Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_46Csp-14-2021.pdf
PDF · 153.55 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: O. O., F.. A., D.. X.XX.XXXX, H. N. Ž., G. XXXX/XX, Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 6880 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.147,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 1.3.2021 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.147,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.7.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.10.2015 zmluvu o pôžičke č. 7157016 / 6600501321 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 2000 Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 59,68 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3580,80 Eur. Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1995,36 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.05.2018 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.07.2018 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 21.07.2018. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať
na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1147,64 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 124,95 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 3143 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 32 59,68 1909,76 1233,24 = 3143. Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 1995,36 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v nulovej výške. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 1272,59 Eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 124,95 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatnil.
3. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46Csp/14/2021 zo dňa 25.3.2021, voči ktorému podala žalovaná dňa 27.4.2021 (č.l. 45) odpor, a tak súd uznesením zo dňa 5.5.2021 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. V podanom odpore namietala, že listina označená ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru jej nikdy nebolo doručené. Zároveň tvrdila, že spolu so zmluvou bola uzatvorené aj poistenie, o ktoré nemala záujem a bolo započítané na jej dlh. Žalobu žiadala zamietnuť.
4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril (č.l. 55) tak, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručované iba obyčajnou zásielkou, nakoľko výzva pred zosplatnením bola žalovanej doručovaná na doručenku, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia. O zosplatnení sa tak žalovaná dozvedela najneskôr doručením žaloby. K poisteniu uviedol, že táto zložka nie je povinná, čo je v zmluve výslovne uvedená v časti III ako Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky. Žalobe žiadal vyhovieť.
5. Dňa 21.6.2021 doručila žalovaná prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrenie (č.l. 63), v ktorom žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Namietala, že predpokladom platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa platnej legislatívy (ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z.) je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť sp. úveru a rovnako, že výzva ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). Žalobca síce uvádza, že žalovaného vyzval k úhrade dlžných splátok, avšak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie o tom, že výzva ako jednostranný právny akt bol žalobcovi aj riadne doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). Rovnako podľa judikatúry je potrebné tvrdiť a preukázať doručenie, nie odoslanie. V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 60bo 283/2003, (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007, z ktorého vyplýva: „Pri posudzovaní účinkov doručovania jednostranného právneho úkonu v súdnom konaní musí byť nepochybne preukázané doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len z predpokladov dôjdenia tejto zásielky adresátovi jednostranného právneho úkonu na základe odoslania tejto zásielky na pošte." Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, tak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených prostriedkoch procesného útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podlá ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z., t.j. či riadne doručil predmetnú výzvu žalobcovi, máme za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a žalobu je potrebné zamietnuť. V ďalšom namietal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V zmysle
§ 11 ods. 2 citovaného zákona: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Žalovaná tvrdila, že žalobca nevzniesol žiadne prostriedky procesného útoku, žalovaná preto nemá čo popierať a nemá vznášať aké prostriedky procesnej obrany a z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia zo strany žalobcu navrhujeme, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V rámci procesnej obrany žalovaná tiež namietala, že žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, a to týchto dôvodov: Prvým je to, že žalobca ani len neprednáša skutkové tvrdenia o tom, že by výzva v zmysle § 53 ods. 9 bola niekedy žalovanému doručená. Po druhé namietal neplatnosť vyhlásenia predčasného splatenia úveru podľa ust. § 565 OZ, pretože neboli splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ. Žalovanému nikdy nebola doručená výzva v zmysle ust. § 565 OZ. Žalobca v žalobe tvrdí, že sp. úver zosplatnil, a to listom zo dňa 21.07.2018, pričom uvádza, že oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Pokiaľ má žalobca za to, uplynutím 5 dní nastáva fikcia doručenia, túto nie je možné aplikovať na tento prípad. V zmysle prvej vety ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.11.2008 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa." Právna teória označuje ust. § 54 Občianskeho zákonníka ako materiálny korektív ochrany práv spotrebiteľa, pričom zákaz odchýlenia sa od zákona v neprospech spotrebiteľa sa tradične chápe v dvoch rovinách zákaz odchýlenia sa od Občianskeho zákonníka ako celku, nielen piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka s názvom SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY, a zároveň zákaz odchýlenia sa od osobitných právnych predpisov, ktoré môžu regulovať niektoré aspekty dojednávania spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 platí, že „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné...", pričom toto ustanovenie bolo následne novelou - zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2015 precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva." K žalobcom tvrdenej fikcii doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta (Rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 16.11.2009, sp. zn. 5 Cmo 161/2009). Táto fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Právny zástupca žalovanej tiež tvrdil, že ustanovenie dohody o odplate je neplatné. Dohoda o odplate medzi dlžníkom a veriteľom sa považuje za neplatnú, pretože dojednaná odplata je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K otázke neplatnosti dojednanej odplaty v zmluve o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými mravmi sa vyjadril napr. Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 17Co/122/2017. „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. V zmluve uvedený úrok vo výške 22,38 %, nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ho označiť inak ako úžerný a odporujúci dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ho upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Napokon nárok na úrok žalovanému neprináleží z dôvodu, že úver sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný. V zmluve je vyjadrená odplata - ročná úroková sadzba vo výške 25 %. Národná banka Slovenska uvádza ako priemernú úrokovú sadzbu
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre obdobie 10/2015, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy priemernú úrokovú sadzbu pre všetky nové úverové zmluvy medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov vo výške 10,75 %. Zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov podľa údajov zverejnených NBS v čase uzatvárania Zmluvy 2,33 násobne, resp. o viac ako 14 percentuálnych bodov ročne. Takéto zmluvné dojednanie nemožno považovať inak ako v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V závere poukázal na to, že s ohľadom na neplatnosť dohody o odplate je zmluva postihnutá vadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaný prehlasuje, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti z predmetným úverom vykonal započítava najprv na istinu a potom na úroky. S ohľadom na uvedené poukázal aj na ďalšie predpoklady bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, a to z dôvodu, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť nie je vyjadrená správne, ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená správne, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená správne, výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. I) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne, termín konečnej splatnosti (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - v Zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - v Zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne. Navyše, veriteľ hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona Skutočnosť, že Zmluva je vyhotovená v tak hrubom rozpore so Zákonom a Smernicou má ipso facto za následok, že Žalobca, resp. právny predchodca Žalobcu porušil právo Žalovaného podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite ako aj právo na informácie (kde je predpokladom právnej normy právo na správne a presné informácie a nie na informácie zavádzajúce a nepravdivé). Navyše, Žalobca, resp. právny predchodca Žalobcu porušil aj svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy ukladal Žalovanému povinnosti bez právneho dôvodu (Žalobca, resp. právny predchodca Žalobcu požadoval od Žalovaného úroky bez právneho dôvodu - sp. úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti).
6. Žalobca sa k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej vyjadril dňa 20.7.2021 (č.l. 155), v ktorom uviedol, že vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia zdôraznil, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Žalobca je toho názoru, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Žalobca je toho názoru, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, nakoľko poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Ako vyplýva z kalkulačky na výpočet RPMN, poistenie ani nie je obsiahnuté ako možnosť dodatočného nákladu. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne
oboznámený. Žalobca uvádza, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odkazujeme okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukazujeme na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň zdôraznil, že splátky sú splatné v zmysle čl. 4 Zmluvy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60. mesiacov pripadal na dátum 20.10.2020. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
7. Na základe návrhu zmenu strany sporu na strany doručeného súdu dňa 30.8.2021, súd uznesením sp.zn. 46Csp/14/2021-132 zo dňa 3.9.2021 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
8. Súd vo veci nariadil a dňa 29.9.2021 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti s tým, že súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. V podaní doručenom súdu dňa 21.9.2021 na podanej žalobe žalobca zotrval a uviedol, že žalovaná nevykonal žiadnu úhradu titulom pohľadávky uplatnenej v spore. Právny zástupca žalovanej zotrval na argumentácii obsiahnutej v písomnom vyhotovení a rozšíril argumentáciou vo vzťahu k judikatúre súdov vo veciach skúmania bonity spotrebiteľa. Následne súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa so spisovým materiálom a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.10.2015 (č.l. 12), medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej sume 2.000,- Eur, ktorý bola v zmysle zmluvy povinná splatiť v 60 mesačných splátkach po 59,68 Eur. RPMN bola v zmluve určená na 25 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,01 % a ročná úroková sadzba činila 25 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 10/2020, prvá splátka splatná dňa 20.11.2015 a každá ďalšia 20.dňa v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 31,- Eur a celková čiastka 190,- Eur. Akontácia, ktorú mal žalovaný uhradiť pri podpise zmluvy prestavovala sumu 0,- Eur, nakoľko kúpna cena tovaru bola určená vo výške 159,- Eur. Finančné prostriedky boli poukázané na bankový účet žalovanej. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov. Zároveň dňa 8.10.2015 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu aj zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá zahŕňa aj uzatváranie zmlúv prostredníctvom služby CFH (bezpečnostný prvok pri zmluvách uzavretých elektronicky).
10. Pôvodný žalobca vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou (č.l. 18) zo dňa 26.5.2018 na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 238,72 Eur s poučením o tom, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018 do 5.7.2018, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. je oprávnená úver zosplatniť. Žalovaná výzvu prevzala dňa 4.6.2018 (č.l. 18 rub). Následne právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, o čom žalovanú upovedomil listom zo dňa 21.7.2018 (č.l. 19).
11. Žalovaná podľa prehľadu úhrad a splátok (č.l. 19) uhradila celkovo na úvere sumu 1.995,36 Eur titulom poskytnutého úveru. Žalovaná uvedené tvrdenia nenamietala ani nespochybnila, a tak ich má súd za nesporné. Okrem toho z prehľadu úhrad a splátok jednoznačne vyplýva, že žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania so splátkou splatnou 20.2.2018, nakoľko posledná riadna úhrada bola vykonaná 19.1.2018. Za mesiac február, marec a apríl žiadnu splátku uhradila. Ďalšiu splátku zaplatila až 14.5.2018.
12. Žalobca si celkovo žalobou vychádzajúc z tvrdenia, že žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal na úhradu úveru sumou 2.000,- Eur (z tejto sumy činí istina vo výške 2000,- Eur a celkové náklady 1.349,80 eur) a žalovaná zaplatila sumu 1.995,36 Eur (z toho sumu 384,- Eur uhradila po zosplatnení úveru), uplatňoval sumu 1.147,64 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Zmluvnú pokutu v sume 124,95 Eur si žalobca neuplatnil. Súd následne žalobu vyhodnotil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 54a OZ /účinné od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
16. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
30. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 8.10.2015 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
33. V prvom rade sa súd zaoberal procesnou námietkou žalovanej, že žaloba nemá náležitosti a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože vzhliadla absenciu tvrdení, pričom nemožno vychádzať iba z listinných dôkazov bez ďalšieho. Súd má v tomto smere za to, že žaloba má riadne náležitosti a nemožno konštatovať jej nedostatok ani ju zamietnuť z dôvodov podľa § 132 CSP. Žalobca nielen tvrdil, ale aj predložil listinné dôkazy. Ich vyhodnotenie vo vzájomnom kontexte je na úvahe súdu.
34. Ďalšou námietkou žalovanej je tvrdenie o tom, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ ani § 565 OZ, a tak nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Súd má za to, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ je výzvou zo dňa 26.5.2018 (č.l. 18), ktorej doručenie do vlastných rúk žalovanej žalobca preukázal priloženou doručenkou (rub č.l. 18). Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že veriteľ musí súčasne na možnosť zosplatnenia úveru pre nezaplatenie splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov upozorniť. Uvedenou výzvou žalobca túto povinnosť splnil. Z ustanovenia § 565 OZ vyplýva, za akých okolností môže dôjsť k zosplatneniu pohľadávky, t.j. nevyplýva z neho povinnosť preukázania doručenia oznámenia o zosplatnení pohľadávky. Súd má preto za to, že žalobca preukázal účinné a platné zosplatnenie úveru.
35. V ďalšom sa súd zaoberal tvrdením žalovanej o neplatnosti dojednania o odplate. V tomto smere sa súd s názorom žalovanej plne stotožňuje. V zmysle zmluvy bola stanovená výška ročnej úrokovej sadzby vo výške 25 %. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/109/2011, KS v Banskej Bystrici veci sp. zn. 16Co/404/2017, KS v Žiline vo veci sp. zn.7Co/569/2015. Súlad dojednania o úrokoch je potrebné posudzovať v kontexte dobrých mravov. Dobrým mravom bude odporovať taká výška úroku, ktorá podstatne (aspoň dvojnásobne) prevyšuje priemerné úrokové sadzby bánk a pobočiek zahraničných bánk, tento záver je v právnej praxi dlhodobo zaužívaný (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011, 5Cdo 26/2011, 1MCdo 1/2009, 2Cdo 421/2014). S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že v zmluve je určená úroková sadzba vo výške 21,48 % ročne, pričom podľa údajov Národnej banky Slovenska vo IV. štvrťroku 2014 (v čase uzavretia zmluvy) pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov bola úroková sadzba vo výške 12,07 %. Dvojnásobok tejto sadzby predstavuje 24,14 %, pričom v posudzovanej veci ide o výšku úrokovej sadzby vyššiu o 0,86 %. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve o úvere medzi stranami predstavuje viac ako 2-násobok priemernej miery úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Uvedené je v rozpore s § 1 a 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého nesmel žalobca prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Súd má preto za to, že výška úrokovej sadzby je v rozpore nielen zo zákonom, ale aj s dobrými mravmi a toto zmluvné dojednanie preto možno považovať za absolútne neplatné podľa § 39 OZ a odporujúce § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. Žalovaná zároveň tvrdila, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu absencii skúmania bonity spotrebiteľa právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje, nakoľko z obsahu samotnej zmluvy jasne vyplýva, že žalovaná dala súhlas na poskytnutie údajov Sociálnou poisťovňou na účely prieskumu príjmov žalovanej. Zároveň z časti I. zmluvy vyplýva príjem, zamestnanie, výška výdavkov a počet vyživovacích povinností. Navyše
zo žiadosti o úver (č.l. 141) vyplýva aj žiadosť žalovanej o poskytnutie súboru poistenia „B“, ktorá predstavuje voliteľnú položku. Je preto zrejmé, že samotná žalovaná si zvolila možnosť poistenia úveru. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu si splnil zákonnú povinnosť a skúmal bonitu žalovanej ako spotrebiteľa.
38. V závere súd konštatuje, že z úradnej povinnosti skúmal taktiež premlčanie práva žalobcu, pričom zistil, že žaloba bola na súde podaná dňa 1.3.2021. K predčasnému zosplatneniu došlo pre neuhradenie splátky splatnej dňa v mesiaci 3/2018, čo vyplýva z poslednej výzvy na zaplatenie (č.l. 18 rub). Z prehľadu úhrad a splátok (č.l. 20) vyplýva, že žalovaná uhradila poslednú riadnu splátku dňa 19.1.2019 a do omeškania sa dostala už s úhradou splátky splatnej 20.2.2018, neuhradila ani splátky splatné v mesiacoch február až apríl, úhradu vykonala až 14.5.2020. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania už so splátkou splatnou v mesiaci január 2018.
39. Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“
40. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
41. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.1.2018. Z uvedeného je zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala plynúť najneskôr dňa 21.2.2018 a uplynula dňa 21.2.2021. Keďže žalobca podal žalobu dňa 1.3.2021, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
42. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní plne úspešnou stranou sporu, a tak jej súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.