Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne O.. M. T., trvale bytom Z., Z. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04. októbra 2017 číslo: 24021-3/2017- BA, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 04. októbra 2017 číslo: 24021-3/2017-BA a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Priznáva žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.10.2017 číslo: 24021-3/2017-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 02.11.2016 číslo: 700-114/2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedla že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 02.11.2016, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe O.. M. T.

- žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.decembra 2005, a zaniklo dňa 30.júna 2007.

3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala že v decembri 2005 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Keďže jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, má za to, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Žalobkyňa citovala § 222 ods. 3 a 4, § 172 ods. 5, § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona a konštatovala, že v zmysle teórie správneho práva, každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa vo veci rozhodlo, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Dôvodila, že v zmysle judikatúry NS SR a v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie právne predpisy, na ktoré sa nevzťahuje. V tejto súvislosti citovala § 3 ods. 2 Správneho poriadku a namietala, že Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu a znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V odvolaní poukázala, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky potrebné kroky k administratívnemu ukončeniu činnosti, bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane je zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 01.01.2006 je zamestnankyňou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti O. s.r.o. Z., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala, a ani na jej základe nemala príjem. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia a o zastavenie konania z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

5. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 5870/2005/OZ-JUR zo dňa 25.10.2005 bolo žalobkyni dňom 31.12.2005 zrušené rozhodnutie Krajského úradu v Prešove č.j. 1/2002/00762/25 z 01.08.2002, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore: interné lekárstvo a endokrinológia.

6. Z predloženého materiálu ďalej vyplýva, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou vydané licencia č.: L1A/PO/00187/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár s dátumom vzniku oprávnenia 09.06.2005. Licencia L1A/PO/00187/05 žalobkyni zanikla dňom 14.02.2016.

7. Žalobkyňa dňa 30.12.2005 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) s dňom zániku týchto poistení 31.12.2005.

8. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné nezakladajú dôvodu na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Argumentovala, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona účinného do 01.01.2004 do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

10. Uviedla, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zákon v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníka k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, či je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dôvodila, že napriek skutočnosti, že žalobkyni bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 5870/2005-OZ-JUR zo dňa 25.10.2005 dňom 31.12.2005 zrušené povolenie č.j. 1/2002/00762/25 z 01.08.2002 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom

zariadení - ambulancii v odbore interné lekárstvo a endokrinológia, mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 31.decembri 2005, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Podľa údajov Daňového riaditeľstva SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) príjem žalobkyne z podnikania za rok 2004 presiahol zákonom stanovenú sumu 78.000,- Sk a príjem žalobkyne z podnikania za rok 2005 presiahol zákonom stanovenú sumu 82.800,- Sk. Žalobkyňa bola aj po 31.12.2005 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, teda mala licenciu č. L1A/PO/00187/05 a zároveň jej príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 a rok 2005 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu za tieto roky. Aj keď žalobkyňa je od 01.01.2006 zamestnankyňou s pravidelným príjmom u zamestnávateľa O., zákon umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej osoby a povinne dôchodkovo poistenej SZČO podľa § 138 zákona. Z dôvodu, že žalobkyňa ako SZČO nemala za rok 2006 žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti v súlade s § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01.01.2008 do 31.12.2010, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007.

11. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, žiadala ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania a nežiadala nariadenie pojednávania.

12. Namietala, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Citovala § 5 zákona účinného do 31.07.2006, ktorý uvádza, kedy je fyzická osoba samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona. Zároveň poukázala na § 21 ods. 4 zákona účinného do 31.07.2006, ktorý uvádza podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa má za to, že k 31.12.2005 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Argumentovala, že predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 31.12.2005, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 01.09.2013 začala prevádzkovať zdravotnícke zariadenie obchodná spoločnosť O. s.r.o., so sídlom Z., ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.01.2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

13. Argumentovala, že postup žalovanej, ktorá aplikuje zákon č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Následné predpísanie dlžného poistného a penále považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne za situácie, keď žalobkyňa nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou. Zároveň vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem vykonávať činnosť SZČO, t.j. zrušila registráciu pre daň z príjmu a zrušila IČO. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne v obdobných veciach.

14. Konštatovala, že podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Argumentovala, že zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom žalovaná rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V týchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 31.12.2005. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku

týchto poistení, a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Poukázala na § 222 ods. 3 a 4 zákona a dôvodila, že ako od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynulo viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

15. Ďalej žalobkyňa poukázala, že podľa § 184 ods. 8 zákona nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Ďalej, že v zmysle § 185 ods. 4 zákona, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Konštatovala, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní, sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa nevzťahuje. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa poukázala na povinnosť správnych orgánov podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a že správne orgány musia poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Uviedla, že ju pobočka neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu a znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

16. Namietala, že v zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia pobočky nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu tak rozhodla, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje pobočku zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia z odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.

17. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a podľa § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

19. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

27. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 3 SSP rozsudok vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.decembra 2005, ale zaniklo dňa 30.júna 2007.

29. Podľa § 3 písm. a) druhý bod zákona v znení účinnom do 31.decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

30. Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 5 písm. c/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 439/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

33. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

34. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

35. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 138 ods. 10 zákona v znení zákona 439/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu .

37. Z obsahu citovanej žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami je nesprávne právne posúdenie veci, postup správneho orgánu, keď žalobkyni nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku, resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

38. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky Humenné, v ktorej žalobkyňa poukázala, že licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti, nie povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. Licencia L1A neobsahuje údaje, z ktorými legislatíva spája povolenie na výkon SZČO, pretože neobsahuje také údaje, ako je obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a pod.. Dohoda o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou komorou je dohoda uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva a ide o zmluvu súkromného charakteru, nie verejného charakteru. Podľa názoru správneho súdu samotná existencia licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore interné lekárstvo a endokrinológia, je len podkladom pre výkon odbornej činnosti.

39. Správny súd má za to, že žalovaná nedostatočným spôsobom odôvodnila skutočnosť, že žalobkyňa je podľa jej názoru v zmysle § 5 písm. c/ zákona považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v období od 31.12.2005 do 30.06.2007 s poukazom, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 5870/2005/OZ-JUR zo dňa 25.10.2005 bolo žalobkyni dňom 31.12.2005 zrušené rozhodnutie Krajského úradu v Prešove č.j. 1/2002/00762/25 z 01.08.2002, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore interné lekárstvo a endokrinológia.

40. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že na zaradenie fyzickej osoby do pozície SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepostačuje iba prekročenie, resp. neprekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu, ale je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to najmä podmienka, že v rozhodnom čase musí existovať aj samotné oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania, alebo príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a zároveň subjekt musí byť registrovaný aj na príslušnom daňovom úrade na dosahovanie takýchto príjmov. Žalobkyňa v období od 31.12.2005 do 30.06.2007 nedisponovala samostatným oprávnením na dosahovanie príjmu z podnikania, alebo z príjmu z inej samostatne zárobkovej činnosti, nebola ani registrovaná na príslušnom daňovom úrade. Pozícia žalobkyne ako SZČO vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné bola ukončená ku dňu 31.12.2005 odhláškou z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO spolu s doložením príslušných dokladov preukazujúcich ukončenie podnikania a rovnako aj zrušením rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobkyni ku dňu 31.12.2005 s poukazom na skutočnosť, že od 01.01.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia ako zamestnanec obchodnej spoločnosti O. s r.o. Z..

41. K námietke žalobkyne, že pobočka ako prvostupňový správny orgán neoznámila žalobkyni začatie nedávkového konania správny súd dáva do pozornosti, že síce žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni takýto procesný úkon vykonať, avšak podľa názoru súdu v zmysle § 195 ods. 1 zákona, tak pobočka môže konať iba za predpokladu, že má dostatok podkladov na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Správny súd je toho názoru, že

oznámenie úmyslu začať nedávkové konanie z vlastného podnetu pobočky by na rýchlosť a efektívnosť jej konania nemal vplyv. Práve naopak, pobočka by sa v rámci konania mohla vyrovnať s námietkami účastníka administratívneho konania, čím by sa v mnohých prípadoch predišlo odvolaciemu konaniu. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je rekapitulácia vyjadrení účastníka konania a zaoberania sa všetkými dôkazmi, či už v jeho prospech alebo v neprospech účastníka konania, čo v tomto prípade spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia.

42. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

44. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

45. Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

46. Podľa názoru správneho súdu zrejmé, že rozhodnutie pobočky žalovanej nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 209 ods. 3 zákona, pretože v ňom absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pobočka v úvodnej časti rozhodnutia uviedla ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona, ktorý však upravuje vecnú príslušnosť pobočky. Vo výroku rozhodnutia malo podľa názoru správneho súdu byť uvedené ustanovenie príslušného právneho predpisu, podľa ktorého pobočka dospela k záveru, že žalobkyňa spĺňa status samostatne zárobkovo činnej osoby.

47. Žalovaná ako odvolací orgán toto pochybenie týkajúce sa neurčitosti výroku pobočky prehliadla, dôsledne sa nezaoberala odvolacími námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky, ktoré sú identické so žalobnými námietkami.

48. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 10Sžso/31/2014, podľa ktorého ... „keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.“

49. Ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nemožno zistiť, na základe ktorých ustanovení zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov žalovaná dospela k záveru, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007 ako samostatne zárobkovo činnej osobe.

50. Správny súd poukazuje, že je neprípustné, aby žalovaná dopĺňala chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobca s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.

51. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

52. Žalovaná je povinná v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona, v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala.

53. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

54. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

55. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c./d./ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

56. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).