Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 111.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XXXX, XXX XX E., o zaplatenie 4.840,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/122/2020 - 104 zo dňa 14.12.2020 takto
rozhodol:
Súd pokračuje v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutých častiach, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Nepriberá do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie istiny 4.390,50 eur s príslušenstvom. Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.174,60 eur, úrok z omeškania vo výške 82,34 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.174,60 eur od 21.11.2020 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to spoločne a nerozdielne s E. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol na plnenie zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1290/2019 zo dňa 22.10.2019. Výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom IV. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.09.2019 ako tzv. upomínaciemu súdu, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne na žalovanej a E. I. zaplatenia istiny vo výške 4.354,23 eur s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 17.05.2016 žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 4.900 eur. Keďže k úhrade úveru v zmysle zmluvy nedošlo, žalobca predčasne zosplatnil úver dňom 02.05.2017. Voči žalovanému E. I. bola vec právoplatne skončená platobným rozkazom, preto predmetom konania ostala žaloba proti žalovanej.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenia § 1 ods. 2; § 2 písm. d); § 7 ods. 1, 15, 16; § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy; § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. konštatoval, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému (žalovaným) ako dlžníkovi úver vo výške 4900 eur, ktorý mal byť vrátený formou mesačných splátok vo výške 69,09 eur. Fixná úroková sadzba bola uvedená ako 07,90 % ročne a RPMN ako 08,20 % ročne, priemerná RPMN na trhu 10,53 %, odplata za poskytnutie úveru 07,90 % ročne a celková suma, ktorú mal klient zaplatiť bola uvedená 6632,03 eur. Zároveň z bodu 2.2 tejto zmluvy vyplýva, že úverom mal byť vyplatený iné úver žalovanej, a to v zostatku 1757,00 eur.
4. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca na preukázanie skutočnosti, že overoval bonitu žalovaných predložil súdu report zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého E. I. poberá dôchodok vo výške 266 eur, report z SRBI, podľa ktorého E. I. spláca bankový úver v zostávajúcej výške 3769 eur mesačnou splátkou 39 eur, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur, report z SRBI, podľa ktorého žalovaná spláca úver v zostatkovej výške 1757 eur mesačnou splátkou 69 eur, ktorý bol vyplatený prejednávaným úverom. Ďalej z neho vyplýva, že jej v roku 2014 boli odmietnuté 3 úvery a jej kreditné skóre je „E“ na stupnici od „A“ - zlé po „M“ - dobré.
5. Oboznámením sa s uvedenými dokladmi o skúmaní bonity prvoinštančný súd dospel k záveru, že u žalobcu v žiadnom prípade nešlo o skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, ale išlo naopak o hrubé porušenie tejto povinnosti. Žalobcu nezaujímali výdavky žalovaných na živobytie vo forme nákladov na bývanie, energie, stravu a podobne.
6. Z listín predložených žalobcom nevyplýva, či žalovaní boli členmi spoločnej domácnosti. Keďže v zmluve mali uvedené rozdielne bydlisko možno sa domnievať, že nie. Preukázateľný príjem žalovaných bol 266 eur + 203 eur = 469 eur. Preukázateľné výdavky na splácané úvery boli 69 eur + 39 eur = 108 eur. Na živobytie tak ostávala suma 469 eur - 108 eur = 361 eur. V roku 2016 bolo životné minimum pre jednu plnoletú osobu - 198,09 eur, pre maloletú osobu - 90,42 eur, spolu teda 2 x 198,09 eur + 90,42 eur = 486,60 eur. Podľa názoru súdu tak úver žalovaným poskytnutý byť nemal a z toho plynie záver súdu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a bez možného predčasného zosplatnenia. Ak bol teda poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, patrí žalobcovi iba suma istiny žalovaným vyplatená, a to vo výške dlžnej istiny splatnej ku dňu rozhodovania súdu (konečná splatnosť dňa 20.05.2024) po odpočítaní sumy už zaplatenej, pričom celá zaplatená suma bola započítaná na istinu. K 10.12.2020 je podľa amortizačnej tabuľky splatná istina 2372,22 eur (4900 eur - 2527,78 eur). Žalovaná strana zaplatila sumu 747,62 eur + 450 eur = 1197,62 eur. Dlžná istina je tak 1174,60 eur (2372,22 eur - 1197,62 eur). Vo zvyšnej časti istiny je tak žaloba predčasná. K priznanej istine priznal aj úrok z omeškania vypočítaný do 20.11.2020 vo výške 82,34 eur a ďalší od 21.11.2020 zo sumy 1.174,60 eur do zaplatenia.
7. Na podporu svojho záveru o bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru a nemožnosti ho predčasne zosplatniť pre nedostatočné vyhodnotenie bonity spotrebiteľa poukázal na závery rozhodnutí: NS ČR sp. zn. 1As/30/2015, NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018, KS v Ostrave sp. zn. 22A/22/2013 a KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017.
8. Poukazom na § 145 ods. 2 CSP v dôsledku späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 450 eur s príslušenstvom konanie v uvedenej časti zastavil. Keďže žaloba bola podaná spoločne voči dvom žalovaným, vo výroku II. vyjadril prvoinštančný súd spätosť s rozhodnutím vo vzťahu k žalovanému E. I..
9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca, ako prevažne neúspešný v konaní nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne úspešnej žalovanej nárok nepriznal, keďže si náhradu nepožadovala a žiadne trovy jej v konaní nevznikli.
10. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku IV. o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval ust. § 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP. V odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že nedostatočne preskúmal bonitu žalovanej. S posúdením skutkového stavu veci súdom týkajúcej sa vyhodnotenia skúmania bonity sa absolútne nestotožnil a považoval rozhodnutie za arbitrárne. Podľa bodu 1.3 Obchodných podmienok pred uzatvorením ZoÚ banka posúdi s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a poskytne mu predzmluvnú
informáciu a príslušnú dokumentáciu. Na uzatvorenie ZoÚ nie je právny nárok. Ak dôvodom na zamietnutie žiadosti dlžníka boli výsledky overovania schopnosti dlžníka, prípadne spoludlžníka splácať úver v príslušných databázach, informuje banka dlžníka o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informáciu o použitej databáze. Žalovaná spolu s spoludlžníkom peniaze z úveru riadne prevzali, nakoľko súhlasili s podmienkami zmluvy. Súd preto nesprávne vyhodnotil skúmaný skutkový stav a dospel k nesprávnemu záveru. Je v záujem banky skúmať bonitu klienta, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu spotrebiteľov na úkor banky tak, ako sa to udialo v tomto prípade. Žalovaná so spoludlžníkom mali vôľu úver získať, riadne ho splácať. Ak má žalobca pochybnosti o bonite klienta a jeho schopnosti splácať, zmluvu o úvere neuzatvorí. Inak by dochádzalo ku škode na strane žalobcu, čo odporuje definícií podnikania, ktorého zmyslom je dosahovanie zisku. Súdu predložil potrebné listiny potvrdzujúce skúmanie bonity žalovanej a spoludlžníka, preto jeho záver o nesprávnom a nedostatočnom skúmaní bonity nie je správny. Poukázal tiež na to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý voči pôvodne žalovanému v 2. rade E. I. nadobudol právoplatnosť. Z toho vyvodil, že Okresný súd Banská Bystrica pred vydaním platobného rozkazu posudzoval skúmanie bonity a vyhodnotil ho ako dostačujúce. Z listín predložených súdu žalobcom vyplýva, že k skúmaniu bonity došlo, no súd nešpecifikoval, akými inými spôsobmi mal bonitu zisťovať, lebo zákon nekonkretizuje čo treba rozumieť pod pojmom konanie s odbornou starostlivosťou. Žalobca nemôže skúmať všetky výdavky žalovanej a skúmanie jej bonity nebolo formalistické a z jeho pohľadu dostačujúce. Poukázal tiež na to, že predmetnou zmluvou došlo k refinancovaniu záväzku žalovanej, preto mesačná splátka úveru vo výške 69 eur nemohla byť započítaná do výšky mesačných nákladov pri posudzovaní jej bonity tak, ako to urobil prvoinštančný súd. Poukázal na ustanovenie § 415 OZ o prevenčnej povinnosti, ako aj na stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Ľalíka, ako aj na záver rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/92/2018 z 13.12.2018 na potvrdenie svojho názoru. Uviedol, že prvoinštančný súd preto nemohol dospieť k záverom, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a že došlo k neplatnému zosplatneniu záväzku.
11. Navrhol súčasne zmenu strany sporu žalobcu, keďže pôvodný žalobca Poštová banka a.s., uzavrel dňa 16.10.2020 so spoločnosťou R Collectors s.r.o., ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok. Pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2020 spolu so súhlasom nového veriteľa so vstupom do konania. V zmysle § 80 ods. 1 CSP navrhol, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil nový veriteľ spoločnosť R Collectors, s.r.o.
12. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu podľa § 389 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a prejednanie alebo v zmysle § 388 CSP ho zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.09.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je nedôvodné.
15. Keďže žalobca Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, v odvolaní navrhol, aby do konania na jeho miesto žalobcu vstúpil nový veriteľ spoločnosť R Collectors s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, lebo dňa 16.10.2020 s ním uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa, odvolací súd rozhodoval aj o tomto návrhu. Odvolací súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu, lebo bolo preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu predmetnej pohľadávky a postupník R Collectors s.r.o., súhlasil so svojim vstupom do konania na miesto žalobcu podaním, ktoré je zaevidované v spise pod čl. 118.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi tam uvedenými v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, preto iba na zvýraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
19. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa vyhodnotenia ne/dostatočnosti skúmania bonity žalovanej a jej spoludlžníka a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri vyhodnotení veci.
20. Odvolací súd k uvedenému tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). V prejednávanej veci však nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom nebolo zistené.
21. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; ďalej len ZoSÚ).
22. Na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania . Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a), b) ZoSÚ).
23. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka).
24. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 OZ).
25. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva správna názor súdu prvej inštancie, že žalobca resp. jeho právny predchodca nedostatočne vyhodnotil bonitu žalovanej a jej spoludlžníka pri posudzovaní podmienok možnosti poskytnutia úveru podľa zmluvy zo dňa 17.05.2016. Na správne posúdenie a vyhodnotenie bonity dlžníka totiž nepostačuje zisťovať iba jeho formálny príjem, ale je nutným z toho vyvodiť aj možnosti a schodnosti úver splácať aj po zohľadnení nevyhnutných
životných výdavkov posudzovaných osôb. Uvedené súd prvej inštancie preto správne vyhodnocoval so záverom, že skúmanie bonity žalovanej a jej spoludlžníka nebolo právnym predchodcom žalobcu riadne zrealizované. Ani podľa názoru odvolacieho súdu postup právneho predchodcu žalobcu pri vyhodnocovaní bonity v prejednávanom prípade nebol dostatočný. Vôbec totiž nebol braný ohľad na skutočnosť, či žalovaná a jej spoludlžník budú mať z čoho uhrádzať splátky úveru bez toho, aby bola ohrozená ich možnosť zabezpečiť úhradu nevyhnutných životných potrieb. Teda iba zistenie príjmu dlžníka bez správneho vyhodnotenia aj jeho schopnosti realizovať mesačné úhrady úveru bez ohrozenia možnosti zabezpečiť aj úhradu nevyhnutných životných potrieb nie je možné posúdiť ako zisťovanie a vyhodnotenie bonity s odbornou starostlivosťou.
26. V predmetnej veci preto bolo prvoinštančným súdom v zmysle § 7 ods. 1, 16 a § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. správne vyhodnotené, že z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia bonity dlžníkov právnym predchodcom žalobcu nebolo možné platne zosplatniť úver, poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 17.05.2016 vo výške 4.900.- eur, preto žalobcovi mohol vzniknúť iba nárok na neuhradené splátky úveru, ktoré boli žalobcovi aj priznané. Správne preto bola žaloba v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa v budúcnosti splatných splátok zamietnutá a to spolu aj s príslušenstvom. V uvedenej časti bola totiž žaloba podaná predčasne.
27. Odvolací súd dáva do pozornosti ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 10. júna 2021 C-303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach, čo sa týka povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, podľa ktorého článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky žalobcu, lebo súd prvej inštancie o zamietnutí časti nároku žalobcu rozhodol správne. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil tak, ako je to požadované v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keď svoje myšlienkové pochody a závery uviedol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu odvolaciu námietku o arbitrárnosti napadnutého rozsudku.
29. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03; III.ÚS/209/04; I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a vyhodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).
30. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
32. Odvolací súd o návrhu spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 zo dňa doručenia súdu prvej inštancie 15.12.2020 rozhodol tak, že uvedenú spoločnosť do konania na strane žalovanej nepribral. Uvedená spoločnosť k návrhu na pribratie do konania nepredložila súhlas žalovanej na jej vstup do konania na strane žalovanej. V zmysle § 95 ods. 1 CSP sa vyžaduje na pribratie do konania súhlas strany na ochranu práv, v ktorej má vystupovať. Tento súhlas žalovanej Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľovi nepredložilo. Nebol preto splnený zákonný predpoklad na jej pribratie do konania. Navyše predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba voči spotrebiteľke zamietnutá. Návrh na pribratie do konania bol podaný až po tom, čo vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 14.12.2020 súd prvej inštancie.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).