Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/58/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: 1.) B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č.XXX, 2.) W. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. č. XXX, 3.) V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn.: EX 1910/18, v konaní o vymoženie 72,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -20 zo dňa 22.10.2020 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia- Platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.10.1993 sp.zn: Ro 817/93. Súdny exekútor predložil súdu dňa 28.7.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom. Namietal, že súdny exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do 30.6.2016. Taktiež namietal, že nie je účastníkom konania. Upovedomenie podľa oprávneného neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený namietal rozpor ustanovení o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s , keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Na základe uvedeného oprávnený podal podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia , , ,, , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), , , , , Exekučného poriadku a a skonštatoval, že aj keby došlo v rovine hmotného práva k prevodu alebo prechodu práva a povinnosti, táto skutočnosť sa automatický nepremieta aj do roviny procesnej. Nastáva až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného alebo povinného. Ak bola pohľadávka z exekučného konania postúpená na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny, upovedomenie o zastavení starej

exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému, nakoľko v čase vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie neexistovali relevantné pochybnosti o tom, kto je účastníkom exekučného konania na strane oprávneného. Paušálne trovy znáša oprávnený. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť uhradiť trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok alebo v prípadoch, ak súdny exekútor požaduje zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Vedenie centrálneho registra exekúcií, ako aj presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods.1 Exekučného poriadku. Údaj o tom, kedy bola exekúcia do registra zapísaná, zákon neuvádza. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do registra dodnes upravuje § 211a ods.3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. Súd mal za preukázané lustráciou v centrálnom registri exekúcií, že súdny exekútor si splnil povinnosť vykonať zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Oprávnený svoje pochybnosti o včasnosti zapísania predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií ničím nepodložil. Súd má za to, že dôkazné bremeno musí v prípade podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uniesť oprávnený, čo sa v tomto prípade nestalo. Nakoľko súd lustráciou zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do centrálneho registra exekúcií a oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súdny exekútor včas túto exekúciu nezapísal do daného registra, má súd za to, že sú splnené podmienky na nárok exekútora na náhradu paušálnych trov. K námietke oprávneného, že súdny exekútor v upovedomení neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, súd skonštatoval, že z upovedomenia jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor uviedol jednak zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, ako aj slovne vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú v zmysle § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že námietky oprávneného nesmerovali proti dôvodu zastavenia starej exekúcie, ale boli zamerané na iné skutočností, ktoré z hľadiska účelu vydania upovedomenia sú bezpredmetné. Súd mal za to, že súdny exekútor vydal upovedomenie v súlade so zákonnými ustanoveniami ZoUNEK, preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol. Súd tiež podotkol, že účelom ZoUNEK tak, ako to podrobne vysvetľuje dôvodová správa, nie je odňatie práva účastníkov konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. K návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti súd uviedol, že ho považuje za nedôvodný. Súd totiž disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby sám a bez zbytočného zapojenia ústavného súdu ústavne konformne vyriešil problém, pred ktorým stojí v konaní a ktoré pred ním prebieha, preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamietol.

3. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom s poučením, že proti nemu nie je prípustné odvolanie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia a vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich

dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.06.2016 v zmysle , Exekučného poriadku a vyhl. MS SR č. 355/2014 o Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa , (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia .

7. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 19.10.1999, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

11. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a ,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie , taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ustanovenia

14. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia odvolanie oprávneného odmietol.

16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v o ukončení niektorých exekučných konaní podľa a koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. -11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).