Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-32-2019.pdf
PDF · 120.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: J. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXX, právne zastúpený AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: A2E, s.r.o. so sídlom Turčianske Teplice, SNP 498/96, IČO: 51 134 403, právne zastúpený JUDr. Michalom Slameňom, advokátom so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, IČO: 14 224 160, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konaní v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou dňa 13.06.2019 žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y., ktoré sú na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny, zapísané na LV Č.. XXXX ako KNC parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 447 m2 a parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2. V písomne podanej žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Valča zapísaných na LV č. XXX6 a to rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra C č. 1029/1 v podiele 4/8. Zároveň je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y. B. X. Z. Č.. XXXX parcely registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a č. 1030/2 záhrada o výmere 447 m2.
2. Dňa 03.05.2019 na Obecnom úrade Y. sa konalo ústne pojednávanie, ktoré bolo zvolané na základe žalovaného - stavebníkom podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku parcela č. KNC XXXX/X Y. F.. Ú.. Y.. Predmetný pozemok, na ktorom má byť postavený rodinný dom bol predmetom kúpy právnych predchodcov žalobcu od vtedajšej vlastníčky p. H. Š.Č. v roku 1963 a od uvedeného obdobia tento pozemok bol žalobcom a jeho predchodcami ako im patriaci užívaný a je nimi oplotený v zmysle výmere, ktorá bola ustálená v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 19.02.1963.
3. Žalobca žije v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X226 a to v rodinnom dome, súpisné číslo 373, už viac než 40 rokov a čo sa týka predmetných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX tieto žalobca odjakživa so svojimi rodičmi užíval, obhospodaruje ich, kosí a o tieto pozemky sa výlučne stará. Túto skutočnosť vedia potvrdiť aj susedia žalobcu, ktorí taktiež tvrdia, že žalobca spolu s právnymi predchodcami tieto pozemky užívali a užívajú, tieto pozemky boli právnymi predchodcami žalobcu užívané v dobrej viere. V dobrej viere boli reálne užívané ako záhrada patriaca k rodinnému domu. Rodinný dom žalobcu spolu s predmetnou záhradou sú až do súčasnosti obývané a užívané rodinou žalobcu, v minulosti nikto neriešil
právnu úpravu v záhrade nakoľko táto bola bez hádok a iných sporov v celom rozsahu užívaná ako neoddeliteľná súčasť stavby - rodinného domu.
4. V súlade s ustanovením § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca si uplatňuje nárok k predmetným nehnuteľnostiam ako svoje vlastníctvo, ktoré nadobudol vydržaním. Nepochybne zo strany žalobcu bola naplnená podľa jeho vyjadrenia 10 ročná lehota nepretržitosti držby, čím sú splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka.
5. Žalobca tvrdí, že právny nástupcovia po kupujúcich z roku 1963 nadobudli dňom 01.01.1992 vlastnícke právo vydržaním k predmetným nehnuteľnostiam. Právni nástupcovia kupujúcich medzi sebou uzavreli dohodu v znení ktorej sa stal žalobca výlučným vlastníkom pozemkov majúcich pôvod v zmluve zo dňa 18.02.1963 a teda ich užíva bez akéhokoľvek náznaku neprijateľnosti iných vlastníkov.
6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril dňa 19.08.2019, kde uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu žiada v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nehnuteľností na základe toho, že jeho právny predchodca nadobudol vlastníctvo od vtedajšej vlastníčky p. H. Š. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963. Právny predchodca žalobcu Pavol Šípka s manželkou ako kupujúci uzatvorili s H. Š. ako predávajúcou kúpnu zmluvu 19.02.1963, na základe ktorej mu predávajúca odpredala pozemok evidovaný v pozemkovej knihe nachádzajúci sa v F.. Ú.. Y. a to novovzniknutú parcelu č. XXX/X o výmere 634 m2 za kúpnu cenu vo výške 2400,- Kčs. Kúpna zmluva bola podľa vtU. J. J. K. X. Š. X. G. XX.XX.XXXX J. Č.. 333/1963.
7. Doplnenie žaloby žalobca zaslal súdu Dohodu zo dňa 18.02.1963, v ktorej je uvedené, že predávajúca odpredala celú parcelu 451 o výmere 13,31 ha pričom úradne bola prepísaná parcela o výmere 634 m2. Je nepochybné podľa žalovaného, že právny predchodca nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť, ktorú odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963. Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve a zjavne pri vypracovaní kúpnej zmluvy advokátskou poradňou predávajúci aj kupujúci boli poučení, že vlastníctvo sa nadobúda účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom. Ak právny predchodca žalobcu začal v roku 1963 užívať celý pozemok parcela 451 o výmere 13,30 ha na základe „Dohody zo dňa 18.02.1963“, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom hoci zákon túto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti kupujúci v dobrej viere, že je jej vlastníkom aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka na registráciu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená ustanovením § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
8. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nebol dobromyseľným držiteľom celej parcely č. 451 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 316 pre k. ú . Y. a teda vlastníctvo k nemu vydržaním nevzniklo. Pokiaľ by bol žalobca a jeho právny predchodcovia presvedčení, že im vzniklo vlastnícke právo vydržaním mali sa správať zodpovední vlastníci, ale z ich strany po celú dobu od roku 1963 až do podania žaloby nekonali.
9. Žalovaná nadobudla parcelu KNC parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2 a par. č. XXXX/X záhrada o výmere 447 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2018, ktorej vklad bol povolený dňa 11.12.2018 pod č. vkladu Y.018. Kúpnu zmluvu uzatvorila žalovaná po preverení vlastníckych vzťahov nahliadnutím do LV č. XXXX F.. ú. Valča od predávajúceho Mgr. Ľuboša Gottwalda. Predávajúci pred uzatvorením kúpnej zmluvy dal vyhotoviť presné zameranie hraníc parciel a o tejto skutočnosti ako aj zámere predať ich informoval žalobcu. Žalobca pri tejto príležitosti nenamietal skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním. Urobil tak až pri stavebnom konaní. Predávajúci Mgr. Ľ. D. nadobudol predmetné nehnuteľnosti ako obdarovaným darovacou zmluvou zo dňa 15.06.2018 od Ľ. Š., X.. XX.XX.XXXX, ktorá vlastnícke právo nadobudla k nehnuteľnostiam dedením na základe dedičského rozhodnutia D 623/86 zo dňa 30.06.1986 po zomretej H. Š.. V. H.. D. ako aj Ľ. Š. po celú dobu vlastníctva nehnuteľnosti platili daň z nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Daň neplatil žalobca o čom svedčí podľa žalovanej tá skutočnosť, že nebol dobromyseľný. Žalovaná po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mala v úmysle vybudovať elektrickú prípojku k nehnuteľnostiam nakoľko sa rozhodla, že na nich postaví rodinný dom. Žalobca umožnil žalovanej vstup na predmetné nehnuteľnosti za účelom vybudovania tejto elektrické prípojky. Žalobca nenamietal s vyrezaním otvoru
na vybudovanie rozvodnej skrine do plota. Z uvedeného je zrejmé, že si musel byť vedomý skutočnosti, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania podľa žaloby, teda nemôže byť dobromyseľným držiteľom.
10. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli uvedené v petite žaloby a ktorých vlastníctva sa domáhal aj v priebehu konania, súd v pripojených listinných dokladoch a spisoch zisťoval, či žalobca má nárok uplatňovať si vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/1. Rodičia žalobcu nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963 od predávajúcej H. Š.V., K.. L., nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX Y. F.. Ú.. Y. a to novozniknutú parcelu č. XXX/X podľa geometrického plánu zo dňa 27.09.1962 - stavebný pozemok vo výmere 634 m2 za kúpnu cenu 2.400,- Kčs. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Martine dňa 05.12.1963 pod č. XXX/XXXX, č. l. 52 spisu. K zmluve žalobca pripojil dohodu napísanú dňa 18.02.1963 vo Valči spísanú H. Š. o J. Š. (otcom žalobcu), obsahom ktorej bolo to, že parcela č. 451 o výmere 13,31 ha bude prevedená od H. Š.Á. kupujúcemu J. Š. za čiastku 3.500,- Kčs s tým, že úradne prepísaná bola maximálne 6,34 ha a menovaná predala celú parcela o výmere 13,31 ha (č. l. 14). Po smrti J. Š., otca žalobcu, na základe dedičského rozhodnutia D936/70 zo dňa 18.06.1971 po nebohom Pavlovi Šípkovi, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, Štátne notárstvo vyporiadalo dedičstvo k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vložke 924, parc. č. 451/2 na meno poručiteľa v 1 tak, že vlastnícke právo bolo zapísané v prospech jeho štyroch detí, každému po 1/8 (B. Š., E. Š., J. Š., J. Š.), druhá časť patrila H. A. Š. v podiele 4/8. V EN parc. XXX/X L. vedená ako parcela č. XXX/X - dvor, dvor a parcela č. XXX/X záhrada o výmere 634 m2.
11. Po smrti matky žalobcu, A. Š., F. B. XX.XX.XXXX, bola schválené dedičská dohoda, na základe ktorej polovicu domu Č.. XXX Y. Y., drevárne, záhrady s príslušenstvom nadobudol syn J. Š., X.. XX.XX.XXXX (žalobca). Podľa dedičského rozhodnutia D 929/89 bola predmetom dedičstva nehnuteľnosť, k. ú. Y., uvedená v listine D 936/70, t. j. z dedičského rozhodnutia po J. Š. (manželovi A. Š., matky žalobcu). V dedičskom rozhodnutí D 936/70 bola uvedená nehnuteľnosť parcela č. XXX/X o výmere 634 m2. Takto to vyplynulo z pripojeného dedičského konania a rozhodnutia o dedičstve po neb. J. Š.. Nehnuteľnosť pritom bola v danom období zapísaná vo vložke č. 924, ktorá bola v dedičskom rozhodnutí trvale pripojená.
12. Po smrti rodičov bol vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam taký, že žalobca J. Š. vlastnil polovicu na základe dedičského rozhodnutia po mame a 1/8 na základe dedičského rozhodnutia po otcovi. Ostatní traja súrodenci vlastnili podiel po 1/8.
13. Súdu bola predložená darovacia zmluva zo dňa 16.08.1995 (č. l. 144) na základe ktorej sestra žalobcu E. P., K.. Š., darovala bratovi podiel 1/8 nehnuteľnosti zapísanej na Z. Č.. XXX F.. Ú.. Y. C. V. G. R.. Č.. XXX s príslušenstvom - len stavba postavená na pozemku KN parc. č. XXXX. V darovacej zmluve bolo zvýraznené, že predmetom prevodu je rodinný dom súp. č. XXX vedľajšie stavby a to pivnica, dreváreň, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, oplotenie v ideálnej 1/8 - len stavby v obci Y..
14. Ďalej súdu bola predložená kúpna zmluva a darovacia zmluva zo dňa 02.04.2002 na základe ktorej B. Š., K.. M., J.l Šípka ako predávajúci previedli E. Š., K.. M. (manželke žalobcu), im patriace podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Y. zapísaných na Z. Č.. XXXX C. G. Č.. R.. XXX postavený na parcele č. 1029, vlastnícky patriaci každému 1/8 - iny. Tou istou zmluvou J. Š. (žalobca) daroval svojej manželke E. Š. 2/8 - iny jemu patriacemu spoluvlastníckeho podielu 6/8 - ín z predmetných nehnuteľností. Takto nadobudla manželka žalobcu E. Š. podiel 4/8 k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že podľa bodu IV medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetom prevodu a daru sú spoluvlastnícke podiely v rodinnom dome č. 373 postavenom na parcele č. 1029 ploty a vonkajšie úpravy. Pozemok pod rodinným domom bol nevysporiadaný.
15. Z predložených darovacích zmlúv a kúpnej zmluvy súd vyvodil, že súrodenci prevádzali len stavby a nie pozemky, ktoré nadobudli na základe dedičského rozhodnutia po svojich rodičoch. Z takto zisteného stavu súd vyvodil, že pozemky, ktoré zdedili súrodenci po svojom otcovi sú naďalej v ich vlastníctve, teda u každého v podiele 1/8 a to súrodencov B., E. C. J..
16. Žalovaná strana v konaní preukázala spôsob nadobudnutia vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam a to nasledovne. H. Š., ktorá odpredala kúpnou zmluvou zo dňa 19.02.1963
časť predmetných nehnuteľností rodičom žalobcu, zomrela XX.XX.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia D623/86 zo dňa 30.06.1986 nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. 316 par. č. 451/1 časť o výmere 697 m2 v celosti zdedila zákonná dedička Ľubomíra Štekláčová. Ľubomíra Štekláčová darovacou zmluvou zo dňa 15.06.2018 previedla nehnuteľnosti zapísané v F.. Ú.. Y. X. Z. Č.. XXXX J.. Č.. F. XXXX/X o výmere 447 m2 a č. XXXX/X o výmere 27 m2. Podľa pripojenej správy Okresného úradu H., katastrálny odbor, (č. l. 109) parcela J. XXX/X roľa o výmere 697 m2 bola po ROEP zapísaná ako EKN 451/1 o výmere 697 m2 a bola predmetom geometrického plánu 4/2017 zápisom ktorého zanikla a v mieste jej polohového určenia boli zapísané parcely CKN 1029/2 a CKN 1030/2 dnes na LV č. 2682.
17. Parcela PKN 451/2 pozemok o výmere 634 m2 bola po ROEP zapísaná ako EKN 451/2 zastavaná plocha o výmere 634 m2 dnes na LV č. XXXX.
18. Nadobúdateľ predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.06.2018 Mgr. Ľ. D. kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2018 odpredal kupujúcemu A2E s.r.o., v konaní žalovanému, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. zapísané na LV č. 2682 a to pozemok parc. CKN XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2 a parcela CKN č. XXXX/X záhrada o výmere 447m2.
19. V nadväznosti na uvedené právne úkony a rozhodnutia v dedičských konaniach bolo nesporne zistené, že pokiaľ išlo o nehnuteľnosť k. ú. Y., ktorú nadobudli rodičia žalobcu na základe kúpnej zmluvy v roku 1963 od odpredávajúcej H. Š., v zmluve bola špecifikovaná parcela č. XXX/X o výmere 634 m2 vedená vo vložke č. 316. Takto nadobudnutá nehnuteľnosť bola následne vedená v katastri nehnuteľností. Po úmrtí otca žalobcu, J. Š., Y. K. XXXX predmetom dedičského konania bola vo vzťahu k parcele č. 451 dedená len časť evidovaná ako parcela č. XXX/X o výmere 634 m2. Následne po úmrtí matky žalobcu, A. Š., v roku 1989 predmetom dedenia bola parcela č. XXX/X, ktorá v dedičskom rozhodnutí bola označená ako nehnuteľnosť na listine D 936/70, čo sa týkalo dedičského rozhodnutia po otcovi žalobcu J. Š.. Z uvedeného je jednoznačné, že po smrti otca a aj matky žalobcu nedošlo k dedeniu nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca žiadal určenie vlastníckeho práva vydržaním. Nesporne po smrti otca a aj mamy bola dedená nehnuteľnosť parcelné č. XXX/X o výmere 634 m2. Zvyšná časť nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod č. 451 a ktorá bola vo vlastníctve H. Š. (táto predávala nehnuteľnosť rodičom žalobcu), bola uvádzaná pod č. 451 o výmere 13,31 ha ako vlastníctvo H. Š., z ktorého odpredala rodičom žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963 parcelu č. XXX/X o výmere 634 m2 ako novovzniknutú parcelu podľa geometrického plánu zo dňa 27.09.1962. Úmysel H. Š. odpredať celú parcelu č. XXX rodičom žalobcu mala preukazovať dohoda, ktorá bola spísaná pred uzavretím kúpnej zmluvy a to 18.02.1963. Z predmetnej dohody (č. l. 14) je možné zistiť, že od H. Š. mal kúpiť J. Š. parcelu XXX o výmere 13,31 ha za sumu 3.500,- Kč, úradne prepísaná bola maximálne výmere 6,34 ha, menovaná mala predať celú parcelu o výmere 13,31 ha. Uvedená dohoda mala byť spísaná J. Š. C. H. Š.. Táto dohoda sa teda netýkala A. Š. ako manželky J. Š.ku. Po smrti H. Š. Y. K. XXXX na základe dedičského rozhodnutia D 623/86 bola predmetom dedičstva parcela zapísaná vo vložke č. 316, F.. Ú.. Y., C. J. Č.. XXX/X S. Y. XXX H., F. B. Ľ. Štekláčová.
20. Z tohto chronologického postupu prevodu predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že H. Š. oficiálne odpredala rodičom žalobcu parcelu č. XXX/X o výmere 634 m2, svyšná časť parcely vedená pod č. 651/1 zostala jej vlastníctvom a bola aj predmetom dedenia po jej smrti v roku 1986. Z tvrdení žalobcu ako aj jeho súrodencov, ktorí boli vypočutí v konaní ako svedkovia, bola zrejmé že rodičia po kúpe predmetnej nehnuteľnosti si oplotili aj časť, ktorú nekúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963, teda oplotili celú pôvodnú parcelu č. 451. Podľa názoru súdu si rodičia museli byť vedomí, že kúpna zmluva sa týkala len približne polovice danej parcely, ktorú užívali, pretože takto im to vyplynulo aj z kúpnej zmluvy a následnej aj z dedičských rozhodnutí, a to jednak po otcovi, kedy dedil už aj žalobca, a po smrti matky, kedy dedil len žalobca, je v uvedených dedičských rozhodnutiach nesporne uvedená len parcela č. 451/2 o výmere 634 m2. Skutočnosť, že celá parcela č. 451, resp. len teda časť 451/1, nebola vysporiadaná je dokladovaná aj výzvou právneho zástupcu žalobcu z roku 2001, v ktorej vyzval Ľ. Š. ako právnu nástupkyňu predávajúcej H. Š. s tým, aby sa dostavila do jeho kancelárie a došlo k vysporiadaniu zvyšnej časti parcely nenapísanej na žalobcu. Na túto výzvu sa však menovaná nedostavila.
21. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania.
22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
23. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
24. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Na návrh strán sporu vypočutí svedkovia, ktorí mali preukázať tvrdenia strán sporu. Súrodenci žalobcu J. Š., B. Š., K.. Š. C. E. P., K.. Š., boli vypočutí k okolnostiam nadobudnutia a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Svedok J. Š. uviedol, že v roku 1988 sa oženil a chcel stavať na pozemku vedľa svojich rodičov. Keď vybavoval stavebné, zistil, že sú tam nezrovnalosti ako vlastníčka tam bola vedená p. Š.. Podľa jeho vyjadrenia ju viackrát oslovil, zaslal jej aj výzvu avšak k dohode nedošlo. Uviedol, že mama tvrdila, že pozemok je ich, že ho kúpili, ale keď sa to nedalo vybaviť, tak si kúpil byt, resp. išiel bývať do bytu, ktorý dostali. Rodičia v záhrade vysadili stromy, pestovali zemiaky, zeleninu, postavili chlievy pre chov domácich zvierat. Nikto ohľadne užívania záhrady sa, podľa neho, neozval. V roku 1988 mal záujem o vysporiadanie pozemku a zlegalizovať to, čo rodičom patrilo. Rodičia pozemok oplotili celý asi v roku 1964 - 1965 a na pozemku, ktorý je predmetom konania boli postavené len budovy z dreva a to pre chov zvierat. Svedkyňa B. Š., K.. Š., si pamätala, že do rodičovského domu sa nasťahovali asi keď mala 6 rokov. Dom oplotili aj so záhradou, kde pestovali a chovali. Boli tam nasadené stromy. Ona sama tam bývala s rodinou (manželom) do roku 1989, kedy zomrela ich matka. Dom zostal aj so záhradou bratovi (žalobcovi). Vedela, že na pozemku chcel stavať brat J., na geodézii však nebolo označené, že rodičia kúpili pozemok. Bolo to, podľa nej, len na papieri. Vedela, že sa rozprával brat s p. Š. a chcel to urovnať. Podľa nej rodičia užívali celý pozemok a nikto si naň neuplatňoval žiadne právo. Svedkyňa E. P., K.. Š., potvrdila, že v rodičovskom dome bývala do roku 1982, potom sa odsťahovala do Martina aj s mužom. Mala vedomosť, že rodičia kúpili pozemok vo Valči, chceli tam postaviť dom, oplotiť ho. Dom postavili, vysadili stromy, chovali hydinu, pestovali zeleninu. Vedela, že kúpili pozemok od p. Š.. Rodičia oplotili celý pozemok. Plot bol pôvodne drevený, ale pozemok nevnímala ako rozdelený na dve časti. Nikdy nikto nespomínal, že by s pozemkom bol problém.
27. Žalovaná strana k nadobudnutému pozemku dala urobiť elektrickú prípojku a navrhla vypočuť ako svedka elektrikára, ktorý zrealizoval túto prípojku. Na základe uvedeného bol vypočutý svedok Róbert Škuta, ktorý uviedol, že ako elektrikára si ho objednal p. F. (tento zabezpečoval vybavovanie vecí pre žalovanú). Na dané miesto prišiel v sobotu ráno, bol tam veľký pes vlčiak, zazvonil. Z domu vyšiel chlapec vo veku cca 15 rokov, požiadal ho, aby psa zavrel. Chlapec mu otvoril na požiadanie bránu. Svedok uviedol, že mu povedal kto je a čo tam ide robiť. Prácu vykonával približne 2,5 hodiny, umiestnil od ulice elektromerový rozvádzač. Potreboval prístup aj zozadu z dvora. Keď dokončil práce poďakoval sa a odišiel a chlapec psa vypustil. K výpovedi tohto svedka žalobca uviedol, že dotazom na mladšieho syna zistil, že tento pustil elektrikára do ich záhrady s tým, že ide robiť elektrinu. Žalobca uviedol, že mal vedomosť o tom že sa má stavať dom, ale nemal kontakt na nikoho s kým by vedel vec komunikovať. O dome vedel v súvislosti s tým, že sa to prejednávalo na Obecnom úrade v rámci stavebného konania.
28. Súdom bola ďalej vypočutá Ľ. Š., dedička po predávajúcej H. Š., ktorá pred súdom uviedla, že po mame zdedila sporný pozemok. Mama jednu časť predala p. Š., druhá predaná nebola. Chcela ju predať p. Š.i, napísala mu, či kúpi pozemok. J. Š. nemal záujem. Potom p. Šípka volal švagrovi ohľadne tohto pozemku, k dohode však nedošlo. Nakoniec pozemok darovala synovcovi. Podľa názoru súdu výpoveď svedkyne bola ovplyvnená jej fyzickým vekom, pretože s určitosťou si všetky súvislosti ohľadne kontaktu p. Š. a telefonovania s jej švagrom presne nepamätala. Pri výsluchu tejto svedkyne bolo poukázané na listiny z 17.11.1988 a 20.10.1988, kedy sa do advokátskej kancelárie
dostavil J. Š.pka a prostredníctvom advokátskej poradne bola vyzvaná Ľ. Š. na vysporiadanie pozemku listom zo dňa 20.12.2000. Pani Ľ. Š. vyzvala J. Š. (žalobcu), aby došlo k vysporiadaniu pozemku parc. č. 451/1, k. ú. Y., ktorého ona bola vlastníkom.
29. ďalej bol vypočutý svedok H.. Ľ. D., ktorý darovaním získal predmetnú nehnuteľnosť a následne ju odpredal žalovanej. Predtým ako mu bol pozemok darovaný zvažoval jeho využitie na rodinnú rekreáciu, pretože s manželkou už mal rozostavaný rodinný dom. Predmetný pozemok poznal. Následne sa ho však rozhodol predať a použiť peniaze na stavbu svojho rodinného domu. U Š. bol hneď po nadobudnutí pozemku. Zazvonil, vyšla nejaká pani, predstavil sa jej, povedal kto je. Chcel tam poslať geodeta, požiadal o sprístupnenie s tým, že geodet by prišiel. Súhlasila. Následne došlo k zameraniu pozemku. Zamerať pozemok si teda dal hneď po nadobudnutí a to v roku 2017. Od tety mal informáciu, že tam bol záujem suseda o tento pozemok, ale nedohodli sa. Bolo to vraj dávno, v nejakých osemdesiatych rokoch. Viac po tom nepátral. Dohodu z roku 1963 videl až po tom ako ju predložila strana žalovaného v konaní o napadnutí vlastníctva. Nemal žiadnu vedomosť o tom akým spôsobom v minulosti by bola vec riešená prostredníctvom starého otca, ktorý bol švagrom p. Ľ. Š..
30. Pokiaľ išlo o spôsob nadobudnutia vlastníctva a to v danom prípade žalobca žiada o určenie vlastníckeho práva vydržaním, žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo 283/2009 v zmysle ktorého Občiansky zákonník upravuje vydržanie ako osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciu vydržania jej umožní nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobe ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto držby počas celej zákonom stanovenej doby.
31. V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. V posúdení, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. K dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Všeobecne vzhľadom na zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, vyplývajúc zo samotnej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držba, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno ospravedlniť a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa sa rôzny výklad. V danej dobe, kedy rodičia žalobcu uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli nehnuteľnosti od H. Š., podmienkou platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva bola registrácia zmluvy o prevode vlastníckeho práva jednoznačne ako podmienka vymedzená v Občianskom zákonníku (platnom do 31.12.1991). tá skutočnosť, že v období nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti rodičmi žalobcu nebolo možné nadobúdať nehnuteľnosti vo väčšej výmere a v dôsledku toho bola len časť nehnuteľnosti parc. č. 451 zahrnutá do kúpnej zmluvy je skutočnosť, ktorá je nesporná, avšak kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1963 a počas celého nasledujúceho obdobia zo strany rodičov žalobcu, resp. dedičov, nedošlo k takým úkonom, ktoré by viedli k reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva aj k parcele č. 451/1, ktorá zostala zapísaná aj po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1963 ako vlastníctvo H. Š.. Rodičia žalobcu si boli teda plne vedomí, že oficiálne nekúpili celú parcelu č. 451, ale len jej časť a táto skutočnosť bola zrejmá aj dedičom po otcovi J. Š. v dedičskom konaní v roku 1970, následne aj po matke v dedičskom konaní v roku 1989, kedy bolo jednoznačné, že predmetom dedičského konania bola len parcela č. 451/2 o výmere 634 m2. To, že žalobca mal záujem vysporiadať predmetnú nehnuteľnosť vyplynulo aj z listov adresovaných Ľ. Š. (č. l. 133 - 135) a zároveň z výpovedí brata žalobcu bolo zrejmé,
že sú si vedomí tej skutočnosti, že pozemok, ktorý bol v blízkosti rodinného domu rodičov žalobcu a to konkrétne parcela č. 451/1 nie je vlastníctvom rodičov žalobcu, resp. nebola vlastníctvom rodičov žalobcu, v tom zmysle, že by ju nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Pokiaľ predmetnú nehnuteľnosť nadobudli v roku 1963, už pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu D 3936/70 bolo zrejmé, že otec nebol vlastníkom parcely č. 451/1 a táto nebola predmetom dedičského konania. Ako účastníci dedičského konania matka žalobcu a jeho súrodenci s touto skutočnosťou museli byť uzrozumení a následne s určitosťou aj v roku 1989 pri dedičskom konaní po matke. V tomto smere podľa názoru súdu je jednoznačne preukázané, že rodičia žalobcu nadobudli nehnuteľnosť parc. č. 451/2 s tým vedomím, že mali zaplatiť predávajúcej aj zvyšnú časť evidovanú pod č. 451/1. Takto to vyplynulo z dohody zo dňa 18.02.1963 (táto dohoda bola uzatvorená len otcom žalobcu). Spôsob nadobudnutia vlastníctva bez ohľadu na výmeru v danej dobe bol možný len tým, že došlo k registrácii predmetnej zmluvy o čom museli byť rodičia žalobcu nesporne uzrozumení. Teda nadobudli nehnuteľnosť tým spôsobom, že časť nadobudli oficiálne a časť mali úmysel nadobudnúť, avšak v danom smere neboli splnené zákonné podmienky nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti a preto táto zostala vo vlastníctve predávajúcej. S týmto vedomí, že nehnuteľnosť nenadobudli do vlastníctva (451/1) sa snažili vysporiadať v nasledujúcom období dedičia nesporne aj žalobca, kedy oslovil vlastníčku brat žalobcu, ktorý si bol vedomý toho, že sporná nehnuteľnosť nie je vysporiadaná tým spôsobom, aby patrila rodičom, resp. aby ju mohol nadobudnúť on sám pre výstavbu rodinného domu. V konaní bola preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobca a jeho rodinní príslušníci umožnili žalovanej vyhotoviť geometrický plán na spornú parcelu a zároveň umiestniť na nej prípojku elektriny. Z uvedeného je nesporné, že žalobca nepreukázal oprávnenosť držby, resp. nepretržitosť držby počas zákonom stanovenej doby. Oprávnenosť držby nebola preukázaná ako kvalifikovane vykonávaná držba, pretože nesporne v konaní bolo preukázané narušenie dobromyseľnosti držby predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a jeho právnymi predchodcami.
32. Žalobca, ktorý si uplatňoval vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, s poukazom na to, že časť zdedil po svojej matke a časť mal nadobudnúť od svojich súrodencov, v dedičskom konaní po matke žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a následne pokiaľ on aj súrodenci nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti č. 451/2, tak k následnému prevodu od súrodencov k žalobcovi nedošlo, čoho dôkazom sú pripojené kúpne, darovacie zmluvy, kde je jednoznačne uvedené, že predmetom bolo len domová nehnuteľnosť, nie pozemky. Aj z tohto by pre žalobcu v prípade aj úspechu preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nevznikol nárok vo vzťahu k celej spornej nehnuteľnosti, ale len k podielu, ktorý by on reálne nadobudol (od súrodencov nenadobudol vlastníctvo k pozemku).
33. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí I ÚS 50/2010 konštatoval, že z hľadiska poskytovania ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Uvedené je možné aplikovať aj v predmet veci za situácie, kedy sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k vlastníckemu právu, ktoré nadobudla žalovaná kúpnou zmluvou. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať to, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať všeobecné súvislosti daného typu uplatňovaných práv, ako aj individuálne okolnosti prípadu, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nebol schopný sa dozvedieť o uplatňovanom nároku, v danom prípade žalobcu. Ak žalovaná strana pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konala v dobrej viere v konštitutívny akt štát, mala by požívať aj ústavnú ochranu pri zohľadnení konkrétnych okolností v prejednávanej veci.
34. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku a preto jeho žaloba bola zamietnutá.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej strane, ktorá mala v konaní úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.