Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-201-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/201/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - B. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XX, S. a otec - Z. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. M. XXX, XXX XX, S., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 5P/25/2020-92, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 5P/25/2020-92, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 30.09.2020, č. k. 5P/25/2020-92, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. z doterajšej sumy 200,- eur mesačne na sumu 320,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, zároveň zaviazal otca maloletého na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 18.02.2020 do 30.09.2020 v sume 889,65,- eur jednorázovo do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 12P/105/2013-74 zo dňa 03.10.2013 v časti výšky výživného na maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 17.02.2020 žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletého zo sumy 200,- eur na 320,- eur s odôvodnením, že od posledného určenia výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/105/2013 právoplatného 4.11.2013, ktorým bol okrem iného maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 200,- eur mesačne, nastala zmena pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil na strednú školu, je študentom Hotelovej akadémie, odbor kuchár, je športovo založený, má koníčky (turistika, cykloturistika, lyžovanie a korčuľovanie) a náklady na výživné sa zvýšili, pričom výživné upravené nebolo a otec vyššie výživné platiť odmieta. Okrem výživného otec nijako na syna neprispieva, nekupuje mu žiadne darčeky na sviatky, ani sa s ním už niekoľko rokov vôbec nestýka a neprejavuje o neho žiadny záujem. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila matka na celkovú sumu 641,- eur. Matka je zamestnaná na Mestskom úrade v Pezinku, kde pracuje ako referentka ekonomického úseku s priemerným mesačným príjmom cca 860,- eur netto. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve spolu s maloletým B. a plnoletou dcérou. Mesačné náklady na bývanie v dome sú 286,64,- eur. Dcéra prispieva na domácnosť sumou 400,- eur, je už zamestnaná. Kolízna
opatrovníčka odporúčala návrhu matky vyhovieť, nakoľko výživné bolo naposledy určované rozsudkom z roku 2013 a vzhľadom na vek maloletého, ktorý má už 17 rokov a na to, že otec je podnikateľ, zaplatiť naraz. Okresný prokurátor uviedol, že má za to, že návrh bol podaný dôvodne. Matka vyčíslila náklady na maloletého, ktoré žiadnym spôsobom nenavyšovala, a preto doporučil súdu návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zvýšené výživné navýšiť odo dňa podania návrhu. Rovnako navrhol zaplatiť zaostalé výživné naraz.
3. Otec sa k návrhu nevyjadril, dostavil sa až na druhé pojednávanie na vyhlásenie rozsudku.
4. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s návrhom matky, keď vykonaným dokazovaním zistil, že výživné na maloletého nebolo upravované 7 rokov a vzhľadom na vek maloletého a predložené vyčíslené náklady na maloletého, existujú oprávnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Z matkou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť TZB SK s.r.o., v ktorej je otec maloletého jediným spoločníkom a konateľom, prospieva a otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky maloletého je nedôvodný. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 18.02.2020 do 30.09.2020 v sume 889,65,- eur jednorazovo k rukám matky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie a žiada odvolací súd, aby výživné na maloletého upravil z doterajších 200,- eur na 250,- eur mesačne. Poukazuje na skutočnosť, že rodinný dom, v ktorom matka maloletého žije, otec nadobudol darovacou zmluvou do jeho výlučného vlastníctva po rodičoch, a následne darovacou zmluvou zo dňa 18.06.2006 previedol predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva svojej vtedajšej manželky B. S., toho času B. a to tiež z dôvodu zabezpečenia svojej rodiny a hlavne detí pre prípad poškodenia jeho zdravia a znemožnenia tak zárobkovej činnosti alebo pre prípad úmrtia. Po rozvode sa odsťahoval z predmetnej nehnuteľnosti a bývalá manželka mu zrušila súdnou cestou právo doživotného užívania tejto nehnuteľnosti, čím mu okrem iného znemožnila stýkať sa s maloletým B., a v roku 2019 sa pokúsila špekulatívne predať tento dom. Otec sa ďalej vyjadril k vlastným príjmovým pomerom a predložil odvolaciemu súdu doklad o príjme z terajšej podnikateľskej činnosti, ktorý predstavuje za rok 2019 a rok 2020 v priemere v čistom 664,- eur mesačne. Ako konateľ spoločnosti TZB SK s.r.o. spláca až do roku 2022 leasing, na firemné vozidlo rok výroby 2009 a to vo výške 187,- eur mesačne a preklenovací úver na záchranu spoločnosti v celkovej výške 30.000,- eur s mesačnou splátkou vo výške 480,- euro mesačne do roku 2028 (nesplatená časť úveru 24.600,- euro). Z účtovníctva je zrejmé, že spoločnosti sa za posledné roky v predmete podnikania nedarí a nedosahuje príjmy ako v nedávnej minulosti, čo vyústilo k prepusteniu všetkých zamestnancov. Tohto času je otec v spoločnosti TZB SK s.r.o. jediný zamestnanec a tiež konateľ. K tvrdeniu matky maloletého, že zakúpil do spoločnosti nové autá, uviedol, že ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie matky s jediným cieľom obhájiť zvýšenie výživného v ňou navrhovanej výške. K dnešnému dňu je spoločnosti TZB SK s.r.o. vlastníkom troch vozidiel v celkovej hodnote 22.000,- eur. Jedno vozidlo r. v. 2009 a druhé vozidlo r. v. 1996 a tretie vozidlo rok výroby 1999. Okrem toho otcova manželka vlastní vozidlo rok výroby 2006 (hodnota vozidla 3000,- eur). Čo sa týka tvrdenia, že sa nevenuje synovi B., uviedol, že po rozvode a odchode z domu sa v zmysle rozhodnutia súdu o úprave styku s maloletým snažil stretávať, brávať ho so sebou do nového bydliska, no zo strany matky mu toto bolo neustále cielene znemožňované. Maloletému zakúpil mobilný telefón a platil za neho účty, no matka mu tento telefón bezprostredne po rozvode bezdôvodne zhabala a tým otcovi tiež znemožnila kontaktovať sa s maloletým. Maloletý mu v jednom rozhovore tiež povedal, že má zakázané navštevovať aj starú mamu z otcovej strany. Požiadal otca, aby mu nedával domov žiadne dary, pretože mu ich matka aj tak vyhodí, a tak má v mieste otcovho bývania odložený bicykel, stolný futbal, počítač a pod. Doposiaľ mu zo strany matky nie je nijako umožnený styk s maloletým a to aj napriek rozhodnutiu súdu. Otec navrhuje k daným skutočnostiam vykonať ako dôkaz - výsluch maloletého B. a zároveň žiada súd o prehodnotenie a úpravu styku so synom B., pretože mu ako otcovi bolo a je bezdôvodne bránené v stretávaní sa s maloletým. K vlastným pomerom ďalej uviedol, že v roku 2014 uzavrel manželstvo s Z. R., toho času S. a dnešného dňa vychovávajú spolu dve maloleté deti, Z. (nar. XX.XX.XXXX) a Z. (nar. XX.XX.XXXX). Spolu s manželkou a deťmi žije otec v chatovej oblasti E. M., pričom jeho príjem z podnikania je mesačne 664,- eur, manželka je zamestná na T. na C. ako vychovávateľka prvého stupňa s mesačným príjmom cca 624,- eur v čistom. Mesačné náklady na domácnosť otec vyčíslil nasledovne: elektrická energia 64,- eur, voda 20,- eur, hygienické potreby 30,- eur na osobu = 120,- eur, strava 400,- eur (4 x 100,- euro na osobu), predškolské zariadenie Z. 73,50,- eur, predškolské zariadenie Z. 73,50,- eur, oblečenie 120,- eur, lieky Z. (alergologický pacient Z.. X.) 27,- eur, lieky pre otca ako kardio pacienta 24,- eur, výživné
na maloletého B. doposiaľ 200,- eur, pohonné hmoty 200,- eur mesačne, 800,- eur ročne na kúrenie (zakúpenie dreva). K týmto nákladom je potrebné prirátať mesačnú splátku úveru zo SLSP na zariadenie nehnuteľnosti a iné nutné výdaje spojené s dokončením nehnuteľnosti vo výške 271,93,- eur mesačne v celkovej výške 19.850,- eur (úverová zmluva zo dňa 18.12.2017), taktiež poplatok ULS za prenájom pozemku pod chatou (nehnuteľnosť nemá vlastný pozemok).
6. Matka maloletého k odvolaniu otca uviedla, že po rozvode ostal jeden komplet nový dom postavený za manželstva otcovi a jej ostal starý dom, v katastrofálnom stave, ktorý tiež žiadal otec do svojho vlastníctva, čomu súd nevyhovel. Otec má na svoju firmu, v ktorej nemá žiadneho zamestnanca a je jej jediným spoločníkom aj vlastníkom, evidované 3 vozidlá. Z toho dve sú osobné vozidlá typu džíp, ktoré nevyužíva na podnikanie, ale na súkromné účely. Matka spochybňuje, že otec platí na 11 ročné vozidlo leasing až do roku 2021. Nepredložil k tomu žiadnu zmluvu, žiadny doklad, je to len jeho tvrdenie. Matka má za to, že úver manželky otca maloletého je v prípade určenia výživného irelevantný a nie je zrejmé, na aké bývanie bol použitý, keď bývajú aj s deťmi v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve otca v E. M. Č.. XXXX/XXX N. S., kde má otec aj trvalý pobyt. Príjem otca v sume 664,- eur mesačne preukázaný mzdovým listom nie je úplný, nakoľko príjem si stanovuje sám. Matka nevie, aké má príjmy z podnikania. Mesačné výdavky uvádzané otcom vôbec nesúhlasia s uvádzanými príjmami, ktoré ďaleko prevyšujú. Prímy otca a jeho manželky spolu sú cca 1.300,- eur a výdavky cca 1.700,- eur mesačne. Je preto zrejmé, že otec o príjmoch neuvádza pravdu. K realizáciu styku otca s maloletým uviedla matka, že B. má 17 rokov, v styku s otcom mu nikdy nebolo bránené. Otec sa so synom nestretáva viac ako 4 roky. Ani predtým nedodržiaval termíny stretnutí, stretával sa s ním minimálne, na súde o vrátenie daru sa vyjadril, že on má už novú rodinu a oni (matka, dcéra a syn) sú iba paraziti. Syn bol z otcovho nezáujmu ako malý chlapec dlho nešťastný, no už je s tým dávno vyrovnaný. Dôkazy predkladané otcom po ukončení pojednávania v rámci odvolania, by podľa názoru matky na priebeh a výsledok konania nemali žiadny vplyv, nakoľko sa netýkajú predmetu sporu. Keď si otec založil novú rodinu, bolo to jeho právo, ale zároveň mal aj zodpovednosť voči deťom z prvého manželstva, že budú rásť a budú potrebovať aj viac finančných prostriedkov. Deti z prvého manželstva nemôžu doplácať na to, že otec má v novej rodine ďalšie deti. Matka výživné už 2x musela vymáhať v exekučnom konaní. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
7. Okresná prokuratúra sa v plnej miere stotožnila s napadnutým rozsudkom .Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania zákonne rozhodol pri zohľadnení najlepších záujmov maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k súdom určenej výške vyživovacej povinnosti zastáva názor, že táto je primeraná veku a potrebám maloletého, pričom je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého výživné v takto stanovenej výške.
8. Vzhľadom k tomu, že B. dosiahol dňa 24.07.2021 plnoletosť, zaslal mu odvolací súd výzvu, aby uviedol, či pristupuje k návrhu na zvýšenie výživného, a či si uplatňuje výživné aj na čas po dosiahnutí plnoletosti. Plnoletý B. (ďalej "oprávnený z výživného") doručil dňa 24.08.2021 odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pristupuje k návrhu na zvýšenie výživného a uplatňuje si výživné aj na čas po dosiahnutí plnoletosti. Zároveň predložil aktuálny rozpis mesačných nákladov v celkovej sume 641,- eur mesačne (náklady na bývanie 95,- eur, hygienické potreby 50,- eur, školské potreby a akcie 50,- eur, strava doma 150,- eur, strava v škole 30,- eur, oblečenie, uniforma a obuv do školy 80,- eur, lekár okuliare 30,- eur, voľný čas 50,- eur, mobil 20,- eur, dovolenka 50,- eur, povinné poistenie v škole 56,- eur.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého v čase od poslednej úpravy, s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Je nepochybné v danej veci, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/105/2013-74 zo dňa 03.10.2013. Od poslednej úpravy nastala zmena pomerov, tak ako skonštatoval súd prvej inštancie a to na strane maloletého uplynutím siedmych rokov od posledného rozhodnutia.
Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného primerane k týmto zmenám na strane maloletého, vychádzajúc z jeho oprávnených nákladov v sume cca 640,- eur mesačne. Otec v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a je potrebné ho stanoviť s ohľadom na možnosti a schopnosti tohto rodiča a nie iba s ohľadom na reálne dosahovaný príjem. Otec v odvolaní uvádza, že z podnikania prostredníctvom firmy TZB SK s.r.o. má príjem 664,- eur mesačne v čistom. Odvolací súd na túto námietku nemôže prihliadnuť, nakoľko otec nepreukázal žiadne objektívne okolnosti na jeho strane, ktoré by mu bránili vo výkone práce. To, že z podnikania má len príjem 664,- eur mesačne, nemôže byť na ťarchu maloletého a zabezpečeniu jeho nevyhnutných oprávnených potrieb. V otcových schopnostiach a možnostiach je mať príjem vyšší. Rodič si má aj svoje náklady prispôsobiť tak, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Splácanie leasingu a úverov, hoc aj firemných, kde je otec navyše jediným spoločníkom a konateľom, nasvedčuje tomu, že otec vynakladá nemalé finančné prostriedky na svoje potreby, namiesto potrieb maloletého dieťaťa. Dôvodom pre nezvýšenie výživného nemôže byť ani pribudnutie vyživovacích povinností otcovi. Otec sa dobrovoľne rozhodol mať ďalšie deti, čo nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletému B.. V danom prípade je jednoznačné, že bolo dôvodné výživné zvýšiť a suma 120,- eur, o ktorú bolo výživné zvýšené je sumou primeranou k veku maloletého a zmene pomerov na jeho strane a vychádza aj z možností a schopností na strane otca. Na výšku vyživovacej povinnosti by nemal mať vplyv prípadný
výkon stretávania sa povinného rodiča s maloletým dieťaťom, keď ide v prvom rade o uspokojenie oprávnených nákladov na maloleté dieťa, ktoré nemožno viniť za nezhody rodičov pri výkone styku. Výživné sa preto musí v prvom rade určovať podľa možností, schopností rodiča, jeho životnej úrovne a oprávnených nákladov na maloleté dieťa. Pri matke musí súd brať do úvahy aj, že si plní vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. V danom prípade, ako je už vyššie uvedené bolo výživné primerane zvýšené vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií na určenie výživného, teda možností, schopností a pomerov rodičov a nákladov dieťaťa.
12. Odvolací súd záverom poznamenáva, že aj po dovŕšení plnoletosti oprávneného je tento stále študentom strednej školy, nie je zárobkovo činný a nie je schopný sa sám živiť, preto tu je stále daná vyživovacia povinnosť rodičov voči oprávnenému. Dovŕšením plnoletosti došlo len k tej zmene, že výživné povinný platí k rukám oprávneného z výživného.
13. Otec v odvolaní uviedol, že žiada prehodnotiť súdom jeho úpravu styku s maloletým. Odvolací súd nemá vecnú príslušnosť sa návrhom otca na zmenu styku prednesenom až v rámci odvolacieho konania zaoberať. Ide totiž o predmet konania, ktorý nemá spojitosť s predmetom konania v danej veci o určenie výživného. Na konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku je vecne príslušný súd okresný, teda ak sa otec má v úmysle domáhať zmeny úpravy styku je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd.
14. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
15. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).