Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-305-2024.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Subarea
11Ek/305/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX F., proti povinnému: G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XXX, XXX XX J., o vymoženie 28.158,71 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/305/2024 zo dňa 15. 04. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/305/2024 zo dňa 15. 04. 2024 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/305/2024 zo dňa 15. 04. 2024.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/305/2024 zo dňa 15. 04. 2024 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10OdK/9/2022 zo dňa 08. 02. 2022, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 30/2022 dňa 14. 02. 2022, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorému bol ustanovený správca: BMK Konkurz, k.s., IČO: 44 434 774, so sídlom kancelárie: A. Kmeťa 19, 010 01 Žilina. V uvedenom uznesení súd zároveň zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Ďalej poukázala na to, že exekučným titulom v predmetnom konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Martin, pričom žalobcom v základnom konaní (zároveň oprávnený v predmetnom exekučnom konaní) je fyzická osoba. Z uvedeného dôvodu skúmala prípadnú nedotknuteľnosť predmetnej pohľadávky oprávneného podľa § 166c ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe žiadosti súdu o súčinnosť k posúdeniu uvedených skutočností, správca BMK Konkurz, k.s. uviedol, že oprávnenému (veriteľovi) zaslal písomné upovedomenie o tom, že bol vyhlásený konkurz a že taktiež došlo k prihláseniu pohľadávky u správcu v celkovej výške 258.049,18 Eur. Súdu predložil aj podací lístok s podacím číslom: K., podľa ktorého si súd aj na internetovej stránke Slovenskej pošty, a.s. overil, že predmetná zásielka bola oprávnenému doručená dňa 02.05.2022. Na základe uvedeného vyššia súdna úradníčka konštatovala, že predmetná pohľadávka nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, nakoľko oprávnený (veriteľ) ako fyzická osoba bol správcom písomne upovedomený o tom, že bol vyhlásený konkurz, a oprávnený si pohľadávku v konkurze aj prihlásil. Za vznik pohľadávky možno vo všeobecnosti považovať okamih, kedy veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz zo dňa 15. 06. 2007, právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 05. 09. 2007. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (t. j. pred kalendárnym mesiacom
február 2022) a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stáva nevymáhateľnou.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že správkyňa konkurznej podstaty konala úmyselne v rozpore so zákonom, keď v zákonom stanovenej lehote od zverejnenia vyhlásenia konkurzu na povinného, túto skutočnosť neoznámila konkurznému veriteľovi. Správkyňa konkurznej podstaty mala skúmať zámer úpadcu, či nejde o svojvoľné uplatňovanie inštitútu oddlženia - osobný bankrot a či ide o poctivý zámer z jeho strany. Toto oprávnený nemohol vzniesť v 45 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na úpadcu vo vestníku. Manželka úpadcu bola upozorniť konkurzného veriteľa na pokútne praktiky manžela a že bol uvedený do omylu v otázke dôvodu zapožičania finančných prostriedkov. V tomto čase plynie preklúzna 4 ročná lehota k podaniu žaloby o vylúčenie pohľadávky z konkurzného konania, avšak doteraz ju oprávnený nepodal, nakoľko sa spoliehal, že súd uzná, že správkyňa konkurznej podstaty porušila zákon, čím de iure a de facto spôsobila, že pohľadávka konkurzného veriteľa sa stala nedotknuteľnou.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
10. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
12. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
14. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec, vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti, dopĺňa, že exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Medzi dôvody, pre ktoré súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku patria dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, pričom dôvody zastavenia exekúcie sú ďalej upravené v § 61k ods. 1 a § 61n Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že exekučný súd pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neposudzuje vecnú správnosť exekučného titulu a jeho postup nemôže smerovať k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia, pretože exekučný súd nemá postavenie odvolacieho súdu.
16. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekučné konanie v danom prípade začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 12. 02. 2024, pričom oprávnený sa voči povinnému domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie peňažného plnenia na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 10Ro/159/2007 zo dňa 15. 06. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2007 (ďalej len „exekučný titul“). V danom prípade sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. V exekučnom konaní ďalej nebolo sporné zistenie, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10OdK/9/2022 zo dňa 08. 02. 2022, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 30/2022 dňa 14. 02. 2022, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorým bol povinný zároveň oddlžený od všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
17. Práve v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok povinného bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnutý. Tu možno v prvom rade uviesť, že vyhlásenie konkurzu, ktoré je jednou z foriem oddlženia dlžníka podľa ZoKR predstavuje zákonnú prekážku vymáhania niektorých typov pohľadávok oprávneného v exekučnom konaní. ZoKR ďalej upravuje v ustanovení § 166e ods. 2, že v prípade
oddlženia dlžníka (povinného) konkurzom sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Na nevymáhateľnosť prihliada súd ex offo (§ 166e ods. 4 ZoKR). V tomto smere treba ale ďalej zdôrazniť, že v zmysle zákonného ustanovenia § 166e ZoKR sa účinky oddlženia prejavia len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré môže byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom podľa § 166a ZoKR. Inými slovami povedané, v danom prípade bolo potrebné pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie skúmať to či v prípade vymáhanej pohľadávky sa nejedná o pohľadávku oddlžením povinného nedotknutú podľa ustanovenia § 166c ZoKR.
18. Nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR je zadefinovaná v zákone jasne, pričom táto jej definícia nepripúšťa rôzne výklady. Jedná sa o pohľadávku veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. Zákon tu neupravuje žiadne výnimky ani okolnosti, za ktorých by aj táto pohľadávka mohla byť predsa len oddlžením dotknutá.
19. Keďže pohľadávka v predmetnej exekúcii má znaky pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR (oprávneným je fyzická osoba, ktorá pohľadávku nenadobudla postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia a súčasne oprávnený nepreukázal, že by sa jednalo aj o inú pohľadávku definovanú v § 166c ods. 1 ZoKR), vyššia súdna úradníčka správne pred vydaním poverenia dopytovala správcu či vyhlásenie konkurzu bolo oprávnenému oznámené, v nadväznosti na čo správca súdu oznámil, že oprávnený bol v rámci konkurzného konania povinného (dlžníka) upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok povinného, o čom súčasne predložil listinné dôkazy – upovedomenie a podací lístok. Keďže samotný správca potvrdil, že oprávnenému oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej zaslal, sťažnostný súd musel konštatovať jednoznačný záver, že pohľadávka oprávneného nenadobudla status nedotknutej pohľadávky v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR, ktorej by sa teda oddlženie netýkalo. V dôsledku uvedeného tak vyhlásením konkurzu bol povinný oddlžený aj od pohľadávky oprávneného tak, ako to predpokladá § 166e ods. 2 ZoKR.
20. Pokiaľ oprávnený namietal postup správcu konkurznej podstaty, na uvedené exekučný súd nemohol prihliadnuť. Akékoľvek úvahy ohľadom správnosti či nesprávnosti postupu správcu v rámci konkurzného konania nemajú podľa názoru sťažnostného súdu vplyv na posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie. Úlohou exekučného súdu totiž nie je hodnotiť správnosť resp. zákonnosť postupu správcu a už vôbec nie sanovať prípadné jeho pochybenia. Uvedenému totiž slúžia iné právne inštitúty. Nad rámec uvedeného však súd prvej inštancie poukazuje na § 166g ods. 5 ZoKR, ktorý výslovne upravuje, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, pričom v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR takéto konanie možno iniciovať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Oprávnenému tak naďalej plynie lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
21. Na základe uvedeného sťažnostný súd musí súhlasiť so záverom vyššej súdnej úradníčky, že vymáhaná pohľadávka nie je nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom rozhodnutím o oddlžení dlžníka (povinného) sa v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stala nevymáhateľnou, v dôsledku čoho na ňu nemožno viesť exekúciu. Keďže na nevymáhateľnosť bol súd povinný prihliadať z úradnej moci, vyššia súdna úradníčka správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietla.
22. Súd prvej inštancie tak nemohol inak ako sťažnosť oprávneného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/305/2024 zo dňa 15. 04. 2024 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
23. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).