Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/25/2020

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 351 026, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, o preskúmanie protokolu žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.04.2020, domáhal postupom podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P- E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 (ďalej aj „“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020 (ďalej aj „dodatok“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že o vykonaní inšpekcie práce v znení dodatku podlieha súdnemu prieskumu s odkazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.12.2008, sp. zn. zo dňa 25.08.2011 a sp. zn. zo dňa 30.09.2015.

3. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy žalovaný síce použil správny právny predpis, a to v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), no tento nesprávne vyložil. Uviedol, že u žalobcu a Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408 (ďalej len „WP“) nebolo možné evidovať presný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu iba pre žalobcu a časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu iba pre WP. Všeobecný pomer bol stanovený na 12:28. Zamestnanci pracovali pre obe spoločnosti dohromady 40 hodín týždenne, pričom začiatok a koniec tohto pracovného času bol každý deň riadne zaznamenaný v súlade s . Žalobca preto svoje právne povinnosti neporušil, pričom namietané porušenie v bode 4 a uložené opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že s kontrolovanými zamestnancami dohodol úpravu niektorých podmienok odmeňovania podľa priamo vo vnútornom predpise žalobcu, na ktorý odkazuje tak pracovná, ako aj kolektívna zmluva žalobcu, a preto nemožno súhlasiť so závermi žalovaného, že v kolektívnej zmluve nebol dohodnutý jednoznačný systém odmeňovania zamestnancov. Žalobca neporušil a ani a namietané porušenia v bodoch 5 a 6 a uložené opatrenia preto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť v znení jeho dodatku z dôvodov nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia, pretože nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, v akej lehote má žalobca

prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a dokedy má doručiť žalovanému správu. Záverom namietal nesprávny procesný postup žalovaného, ktorý spočíval v neprerokovaní dodatku k so žalobcom, uložení povinností žalobcovi, ktoré žalovaný nie je oprávnený ukladať (absencia právomoci) ako aj nedostatku miestnej príslušnosti a dôvodu na zastavenie konania.

4. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 07.12.2021, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Námietky žalobcu považoval za neprípustné. Skutočnosť, že žalobca so záverom uvedeným v a v dodatku nesúhlasí, nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť a jeho dodatku. o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku, resp. jeho obsah môže byť podkladom pre ďalší postup žalovaného v prípadnom nadväzujúcom administratívnom konaní, v ktorom bude mať žalobca ako účastník administratívneho konania možnosť využiť všetky procesné oprávnenia podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na účinnú obranu svojich práv a právom chránených záujmov. Žalovaný v jednotlivých bodoch v znení dodatku popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou, uviedol v čom došlo k porušeniu zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto skutočností - zistených nedostatkov, bol zrozumiteľný a bez vyvolania pochybností o ich obsahu. Zákonom stanovený obsah neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. a jeho dodatok nemajú náležitosti rozhodnutia. V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah , ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky). Žalovaný konštatoval, že evidencia pracovného času je povinnosťou zamestnávateľa a zodpovedá za ňu aj v prípade kontroly a je povinný ju viesť tak, aby bol zrejmý začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu. Preukázateľnosť je nevyhnutná nielen z dôvodu možnej kontroly, ale aj kvôli personálnym a mzdovým potrebám zamestnanca a zamestnávateľa. Keďže v tomto prípade žalobca evidenciu neviedol presne podľa skutočnosti v akom časovom rozsahu zamestnanci vykonávali prácu pre neho, inšpektor práce konštatoval zistené porušenia predpisov v . Taktiež mzda kontrolovaných zamestnancov v konkrétne uvedených mesiacoch nedosahovala minimálny mzdový nárok určený podľa náročnosti vykonávanej práce a žalobca nedoplatil mzdy zamestnancom do minimálnej mzdy vo výške minimálneho mzdového nároku v konkrétnych mesiacoch a keďže nebol pracovným miestam zamestnancov priradený stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, tak inšpektor práce konštatoval zistené porušenia predpisov v . Žalovaný dodal, že bolo povinnosťou žalobcu porovnať náročnosť vykonávaných prác s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest a na základe tohto porovnania priradiť pracovnému miestu príslušný stupeň náročnosti.

5. V prejednávanej veci žalovaný jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce a jasne špecifikoval v čom konkrétne spočívalo zistené porušenie povinností žalobcu. Žalovaným v uložené opatrenia žalobcovi podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) sú preto opatreniami, ktoré sú dostatočne určité a spĺňajú všetky požiadavky naň kladené tak, ako vyplývajú aj z judikatúry (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, sp. zn. zo dňa 20.03.2019, sp. zn. zo dňa 29.04.2020). Podľa názoru žalovaného nebolo potrebné prerokovať dodatok k , ktorým boli uznané námietky žalobcu a nedostatok bol v ich dôsledku vypustený z , prípadne dodatok, ktorý obsahuje len stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Zákon hovorí len o tom, že dodatok je súčasťou , ale nikde explicitne neukladá povinnosť dodatok k prerokovať. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov. K námietke žalobcu ohľadne absencie právomoci žalovaného uviedol, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, okrem iného mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov. Účelom inšpekcie práce je teda aj ochrana zamestnancov a uložením povinnosti žalobcovi inšpektor práce sleduje verejný záujem, ktorý spočíva v tom, že žalovaný ako štátny orgán presadzuje ochranu zamestnancov. Argumentácia žalobcu by znamenala, že v prípade porušenia mzdových podmienok by sa zamestnanec mohol dostať k svojím nárokom

len prostredníctvom súdneho konania. Príslušné ustanovenia nerozlišujú v akých prípadoch môže/nemôže inšpektor práce nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. K námietke žalobcu ohľadne porušenia zásady „ne bis in idem“ uviedol, že je irelevantná. Dané zamestnankyne, na ktoré žalobca poukazoval v súvislosti s výkonom inšpekcie práce Inšpektorátu práce Trnava, boli dodatkom č. 2 z 01.06.2020 a dodatkom č. 3 zo 04.06.2020, z nedostatkov vyplývajúcich z porušení konkrétnych ustanovení právnych predpisov, vypustené. K námietke žalobcu ohľadne miestnej príslušnosti poukázal na stranu 2 , kde bolo výslovne uvedené, že inšpekcia práce bola vykonaná v kontrolovanom subjekte na prevádzkach: Komárno, Nové Zámky, Topoľčany, Dunajská Streda, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Senica, Žilina, Spišská Nové Ves a Poprad v súčinnosti s príslušnými inšpektorátmi práce.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 17.03.2022 a zotrval na žalobnej argumentácii.

7. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. .

8. Podľa , konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

13. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie z inšpekcie práce v znení jeho dodatku. Inšpekcia práce je podľa v podstate dozorom nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (, o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ( o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce podľa povinný vypracovať a ten s ňou prerokovať. Podľa cit. zákona v inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanej osobe a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14. Správny súd v prvom rade skúmal povahu žalobou napadnutého žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020, a to v tom smere či podlieha prieskumu správnym súdom.

15. Z obsahu napadnutého žalovaného vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalovaný vytkol žalobcovi v v znení dodatku nasledovné nedostatky: bod 2. zamestnávateľ v pracovných zmluvách zamestnancov neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to dĺžku výpovednej doby, a ani najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru nevyhotovil zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky (porušil a v nadväznosti na ); bod 3. zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru zamestnanca nedoručil písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ (porušil ); bod 4. zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov v mesiacoch január 2019 – december 2019 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (porušil ); bod 5. zamestnávateľ neposkytol zamestnancom za obdobie január 2019 – december 2019 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta (porušil ); bod 6. zamestnávateľ nepriradil pracovnému miestu tak uvedeným zamestnancom za obdobie január 2019 – december 2019 stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnancov vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve ( ).

16. Inšpektori v súlade s a nariadili žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 2, 5, 6 v lehote 30 dní od prevzatia . Inšpektori práce ďalej v súlade s uložili žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v bodoch 2-6 bezodkladne od prevzatia a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

17. Správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

18. Podstatou výnimky podľa je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také úkony verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, čiže inými slovami štandardne nezasahujú do právneho postavenia osoby.

19. V predmetnej veci správny súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.12.2023 v obdobnej veci, s ktorého závermi sa stotožňuje a cituje z neho nasledovne: „16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa , sú súčasťou z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V inšpektor podľa cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa Z.

z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle .

17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa uvedené v z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. , č. 2/2022 ZNSS).“

20. Správny súd uvádza, že rozhodovacia činnosť veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov a na zabezpečenie jednotnosti rozhodovania správnych súdov (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: . Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 189 a nasl.). Táto funkcia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je zdôraznená aj v , podľa ktorého právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzný. Pokiaľ je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu záväzný pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, je nepochybne záväzný aj pre správne súdy nižšej inštancie.

21. Preskúmaním žalovaného v znení jeho dodatku správny súd zistil, že žalovaný vo veci samej žalobcovi nenariaďoval vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho práv. Naopak, žalobcovi iba navrhol prijať také opatrenia, aby zistené nedostatky odstránil, resp. zlepšil existujúci stav, pričom výber spôsobu a konkrétnych krokov nechal na rozhodnutí žalobcu.

22. Takouto formuláciou opatrení v v znení jeho dodatku, ako je to vo veci samej, nebolo možné zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a tieto opatrenia nemožno tak považovať za spôsobilý predmet prieskumu. Z totiž nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt plniť a obsahom sú len všeobecne formulované opatrenia, ktorých podstata spočíva v tom, že žalobca sa len upozorňuje, že má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu.

23. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý žalovaného v znení jeho dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na , a preto žalobu postupom podľa odmietol.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne neboli zistené dôvody pre postup podľa .

16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.