Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-45-2020.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: I. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. F. XX, XXX XX A. X. I., I. Q. I.: J. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. F. XX, XXX XX A. X. I., o zaplatenie 431,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 431,90 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dňa 30.08.2019 žalovaná ako vodič motorového vozidla spôsobila škodu na motorovom vozidle zn. Škoda s EVČ: F., ktorého držiteľom bol v tom čase poškodený F. A.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva zo zákona, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poisteného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 31.10.2019 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 431,90 eur. Žalobca si listom zo dňa 05.11.2019 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanej v sume 431,90 eur, určil lehotu do 05.12.2019.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 5C/45/2020 - 41 zo dňa 26.08.2020, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že v čase škodovej udalosti mala riadne uzatvorené a uhradené povinné zmluvné poistenie, preto nesúhlasí s plnením škody z vlastných prostriedkov. Pričom podľa žalovanej sa škoda, opísaná v spise a cena následnej opravy nezhoduje so skutočnosťou.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná nepripojila žiadne dôkazy, ktoré by uzavretie poistnej zmluvy preukazovali. Priložila len podací lístok k úhrade sumy vo výške 67,20 eur, z ktorého nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti bola predmetná suma zo strany žalovanej uhradená spoločnosti AXA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu. Ďalej uviedol, že ku dňu 30.08.2019 vykonal riadne šetrenie, na základe ktorého bolo zistené, že ku dňu 30.08.2019 nebolo k vozidlu platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v žiadnej poisťovni. Žalobca mal za to, že riadne preukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.
4. Na základe výzvy súdu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu súdu oznámila, že na meno žalovanej evidujú v systémoch povinného zmluvného poistenia č. XXXXXXXXXX s dátumom prijatia od 18.04.2019 do 18.04.2019, nakoľko prvé poistné nebolo v lehote stanovenej v zmluvných podmienkach uhradené, poistná zmluva nebola zatvorená a poistenie ani nevzniklo.
5. Žalovaná podaním zo dňa 28.04.2021 uviedla, že šek bol uhradený dňa 24.04.2019, pričom dátum splatnosti poistného bol stanovený 03.05.2019, teda poistné bolo uhradené včas a v dohodnutej výške. Uviedla, že zo strany poisťovne nebola upovedomená o skutočnosti, že by bola zmluva vypovedaná, alebo inak neplatná a ani jej nebolo žiadnym spôsobom vrátené zaplatené poistné, preto považuje zmluvu za riadne uzavretú a platnú v čase vzniku poistnej udalosti. Súdu predložila návrh poistenej zmluvy pre poistenie vozidiel č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2019.
6. Na základe výzvy súdu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu súdu oznámila, že dôvodom ukončenia poistnej zmluvy bolo neuhradenie prvého poistného v lehote stanovenej v zmluvných podmienkach, a teda poistná zmluva nebola uzatvorená a poistenie ani nevzniklo, poistná zmluva bola prijatá dňa 18.04.2020 a ukončená 18.04.2020.
7. Žalovaná sa vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2021, v ktorom uviedla, že konala v súlade so Všeobecnými podmienkami, na základe čoho jej bola od poisťovne zaslaná Biela aj Zelená karta. Má za to, že zmluva bola riadne uzatvorená a zaplatená.
8. Na základe výzvy súdu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu súdu oznámila, že v prípade poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo stanovené, že poistná zmluva má byť uhradená do 03.05.2019 v zmysle poistnej zmluvy, avšak žalovaná pri realizácii platby uviedla nesprávny variabilný symbol, preto nebolo možné túto platbu považovať za riadne uhradenú, a preto poistné nebolo ku dňu 03.05.2019 riadne zaplatené.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.09.2021, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, konkrétne substitučne splnomocnený advokátsky koncipient a splnomocnený zástupca žalovanej. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, žalobca bol volaný cestou právneho zástupcu. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu aj na všetkých písomných vyjadreniach, má za to, že žaloba je dôvodná a navrhuje žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná postupovala v rámci zmluvy a nie je si vedomá, že by sa dopustila konania v nesúlade s podmienkami poisťovne a žalobu teda považuje za nedôvodnú. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to Výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Výpočtom výšky škody, Správou o nehode, Oznámením poistnej udalosti, Výpisom z interného systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, Výpisom z účtu žalobcu, Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 05.11.2019 s doručenkou, Pokusom o zmier, Poštovým poukazom na účet (úhrada poistného), Poistnou zmluvou zo dňa 18.04.2019, Zmluvnými podmienkami uzatvárania poistnej zmluvy spoločnosti AXA a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 30.08.2019 spôsobila žalovaná ako vlastník motorového vozidla Suzuki , EČV: F. dopravnú nehodu, ktorou spôsobila škodu na motorovom vozidle poškodeného. Žalobca uhradil poškodenému sumu vo výške 431,90 eur titulom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla osobe poškodenej z dopravnej nehody, v zmysle Výpočtu výšky škody. Úhrada bola preukázaná aj výpisom z účtu žalobcu. Výzvou zo dňa 05.11.2019 žalobca vyzval žalovanú na náhradu poistného plnenia vo výške 431,90 eur. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca uzavretie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezistil. Listom zo dňa 22.06.2020 označeným ako Pokus o zmier žalobca vyzval žalovanúna úhradu dlžnej sumy vo výške 443,73 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 431,90 eur a zo zákonného úroku vo výške 11,83 eur.
10. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody (ďalej len ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového
vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. (3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
11. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
12. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
13. Podľa § 420 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 30.08.2019 žalovaná zavinila osobným motorovým vozidlom dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla osobe poškodenej z dopravnej nehody. Náklady na vynaloženú opravu poškodeného motorového vozidla poškodeného z dopravnej nehody predstavovali sumu vo výške 431,90 eur. Vzhľadom na námietky vznesené žalovanou v súvislosti s poistením súd skúmal, či k predmetnému vozidlu bolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak by toto poistenie k dátumu dopravnej nehody uzatvorené nebolo, žalobcovi by vznikla povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie, t.j. vzniknutú škodu z poisteného garančného fondu. Žalobca vykonal šetrenie, v zmysle ktorého nemal preukázané, že by mala žalovaná k dátumu dopravnej nehody uzatvorené poistenie, preto žalobca vyplatil poškodenému sumu 431,90 eur. Z listín predložených žalovanou v priebehu konania, najmä z predloženej poistnej zmluvy má súd za to, že žalovaná mala uzavretá poistnú zmluvu, kedy začiatok poistenia bol stanovený v zmysle zmluvy na deň 18.04.2019, kde je uvedený aj dátum splatnosti ku dňu 03.05.2019. Podacím lístkom predloženým žalovanou mal súd za preukázané, že táto dňa 24.04.2019 uhradila poisťovni AXA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu sumu vo výške 67,20 eur titulom poistného, v zmysle návrhu poistnej zmluvy pre poistenie vozidiel č. XXXXXXXXXX. Žalovaná teda uhradila poistné v stanovenej lehote v súlade s uzavretou poistnou zmluvou. Poisťovňa AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu v poslednom vyjadrení uviedla, že žalovaná pri realizácii platby uviedla nesprávny variabilný symbol, a preto poistné nepovažovali ako riadne uhradené. Súd uvádza, že z predložených listinných dokladov, konkrétne z poštovej poukážky, ktorou žalovaná preukazovala uhradenie poistného bol uvedený variabilný symbol XXXXX, pričom súd uvádza, že išlo len o časť variabilného symbolu, ktorý mala žalovaná uviesť. Súd má za to, že samotná poisťovňa mala všetky údaje týkajúce sa žalovanej, časť variabilného symbolu, ktorý predstavoval prvé päťčíslie čísla zmluvy, výšku poistného, ktoré mala žalovaná uhradiť v zmysle poistnej zmluvy, a teda súd je toho názoru, že uvedené riadne identifikovalo platiteľa, predmet ako aj účel platby, navyše poistné bolo uhradené na účet samotnej poisťovne. Naviac zo strany poisťovne nedošlo k vráteniu sumy uhradeného poistného, ktoré podľa názoru poisťovne žalovaná uhradila oneskorene, preto sa súd stotožnil s názorom žalovanej, že poistná zmluva bola medzi stranami riadne uzavretá. Zo strany poisťovne nebola žalovaná ohľadne skutočnosti, že by k vzniku poistnej zmluvy nedošlo žiadnym spôsobom kontaktovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že medzi žalovanou a poisťovňou AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu došlo k riadnemu uzavretiu poistnej zmluvy, a preto im z takto uzavretej poistnej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti ako z riadne uzavretého právneho úkonu.
16. Súd následne s poukazom na ust. § 24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. skúmal pasívnu legitimáciu žalovanej v konaní. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012). Nedostatok vecnej legitimácie má vecný dopad na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Súd však môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo on sám je nositeľom práva, ak sa to však v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt. Žalobca svoju vecnú legitimáciu na podanie žaloby odôvodňoval z ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedala žalovaná, ako osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd však už vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalovaná v čase vzniku dopravnej nehody, teda ku dňu 30.09.2017 uzatvorila poistnú zmluvu s poisťovňou AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, tak ako uvedené upravuje ust. § 3 zákona č. 381/2001 Z. z., preto žalovaná nie je v predmetnom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, a teda nie je pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.