Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-16-2020.pdf
PDF · 211.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: C & C business, spol. s r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311, zast.: JUDr. Viera Nováková, advokátka, Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému v I. rade: VALEX SK, s.r.o., Podhora 1323/34, 034 01 Ružomberok, IČO: 36422193, v II. rade: D. J., nar. XX.XX.XXXX, I. L. XX, XXX XX Z., obaja právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36862304, o zaplatenie 14 312,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému v I. a II. rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré im je žalobca p o v i n n ý zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2020 (pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica) sa žalobca (pôvodný žalobca Ing. Adriána Trangošová - ADRIA) prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému v I. rade (ďalej len „žalovaný 1/“) a žalovanému v II. rade (ďalej len „žalovaný 2/) domáhal zaplatenia sumy 14 312,28 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný 1/ ako nájomca uzavreli dňa 01.12.2015 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Ružomberku, na ul. Podhora č. 51, č. s. 1306, ktorá na nachádza na pozemku parc. č. KNC XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Ružomberok, pričom nebytové priestory sú o celkovej výmere 241 m2 podlahovej plochy prevádzkového charakteru s príslušenstvom nachádzajúce sa na 1. poschodí uvedenej nehnuteľnosti, pričom bližší popis je uvedený v pôdoryse predmetu nájmu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle čl. V. ods. 5.1. predmetnej zmluvy bolo stanovené dohodou nájomné za prenajaté priestory vo výške za obdobie od 1.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 50,- eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 634,- eur + príslušná sadzba DPH. V zmysle Čl. VI. ods. 6.3. sa zmluvné strany dohodli na výške paušálnych platieb za prevádzkové náklady, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nebytových priestorov a to za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 50,- eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 466,- eur + príslušná sadzba DPH, pričom tieto platby je žalovaný ako nájomca povinný uhrádzať najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, a to na základe splátkového kalendára vyhotoveného prenajímateľom. Žalovaný v 2. rade pristúpil písomne k záväzkom žalovaného v 1. rade - v zmysle Čl. X. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 voči žalobcovi, a preto sa stal v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka
žalovaný 2/ dlžníkom popri žalovanom 1/ a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalobca zistil, že žalovaný 1/ okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 - užíval od začiatku nájmu, t.j. od 1.12.2015 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy. Ide o priestor nachádzajúci sa na 1. poschodí v budove Obchodný dom so súp. č. 1306 na ul. Podhora č. 51 v Ružomberku, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX k. ú. Ružomberok a ktorý sa nachádza hneď vedľa predmetu nájmu. Tento priestor je zakreslený aj v pôdoryse, ktorý tvorí prílohu nájomnej zmluvy. Žalovaný 1/ užíval tento
-2-
priestor bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal na ust. § 123, § 124 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník s tým, že vlastnícke právo je teda najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie s vecou nakladať tvorí tradičný a základný prvok vlastníckeho práva k nej. Ďalej poukázal na ust. 451 OZ, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napr. v tom, že niečo bolo dané ale sa v prospech niekoho konalo. V prípade, ak užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, tento užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenie, pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z výšky nájomného za nebytové priestory, ktoré žalovaný 1/ užíva na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov ako aj dohodnutej výšky paušálnych platieb za prevádzkové náklady, pričom:1. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.12.2016 do 31.12.2017 predstavuje sumu vo výške 760,80 Eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,15 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 174,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.12.2016 do 31.12.2017, t.j. za obdobie 24 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 4176,- eur. 2. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 predstavuje sumu vo výške 770,69 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,19 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 177,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, t.j. za obdobie 12 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 2 124,- eur. 3. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019 predstavuje sumu vo výške 789,96 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,27 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 181,48 eur s DPH za mesiac. Teda za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 11 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 1 996,28 eur. 4. Dohodnutá výška paušálnych platieb za prevádzkové náklady predstavuje za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2019 sumu vo výške 559,20 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška paušálnych náhrad za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 2,32 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 128,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 47 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 6 016,- eur. S ohľadom na vyššie uvedené sa žalobca domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 312,28 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14 312,28 eur odo dňa podania žaloby na súd, t.j. od 10.12.2019 do zaplatenia. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní (žaloba bola doručená na Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.12.2019) vydal platobný rozkaz č.k. 17Up/1678/2019-28 zo dňa 13.01.2020, voči ktorému podal žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor. Podľa názoru žalovaných
1/ a 2/ nárok uplatňovaný žalobcom je možné považovať v celom rozsahu za bezdôvodný a nemajúci oporu v platnej právnej úprave. Žalovaní 1/ a 2/ neuznávajú nárok uplatnený daným návrhom na vydanie platobného rozkazu ani sčasti a považujú ho za neopodstatnený v celom rozsahu a to aj preto, že jeho podanie je dôkazom o zneužití práva. Žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak ničím nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane niektorého zo žalovaných, ani jeho výšku a ani ostatné podmienky uplatnenia takého druhu nároku. Žalovaný 1/ a 2/ popierajú skutkovú relevanciu tvrdenia žalobcu o tom, že by okrem predmetu nájmu v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. 12. 2015 užívali akékoľvek iné nebytové priestory žalobcu o údajnej výmere 55 m2. Predovšetkým nájomcom nebytových priestorov v zmysle danej nájomnej zmluvy bol len žalovaný 1/, ktorý si ich prenajal za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a okrem prenajatých priestorov a jeho príslušenstva nevyužíval žiadne iné nebytové priestory. Prenajaté nebytové priestory sú len časťou stavebno - technicky nedelenej plochy II. nadzemného podlažia stavby so súpisným číslom 1306, medzi jednotlivými nebytovými priestormi tohto podlažia nie sú žiadne steny, a ani údajný priestor o výmere 55 m2 označený v prílohe žaloby nikdy nebol a ani dnes nie je nijako odčlenený od ostatných priestorov tohto podlažia. Žalovaný 1/ okrem prenajatých priestorov a ich príslušenstva nevyužíval žiadne iné nebytové priestory žalobcu. Žalovaný 1/ si
-3-
všetky svoje povinnosti zo zmluvy o nájme nebytových priestorov voči žalobcovi splnil a uhradil všetky platby nájmu a dohodnutých platieb. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba v priestoroch žalobcu nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba, a on ako fyzická osoba nikdy nevyužíval žiadne nebytové priestory žalobcu. Zo žaloby nie je zrejmé aký iný nebytový priestor mali žalovaní užívať, a žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že malo dochádzať k užívaniu iného než prenajatého nebytového priestoru zo strany žalovaného 1/. Navyše ak žalobca tvrdí, že sa tak malo diať od decembra 2015, potom je otázne prečo neboli žalovaní 1/ a 2/ žalobcom nikdy doteraz upozornení na to, že údajne užívajú iné než prenajaté nebytové priestory. Vzhľadom k absencii akéhokoľvek dôkazu o údajnom neoprávnenom užívaní nebytových priestorov žalovanými, neboli v danej veci splnené zákonom predpísané podmienky na vydanie platobného rozkazu podľa §3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z., čoho potvrdením je aj tá okolnosť, že žalobca sa priznal že svoj domnelý nárok, ktorý mal vzniknúť v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 nevedie v účtovníctve, nevystavil o ňom žiadne faktúry po dobu viac ako 4 roky, a nikdy na jeho uspokojenie žiadneho zo žalovaných nevyzval. Hoci žalobca je preukázateľne platiteľom dane z pridanej hodnoty a táto daň sa má podľa zákona o účtovníctve účtovať priebežne a kontinuálne s časom vzniku zdaniteľného nároku, žalobca tak zjavne neučinil, čo tiež dokazuje že jeho nárok uplatnený v tomto konaní je neoprávnený. Žalovaní poukázali na to, že aj pri výpočte bezdôvodného obohatenia podľa žaloby je počítané z daňou z pridanej hodnoty, čo samé osobe činí výpočet uvedeného domnelého nároku nesprávnym a odporujúcim inštitútu bezdôvodného obohatenia vo všeobecnosti. Žalovaní 1/ a 2/ preto z dôvodu právnej istoty neuznávajú a popierajú aj spôsob výpočtu údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaní poukázali na zjavné logické nesprávnosti výpočtu obsiahnutého v žalobe, keď na jednej strane žalobca priznáva že nájom prenajatých priestorov predstavoval sumu 50,- eur mesačne za 241 m2, čo je v prepočte na 1 m2 suma 0,20 eur, ale nevysvetlil prečo počíta z inou sumou nájmu pri výpočte údajného bezdôvodné obohatenia. Žalovaní poukázali aj na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia vo všeobecnosti vylučuje možnosť zahrnúť do jeho výšky nielen sumu DPH, ale aj sumu akýchsi paušálnych platieb, ako to urobil žalobca v žalobe. Žalovaný 2/ tak ako ani žalovaný 1/, nie je pasívne legitimovaný na konanie v danej veci, pričom žalobca nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by malo vyplývať platné pristúpenie k dnes uplatňovaným nárokom. Žalovaný 2/ nikdy nepristúpil k žalovanému nároku v sume 14 312,28 eur a jeho príslušenstvu. Čl. X Zmluvy o nájme nebytových priestorov je potrebné rovnako ako celú uvedenú zmluvu z dôvodu jej neurčitosti hodnotiť ako neplatnú. Podstatou dohody o pristúpení k záväzku je pristúpenie k existujúcemu peňažnému záväzku. Peňažný záväzok ku ktorému sa pristupuje musí byť v dohode riadne označený a musí existovať. V čase podpisu danej zmluvy neexistoval žiadny peňažný záväzok žalobcu proti žalovanému 1/, preto žalovaný 2/ nemal objektívnu možnosť pristúpiť k ich vzájomnému peňažnému záväzku. Pristúpiť totižto podľa právnej teórie možno len k existujúcemu záväzku, nie k záväzku ktorý má vzniknúť v budúcnosti. V danej veci sa uplatňuje nie zmluvný ale mimo-zmluvný záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, preto hovoriť o pasívnej solidarite žalovaného 2/, je úplne právne neopodstatnené. Z uvedených dôvodov preto žalovaní popierajú aj existenciu žalobcom tvrdenej
pasívnej solidarity medzi nimi, priznanej aj namietaným platobným rozkazom. Zároveň bolo poukázané na to, že podľa priloženej plnej moci žalobca neudelil splnomocnenie na zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi voči osobe žalovaného 2/ ale len voči žalovanému 1/. V tomto smere je návrh na vydanie platobného rozkazu uplatnený aj voči osobe, voči ktorej nebol oprávnený právny zástupca žalobcu zastupovať - voči osobe žalovaného 2/ D. J., ktorý je samostatným subjektom právnych vzťahov, teda ide o neoprávnený návrh podaný nepríslušnou osobou. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení žalovaní navrhli, aby súd po zrušení platobnému rozkazu sp. zn. 17Up/1678/2019 zo dňa 13.1.2020 vydal po vykonaní dokazovania rozsudok, ktorým návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže ho nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že navrhuje v predmetnom konaní pokračovať na súde príslušnom na prejednanie veci podľa ust. CSP, teda na Okresnom súde Ružomberok. Trvá na tom, že návrh na zaplatenie dlžnej sumy je dôvodný a odpor žalovaného považuje za účelový. V plnom rozsahu sa pridržiava skutkových tvrdení a právneho posúdenia uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný 1/ ako nájomca uzavreli dňa 1.12.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Ružomberku, na ul. Podhora č. 51, súp. č. 1306, ktorá na nachádza na pozemku parc. č. KNC XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. Ružomberok, pričom nebytové priestory sú o celkovej výmere 241 m2 podlahovej plochy prevádzkového charakteru s prísl. nachádzajúce sa na 1. poschodí uvedenej nehnuteľnosti, pričom bližší popis je uvedený v pôdoryse predmetu nájmu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný 1/ okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 užíval od začiatku nájmu, t.j. od 1.12.2015 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy. Ide o priestor nachádzajúci sa na 1. poschodí v budove Obchodný dom so súp. č.1306 na ul. Podhora č. 51 v Ružomberku, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX k. ú. Ružomberok a ktorý sa nachádza hneď vedľa predmetu nájmu. Tento priestor je zakreslený aj v pôdoryse, ktorý tvorí prílohu nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný 1/ užíval predmetný priestor o výmere 55,5 m2 má žalobca zdokumentovanú a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z 1Cb/16/2020 -4-
výšky nájomného za nebytové priestory, ktoré žalovaný užíva na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov ako aj dohodnutej výšky paušálnych platieb za prevádzkové náklady, pričom: Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2017 predstavuje sumu vo výške 760,80 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,15 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 174,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2017, t.j. za obdobie 24 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 4 176,- eur.Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 predstavuje sumu vo výške 770,69 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,19 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenia sumu vo výške 177,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, t.j. za obdobie 12 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 2 124,- eur. Dohodnutá výška mesačného nájomného za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019 predstavuje sumu vo výške 789,96 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška nájomného za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 3,27 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 181,48 eur s DPH za mesiac. Teda za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 11 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 1 996,28 eur. Dohodnutá výška paušálnych platieb za prevádzkové náklady predstavuje za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2019 sumu vo výške 559,20 eur s DPH za priestor o výmere 241 m2. Teda výška paušálnych náhrad za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 2,32 eur / mesačne. Pri celkovej výmere 55,5 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 128,- eur s DPH za mesiac. Za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2019, t.j. za obdobie 47 mesiacov predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške 6 016,- eur. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie. Keďže neexistuje tento dôvod, resp.
zmluva nie je možné viesť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v účtovníctve spoločnosti skôr ako bude tento nárok priznaný rozhodnutím súdu. Podkladom na vnesenie nároku do účtovníctva bude práve rozhodnutie súdu. Preto žalobca postupoval správne, keď uviedol, že nárok v účtovníctve neeviduje. Žalovaný 2/ je pasívne legitimovaný na konanie z dôvodu, že pristúpil písomne k záväzkom žalovaného 1/ - v zmysle Článku X. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.2015. Žalobca zároveň v prílohe predložil upravené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní.
5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
6. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 20.08.2020 k vyjadreniu žalobcu k odporu opätovne uviedli, že žalobca ničím nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane niektorého zo žalovaných, ani jeho výšku a ani ostatné podmienky uplatnenie takého druhu nároku. Návrh na začatie konania je po procesnoprávnej aj hmotnoprávnej stránke úplne a zjavne vadný a neobsahujúci základné náležitosti žaloby uplatňovanej v obdobných veciach. Žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia, bez ktorého nemôže vo veci očakávať úspech v konaní. V tomto smere žalovaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2012, sp. zn. 7 Cdo/117/2011. Nakoľko uvedené elementárne skutočnosti, tvoriace obligatórny základ žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca ani len netvrdil a už vôbec nepreukazuje, pričom pokiaľ ide o žalovaného 2/ vo vzťahu k tomuto výslovne uznáva, že tento sa bezdôvodne neobohatil, je viac než zrejmé, že podmienky vzniku pomyselne uplatňovaných nárokov v danej veci nie sú naplnené ani voči jednému zo žalovaných. Absencia uvedenia, ktorá z alternatív údajného vzniku bezdôvodného obohatenia má zakladať žalovaný nárok, navyše svedčí o bezobsažnosti podanej žaloby ako celku. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na napr. na obsah nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 02.03.2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94 ako aj obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 2 C do/92/2010. Žalovaní 1/ a 2/ popierajú skutkovú relevanciu tvrdenia žalobcu o tom, že by okrem predmetu nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov z 01.12.2015 užívali iné nebytové priestory žalobcu o údajnej výmere 55 m2. Takýto záver je právne vylúčený aj preto, že zákon jasne definuje, čo je nebytový priestor (nebytový priestor nie je to, čo za nebytový priestor označuje v žalobe žalobca), pričom poukázal na ust. § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Sám žalobca priznáva, že žalovaní nevyužívali žiadne miestnosti a ani súbory miestností mimo uzatvorenej zmluvy, teda de iure ani žalobca netvrdí, že by žalovaní využívali nejaký nebytový priestor v právnom slova zmysle. Nájomcom nebytových priestorov v zmysle danej nájomnej zmluvy bol len žalovaný 1/, ktorý si ich prenajal za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a okrem prenajatých priestorov nevyužíval žiadne iné nebytové priestory. V zmysle čl. I ods. 1.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.12.2015 boli predmetom nájmu nebytové priestory s prísl., pričom súčasťou práva nájomcu bolo aj bezodplatné užívanie spoločných priestorov, a to aj spoločných priechodzích uličiek medzi jednotlivými nájomcami nachádzajúcimi sa na 1.
-5-
poschodí stavby č. XXXX (odkaz na ods. 1.4 čl. I danej zmluvy). To čo žalobca označuje ako neoprávnene užívaný nebytový priestor, nie je žiadny nebytový priestor ale len spoločný priestor, ktorého užívanie bolo súčasťou práva nájmu k prenajatému nebytovému priestoru (priechodzia ulička zabezpečuje prístup k predmetu nájmu). Je právom každého nájomcu užívať popri predmete nájmu aj jeho príslušenstvo a pri prenájme nehnuteľnosti aj všetky vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s danými priestormi tejto nehnuteľnosti užívali (§ 120 a 121 OZ). V zmysle nájomnej zmluvy prenajaté nebytové priestory o výmere 241 m2 sú len súčasťou stavebno-technicky nedelenej plochy I. nadzemného podlažia stavby so súpisným č. XXXX, medzi jednotlivými nebytovými priestormi tohto podlažia nie sú a neboli žiadne steny, a ani údajný doteraz neidentifikovaný priestor o údajnej výmere 55 m2 označený v prílohe žaloby nebol a ani dnes nie je nijako odčlenený od ostatných priestorov tohto podlažia, a ide o prístupový priestor, resp. priechodziu uličku k predmetu nájmu žalovaného I/. Rovnako tak prenajatý priestor o výmere 241 m2 nebol nikdy riadne odčlenený od ostatných priestorov, nemal žiadne pevne ukotvené ohraničenie, z ktorého by bolo možné určiť, kde sú hranice tohto priestoru. Žalovaný 1/ mal podľa uzatvorenej zmluvy právo užívať nebytový priestor o výmere 241 m2, nikdy nevyužíval a ani neužíval priestor ako nájom priestor nad rámec tejto výmery. V dokumentácii
predloženej žalobcom nie je prenajatý priestor a ani priestor údajne využívaný neoprávnene riadne zameraný a zdokumentovaný, ale už z pôdorysu, ktorý predložil žalobca vyplýva, že v priestore pôvodne určenom na užívanie žalovanému 1/ je umiestnených 5 nosných pilierov budovy o rozmeroch po 1,2 m x 1,2 m, pričom túto plochu o výmere cca 7,2 m2 nie je možné počítať do plochy prenajatých nebytových priestorov. Žalobca počnúc 22.07.2019 pridelil žalovanému I/ k užívaniu inú časť daného podlažia namiesto pôvodného priestoru, ktorú následne žalovaný 1/ užíval až do ukončenia nájmu. Žalovaný 1/ zabezpečil odborné zmeranie tohto priestoru, pričom zistil, že tento mal výmeru len 217,65 m2, hoci mu mal byť poskytnutých 241 m2. Žalobca ako prenajímateľ sa takýmto spôsobom obohatil v rozsahu prijímania nájomného za priestor v rozsahu 23,35 m2, ktorý nebolo umožnené žalovanému užívať. Nakoľko ale žalovaný uhrádzal žalobcovi sumu nájomného za 241 m2, je to práve žalobca kto sa na úkor žalovaného 1/ bezdôvodne obohatil, pretože nájomné za 241 m2 platil žalovaný 1/ až do ukončenia nájomného teda do 29.02.2020, hoci po 22.07.2019 mal platiť len nájom za 217,65 m2. Žalovaný 1/ okrem prenajatých priestorov a ich prísl. nevyužíval žiadne iné nebytové priestory žalobcu, nikdy nevyužíval viac ako prenajatých 241 m2. Žalovaný 1/ si všetky svoje povinnosti zo zmluvy o nájme nebytových priestorov voči žalobcovi splnil a uhradil všetky platby nájmu a dohodnutých platieb, zjavne nad rozsah svojich zmluvne prevzatých povinností. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba v priestoroch žalobcu nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba, a on ako fyzická osoba nikdy nevyužíval žiadne nebytové a ani iné priestory žalobcu. Zo žaloby nie je zrejmé aký iný nebytový priestor mali žalovaní užívať, žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že malo dochádzať k užívaniu iného než prenajatého nebytového priestoru zo strany žalovaného 1/ či žalovaného 2/, resp. ani žiadny dôkaz o rozlohe a výmere toho údajne využívaného nebytového priestoru. Navyše ak žalobca tvrdí, že sa tak malo diať od decembra 2015, potom je otázne prečo neboli žalovaní 1/ a 2/ žalobcom doposiaľ upozornení na to, že údajne užívajú iné než prenajaté nebytové priestory, a to do konca ani pri zmene predmetu nájmu. Žalovaní ako dôkaz navrhli výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ D. J. a svedka - predavačku pracujúcu u žalovaného 1/ H. H.. Žalobca sa priznal, že svoj domnelý nárok, ktorý mal vzniknúť v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 nevedie v účtovníctve, nevystavil o ňom žiadne faktúry po dobu viac ako 5 rokov a nikdy na jeho uspokojenie žiadneho zo žalovaných nevyzval. Hoci žalobca je preukázateľne platiteľom DPH a táto daň sa má podľa zákona o účtovníctve účtovať priebežne a kontinuálne s časom vzniku zdaniteľného nároku, žalobca tak zjavne neučinil, čo tiež dokazuje, že jeho nárok uplatnený v tomto konaní je neoprávnený. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia podľa žaloby je počítané s DPH, čo samé osebe činí výpočet uvedeného domnelého nároku nesprávnym a odporujúcim inštitútu bezdôvodného obohatenia vo všeobecnosti. Žalobca nemôže žiadať o zaplatenie nejakej sumy bez toho, aby o tom vystavil daňový doklad, nevystavenie daňového dokladu a jeho doručeniu žalovanému dokazuje, že žalobca sa nikdy nemohol dostať do omeškania s plnením tohto nároku. V tomto smere žalovaní poukázali na § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka ako aj na ust. § 560 Občianskeho zákonníka. Nevystavenie daňového dokladu žalobcom odporuje Metodickému pokynu Finančného riaditeľstva SR k fakturácii podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a aj § 72 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Nakoľko nájom žalovaného 1/ u žalobcu sa medzičasom skončil, je úplne bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že akýkoľvek svoj nárok žalobca ako podnikateľ a platiteľ DPH bol a je povinný vyúčtovať a vystaviť daňový doklad a tento riadne doručiť žalovanému, čo však neučinil. Uvedené umožňuje prijať záver, že ak by ak žalobca disponoval nejakým nárokom, nebol by oprávnený tento súdne vymáhať predtým, ako sám splní svoje povinnosti vystaviť daňový doklad. Žalovaní opätovne, ako to už uviedli v odpore proti platobnému rozkazu, neuznávajú a popierajú aj spôsob výpočtu údajného bezdôvodného obohatenia, vrátane sumy „paušálnych platieb“. Žalovaní popierajú akýkoľvek nárok žalobcu na nejaké paušálne platby, ktorých výšku a dôvod uplatnenia žalobca doteraz ani len nevysvetlil. Trvajú na tom, že bežná výška nájomného za obdobný úplne neatraktívny priestor - priechodzia ulička je 0,2 eur za 1 m2, pričom oporu tomuto záveru poskytuje práve dojednanie v predloženej zmluve (čl. V ods. 5.1.1.). Súčasne žalovaní popierajú, že by výška nájomného za obdobné priestory, teda priechodziu uličku zodpovedala sume 760,80 eur resp. 789,96 eur mesačne. V čase podpisu danej zmluvy neexistoval žiadny peňažný záväzok žalobcu proti žalovanému 1/, preto žalovaný 2/ nemal
-6-
objektívnu možnosť pristúpiť k ich vzájomnému peňažnému záväzku. Platne možno pristúpiť len k existujúcemu záväzku, nie k záväzku, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. V danej veci sa uplatňuje nie zmluvný ale mimozmluvný
záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, preto hovoriť o pasívnej solidarite žalovaného 2/, na základe textu vyššie uvedenej zmluvy je úplne právne neopodstatnené. Čl. 10.1. zmluvy pojednáva len o pristúpení žalovaného 2/ k záväzkom žalovaného / voči žalobcovi vyplývajúce z tejto zmluvy (nie pristúpenie k iným záväzkom majúcim základ mimo zmluvného vzťahu), dnes sa uplatňuje nárok, ktorý je mimozmluvnej povahy. Žalovaní preto popierajú aj existenciu žalobcom tvrdenej pasívnej solidarity medzi nimi. Z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie možno žiadať iba od toho, kto sa bezdôvodne obohatil, iné osoby nie sú v takýchto prípadoch pasívne legitimované. K otázke plnej moci predloženej žalobcom žalovaní uviedli, že predloženie zjavne až dodatočne vyrobenej plnej moci už nemôže zhojiť uvedenú právnu vadu, pretože súd v danej veci koná o žalobe, pri podaní ktorej právny zástupca prekročil rozsah jemu udeleného splnomocnenia a zažaloval osobu, voči ktorej nemal oprávnenie zastupovať žalobcu. Aj to, že v danej veci bola vystavená plná moc len voči žalovanému 1/, dokazuje, že sám žalobca vedel, že nemá právny podklad na podanie žaloby voči žalovanému 2/. Neplatnosť daného ust. spočíva aj v tom, že žalovaný 2/ má mať podľa danej zmluvy jednak postavenie spoludlžníka v zmysle čl. 10.1 a súčasne aj podľa ods. 10.5 postavenie ručiteľa, čo sa vzájomne vylučuje. V tomto smere je daná zmluva úplne neurčitá a vnútorne rozporuplná, a teda neplatná. Z opatrnosti vzhľadom k záverom nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2016 , sp. zn. II. ÚS 637/2015 žalovaní vznášajú námietku premlčania všetkých žalobcom uplatnených nárokov.
7. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 pôvodný žalobca (Ing. Adriana Trangošová - ADRIA) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd pripustil zmenu strane žalobcu, a to tak, že z konania vystúpi žalobca Ing. Adriana Trangošová - ADRIA, so sídlom Podhora č. 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17873878 a do konania vstúpi na jej miesto obchodná spoločnosť C & C business, spol. s r.o., sídlo: Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311. Dňa 16.11.2020 bolo súdu z vlastného podnetu doručené vyjadrenie žalovaných k návrhu žalobcu na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu, v ktorom žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedli, že na vyhovenie návrhu nie sú splnené zákonné podmienky a to najmä z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.
8. Uznesením č.k. 1Cb/19/2020-103 zo dňa 19.11.2020 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu - Ing. Adriana Adriána Trangošová - ADRIA, Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17873878 vstúpi ako žalobca C & C business, spol. s r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 185 311. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2020.
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.09.2021 k vyjadreniu žalovaných okrem skutočností uvedených už v žalobe a vo vyjadrení k odporu uviedol, že v danom prípade v žiadnom prípade nešlo o spoločné priestory, tak ako to uvádzajú žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2020. Za týmto účelom žalobca navrhol ako dôkaz vykonať ohliadku na mieste samom. Skutočnosť, že žalovaný 1/ užíval predmetný priestor o výmere 55,5 m2, ktorý je vyznačený ružovou farbou v prílohe č. 1 tohto podania má žalobca zdokumentovanú a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia. Ako dôkaz žalobca predložil súdu fotodokumentáciu v počte 1 ks zo dňa 16.02.2018 a v počte 2 ks zo dňa 08.02.2019, z ktorej podľa vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ na ploche, ktorú nemal prenajatú mal umiestnené zariadenie predajne a tovar. Táto fotodokumentácia tvorí prílohu č. 2 tohto vyjadrenia. Podľa žalobcu túto skutočnosť vedia preukázať svedkovia, a to Ing. N. X., Ing. J. Y., X. U., ako aj nájomcovia v danej nehnuteľnosti a aj ich zamestnanci, a tiež aj zákazníci a návštevníci OC ADRIA. K tvrdeniam žalovaných, že právny predchodca žalobcu mal vystaviť faktúru a pokiaľ nedisponuje faktúrou tak tento nárok neexistuje žalobca uviedol, že bezdôvodné obohatenie vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie. V danom prípade neexistuje žiadna zmluva, dohoda a ani zákonné ustanovenie. Z uvedeného dôvodu teda nemôže byť bezdôvodné obohatenie ani predmetom fakturácie, nakoľko zákon č. 431/2001 Z. o účtovníctve hovorí o tom, že poskytovateľ vystavuje faktúru za dohodnuté poskytnutie služieb alebo plnenia. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný podal jeho právneho predchodcu podnet na príslušný daňový úrad, ktorý preveroval správnosť vedenia účtovníctva v tomto smere a nezistil žiadne pochybenia. K tejto otázke žalobca žiada vypočuť právneho predchodcu Ing. Adriánu Trangošovú - ADRIA. K tvrdeniu žalovaných, že neexistuje právny dôvod na vymáhanie nároku, žalobca uviedol, že v danom prípade ide jednoznačne zo strany žalovaného 1/ o plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). V tomto smere žalobca
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005. K tvrdeniam žalovaných ohľadom toho, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmý spôsob výpočtu uplatneného nároku žalobca uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval spôsob výpočtu uplatneného nároku, pričom tento spôsob je určitý. Pokiaľ žalovaní namietajú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ v tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. X. ods. 10.5 nájomnej zmluvy v zmysle ktorého žalovaný 2/ ako účastník č. 1 týmto vyhlasuje, že zároveň preberá ručenie za záväzky a 1Cb/16/2020 -7-
aj za budúce záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy a to podľa ust. § 303 a § 304 Obchodného zákonníka v platnom znení a žalovaný 2/ a prenajímateľ sa zároveň dohodli, že ručenie sa v zmysle tohto odseku spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. S ohľadom na tvrdenia žalovaných žalobca navrhol v konaní vykonať nasledovné dôkazy, a to ohliadku na mieste samom, výsluch vyššie uvedených svedkov.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca sa pridržiava žalobného návrhu, ako aj písomných vyjadrení. V priebehu konania došlo k zmene žalobcu, ktorý má záujem na mimosúdnej dohode, ale k tomu je potrebné, aby sa vyjadrila protistrana. Žalobca oprel svoj návrh na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to z titulu užívania priestorov, ktorých užívanie nebolo dohodnuté v zmluve o užívaní nebytových priestorov podľa zmluvy z roku 2015, avšak je preukázateľné, že žalovaný tieto priestory užíval. Neoddeliteľnou prílohou zmluvy bol aj pôdorys, v ktorom sa malo uvádzať, že žalovaný v skutočnosti užíval prenajatú plochu o výmere 241 m2, avšak on priestory užíval aj nad rámec tejto zmluvy, a to v rozsahu 55 m2. Išlo o priestory priamo pri schodišti na prvom poschodí pred prenajatými priestormi, ktoré užíval žalovaný. Skutočnosť, že počas celej doby trvania nájomného vzťahu žalovaní užívali aj tieto priestory, vie žalobcca preukázať svedeckými výpoveďami osôb, ktoré navrhol vypočuť návrhom zo dňa 14.09.2021 (pozn. súdu toto podanie bolo súdu doručené v elektronickom podaní dňa 17.09.2021). Za týmto účelom žalobca navrhol vypočuť svedka p. X., svedkov Y. a U., ktorých prítomnosť však neboli schopní zabezpečiť, nakoľko p. U. čerpá dovolenku a p. Y. má choré dieťa. Takisto navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov uvedených v bode 4, článok I jeho vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu, pričom ide o osoby, ktoré majú prenajaté priestory v blízkosti priestoru, ktorí užívali žalovaní. K námietkam žalovaných k platobnému rozkazu uvedených v odpore právny zástupca žalobcu uviedol, že nejde o totožný priestor, nakoľko tento priestor užívali žalovaní na základe dodatku k zmluve, ale o priestory, ktoré sa nachádzajú pred touto prevádzkou. V žalobe bolo rozpísané, akým spôsobom sa dospelo k výpočtu žalovanej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a to v súvislosti s dohodnutým nájmom za nebytové priestory. Vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca obmedzil dátumom od 01.01.2016 do roku 2019, t.j. predmetom tohto konania. K argumentácii žalovaných, že predmetná suma nebola fakturovaná, žalobca odkázal na jeho vyjadrenie k odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní, ako aj na vyjadrenie zo dňa 14.09.2021.
11. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že zotrváva na odpore, ako aj na vyjadreniach, pričom konštatuje, že doposiaľ nebolo preukázané, že žalovaní užívali akékoľvek priestory, žalobca vychádzal len z nejakej fikcie, neuvádza žiadny skutkový, ani právny základ nároku. Žalovaným nie je známe, prečo protistrana upriamuje pozornosť na zmluvu tým skôr, že tak v prípade vydania bezdôvodného obohatenia neexistuje žiadna solidárna zodpovednosť len žalovaného 2/, keď žalovaní konštatujú, že žalovaný I/ neužíval žiaden nebytový priestor a skutočne ide len o fikciu zo strany žalobcu. Predmetné priestory predstavujú priechodnú časť podlažia v bývalom obchodnom dome na ul. Podhora, cez ktorý prechádzali zákazníci tohto obchodného centra a objektívne tieto priestory žalovaný nemohol užívať. Doposiaľ však nebol predložený žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohlo byť vyvodzovaný záver o akomkoľvek užívaní. Pokiaľ sa týka vyjadrenia protistrany zo dňa 14.09.2021, z podania zástupcu žalobcu je zrejmé, že toto vyjadrenie bolo zaslané na emailovú adresu stonline, ktorá doména je s účinnosťou 30.11.2020 zrušená. Takže nie na túto adresu mu mohlo byť doručené. Takisto mu neboli doručené žiadne prílohy, ale aj v súvislosti s týmto považujú to za irelevantné s poukazom na sudcovskú koncentráciu, ako aj ustanovenia CSP o procesnom útoku, o procesnej obrane, ktoré skutočnosti musia byť navrhnuté včas, inak sa na ne neprihliada. Ani k 14.09.2021, ani k 17.09.2021 žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení. Ak dnes navrhuje na vypočutie p. X., p. Y. a p. U., tento návrh návrh žalobca navrhuje odmietnuť a nevykonať, nakoľko žaloba bola podaná koncom roka 2019, teraz je september 2021 a doposiaľ žalobca nedokázal označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Navyše p. Y. je univerzálny svedok vo všetkých konaniach, v ktorých vystupuje p. X., jej výpoveď je v tomto smere nevierohodná. Naopak žalobca označil svedkov, či už je to žalovaný 2/, alebo jeho manželka, ktorých prítomnosť zabezpečil s cieľom uniesť dôkazné bremeno a takýto návrh už žalovaní uviedli vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaní považujú konanie žalobcu za obyčajné obštrukcie a tým skôr, že ním navrhnutí svedkovia majú buď dovolenku, alebo sa starajú o dieťa. Pokiaľ bol vznesený návrh na mimosúdnu dohodu, právny zástupca žalovaných uviedol, že ešte dňa 25.02.2020 sa na pôde jeho kancelárie zúčastnila rokovania právna zástupkyňa, ako aj p. X., ktoré však neboli ochotné ani podpísať vôbec záznam z rokovania, teda že sa vôbec stretli, pričom na tomto rokovaní nedošlo k nejakému výstupu. Na margo konania protistrany žalovaní poukázali, že k uplatnenému nároku na bezdôvodné obohatenie a teda k fakturácii si uplatňujú aj DPH, čo už skutočne považujú za protiprávne konanie. Účtujú sa tu náhrady ďalších nákladov, ale k týmto sa nikto nevyjadril. Doposiaľ tieto náklady neboli vyčíslené, pričom v takomto prípade by mohlo ísť za platby za plyn, elektriku, upratovaciu službu, údržbu a podobne, ale vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k vyčísleniu týchto ďalších nárokov a nemožno tu vychádzať analogicky z nejakej nájomnej zmluvy, ktorá sa ale vzťahuje na úplne iné priestory. Doposiaľ zo strany žalobcu nebolo uvedené žiadne právne ustanovenie, o ktoré menovaný opiera svoj žalobný návrh, tento žalovaní popreli,
-8-
ale doposiaľ zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy v tomto smere. Doposiaľ bolo nariadených 6 pojednávaní, ale všetky boli odsabotované zo strany žalobcu, ale ani napriek tomu a uplynutie tejto doby, doposiaľ vôbec túto dobu nevyužili na to, aby mohli predložiť dôkazy. Na základe uvedeného žalovaní vykonanie týchto dôkazov navrhli odmietnuť.
12. Zástupkyňa žalobcu ďalej na pojednávaní uviedla, že jej nie je známa skutočnosť, že došlo k zrušeniu domény stonline (pozn. uvedená skutočnosť bola verifikovateľná a overená verejne prístupnými údajmi tak v elektronických, ako aj printových médiách, ako aj na internete a takisto sa týkala aj každého klienta, ktorý v tejto doméne mal vedenú emailovú schránku a ukončeniu došlo ešte v roku 2019). Nepopiera, že sa zúčastnili rokovania, avšak jeho výsledkom bola výzva právneho zástupcu žalovaných zobrať žalobu späť a zaplatiť trovy konania. To, že skutočne žalovaní užívali nebytové priestory, svedčí dokumentácia, ide o priestory vo výmere 55 m2. Fotografie, ktoré predložili súdu pred pojednávaním, boli vyhotovené 16.02.2018 a 08.02.2019. Navyše aj zástupcovi žalovaného je zrejmé, že žalovaní užívali aj kanceláriu, na ktorú nemali zmluvu, aj z tohto dôvodu tam bola privolaná polícia. Na pripomienku súdu, že predmetné užívanie kancelárie nie je predmetom konania, zástupca žalobcu uviedol, že trvá na zaprotokolovaní svojho vyjadrenia. Je pravdou, že zástupca žalovaných sa obrátil so sťažnosťou na finančné riaditeľstvo, ktoré však nenašlo pochybenie v činnosti, v konaní p. X. a vyslovene bolo uvedené, že povinnosť účtovať DPH vznikne až po priznaní návrhu. K otázke, prečo sa žalobca domáha už v tomto konaní zaplatenia DPH, keď na druhej strane tvrdí, že podľa vyjadrenia finančného riaditeľstva k takejto možnosti účtovania DPH môže prísť až po tom, ako bude tento nárok priznaný súdom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v prípade, že by mal súd pochybnosti o správnosti jej záverov, nech sa obráti na finančné riaditeľstvo. A pokiaľ sa týka argumentov protistrany došlo tu je pravdou k viacerým odročeniam pojednávaní, ale tieto sa týkali, či už prerušenia dodávky elektrickej energie, resp. prijatia hygienicko- epidemiologických opatrení, v dvoch prípadoch žalobca žiadal odročiť pojednávanie zo subjektívnych dôvodov. Na otázku súdu, čo bránilo žalobcovi vyjadriť sa za celú túto dobu na základe výzvy, ktorá im bola doručená, zástupca uviedol, že niekedy sa vyjadrenie od klienta dostane k advokátovi (podklady) inak a advokát môže reagovať len na základe doručenia týchto podkladov. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že predložili fotodokumentáciu o užívaní týchto priestorov, na druhej strane akceptuje vyjadrenie súdu, že nebola predložená včas. Nemožno teda hovoriť, že by išlo zo strany Ing. X. o zjavne zneužívanie práva. Jej klientom je spoločnosť C&C Business, ale predchádzajúcim klientom je p. X. a preto si právna zástupkyňa vyprosuje, aby aj vo vzťahu k nej bolo spomínané, že by sa dopustila nejakého konania, ktoré by nebolo v súlade s poctivým obchodným stykom. Neunesenie dôkazného bremena je jedna skutočnosť, ale opätovne vyjadrenia podobného tipu sú nad rámec. Zástupkyni to nie je presne známe, nakoľko tam došlo aj k užívaniu predných priestorov, ktorých vlastne sa týka aj predmetná žaloba, ale nad rámec zmluvy užíval aj zadnú časť a potom tam došlo k dodatku, ale túto zložku nemá. Priestory, ktoré boli zmluvne podchytené, opustil žalovaný vo februári 2020. Potom sa premiestnil do iných priestorov, ktoré sa netýkajú predmetnej veci. Konkrétne však ku skončeniu nájomného vzťahu týchto priestorov došlo k 30.11.2019. V zásade ide o to, že prvá časť od schodišťa,
túto užíval žalovaný spoločnosť VALEX, predtým je výklenok, kde podľa fotodokumentácie, ktorú súdu predložili, mal uložené spotrebiče. Najskôr sa strany dohodli na zmene a spol. VALEX sa premiestnila do zadných priestorov, v podstate na tom istom poschodí a odtiaľto potom úplne odišiel a to mohlo byť niekedy vo februári 2020. Na otázku súdu, aby žalobca vysvetlil, prečo v čase uzatvárania dodatku k zmluve a k presťahovaniu žalovaného do iných priestorov, nedošlo k uplatneniu nájomného už z akéhokoľvek dôvodu, zástupca žalobcu uviedol, že v prvej časti od schodišťa predtým je výklenok, pričom podľa predloženej dokumentácie aj túto časť žalovaný užíval, ale neskôr sa dohodli na zmene a premiestnil sa do iných priestorov na tom istom poschodí, nakoľko časť týchto priestorov sa mala prenajať alebo chceli ju prenajať inej spoločnosti S5 Company. P.U., ktorého výpoveď bola zamietnutá, to premeriaval, pričom zistil, že oproti pôvodnej zmluve, v ktorej bola vyčíslená výška podlahovej výmery, došlo k pochybeniu a do toho nebola zahrnutá táto časť schodišťa. V zásade zistil, že ide o vyššiu výmeru, ako bolo pôvodne uvedené v zmluve o prenájme nebytových priestorov, ale nakoľko už dodatok k zmluve bol uzavretý, došlo k opätovnému premeraniu týchto priestorov. Nedošlo tam k zničenej dlažbe, s ktorou sa už nedalo nič robiť a keď táto skutočnosť o tejto väčšej výmere podlahy vyšla najavo a vlastne išlo o užívanie nad rámec pôvodne dohodnutej zmluvy, tak došlo k podaniu žaloby.
13. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že v živote tieto priestory neužíval, mal nárok na užívanie priestorov v obmedzenom rozsahu, navyše je tam 7 stĺpov, z ktorých každý jeden má 7,5 m2. To, čo podľa žalobcu mal užívať, tvorí vlastne prístup pre zákazníkov do tých priestorov, ktoré užíval. V živote tam, a to bol každý deň v práci, to nebol nikto zameriavať.
14. Zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava návrhu, ako aj vyjadrenia. A k vyjadreniu žalovaných podotkla, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil, ale na ktoré podľa všetkého súd nebude prihliadať, žalovaný mal tam veci uskladnené aj v roku 2018, aj v roku 2019 a je teda zrejmé, že tento priestor žalovaný aj užíval. Tento priestor zazmluvnený nebol a vzhľadom na judikát, ktorý predložili aj súdu,
-9-
už samotné uskladnenie, resp. uloženie nábytku na takýchto priestorov má za následok, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
15. Zástupca žalovaných na pojednávaní ďalej uviedol, že pôvodná zmluva o prenájme nebytových priestorov bola na výmeru 241 m2. Táto zmluva bola skončená 22.07.2019, kedy p. X. presunula VALEX do zadných priestorov, ale bezdôvodné obohatenie si uplatňuje do konca roka 2019. Navyše doposiaľ nikto žalovaným nepredložil a neposkytol dodatok k tejto zmluve, hoci tento dodatok bol uzavretý, pričom žalovaný zistil, keď si premeral nový priestor, že v skutočnosti užíva len plochu o výmere 217 m2, ale nájom a všetky platby spojené s prenájmom platil ako pri pôvodnej výmere, teda 241 m2. Celá žaloba je postavená len na fikcii, že sa užíval priestor navyše, keď podľa zmluvy sa mal užívať plocha 241 m2, ale ak by chcela mať protistrana úspech, musela by vyčleniť a vymedziť hranice, ktoré sa ani určiť nedajú, tieto nikto neurčil, výmera je len vymyslená a samotné fotografie, ktoré predložila protistrana nepreukazujú absolútne nič, nakoľko žalovaný I/ bol oprávnený užívať nebytové priestory v rozsahu 241 m2, ale vzhľadom na dispozičné riešenie týchto priestorov (stĺpy) takúto plochu ani nikdy neužíval. V podstate je tu odfotená chodbička, cez ktorú do predajne žalovaného prechádzali klienti a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, pričom až s odstupom 4-5 rokov sa uplatňujú nároky, avšak aj to podľa názoru žalovaných len s cieľom, aby žalobca - žalobkyňa, ktorá sa dostala do sporov s inými stranami, mala možnosť takýmto spôsobom brániť sa a zmariť inak oprávnené nároky tretích osôb. Podľa názoru žalovaných aj samotné postúpenie pohľadávky je v rozpore aj so zákonom tým skôr, že majú vedomosť, že spoločnosť C&C dlhuje tretej osobe vyše 200 000,- eur, konateľ tejto spoločnosti je druhom p. X. a v podstate ide o bieleho koňa, ktorý len podpisuje všetky zmluvy, faktúry a iné listiny, ktoré mu p. X. predkladá. Teda tu nemožno vôbec hovoriť o konaní, ktoré by bolo v súlade s dobrými mravmi, keď za 2 roky od podania žaloby nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opodstatnenosť žalobného nároku. Žalovaný 2/ p. J. absolútne nie je osobou, ktorá by bola pasívne legitimovaná, nakoľko pokiaľ sa tu odvíjajú nároky z titulu uzavretej zmluvy o nájme, na nezmluvné nároky a k nezmluvným nárokom žalovaný 2/ nikdy nepristúpil a teda ani nemôže byť pasívne vecne legitimovaný a aj v tomto smere navrhujú žalobu zamietnuť. Zástupca žalovaných ešte navrhol vypočuť p. J., ktorý sa môže bližšie vyjadriť k okolnostiam a o. i. aj k tvrdeniu p. U..
16. Žalovaný 2/ na pojednávaní ďalej uviedol, že keby ten priestor bol zahradený, alebo bol obsadený nejakým tovarom, tak by zákazníci nemali prístup do ich predajne. Navyše nejde o priestor vpredu, ale fotografie sú z priestorov, ktoré sú umiestnené vzadu, kde majú aj pokladňu. Z týchto priestorov odišli pod nátlakom, nakoľko do týchto priestorov p. X. umiestnila svoju dcéru a navyše on si potom tieto zadné priestory dal zmerať a zistil, že sú výrazne v menšej podlahovej výmere, než mali predtým. Čiže nie on sa bezdôvodne obohatil, ale naopak X.. Po tom, ako boli presťahovaní do tých zadných priestorov, on dal hneď výpoveď a z týchto priestorov odišli. Pokiaľ sa týka merania priestorov p. U., žalovaný 2/ bol v práci od 08.00 hod. do 18.00 hod., každý deň, resp. v sobotu od 08,00 hod. do 12,00 hod. a nikdy tam nikoho nevidel merať tieto priestory. Na otázku či pri odchode z priestorov mal vysporiadené záväzky s prenajímateľom, žalovaný 2/ uviedol, že určite, kebyže nie, tak ich odtiaľ nepustí. Dodal, že prišla pani aj s p. Y., ukazovali mu tam faktúry, ktoré nemá zaplatené, behom polhodiny to uhradil. Ale to už bolo po tom, ako boli presťahovaní do tých zadných priestorov a ako odtiaľ odchádzal. Robila všetky problémy, aby odtiaľ neodišli. On poslal písomnú výpoveď, zo strany prenajímateľa nebola žiadna reakcia. Nikto mu nevytkol, že by niečo užíval neoprávnene. Na otázku zástupkyne žalobcu, či volali políciu, aby ich pustila do kancelárie, žalovaný II/ uviedol, že na to neodpovie, nemá to nič spoločné s týmto sporom. Na druhom poschodí on neužíval priestory, ale tento spor nemá nič so spoločnými priestormi, ktoré sa týkajú tejto veci.
17. Na otázku zástupkyne žalobcu, prečo predložili súdu iný pôdorys, než ten, ktorý bol prílohou dodatku k zmluve, žalovaný 2/ a následne aj zástupca žalovaných uviedol, že tento dôkaz im nebol predložený, ani nebol doručený. Oni súdu predložili dôkaz, žalobca ho ako dôkaz nepredložil. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že nemá k dispozícii dodatok k zmluve. Následne predložila súdu dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.09.2019, ktorý žiada, aby bol založený do spisu. Zástupkyňa žalobcu dodala, že tento dôkaz nesúvisel s predmetom konania, ale reaguje na vyjadrenie protistrany o tom, že mu bola poskytnutá menšia výmera. Žalovaný úmyselne uviedol nepravdivé údaje, nakoľko o tomto svedčí a potvrdzuje to aj záznam z polície. Na otázku súdu, aké skutočnosti viedli žalovaného II/, aby privolal políciu, aby mu X. otvorila kanceláriu, v ktorej mal osobné veci a účtovné doklady, zástupkyňa žalobcu uviedla, že v tom čase už žalovaný tam nebol, budova sa zamkýna, ale oni nevedeli, že tam žalovaný II/ užíva aj tieto priestory. P. J. po príchode polície, keď mu bol umožnený vstup, išiel na druhé poschodie do kancelárie, kde si zobral osobné veci a účtovnú dokumentáciu, ale p. X. vôbec nemala vedomosť, že by užíval aj tieto priestory. Žalovaný 2/ na uvedené reagoval s tým, že je to absurdné tvrdenie, podľa neho X. o všetkom vedela a musela vedieť. On predložil dôkaz, že reálna výmera tých ďalších priestorov, do ktorých bol umiestnený, predstavovala 217 m2.
-10-
18. Súd návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania doručeného súdu dňa 17.09.2021 zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.
19. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v elektronickom spise, a to najmä žalobou, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015, plánom nebytových priestorov, výpisom z obchodného registra žalovaného 1/, splátkovými kalendármi (nájomné, zálohové platby) za roky 2016, 2017, 2018, 2019, platobným rozkazom upomínacieho súdu - Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Up/1678/2019-28 zo dňa 13.01.2020, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaných a návrhom na pokračovanie v konaní pred miestne príslušným súdom, vyjadrením žalovaných z 20.08.2020, zameraním predajnej plochy, návrhom na pripustenie zmeny na strane žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávky, súhlasom na zmenu, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z obchodného registra na spoločnosť C & C business, spol. s r.o., vyjadrením žalovaných zo dňa 16.11.2020, účtovnou uzávierkou Adria Business k 31.12.2019, uznesením tunajšieho súdu š.k. 1Cb/16/2020 zo dňa 19.11.2020 a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav:
20. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 185 ods. 1,2 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
26. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva").
28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
29. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
30. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
-11-
31. Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
32. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného. Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom obohateného a majetkovou ujmou poškodeného /príčinná súvislosť je teda nevyhnutnou podmienkou jeho vzniku/.
33. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Obchodný zákonník nemá vlastnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, a preto sa aplikujú aj na bezdôvodné obohatenia vzniknuté podľa Obchodného zákonníka príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané vo väzbe na existenciu právneho úkonu, tým je potrebné sa zaoberať ako predbežnou otázkou najmä v súvislosti na právne dôsledky daného vzťahu, čo má potom význam aj pre posúdenie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, ale aj toho, či v danej veci pôjde o vzájomné plnenie, ktoré je podmienené plnením druhej strany. Je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu. Z neplatnej zmluvy sú zmluvné strany si povinné vrátiť vzájomne všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, keď túto povinnosť majú len účastníci daného zmluvného vzťahu. Pri neplatnej zmluve sa rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou. Podstatným znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo mu bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, napr. plnenie v omyle alebo šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. O plnenie bez právneho dôvodu nepôjde vtedy, ak pre plnenie existoval právny dôvod. Za bezdôvodne obohatenie sa považuje aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, v prípade bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu ide o stav, že došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa neskôr ukázala ako neplatná. Dôsledkom neplatnej zmluvy je povinnosť zmluvných strán navzájom si vrátiť všetko čo plnením zo zmluvy nadobudli. Zo zákona teda vyplýva, že ak ide o plnenie z neplatnej zmluvy, vzájomnú povinnosť vrátiť plnenie majú iba zmluvné strany. Nie je významné, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj na úkor niekoho iného tretieho. Teda vecná hmotnoprávna legitimácia je daná len zmluvným stranám (rozhodnutie ÚS ČR vo veci spisová značka I.ÚS 383/05, sp. zn. III.ÚS 366/05, 23Cdo/2021/2012 NSČR).
34. Na základe vykonaného dokazovania bolo súdom zistené, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ (vlastník nehnuteľnosti) a žalovaný 1/ ako nájomca uzavreli dňa 01.12.2015 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti - Obchodný dom, v Ružomberku, na ul. Podhora č. 51, č. s. XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KNC XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Ružomberok. Predmetom nájmu boli nebytové priestory o celkovej výmere 241 m2 podlahovej plochy prevádzkového charakteru s príslušenstvom nachádzajúce sa na 1. poschodí uvedenej nehnuteľnosti. Bližšia špecifikácia nebytových priestorov je uvedená v pôdoryse predmetu nájmu, ktorý je prílohou č. 1 tejto zmluvy. V zmysle čl. V. ods. 5.1. predmetnej zmluvy bolo stanovené dohodou nájomné za prenajaté priestory vo výške za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 50,- eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 634,- eur + príslušná sadzba 1Cb/16/2020 -12-
DPH. V čl. VI. ods. 6.3. sa zmluvné strany dohodli na výške paušálnych platieb za prevádzkové náklady, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nebytových priestorov a to za obdobie od 01.12.2015
do 31.01.2016 vo výške 50,- eur mesačne + príslušná sadzba DPH a za obdobie od 01.02.2016 do skončenia platnosti zmluvy vo výške 466,- eur + príslušná sadzba DPH, pričom tieto platby je žalovaný 1/ ako nájomca povinný uhrádzať najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, a to na základe elektronického splátkového kalendára vyhotoveného prenajímateľom. Žalovaný 2/ označený ako účastník č. 1 pristúpil písomne k zmluve a záväzkom žalovaného 1/ (nájomcu) v zmysle čl. X. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 voči žalobcovi. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
35. Spornou otázkou medzi stranami je však žalobcom uplatnený nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 312,28 eur s prísl., odvíjajúci sa od toho, že žalovaný 1/ okrem predmetu nájmu o výmere 241 m2 užíval od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 aj priestor o výmere 55,5 m 2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy, a teda žalovaný 1/ užíval tento priestor bez právneho dôvodu.
36. Žalovaní v priebehu konania v rámci svojej procesnej obrany, či už v odpore proti platobnému rozkazu, vo vyjadrení zo dňa 20.08.2020, ako aj na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu (žalovaný 2/, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti VALEX SK, s.r.o., t.j. žalovaného 1/ bol osobne prítomný na pojednávaní) popierali skutkovú relevanciu tvrdenia žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) o tom, že by okrem predmetu nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov z 01.12.2015 užívali akékoľvek iné nebytové priestory žalobcu o údajnej výmere 55,5 m2. Žalovaný 2/ zároveň namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie v danej veci a zároveň dodal, že on ako fyzická osoba v priestoroch žalobcu nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba, a ani ako fyzická osoba nikdy nevyúžíval žiadne nebytové priestory žalobcu.
37. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd poznamenáva, že žalovaný 2/ nemá vecnú pasívnu legitimáciu v predmetnej veci. V zmysle čl. X. ods. 10.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2015 žalovaný 2/ pristúpil k záväzkom žalovaného 1/ voči žalobcovi, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy t.j. najmä platenie nájomného, úhrady paušálnej platby za prevádzkové náklady. To znamená, že bol spoludlžníkom len pokiaľ sa jedná o záväzky vyplývajúce z danej zmluvy. Žalovaný 2/ teda nepristúpil k iným záväzkom majúcim základ mimozmluvného vzťahu, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok, ktorý je mimozmluvnej povahy. S ohľadom na uvedené súd tvrdenie žalobcu ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ s poukazom na to, že v zmysle čl. X ods. 10.5 nájomnej zmluvy je žalovaný 2/ zároveň ručiteľom, považuje vzhľadom k povahe uplatňovaného nároku za bezpredmetné. Súd vzhľadom na uvedené žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/.
38. Čo sa týka uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/ súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca, resp. jeho právny predchodca sa žalobou domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia vyčísleného na sumu 14 312,28 eur za obdobie od 01.12.2016 do 30.11.2019 za užívanie priestoru o výmere 55,5 m2, ktorý mal žalovaný 1/ užívať od začiatku nájmu, okrem priestoru o výmere 241,- m2, pričom tento priestor, t.j. o výmere 55,5 m2, nebol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2015. Žalobca teda tvrdil, že žalovaný 1/ užíval tento priestor bez právneho dôvodu. Súd má za to, že žalobca (ani pred tým jeho právny predchodca) počas konania neprodukoval žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by relevantne preukazovali jeho nárok uplatnený žalobou. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011, z ktorého vyplýva: „Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške)
bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.“
39. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia, teda nepreukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych 1Cb/16/2020 -13-
predpokladov, tak ako to vyžaduje zákon, v tomto prípade Občiansky zákonník. To znamená, že ničím nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/, ani jeho výšku a ani ostatné podmienky uplatnenia takého druhu nároku. Rovnako tak nepreukázal ani procesné predpoklady opodstatnenosti svojho nároku.
40. Pokiaľ žalobca a pred tým jeho právny predchodca odvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 14 312,28 eur s prísl. dôvodiac, že žalovaný 1/ užíval okrem predmetu nájmu o výmere 241,- m2 na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2005 aj priestor o výmere 55,5 m2, ktorý nebol predmetom nájmu v zmysle danej zmluvy je potrebné konštatovať, že súd považuje tieto skutkové tvrdenia žalobcu za neopodstatnené, nedostatočne špecifikované, len vo všeobecnej rovine. Samotnú skutkovú relevanciu týchto tvrdení poprel žalovaný 1/ v rámci procesnej obrany už v odpore proti platobnému rozkazu, keď uviedol, že predovšetkým nájomcom nebytových priestorov v zmysle danej nájomnej zmluvy bol len on, teda žalovaný 1/, ktorý si ich prenajal za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a okrem prenajatých priestorov a jeho príslušenstva nevyužíval žiadne iné nebytové priestory. Zdôraznil, že si všetky svoje povinnosti zo zmluvy o nájme nebytových priestorov voči žalobcovi splnil a uhradil všetky platby nájmu a dohodnutých platieb. Uvedená skutočnosť, že žalovaný 1/ si plnil povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej nájomnej zmluvy, nebola spochybnená ani zo strany žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 312,28 eur, za úžívanie priestoru o výmere 55,5 m2 za roky 2016 až 2019, ktorý priestor mal žalovaný 1/ užívať nad rámec dohodnutý v zmluve, t.j. okrem priestoru o výmere 241,- m2, mal podľa tvrdenia žalobcu od začiatku nájmu užívať aj priestor o výmere 55,5 m2. Ak teda žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že od začiatku nájmu, t.j. od 01.12.2015 mal žalovaný 1/ užívať žalobcom označený priestor o výmere 55,5 m2 vyvstáva potom otázka, prečo nebol žalovaný 1/ zo strany žalobcu za celé obdobie upozornený na to, že údajne užíva iný než prenajatý priestor. V tomto smere sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného 1/ a mal za to, že zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu nebola vyvíjaná žiadna aktivita smerom k žalovanému 1/ s tým, aby priestor o výmere 55,5 m2 nevyúžival, resp. ho neupozornil, že by užíval priestor nad rámec nájomnej zmluvy, ani ho nevyzval na odstránenie naskladneného nábytku či tovaru z tohto priestoru, ktorý tam mal mať podľa tvrdenia žalobcu žalovaný 1/ umiestnený, a to dokonca ani pri zmene nájmu (ku ktorému malo dôjsť ako tvrdil žalobca na základe dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.07.2019). Ako totiž vyplynulo z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, k ukončeniu nájomného vzťahu dojednaného na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy došlo k 30.11.2019 s tým, že na základe dodatku k zmluve bol žalovaný 1/ presťahovaný do iných priestorov. Ohľadne ukončenia nájomného vzťahu sa tvrdenia strán rozchádzajú, keď právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že predmetná nájomná zmluva bola ukončená 22.07.2019, kedy p. X. presunula VALEX SK, s.r.o. do zadných priestorov, podotkol tiež, že ale bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatňuje do konca roka 2019. Odhliadnuc od uvedeného z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní na otázku súdu, aby vysvetlila prečo v čase uzatvárania dodatku k zmluve a k presťahovaniu žalovaného 1/ do iných priestorov nedošlo k uplatneniu nájomného už z akéhokoľvek dôvodu vyplynulo, že časť priestorov na tom istom poschodí sa malo prenajať inej spoločnosti a oproti pôvodnej zmluve, v ktorej bola vyčíslená výška podlahovej výmery, došlo k pochybeniu, bolo zistené, že ide o vyššiu výmeru, ako bolo pôvodne uvedené v zmluve o prenájme nebytových priestorov, ale nakoľko už dodatok k zmluve bol uzavretý, došlo k opätovnému premeraniu týchto priestorov, a keď táto skutočnosť o tejto väčšej výmere podlahy vyšla najavo a vlastne išlo o užívanie nad rámec pôvodne dohodnutej zmluvy, tak došlo k podaniu žaloby. Takúto argumentáciu súd nepovažoval za dostatočnú a hodnovernú. Súd zároveň poukazuje aj na nejasný, nezrozumiteľný spôsob výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa žalobcu vzniknúť za údajné užívanie priestoru o výmere 55,5 m2 žalovaným 1/ za obdobie od 01.12.2016 do 30.11.2019, ktorú skutočnosť poprel a neuznal aj žalovaný 1/ v rámci svojej procesnej obrany.
41. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania doručeného súdu dňa 17.09.2021, súd ich zamietol. V tejto súvislosti súd uvádza, že konanie na upomínacom súde sa začalo dňa 11.12.2019 podaním žaloby právnym predchodcom žalobcu. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Up/1678/2019-28 zo dňa 13.01.2020. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v rámci svojej procesnej obrany odpor, v ktorom popreli skutkové tvrdenia žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ohľadne uplatneného nároku. Na odpor žalovaných reagoval právny predchodca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 14.06.2020, kde uviedol, že skutočnosť, že žalovaný užíval priestor o výmere 55,5 m2 má zdokumentovanú a túto skutočnosť môžu potvrdiť aj svedkovia, pričom žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil, resp. ani riadne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu zaslané vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.08.2020, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi. Vyjadrenie žalovaných bolo súčasne s predvolaním na pojednávanie vytýčené na dňa 30.09.2020 doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) dňa 24.08.2020. Súd následne viackrát odročil pojednávanie, a to jednak z dôvodu prerušenia dodávky elektrickej energie, či prijatia hygienicko-epidemiologických opatrení, a v dvoch prípadoch zo subjektívnych dôvodov na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu. Bez ohľadu na uvedené je potrebné 1Cb/16/2020 -14-
poukázať na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.09.2021 k vyjadreniu žalovaných, v ktorom súčasne navrhol vykonať dôkazy, jednak výsluchom ním navrhnutých svedkov ako aj ďalších osôb, ohliadkou na mieste samom, bolo súdu doručené dňa 17.09.2021, t.j. len 4 dni pred pojednávaním konanom dňa 22.09.2021, teda na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobca bol upozornený na to, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
42. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ust. § 153 CSP. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak teda strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
43. V danom prípade návrhy na vykonanie dôkazov výsluchmi svedkov, ďalších osôb, ohliadkou na mieste samom, ako aj predložená fotodokumentácia zo dňa 16.02.2018 a zo dňa 08.02.2019 (predložené súčasne s vyjadrením doručeným súdu dňa 17.09.2021), dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.09.2019 (predložené súdu na pojednávaní dňa 22.09.2021), neboli zo strany žalobcu predložené včas, napriek poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalobcovi resp. právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby takéto návrhy nemohol predložiť už skôr a nie až tesne pred pojednávaním, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia. Pripustenie navrhnutých dôkazov, by odporovalo jednému zo základných princípov CSP upraveným v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd podotýka, že predmetné konanie sa začalo podaním žaloby na upomínacom súde dňa 11.12.2019, no žalobca (ani predtým jeho právny predchodca) do 17.09.2021 nenavrhol vypočuť ani jedného svedka, nepredložil žiadny technický dôkaz (napr.video), t.j. za celé to obdobie žalobca ani len nedokázal riadne označiť dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na dôkazy, ktoré žalobca nepredložil včas (fotodokumentácia zo dňa 16.02.2018 a zo dňa 08.02.2019, dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.09.2019 predložený na pojednávaní) ako aj návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v rozsahu podania doručeného súdu dňa 17.09.20201 s poukazom na ust. § 153 CSP neprihliadol a zamietol ich.
44. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo však neučinil. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť strana sporu (žalobca) splní, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z § 131 až § 135 CSP. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/253/2016 z 12.09.2017). Uvedené je zhmotnené aj v právnej zásade, ktorá platila už v rímskom práve - „Vigilantibus iura scripta sunt“, čo znamená, že bdelým, nie spiacim, patrí právo. Nositeľ práva by sa mal oň zaujímať, pretože jeho podcenením, zanedbaním, či neostražitosťou ho môže stratiť.
45. Záverom súd poznamenáva, že nárok uplatnený touto žalobou považuje za špekulatívny a takéto konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, za konanie, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.
46. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, a odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. 1Cb/16/2020 -15-
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
47. Na základe uvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti nároku voči žalovanému 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.