Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NR-15S-25-2020.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Subarea
NR-15S/25/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 351 026, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, o preskúmanie protokolu žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.04.2020, domáhal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia protokolu žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P- E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 (ďalej aj „protokol“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020 (ďalej aj „dodatok“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedol, že protokol o vykonaní inšpekcie práce v znení dodatku podlieha súdnemu prieskumu s odkazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 a sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015.
3. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy žalovaný síce použil správny právny predpis, a to zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“), no tento nesprávne vyložil. Uviedol, že u žalobcu a Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408 (ďalej len „WP“) nebolo možné evidovať presný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu iba pre žalobcu a časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu iba pre WP. Všeobecný pomer bol stanovený na 12:28. Zamestnanci pracovali pre obe spoločnosti dohromady 40 hodín týždenne, pričom začiatok a koniec tohto pracovného času bol každý deň riadne zaznamenaný v súlade s § 99 zákonníka práce. Žalobca preto svoje právne povinnosti neporušil, pričom namietané porušenie v bode 4 protokolu a uložené opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že s kontrolovanými zamestnancami dohodol úpravu niektorých podmienok odmeňovania podľa § 120 ods. 1 zákonníka práce priamo vo vnútornom predpise žalobcu, na ktorý odkazuje tak pracovná, ako aj kolektívna zmluva žalobcu, a preto nemožno súhlasiť so závermi žalovaného, že v kolektívnej zmluve nebol dohodnutý jednoznačný systém odmeňovania zamestnancov. Žalobca neporušil § 120 ods. 1 a ani § 120 ods. 3 zákonníka práce a namietané porušenia v bodoch 5 a 6 protokolu a uložené opatrenia preto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť protokolu v znení jeho dodatku z dôvodov nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia, pretože nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, v akej lehote má žalobca
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a dokedy má doručiť žalovanému správu. Záverom namietal nesprávny procesný postup žalovaného, ktorý spočíval v neprerokovaní dodatku k protokolu so žalobcom, uložení povinností žalobcovi, ktoré žalovaný nie je oprávnený ukladať (absencia právomoci) ako aj nedostatku miestnej príslušnosti a dôvodu na zastavenie konania.
4. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 07.12.2021, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Námietky žalobcu považoval za neprípustné. Skutočnosť, že žalobca so záverom uvedeným v protokole a v dodatku nesúhlasí, nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť protokolu a jeho dodatku. Protokol o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku, resp. jeho obsah môže byť podkladom pre ďalší postup žalovaného v prípadnom nadväzujúcom administratívnom konaní, v ktorom bude mať žalobca ako účastník administratívneho konania možnosť využiť všetky procesné oprávnenia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na účinnú obranu svojich práv a právom chránených záujmov. Žalovaný v jednotlivých bodoch protokolu v znení dodatku popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou, uviedol v čom došlo k porušeniu zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto skutočností - zistených nedostatkov, bol zrozumiteľný a bez vyvolania pochybností o ich obsahu. Zákonom stanovený obsah protokolu neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Protokol a jeho dodatok nemajú náležitosti rozhodnutia. V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky). Žalovaný konštatoval, že evidencia pracovného času je povinnosťou zamestnávateľa a zodpovedá za ňu aj v prípade kontroly a je povinný ju viesť tak, aby bol zrejmý začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu. Preukázateľnosť je nevyhnutná nielen z dôvodu možnej kontroly, ale aj kvôli personálnym a mzdovým potrebám zamestnanca a zamestnávateľa. Keďže v tomto prípade žalobca evidenciu neviedol presne podľa skutočnosti v akom časovom rozsahu zamestnanci vykonávali prácu pre neho, inšpektor práce konštatoval zistené porušenia predpisov v protokole. Taktiež mzda kontrolovaných zamestnancov v konkrétne uvedených mesiacoch nedosahovala minimálny mzdový nárok určený podľa náročnosti vykonávanej práce a žalobca nedoplatil mzdy zamestnancom do minimálnej mzdy vo výške minimálneho mzdového nároku v konkrétnych mesiacoch a keďže nebol pracovným miestam zamestnancov priradený stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, tak inšpektor práce konštatoval zistené porušenia predpisov v protokole. Žalovaný dodal, že bolo povinnosťou žalobcu porovnať náročnosť vykonávaných prác s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest a na základe tohto porovnania priradiť pracovnému miestu príslušný stupeň náročnosti.
5. V prejednávanej veci žalovaný jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce a jasne špecifikoval v čom konkrétne spočívalo zistené porušenie povinností žalobcu. Žalovaným v protokole uložené opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) sú preto opatreniami, ktoré sú dostatočne určité a spĺňajú všetky požiadavky naň kladené tak, ako vyplývajú aj z judikatúry (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 3Sžk/19/2018 zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 10Sžk/12/2019 zo dňa 29.04.2020). Podľa názoru žalovaného nebolo potrebné prerokovať dodatok k protokolu, ktorým boli uznané námietky žalobcu a nedostatok bol v ich dôsledku vypustený z protokolu, prípadne dodatok, ktorý obsahuje len stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Zákon hovorí len o tom, že dodatok je súčasťou protokolu, ale nikde explicitne neukladá povinnosť dodatok k protokolu prerokovať. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov. K námietke žalobcu ohľadne absencie právomoci žalovaného uviedol, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, okrem iného mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov. Účelom inšpekcie práce je teda aj ochrana zamestnancov a uložením povinnosti žalobcovi inšpektor práce sleduje verejný záujem, ktorý spočíva v tom, že žalovaný ako štátny orgán presadzuje ochranu zamestnancov. Argumentácia žalobcu by znamenala, že v prípade porušenia mzdových podmienok by sa zamestnanec mohol dostať k svojím nárokom
len prostredníctvom súdneho konania. Príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce nerozlišujú v akých prípadoch môže/nemôže inšpektor práce nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. K námietke žalobcu ohľadne porušenia zásady „ne bis in idem“ uviedol, že je irelevantná. Dané zamestnankyne, na ktoré žalobca poukazoval v súvislosti s výkonom inšpekcie práce Inšpektorátu práce Trnava, boli dodatkom č. 2 z 01.06.2020 a dodatkom č. 3 zo 04.06.2020, z nedostatkov vyplývajúcich z porušení konkrétnych ustanovení právnych predpisov, vypustené. K námietke žalobcu ohľadne miestnej príslušnosti poukázal na stranu 2 protokolu, kde bolo výslovne uvedené, že inšpekcia práce bola vykonaná v kontrolovanom subjekte na prevádzkach: Komárno, Nové Zámky, Topoľčany, Dunajská Streda, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Senica, Žilina, Spišská Nové Ves a Poprad v súčinnosti s príslušnými inšpektorátmi práce.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 17.03.2022 a zotrval na žalobnej argumentácii.
7. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/25/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. NR-15S/25/2020.
8. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
13. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce v znení jeho dodatku. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v podstate dozorom nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanej osobe a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
14. Správny súd v prvom rade skúmal povahu žalobou napadnutého protokolu žalovaného č.: INA-07-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020, a to v tom smere či podlieha prieskumu správnym súdom.
15. Z obsahu napadnutého protokolu žalovaného vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalovaný vytkol žalobcovi v protokole v znení dodatku nasledovné nedostatky: bod 2. zamestnávateľ v pracovných zmluvách zamestnancov neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to dĺžku výpovednej doby, a ani najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru nevyhotovil zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky (porušil § 43 ods. 2 a ods. 3 v nadväznosti na § 44 ods. 1 zákonníka práce); bod 3. zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru zamestnanca nedoručil písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ (porušil § 38 ods. 2 zákonníka práce); bod 4. zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov v mesiacoch január 2019 – december 2019 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (porušil § 99 zákonníka práce); bod 5. zamestnávateľ neposkytol zamestnancom za obdobie január 2019 – december 2019 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta (porušil § 120 ods. 1 zákonníka práce); bod 6. zamestnávateľ nepriradil pracovnému miestu tak uvedeným zamestnancom za obdobie január 2019 – december 2019 stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnancov vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve (§ 120 ods. 3 zákonníka práce).
16. Inšpektori v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadili žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 2, 5, 6 v lehote 30 dní od prevzatia protokolu. Inšpektori práce ďalej v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložili žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v bodoch 2-6 bezodkladne od prevzatia protokolu a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
17. Správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
18. Podstatou výnimky podľa § 7 písm. e) SSP je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také úkony verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, čiže inými slovami štandardne nezasahujú do právneho postavenia osoby.
19. V predmetnej veci správny súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 v obdobnej veci, s ktorého závermi sa stotožňuje a cituje z neho nasledovne: „16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“
20. Správny súd uvádza, že rozhodovacia činnosť veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov a na zabezpečenie jednotnosti rozhodovania správnych súdov (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 189 a nasl.). Táto funkcia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je zdôraznená aj v § 466 ods. 3 SSP, podľa ktorého právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzný. Pokiaľ je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu záväzný pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, je nepochybne záväzný aj pre správne súdy nižšej inštancie.
21. Preskúmaním protokolu žalovaného v znení jeho dodatku správny súd zistil, že žalovaný vo veci samej žalobcovi nenariaďoval vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho práv. Naopak, žalobcovi iba navrhol prijať také opatrenia, aby zistené nedostatky odstránil, resp. zlepšil existujúci stav, pričom výber spôsobu a konkrétnych krokov nechal na rozhodnutí žalobcu.
22. Takouto formuláciou opatrení v protokole v znení jeho dodatku, ako je to vo veci samej, nebolo možné zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a tieto opatrenia nemožno tak považovať za spôsobilý predmet prieskumu. Z protokolu totiž nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt plniť a obsahom sú len všeobecne formulované opatrenia, ktorých podstata spočíva v tom, že žalobca sa len upozorňuje, že má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu.
23. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného v znení jeho dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) SSP, a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne neboli zistené dôvody pre postup podľa § 171 ods. 1 SSP.
16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.