Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobkyne A.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXXX/ XX, S., zastúpenej Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 12715-19/2021-BA zo dňa 17.05.2021, takto

rozhodol:

O d m i e t a žalobu.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím číslo 700-114/2016 zo dňa 02.11.2016 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, žalobkyni, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005 a zaniklo dňa 30.06.2007.

2. Žalovaná rozhodnutím číslo 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017 podľa zákona číslo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,í“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné číslo 700-114/2016 zo dňa 02.11.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

3. Okresná prokuratúra Humenné proti rozhodnutiu žalovanej číslo 24021-3/2017-BA z 04.10.2017 podala podľa v spojení s zákona číslo o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) protest prokurátora číslo Pd 172/19/7702-3 zo dňa 30.10.2019 a žiadala napadnuté rozhodnutie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia protestu ako nezákonné zrušiť.

4. Okresná prokuratúra Humenné podľa v plnom rozsahu vzala späť protest prokurátora sp. zn. Pd 172/19/7702-3 z 30.10.2019 podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné číslo 700-114/2016 z 02.11.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo 24021-3/2017-BA z 04.10.2017.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. -52 zo dňa 07.06.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.10.2017 číslo 24021-3/2017-BA a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.

zn. zo dňa 30.06.2021 konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu .

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa konanie o proteste prokuratúra Okresnej prokuratúry Humenné číslo Pd 172/19/7702-3 zo dňa 30.10.2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu žalovanej číslo 24021-3/2017-BA z 04.10.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne zastavila, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

III.

Zhrnutie argumentov žalobkyne

7. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Poukázala na nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia. V zmysle (ďalej len ,.“) rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom za splnenia dvoch podmienok: ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Stotožňuje sa s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ale je presvedčená, že nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

10. Prokuratúra zobrala protest prokuratúra späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd -3 zo dňa 05.01.2021 (ďalej len ako „pokyn GP SR“). Takýto pokyn GP SR nemohol byť vydaný. Ust. , akcentujúc na hľadanie jeho zmyslu a účelu (tzv. ratio legis), vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú (rozhodovaciu) autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach na ktoré je vecne a miestne príslušný bez možných externých zásahov z „hora“. V zmysle nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, považuje žalobkyňa za zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu, nakoľko ak by pokyn na späťvzatie protestu mohol vydať, stratilo by ust. opodstatnenie, keďže takýmto spôsobom by mohlo byť predmetné ustanovenie obchádzané (nadriadený prokurátor vo veci nechce protest podať, ale keďže zo zákona nemá možnosť pokyn vydať, počká na podanie protestu podriadeným prokurátorom a následne mu pokynom uloží zobrať protest späť). Nehovoriac o tom, že pokyn GP SR, zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadených prokurátorov je tiež v zrejmom rozpore s ústavnou zásadou legality zakotvenou v SR, ktorá vyžaduje, aby orgány verejnej moci konali a rozhodovali len a výlučne na základe zákona a v jeho rozsahu. Zároveň, ak by sa žalobkyňa s vyššie uvedeným postupom Generálnej prokuratúry SR stotožnila, označujúc ho ako zákonný, došlo by tým k zrejmej a postupnej erózií predmetného ust. , ktorým zákonodarca sledoval zachovanie absolútnej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi vo vymedzených prípadoch, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať destabilizáciu vzájomného postavenia nadriadených a podriadených prokurátorov ako imanentnej súčasti vnútorného ekosystému prokuratúry. V upovedomení žalobkyne o späťvzatí protestu prokurátora príslušná prokuratúra uviedla, že právny názor prokuratúry na danú problematiku ostal nezmenený, čo v podstate zvýrazňuje záver, že podriadený prokurátor bol k späťvzatiu protestu v rozpore s SR a de facto donútený.

11. Postup, na základe ktorého bol v rozpore s SR a zákona vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. júla 2016). Práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s SR a , ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobkyni v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jej právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora v zmysle rozhodnutím zastaví. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že právnym následkom späťvzatia protestu prokurátora je jedine zastavenie konania o proteste prokurátora. Podaním číslo: Pd 172/19/7702-8, zo dňa 10. mája 2021, prokurátor vzal späť protest proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 24021-3/2017-BA, zo dňa 4. októbra 2017, preto Sociálna poisťovňa, ústredie, nemohla s poukazom na vyššie citované paragrafové znenie konať inak ako zastaviť konanie o proteste prokurátora. Žalobkyňa poukazuje na . v výslovne ustanovuje, že pokiaľ dôjde k späťvzatiu protestu prokurátora, orgán verejnej správy je povinný rozhodnutím zastaviť konanie o proteste prokurátora. Sociálna poisťovňa, ústredie, nekonala protizákonne, ale práve naopak, ak by po doručení späťvzatia protestu prokurátora nevydala rozhodnutie o zastavení konania, takéto jej konanie by bolo považované za nezákonné.

13. dáva prokurátorovi v oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Späťvzatie je dispozitívny procesný úkon prokurátora, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní dôvodnosti svojho protestu nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho proteste nebude rozhodnuté. Navyše si treba uvedomiť, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora. Sociálna poisťovňa, ústredie, s poukazom na nemohla po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie. V ust. , zákon taxatívne vymenúva prípady, kedy nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn na vykonanie, resp. nevykonanie nejakého úkonu a pokyn na podanie späťvzatia protestu prokurátora sa tam neuvádza. Ak by zákonodarca mal v úmysle ustanoviť, že nadriadený prokurátor nemôže dať podriadenému prokurátorovi pokyn na späťvzatie protestu prokurátora, by to výslovne uviedol v danom ustanovení zákona. Naviac, ak by Generálna prokuratúra Slovenskej republiky aj dala pokyn podriadenej prokuratúre na späťvzatie protestu prokurátora, nejednalo by sa o nezákonný postup, keďže podkladom takéhoto usmernenia bol zjavne rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. novembra 2020.

14. K námietke žalobkyne, že v dôsledku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste prokurátora jej bola zmarená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na súde, uviedla, že žalobkyňa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné,

číslo: 700-114/2016, zo dňa 2. novembra 2016, podala odvolanie (kde mohla uviesť všetky argumenty svedčiace v jej prospech), avšak Sociálna poisťovňa, ústredie, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nezistila žiaden nesúlad so zákonom. Žalobkyňa následne po právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 24021 -3/2017-BA (ktorým sa rozhodlo o odvolaní žalobkyne) mala právo podať správnu žalobu na krajský súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 24021-3/2017- BA, a tak aj urobila. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. -52, zo dňa 7. júna 2018, právoplatným dňa 23. júla 2018, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 24021-3/2017-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, nesúhlasiac s právnym názorom krajského súdu, podala proti predmetnému rozsudku dňa 3. augusta 2018 kasačnú sťažnosť. Momentálne prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky súdne konanie pod sp. zn. , pričom najvyšší súd uznesením sp. zn. , zo dňa 30. júna 2021, prerušil konanie o kasačnej sťažnosti Sociálnej poisťovne, ústredie.

15. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie číslo: 12715-19/2021-BA, zo dňa 17. mája 2021, nie je podľa § 7 písm. e) S.s.p. preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. -19, zo dňa 26. apríla 2021, podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) S.s.p. odmietol obdobnú správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora). Totožný záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. -18, sp. zn. -20, obe zo dňa 26. apríla 2021.Sociálna poisťovňa, ústredie, nezastavila konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne vo veci zániku povinného poistenia, ale zastavila konanie o proteste prokurátora, pretože tu existoval zákonný dôvod na zastavenie tohto konania, a to späťvzatie protestu prokurátora. Žalobkyňa rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 12715-19/2021-BA, zo dňa 17. mája 2021, o zastavení konania o proteste prokurátora nebola ukrátená na svojich subjektívnych právach, pretože v konaní o podanom proteste prokurátora sa nerozhodovalo vo veci zániku povinného poistenia (t.j. vo veci samej), ale o vyhovení/nevyhovení protestu prokurátora. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13, zo dňa 13. mája 2021, sp. zn. -20, zo dňa 20. apríla 2021.

16. Vzhľadom na to, že napadnuté procesné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 12715-19/2021-BA, zo dňa 17. mája 2021, je podľa § 7 písm. e) S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu navrhla, aby Krajský súd v Prešove správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 12715- 19/2021-BA, zo dňa 17. mája 2021, o zastavení konania o proteste prokurátora číslo: Pd 172/19/7702-3, zo dňa 30. októbra 2019, podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.

V.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 12715-19/2021- BA zo dňa 17.05.2021, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. Pd 172/19/7702-3 zo dňa 30.10.2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

18. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3 S.s.p.) predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, skúmal splnenie procesných podmienok, po oboznámení sa s podanou žalobou a napadnutým rozhodnutím žalovanej, dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietnuť ako neprípustnú.

19. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

22. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

23. Podľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").

24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

25. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 177 ods. 2 S.s.p. ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

27. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

28. Podľa § 178 ods. 2 S.s.p. prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

30. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

31. Správny súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. však negatívnou enumeráciou v ustanovení zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú.

32. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú síce rozhodnutím vo veci samej, napr. predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, za predpokladu, že mali za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Zabezpečuje sa tým, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.

33. V predmetnej veci nie je sporné medzi účastníkmi konania, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia, je rozhodnutím procesnej povahy.

34. Žalobkyňa sa stotožňuje s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, je rozhodnutím procesnej povahy, ale podľa jej názoru, nie je splnená druhá podmienka vylučujúca napadnuté rozhodnutie zo súdneho prieskumu, pretože napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

35. Žalobkyňa v podanej žalobe však nijako nešpecifikuje, aký konkrétny následok v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobkyne, má napadnuté rozhodnutie žalovanej.

36. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukazuje na nezákonnosť späťvzatia protestu prokurátora a pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na jeho späťvzatie. Uvádza, že žalobkyni bolo napadnutým rozhodnutím odňaté právo na prístup k súdu a bola zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany jej práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.

37. Podľa prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

38. Podľa ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

39. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje, podľa jej názoru, na nezákonný pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k späťvzatiu protestu, správny súd (ani správny orgán) nie je v žiadnom prípade orgánom oprávneným posudzovať zákonnosť či nezákonnosť pokynov nadriadených prokurátorov. Takéto oprávnenie mu zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva. Súčasťou administratívneho spisu ani nie je žiadny pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k späťvzatiu protestu prokurátora.

40. Späťvzatie protestu je v dispozičnej sfére prokurátora a súd (ani správny orgán) nie je oprávnený skúmať, z akého dôvodu prokurátor vzal protest späť. Prokurátor má plne právo disponovať so svojim protestom, tzn. môže ho vziať aj bez uvedenia dôvodu späť. Právnym následkom takéhoto konania, je zastavenie konania. Nesúhlas účastníka konania, v tomto prípade žalobkyne, je bez právneho významu, pretože je len na vôli prokurátora, jeho právnom posúdení, rozhodnúť sa, či podá protest a tento prípadne následne vezme späť. Pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie a následne aj ďalšie úkony sú v dispozičnej sfére prokurátora.

41. Výklad ust. žalobkyňou je nesprávny. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle nadriadenému prokurátorovi nedať moc vydať podriadenému prokurátorovi pokyn vziať podaný protest späť, výslovne by takúto skutočnosť zakotvil do zákona.

42. Žalobkyni v žiadnom prípade nebolo ani odňaté právo na prístup k súdu, pretože každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, avšak zákonom ustanoveným postupom ( ). Žalobkyňa svoje právo na prístup k súdu využila podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovanej č. 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -52 zo dňa 07.06.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.10.2017 číslo 24021-3/2017-BA a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 30.06.2021 konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu . Konanie o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej č. 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017 nie je ukončené. Práve týmto rozhodnutím žalovanej č. 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, proti ktorému podala žalobkyňa správnu žalobu, bola ukrátená na svojich subjektívnych právach. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím číslo 700-114/2016 zo dňa 02.11.2016 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, žalobkyni, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2005 a zaniklo dňa 30.06.2007. Žalovaná rozhodnutím číslo 24021-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017 odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné číslo 700-114/2016 zo dňa 02.11.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

43. Žalobkyňa nebola zbavená možnosti podať správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej, s ktorým nesúhlasila, takúto možnosť aj využila a žalobu podala a žalobkyňa nemá právny nárok na podanie správnej žaloby prokurátorom, pokiaľ sa sám rozhodol, že protest vezme späť, v prípade ktorému nevyhovenia, by mohol podať správnu žalobu.

44. Rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ust. § 7 písm. e) S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže nemá ani za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

45. ,,Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.“ Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.06.2016. Žalobkyňa iba v zátvorke citovala číslo nálezu ústavného súdu, avšak absolútne vôbec neuvádza, aký má mať súvis s predmetnou vecou, keďže ústavný súd vyslovil tento záver v súvislosti s konaním pred všeobecnými súdmi o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, teda posudzovali či postup prokurátora možno považovať za nezákonný, avšak iba na účel náhrady škody v konkrétnej prejednávanej veci pred ústavným súdom. Ústavný súd nevyslovil, že v každom jednom prípade, mal by byť pokyn nadriadeného prokurátora nezákonný.

46. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13 zo dňa 13. mája 2021. V konaní pred ústavným súdom sa sťažovateľka ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa späťvzatím protestu prokuratúra. Sťažovateľka žiadala zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora.

47. Ústavný súd konštatoval:

48. „Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť ( ) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví ( ). Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu. Hoci prokuratúra pri výkone netrestného dozoru môže byť považovaná za iný orgán ochrany práva podľa (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 82 s.), späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie podnetom inicioval.

49. Z toho je zrejmé, že žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky, nedôvodná jej argumentácia o tom, aké boli či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať. ako aj vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný

záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa .

50. Vo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne sťažovateľka vychádzala len z toho, že rozpor tohto rozhodnutia vyplýva z porušenia jej základného práva opatrením prokuratúry o späťvzatí podaného protestu. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.“

51. Taktiež v uznesení sp. zn. -20 zo dňa 20.04.2021 ústavný súd konštatoval:

52. ,,Späťvzatie protestu prokurátora je teda výlučným dispozičným procesným oprávnením prokurátora, ktorého vykonanie nie je spojené ani so súhlasom orgánu verejnej správy, ktorého správny akt bol protestom napadnutý, resp. súhlasom podávateľa podnetu, ak protest prokurátora bol podaný na základe vybavenia podnetu.

53. Z ustanovení však nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť podnetu podávateľa domáhajúceho sa podania protestu prokurátora a ani viazanosť vykonania späťvzatia protestu prokurátora len so súhlasom podávateľa podnetu.

54. Späťvzatie protestu prokurátora však nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej správy, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu prípadne iniciovala. Keďže takúto povinnosť prokurátorovi neustanovuje, nemôže dôjsť späťvzatím protestu prokurátora, resp. absenciou zdôvodnenia takéhoto postupu k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu.“

55. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v spojení s § 7 písm. e) S.s.p.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Podľa § 57 S.s.p. (1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a

e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 440 S.s.p.

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).