Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Collect Management s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, zastúpeného: JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade, Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti žalovanému: G. G., B.. XX.XX.XXXX, X. J. D.. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 1.018,39 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 21.10.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 1.018,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3,44 eura od 29.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 248,51 eura od 28.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 40,44 eura od 29.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 33,- eur od 27.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 693,- eur od 27.03.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom pohľadávka dlžníka vznikla titulom neuhradených faktúr za poskytované služby, resp. dodaný tovar právnym predchodcom žalobcu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 29.10.2020 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 24.03.2021.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2020, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2020, podacím hárkom Slovenskej Pošty, a. s., kópiou vrátenej zásielky, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Prílohou č. 1 k zmluve o poskytovaní verejných služieb, Kúpnou zmluvou, Prílohou č. 1

kúpnej zmluvy, faktúrou VS 1208262979, faktúrou VS 1530055867, faktúrou VS 1570019596, faktúrou VS 1580074902, faktúrou VS 1580099919, predžalobnou výzvou, rozpisom neuhradenej pohľadávky, podacím hárkom Slovenskej Pošty, a. s., platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 29.10.2020, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu zo dňa 27.07.2021 spolu s prílohami (predžalobná upomienka zo dňa 25.02.2019, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2019), súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaný uzavreli dňa 29.10.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb „Zlatý O2 Paušál. V rovnaký deň uzavreli zmluvné strany aj Kúpnu zmluvu č.: 2381041643, na základe ktorej sa spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. zaviazala dodať žalovanému telekomunikačné zariadenie Huawei P20 Pro Čierny Dual a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena telekomunikačného zariadenia predstavovala v zmysle zmluvy sumu 794,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť tak, že časť kúpnej ceny vo výške 2,- eur uhradí v hotovosti pri prevzatí tovaru. Zvyšnú časť kúpnej ceny sa zaviazal zaplatiť vo forme 24 platieb vo výške 33,- eur podľa splátkového kalendára obsiahnutého v zmluve. Žalovaný titulom kúpnej ceny uhradil sumu 2,- eurá pri prevzatí telekomunikačného zariadenia a následne uhradil tri splátky po 33,- eur. Celkovo tak z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia uhradil sumu 101,- eur.

6. Spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. vystavila žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúru VS 1208262979 vo výške 13,44 eura s dátumom splatnosti dňa 28.11.2018, faktúru VS 1570019596 vo výške 267,95 eura s dátumom splatnosti dňa 27.12.2018 (z toho sumu 254,51 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 13,44 eura ako nedoplatok za predchádzajúcu neuhradenú faktúru), faktúru VS 1530055867 vo výške 353,39 eura s dátumom splatnosti dňa 28.01.2019 (z toho sumu 85,44 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumy 13,44 eura a 254,51 eura ako nedoplatky za predchádzajúce neuhradené faktúry) a faktúru VS 1580074902 vo výške 392,39 eura s dátumom splatnosti dňa 26.02.2019 (z toho sumu 39,- eur za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumy 13,44 eura, 254,51 eura a 85,44 eura ako nedoplatky za predchádzajúce neuhradené faktúry).

7. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať vyúčtované faktúry riadne a včas, spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. listom zo dňa 16.01.2019 oznámila žalovanému, že odstúpi od zmluvy o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0087898950 ku dňu 15.02.2019 v prípade, ak nedôjde zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 267,95 eura a to najneskôr v lehote do 08.02.2019. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.02.2019 spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. opätovne vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 382,39 eura. Následne spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. vystavila žalovanému faktúru VS 1580099919 vo výške 1.076,91 eura s dátumom splatnosti dňa 26.03.2019 (z toho sumu 694,52 eura za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumy 3,44 eura, 254,51 eura, 85,44 eura a 39,- eur ako nedoplatky za predchádzajúce neuhradené faktúry). V rámci tejto faktúry spoločnosť O2 Slovakia s. r. o. vyúčtovala žalovanému zostatok kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie vo výške 660,- eur, mesačnú platbu za zariadenie vo výške 33,- eur a poistenie vo výške 1,52 eura.

8. Dňa 26.03.2020 došlo k prejavu vôle smerujúcemu k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo výške 1.018,39 eura zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 na spoločnosť URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, ktorú skutočnosť oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 27.03.2020. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky v rovnakej výške zo spoločnosti URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 04.04.2020, ktorá zásielka sa vrátila postupcovi dňa 25.05.2020 s tým, že adresát je neznámy. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 19.08.2020 - „Predžalobná výzva“, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.018,39 eura a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú zásielku podal na poštovú prepravu dňa 24.08.2020.

9. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5) <https:// www.epi.sk/zz/2011-351/znenie-20160701>

10. Podľa , osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.

11. Podľa , účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

12. Podľa , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Podľa prvej a druhej vety , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Podľa a (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

18. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať o elektronických komunikáciách, ustanovenia a nasl. , ako aj o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia.

21. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. ) 22. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvných vzťahov, plnenie z ktorých je predmetom konania a túto žalobca preukázal ich predložením. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 26.03.2020 a 03.04.2020.

23. V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia aplikovať aj ustanovenie Zákona o elektronických komunikáciách, a žalobcu v tomto konaní tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda že právny predchodca žalobcu (O2 Slovakia, s. r. o.) ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči dlžníkovi na tretí subjekt bez súhlasu dlžníka.

24. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore a to preukázaním platného postúpenia pohľadávky v zmysle , a síce, že sa výzva v zmysle predmetného zákona dostala do dispozičnej sféry žalovaného, žalobca súdu predložil „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 16.01.2019, ktorým spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. oznámila žalovanému, že odstúpi od zmluvy o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0087898950 ku dňu 15.02.2019 v prípade, ak nedôjde zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 267,95 eura a to najneskôr v lehote do 08.02.2019 a tiež „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 25.02.2019, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku vo výške 382,39 eura, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa niektorá z týchto listín aj dostala do dispozičnej sféry žalovaného.

25. V zmysle o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

26. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2020 zasielanej pôvodným veriteľom žalovanému vyplýva, že prejav vôle smeroval k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému vo výške 1.018,39 eura na postupníka URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., a následne bola pohľadávka v rovnakej výške postúpená na žalobcu. Žalovaný však bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v čase, keď ešte celá pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, nebola splatná a bol tak naposledy vyzvaný na úhradu dlžnej sumy len vo výške 382,39 eura a to predžalobnou upomienkou zo dňa 25.02.2019. Podľa názoru súdu tak ani listina, ktorou právny predchodca odstúpil od zmluvy a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, ako ani predžalobná upomienka nespĺňa účel, ktorý sleduje zákona o elektronických komunikáciách. Z o elektronických komunikáciách vyplýva, že podnik môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomu peňažnému záväzku, s ktorého splnením je účastník aj napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, na základe čoho má súd za to, že postupca musí urobiť výzvu podľa v čase, kedy sú všetky pohľadávky, ktoré zamýšľa postúpiť splatné a účastník tak musí byť vyzvaný na úhradu tých pohľadávok, ktoré hodlá voči účastníkovi postúpiť na ďalší subjekt. Tomuto nasvedčuje aj druhá veta predmetného ustanovenia, nakoľko účastník môže zvrátiť právo podniku na postúpenie pohľadávky a to tak, že ešte pred postúpením pohľadávky uhradí podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Keďže predmetom postúpenia pohľadávky medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom bola pohľadávka vo výške 1.018,39 eura, žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu tak možnosť zvrátiť postúpenie pohľadávky podľa názoru súdu daná nebola. V konaní však nebolo preukázané ani to, že by sa niektorá z výziev dostala do dispozičnej sféry žalovaného. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo. V zmysle uvedeného má tak súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a síce splatnosť postupovanej pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, písomná výzva,

ktorá sa dostala do dispozičnej sféry účastníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky.

27. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom (s poukazom na ) a tento právny úkon je tak v časti uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

28. V súvislosti s často opakovanou argumentáciou ohľadom , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. , podľa ktorého „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“ ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: , podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd rozhodol, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).