odpadu) a to prevodom na účet prenajímateľa, mesačne vopred, do 12.dňa príslušného mesiaca.

7. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že článok VIII zmluvy upravuje ukončenie nájmu. Podľa bodu 1 tohto článku nájomný vzťah zaniká uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Platí trojmesačná výpovedná lehota. Podľa bodu 2 tohto článku pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy. Podľa bodu 3 tohto článku prenajímateľ je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak a) nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu, b) nájomca užíva byt spôsobom, ktorý nie je v súlade s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca hrubým spôsobom poruší domový poriadok, d) nájomca dá byt do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Podľa bodu 4 tohto článku, nájomca je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak predmet nájmu prestane byť spôsobilým na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu.

8. Z listu žalovaných, podpísaného žalovaným v 1.rade súd zistil, že prenajímatelia dňa 8.4.2021 okamžite odstúpili od zmluvy o nájme pre podstatné porušenie zmluvy, t.j. neuhradenie dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január 2021. Zároveň žiadali žalobcu, aby byt do 3 dní vypratal.

9. V konaní ďalej nebolo sporné, že v priebehu tohto konania , listom zo dňa 28.8.2021 žalovaní v 1. a 2.rade dali žalobcovi výpoveď z nájmu podľa ust. z dôvodu, že hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že nezaplatil pomernú časť nájomného za mesiac marec 2021 vo výške 100 EUR a celé nájomné za mesiace apríl 2021 až doposiaľ (august 2021). Vo výpovedi sa uvádza, že nájomný pomer sa končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená.

10. V konaní nebolo sporné a súd mal z doručenky za preukázané, že žalobcovi bola výpoveď z nájmu doručená dňa 31.8.2021.

11. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Konanie je vedené pod sp.zn. . Konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby. Žalobca uviedol, že žalobu vzal späť pre dôkaznú núdzu, t.j. neschopnosť preukázať, že nájomné, ktoré bolo dôvodom pre danie výpovede, zaplatil.

12. V konaní nebolo sporné, že žalovaní podali proti žalobcovi žalobu o vypratanie predmetu nájmu. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. . Pojednávanie, nariadené na 24.8.2022 sa neuskutočnilo z dôvodu, že žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu.

13. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

14. Podľa ust. cit. zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy ( odkaz na ust. a nasl. ).

15. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

16. Podľa ust. , nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

17. Podľa ust. , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

18. Podľa ust. , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

19. Podľa ust. , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

20. Podľa ust. , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

21. Podľa ust. , dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

22. Podľa ust. , ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( ) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

23. Podľa ust. , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

24. Podľa ust. , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca podanou určovacou žalobou sledoval svoj právny záujem na určení, že nájomný vzťah, založený zmluvou o PB 1/2019 Ke zo dňa 30.07.2019, trvá.

28. Podľa ust. (ďalej len ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

30. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Súd v takom prípade zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

31. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca podal určovaciu žalobu podľa ust. , tvrdiac, že má naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah, založený zmluvou o PB 1/2019 Ke zo dňa 30.07.2019 trvá a to z dôvodu, že žalovaní ako prenajímatelia neplatne odstúpili od zmluvy.

32. Súd sa už v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či môže byť nájomný vzťah ukončený odstúpením od zmluvy (s okamžitými účinkami) a ak áno, či tak môže byť platne ukončený z dôvodu, ktorý bol uplatnený v danom prípade.

33. Súd konštatoval, že z obsahu posudzovanej zmluvy o nájme je zrejmé, že sporové strany si dojednali ako jeden zo spôsobov skončenia nájmu (okrem uplynutia doby nájmu a písomnej dohody) aj okamžité odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu 3 písm.a) článku VIII zmluvy je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu.

34. Ako to vyplýva z ust. , nájom bytu je chránený. To sa prejavuje aj kogentnosťou niektorých ustanovení zákona zameraných na ochranu nájomcov, čo znamená, že zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť aplikáciu týchto ustanovení zákona. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany odchýlili aj od kogentných ustanovení zákona, pokiaľ je to v prospech nájomcu ( napr. určenie dlhšej ako zákonom stanovenej výpovednej lehoty). Zákon teda chráni nájomcu ako slabšiu stranu, pričom prejavom tejto ochrany sú aj výpovedné dôvody, keď prenajímateľ môže nájom (či už na dobu určitú alebo neurčitú) vypovedať len z dôvodov, taxatívne vymedzených v zákone, v niektorých prípadoch dokonca len s privolením súdu. Autonómia vôle prenajímateľa smerujúca k skončeniu nájmu je teda v porovnaní s nájomcom výrazne obmedzená.

35. Kogentným je aj ust. , ktoré upravuje základné spôsoby zániku nájmu; týmito sú uplynutie doby nájmu, výpoveď a dohoda. Samozrejme, zákon a naň nadväzujúca súdna prax nevylučujú, aby si zmluvné strany (okrem zákonom daných spôsobov skončenia nájmu) dojednali ako ďalšiu možnosť zániku nájmu aj odstúpenie od zmluvy ( ust. ). V takom prípade je však nevyhnutné posúdiť platnosť takéhoto dojednania s ohľadom na ust. a teda, či sa nejedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. V danom prípade zmluva o nájme oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu, že nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného (t.j. minimálne dvomi) alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Ide teda o sankciu za porušenie základnej povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas.

37. však túto skutkovú podstatu (porušenie povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas) sankcionuje v kogentnom ustanovení nasledovne: prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (t.j. viac ako tri splátky).

38. teda v ust. priamo kvalifikuje, aké podmienky musia byť splnené, aby mohol prenajímateľ z tohto dôvodu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Na viac, v súvislosti s výpoveďou zákon kogentne poskytuje nájomcovi bytu aj ďalšie prejavy ochrany - predpísané obsahové náležitosti výpovede (pod sankciou neplatnosti) a výpovednú lehotu ( ). Táto je trojmesačná, začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Nájom bytu sa teda skončí až uplynutím výpovednej lehoty.

39. Vo svetle vyššie uvedeného súd už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že nájomná zmluva sa odchýlila od kogentných ustanovení zákona, nie však dovoleným spôsobom, t.j. v prospech žalobcu ako nájomcu. Preto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od zmluvy z dôvodu, že nájomca je v omeškaní „len“ s dvomi splátkami nájomného ( t.j. je v omeškaní s platbami v nižšom rozsahu ako predpokladá kogentné ustanovenie zákona v prípade výpovede) a to s okamžitou účinnosťou, t.j. bez výpovednej lehoty, evidentne odporuje zmyslu a účelu kogentnej úpravy, chrániacej nájomcu bytu a teda, svojim obsahom obchádza zákon, pretože jeho cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý nie je zákonom predvídaný a ani žiaduci, čo predmetné zmluvné dojednanie i samotné odstúpenie od zmluvy činí neplatným podľa ust. .

40. S vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. -114 zo dňa 10.12.2021 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k.24 C 21/2021-56 zo dňa 18.8.2021 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu nájomného práva žalobcu.

41. Predbežne sa teda súdu javilo, že žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku na požadovanom určení, t.j. že nájomný vzťah trvá. V priebehu konania však vyvstala ďalšia skutková resp. právna okolnosť, pre ktorú súd napokon žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Touto skutočnosťou je, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami zanikol na základe výpovede z nájmu. 42. Ako už súd uviedol vyššie, v priebehu tohto konania , listom zo dňa 28.8.2021 žalovaní v 1. a 2.rade dali žalobcovi výpoveď z nájmu podľa ust. z dôvodu, že hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že nezaplatil pomernú časť nájomného za mesiac marec 2021 vo výške 100 EUR a celé nájomné za mesiace apríl 2021 až doposiaľ (august 2021). Vo výpovedi sa uvádza, že nájomný pomer sa končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. V konaní nebolo sporné a súd mal z doručenky za preukázané, že žalobcovi bola výpoveď z nájmu doručená dňa 31.8.2021.

43. Súd konštatoval, že došlo k zániku práva nájmu žalobcu na základe výpovede z nájmu. Predmetná výpoveď spĺňa formálne i obsahové náležitosti požadované zákonom; výpoveď bola daná v písomnej forme, výpovedný dôvod bol zrozumiteľne a s určitosťou skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným a výpoveď bola žalobcovi riadne doručená do vlastných rúk dňa 31.8.2021. Keďže výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená, jej dôsledkom bolo, že zákonom stanovená trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalobcovi táto výpoveď doručená, t.j. dňa 1.9.2021 a uplynula dňa 1.12.2021. Uvedeného dňa, v súlade s ustanovením , právo nájmu žalobcu zaniklo. Právne účinky výpovede z nájmu neovplyvnila ani skutočnosť, že žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Konanie vedené pod sp.zn. bolo totiž zastavené z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť.

44. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o nájme a zhodných tvrdení sporových strán súd konštatoval, že za obdobie od 1.8.2019 do doručenia výpovede z nájmu (31.8.2021), t.j. spolu za 24 mesiacov trvania nájmu bol žalobca povinný zaplatiť nájomné spolu vo výške 10.800 EUR (24 mesiacov x 450 EUR). Súd mal z potvrdení banky a výpisov z účtu za preukázané, že žalobca celkovo zaplatil žalovaným sumu vo výške 9.000 EUR. V roku 2021 žalobca zaplatil v januári 450 EUR, vo februári nezaplatil žiadnu sumu, v marci zaplatil sumu 400 EUR, v apríli zaplatil sumu 400 EUR a od tejto poslednej úhrady už nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca uvedené skutočnosti nespochybňoval.

45. Za takejto situácie - zánik nájmu v dôsledku výpovede z nájmu - súdu neostávalo iné, ako konštatovať, že žalobca stratil resp. nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku a nie stav, daný v čase podania žaloby. 46. Už len na margo súd dodáva, že po tom, čo v priebehu konania nastala uvedená právna zmena (výpoveď z nájmu), súd pred rozhodnutím vo veci vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo ale žalobca neučinil a na podanej žalobe napriek tomu trval.

47. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalovaní mali v spore plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

50. Žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania apeloval na skutočnosť, že žaloba bola v čase jej podania dôvodná, pretože odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo neplatné, čo deklaroval súd prvej i druhej inštancie v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.

51. Súd konštatoval, že uvedenú skutočnosť nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.

52. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

53. Aplikácia ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (najmä sociálne aspekty). Významnými z hľadiska aplikácie ust. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

54. Súd mal za to, že v danej veci sa nejedná o výnimočnú situáciu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie náhrady trov úspešným žalovaným. O takúto situáciu by sa mohlo jednať vtedy, ak by žalobca po tom, čo mu v priebehu konania zanikol nájom v dôsledku výpovede z nájmu, vzal žalobu späť. Žalobca tak neučinil ani na základe výzvy súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na správanie resp. postoj žalobcu v iných súvisiacich konaniach ( o neplatnosť výpovede a o vypratanie). Konanie, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, pričom sám žalobca uviedol, že žalobu vzal späť pre dôkaznú núdzu, t.j. neschopnosť preukázať, že nájomné, ktoré bolo dôvodom pre danie výpovede, zaplatil. Prvé pojednávanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. , v ktorej sa žalovaní domáhajú vypratania žalobcu z bytu, sa neuskutočnilo z dôvodu, že žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu. Už len na margo súd dodáva, že okrem toho, že žalobca neuhradil dlžné nájomné, ktoré bolo dôvodom pre danie výpovede z nájmu, v byte zotrváva bez právneho titulu už od 1.12.2021, pričom žalovaným odplatu za užívanie naďalej riadne neplatí.

55. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti by nebolo spravodlivé, keby žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).