Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-62-2020.pdf
PDF · 146.4 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Trend service s.r.o., Rozvojová 2, 040 01 Košice IČO: 36 212 652, právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 381,18 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 381,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 381,18 € od 12.1.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3.7.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 381,18 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: C. P., Z.: K., ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bol V. C., N. X, K. (ďalej aj ako poškodený) . Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vlastníkom iného motorového vozidla spol. Z. K. XXXCH, V.. W. P. a bola riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou má vinník nehody uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013818465. Vzhľadom na vzniknutú situáciu poškodený ako vlastník vozidla poškodeného Motorového vozidla opravil poškodené motorové vozidlo. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.169,52 € bez DPH u žalobcu. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018144. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.10.2018 oznámené, že dňa 28.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013818465, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti predstavovala sumu vo výške 1.169,52 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 788,34 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 381,18 €. Táto neuznaná suma vo výške 381,18 € bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Zrážka - nepriznané náklady konania - predné ľavé dvere - nepriznaný prístrek a s tým spojené práce. Pri výpoč. poist. plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%)."
3. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, t.j. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu.
4. Ku poistnej udalosti žalobca uviedol, že žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle sumu vo výške 30,00 EUR/NH bez DPH, resp. 36,00 EUR s DPH. Pre porovnanie poukazujeme na cenníky autoservisov pri vykonávaní lakovacích, mechanických a klampiarskych prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla .: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č. 70, Košice - 50 EUR bez DPH, resp. 60 EUR s DPH (mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce), - Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 45 EUR bez DPH (mechanické práce), 42 EUR bez DPH (klampiarenske a lakovacie práce). Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Toyota Avensis za normohodinu 30,00 € bez DPH, resp. 36,00 € s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške a žalovaný priznal žalobcovi cenu práce v sume len 23,00 s DPH. Žalovaný ďalej nepriznal náklady za prístrek predných ľavých dverí a s tým spojených prác. Uvádzame, že zo Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 13.11.2018, ktorý spracoval samotný likvidátor žalovaného vyplýva, že diel, ktorý je potrebné vymeniť je „blatník predný ľavý“. Zároveň aj pri lakovaní je uvedené „blatník P Ľ (lak nového dielu). Na základe rozdielneho odtieňa nového nástreku na blatníku oproti pôvodnej farbe na ľavých predných dverách bolo potrebné z estetického hľadiska zrovnať odtieň aj na ľavých predných dverách, aby bol aspoň sčasti podobný a aby bol prechod farby plynulý. Práve z tohto dôvodu bolo potrebné urobiť aj nástrek ľavých predných dverí, nakoľko je potrebné motorové vozidlo vrátiť do stavu, v akom bolo pred škodovou udalosťou. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu údajne nadhodnotenej cene práce za lakovací materiál. Zo Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 13.11.2018 je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo malo lak - sivú 2 - vrstvovú metalízu, ktorý bolo potrebné použiť aj pri oprave, nanášal sa na motorové vozidlo v dvoch vrstvách, kvôli čomu došlo k navýšeniu lakovacieho materiálu, čo je pri tak kvalitnom laku ako je metalíza, úplne bežné a obvyklé. Ide o zložitejšiu a nákladnejšiu metódu lakovania ako lakovania za použitia obyčajného laku. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.12.2018 zároveň vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. 6/9 Sme toho názoru, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Máme zato, že takýto postup žalovaného, na základe ktorého krátil poistné plnenie je v rozpore so zákonom. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti tak, ako je uvedené vo faktúre č.2018144 a v Kalkulácii nákladov na opravu. Zároveň, oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, a považujeme ho za riadne neodôvodnené. V danom prípade sa
teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, ktorou je vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013818465, ktoré bolo neoprávnene krátené, a to vo výške 381,18 € s príslušenstvom.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 21.7.2020 platobný rozkaz, sp.zn.: 14Up/920/2020, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istiny 381,18 €, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 381,18 € od 12.1.2019 do zaplatenia, zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 109,72 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
6. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
7. Ku skutkovému stavu a náležitostiam podania žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti 1, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
8. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavovali subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla nevzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
9. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP, si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia (nimi určená a vymedzená, podľa nášho právneho názoru neexistujúca) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
10. Ku poistnému plneniu žalovaný uviedol, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnení preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje.
11. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalovaný má zároveň za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému máme za to, že uplatnené nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
12. Vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobca ku náležitostiam podania uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou
je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považujeme argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.
13. Ku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný v druhej časti svojho vyjadrenia namieta, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že poškodený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasíme. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uvádzame, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa § 797 ods. 2 OZ, „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, t.j. v danom prípade v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.
14. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že samotný predmet žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 29.5.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 381,18 €, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. V článku II. Predmetnej zmluvy postupca jednoznačne
prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukazujeme taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v § 525 OZ dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007) Máme tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetné a právne irelevantné.
15. K uplatňovaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný odmieta žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. K vyššie uvedenému žalobca uvádza, že Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poistné plnenie o sumu 318,81 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál a náhradné diely, a zdôrazňoval, že v danom prípade je možné tento druh opravy definovať ako svojpomocnú opravu pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 381,18 € je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 381,18 € - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi
popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla, ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.
16. K určeniu miestnej príslušnosti žalobca uviedol, že keďže šetrenie škodovej udalosti vykonávala organizačná zložka žalovaného umiestnená M. K. so sídlom na V. XX, XXX XX K.- B. V. (vychádzajúc z oznámenia o poistnom plnení žalovaného) žalobca v zmysle §14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov taktiež navrhuje pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa výkladu § 19 písm. c) CSP, toto ustanovenie možno použiť aj v prípade, keď nižšia zložka, ktorej sa spor týka, nemá právnu subjektivitu (R50/1966). Centrum likvidácie Košice možno považovať za organizačnú zložku žalovaného v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) CSP. Táto organizačná zložka žalovaného slúži na vybavovanie a riešenie záležitostí klientov, tj. na komunikáciu s klientmi, ako poradné miesto alebo miesto, kam možno osobne doručiť podania a doklady adresované poisťovni. Zároveň je splnená aj ďalšia podmienka, a to, že spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky, pretože práve Centrum likvidácie Košice vykonávalo šetrenie poistnej udalosti, priamo komunikovalo so žalobcom, odpovedalo na jeho listy či dotazy a rozhodovalo o likvidácii poistnej udalosti, ktorej sa predmetný spor týka. Tejto organizačnej zložke boli doručované a adresované aj všetky dokumenty. Z uvedeného je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa poistnej udalosti, ktorej sa predmetný spor týka, boli vybavované a riešené práve s Centrom likvidácie Košice.
17. Na pojednávaní konanom dňa 20.9.2021 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu - ospravedlnenie zo dňa 13.9.2021, právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 17.9.2021 súhlasil s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19.
18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 31.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: C. P., Z.: K., ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bol V. C., N. X, K. (ďalej aj ako poškodený). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vlastníkom iného motorového vozidla spol. Z. K. XXXCH, V.. W. P. a bola riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou má vinník nehody uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013818465. Vzhľadom na vzniknutú situáciu poškodený ako vlastník vozidla poškodeného Motorového vozidla opravil poškodené motorové vozidlo. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.169,52 € bez DPH u žalobcu. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018144. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.10.2018 oznámené, že dňa 28.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013818465, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti predstavovala sumu vo výške 1.169,52 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 788,34 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 381,18 €. Táto neuznaná suma vo výške 381,18 € bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.2019.
20. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 2018144, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.12.2018, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.2019, cenníky autoservisov, kategorizáciu vozidiel, kalkuláciu nákladov na opravu.
21. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
24. Podľa ust. § 797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR 25Cdo 347/2000 ) nie je podstatné , či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.
29. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.5.2019 medzi postupcom Marek Tomko a postupníkom - žalobcom. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že v tejto zmluve je presne špecifikovaný predmet zmluvy - jednotlivá pohľadávka, ktorú žalovaný neuhradil, pričom tieto predstavujú rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným a to v prípade poistnej udalosti.
30. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva je v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje
písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
31. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodových udalostí a uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil jednotlivé faktúry, jednotlivé oznámenia o poistných plneniach, cenníky autoservisov ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok.
32. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
33. V prípade poistnej udalosti č. 8013818465 bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu priznania len krátenie prístrek ľavé dvere a práce s tým spojené, neautorizovaný servis cena práce 23,-€/NH, a primeraný lak konštanta 100% . Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla a to aj v časti náhradných dielov. Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Po preskúmaní oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.12.2018 nie je zrejmé na základe akých skutočností určil žalovaný výšku ceny za Nh práce 23 Eur s DPH. Naopak žalobca predložil cenníky autoservisov a súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu prác 30,-Eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 23,- Eur s DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov AutoGábriel s.r.o., Košice - 50,- € bez DPH , Moris Slovakia s.r.o., Košice - 45,- € bez DPH a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla.
34. Neobstojí ani krátenie výšky náhrady škody z dôvodu priznanej ceny práce pre neautorizovaný servis. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
35. V prípade poistnej udalosti č. bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu svojpomocnej opravy. To, že žalobca - poškodený je zároveň opravovňa,
neodôvodňuje aby žalovaný krátil poistné plnenie. Žalobca vykonával opravu poškodeného vozidla za rovnakých podmienok a s odbornou starostlivosťou ako by vykonával u iného vozidla a musel vynaložiť určité náklady či na materiál, osoby ako iný servis. Opravu vykonával autoservis, a na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Kalkuláciu nákladov na opravu, ktorá ma stále len predbežný charakter, preto nemôže slúžiť na určenie konečnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla.
36. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 381,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 381,18 € od 12.1.2019 do zaplatenia. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.12.2018, v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania odo dňa 12.1.2019 kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).