Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/1180/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: F. U., A..: XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie pohľadávky vo výške 2 465,29 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.04.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 465,29 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn.: X. XXXXX/XX, v konaní pred rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., dňa 06.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2018 a vykonateľnosť dňa 25.05.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.2021 a priložených príloh, vydal dňa 11.06.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 24.06.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.07.2021. Dňa 16.07.2021 bol exekútorskému úradu a taktiež súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 10.08.2021.

4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.

5. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 03.07.2021 domáha zastavenia exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a rozporu s a únijným právom. Exekučný titul podľa povinného nemožno považovať za zákonný a prieči sa dobrým mravom. Povinný uviedol, že na stránke súdu Banská Bystrica je množstvo uznesení, kde súd oprávnenému zamietol návrhy na vykonanie exekúcií na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, ktorý je nulitný exekučný titul, a že súdy v Slovenskej republike tieto exekúcie zastavujú ako neprípustné. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.02.2019, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.11.2018, kde v oboch konaniach bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnutý. Povinný argumentuje tým, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ), a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uviedol, že exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Ďalej uviedol, že riešenie sporov je upravené v článku II rozhodcovskej zmluvy, pričom z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je podľa jeho názoru typizovanou formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Ďalej povinný uviedol, že poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy podľa povinného je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Predmetná rozhodcovská doložka podľa povinného spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle a je v súlade s absolútne neplatná. V dôsledku toho exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno podľa povinného považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Povinný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 31.10.2017, ako aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.09.2012, v ktorých bola riešená otázka neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy. Povinný sa ďalej odvoláva na znenie ustanovenia , Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), a ustanovení , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvádza, že exekučný súd je oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne, a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Povinný tiež uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky a nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom (rozhodnutie NS SR z 21.03.2012, č. k. , rozhodnutie NS SR z 18.09.2012, sp. zn. , uznesenie NS SR z 31.05.2017, sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ), a na rozhodnutia odvolacích súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31.05.2011 sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.10.2012, sp. zn. ). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Povinný je podľa svojho vyjadrenia toho názoru, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a vytýka súdu, že nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s SR, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či

pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný tiež vyjadril názor, že je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Odkázal taktiež na ustanovenie o požiadavke ohľadne veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje ďalej tým, že žalobca nie je aktívne legitimovaným v tomto spore. Uviedol, že nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia, ani používať bankové úvery a uvedené nie je možné konvalidovať ani dodatočne získanou licenciou žalobcu na vykonávanie správy úverov. Tiež uviedol, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt a keďže predmetom postúpenia bola nesplatná pohľadávka, považuje postúpenie na právneho nástupcu žalobcu za neplatné. Poukázal na to, že právny nástupca pôvodného veriteľa - EOS KSI SLOVENSKO s.r.o. ako inkasná spoločnosť nemá na zosplatnenie úveru bankovú licenciu, pričom konanie inkasných spoločností označili viaceré súdy za protiprávne. Taktiež poukázal na ustanovenie o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), pojednávajúce o podmienkach pre postúpenie peňažného záväzku bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. Z uvedených dôvodov povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil, a aby oprávnený nahradil trovy exekúcie v celom rozsahu.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 10.08.2021, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Uviedol, že vykonateľným rozhodnutím vydaným v rozhodcovskom konaní č. X. XXXXX/XX zo dňa 06.09.2017, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu uplatňovanú v konaní, a vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený sa vyjadril, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s končenou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní a súd, resp. poverený súdny exekútor, je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Uviedol, že ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Podľa názoru oprávneného povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Oprávnený sa vyjadril, že predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu, nakoľko ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený poukázal na znenie ustanovenia § 61n a § 61k ods. 1 Exekučného poriadku pojednávajúce o dôvodoch zastavenia exekúcie a vyjadril názor, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach.

7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, oznámil súdu dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ako aj dátum doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekútorskému úradu.

8. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

15. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

16. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

17. Podľa (ďalej len „“), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

18. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

21. Podľa § 3 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

22. Podľa § 3 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a zistil, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a z tohto dôvodu za neplatne dojednanú. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 4005115 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 07.01.2016. Z článku II predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) pod číslom 4005115 dňa 07.01.2016. Obsahom predmetnej Dohody o uznaní záväzku bolo uznanie záväzku povinným ako dlžníkom voči oprávnenému ako veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí

flexipôžičky č. 000559901010208 uzavretej dňa 19.02.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného

- pôvodným veriteľom (Všeobecnou úverovou bankou, a.s.) a povinným.

24. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným za účinnosti o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení zákon definuje spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ako aj požiadavky na jej platné uzatvorenie. V odsekoch 2 až 4 vymedzuje jednak náležitosti, ktoré spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať, ako aj náležitosti, ktoré nesmie obsahovať. Z pohľadu dôležitých atribútov je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy , nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu a uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. V odseku 6 sú vymedzené právne účinky a následky spojené s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa ustanovuje, že spotrebiteľovi takáto zmluva nebráni, aby sa obrátil na súd. Po preskúmaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd dospel k záveru, že táto spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedenej samostatne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ani Dohody o uznaní záväzku. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu je skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je formálne samostatná a oddelená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, a je osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvodov súd považuje spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za platný právny úkon.

25. v ustanovení , v bodoch 1. až 4. upravuje dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie vzťahujúce sa na exekučný titul, ktorým je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní v spore so spotrebiteľom. Exekučný súd teda už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, skúmal: 1. či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a 4. či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a je vykonateľné. Nad rámec uvedeného prieskumnú právomoc exekučného súdu nemožno rozširovať. Z uvedeného dôvodu má povinný v exekučnom konaní možnosť relevantne namietať neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy iba z dôvodu, že táto nemá požadované náležitosti podľa osobitného predpisu. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na novelizáciu , ktorou bola s účinnosťou od 01.01.2015 konkretizovaná neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle tak, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje akékoľvek ustanovenie, ktoré umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní, ale len také ustanovenie, ktoré takéto riešenie sporov umožňuje bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

26. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých bola konštatovaná neprijateľná povaha rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, a ničotnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, súd k tomu uvádza, že posúdenie rozhodcovskej zmluvy, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda ako neplatného dojednania nemôže byť bezvýnimočné. Nie každá podmienka, ktorá sa bude podľa ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy závislé od konkrétnych okolností prípadu. Sú prípady, v ktorých najvyššie súdne autority konštatovali naopak platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018, sp. zn. , nález Ústavného súdu SR z 11. 6. 2019, sp. zn. ). V zmysle uvedených rozhodnutí smerodajným z hľadiska platnosti dojednania rozhodcovskej doložky je posúdenie, či mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou zmluvou, resp. doložkou, pri uzatváraní zmluvy tak, aby v prípade nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou

bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky.

27. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa podmienky takejto zmluvy podľa právnej úpravy platnej od 01.01.2015, t. j. podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu a uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to namieta povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinnému nič nebránilo v prípade nesúhlasu so znením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy túto nepodpísať. Z uvedených dôvodov exekučný súd námietku povinného, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc predmetnú vec rozhodnúť, nepovažoval za dôvodnú.

28. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní, a to platí aj v prípade rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vady rozhodcovského konania, ktoré mohol povinný uplatniť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Obranu povinného týkajúcu sa existencie neprijateľných zmluvných podmienok preto súd nemôže akceptovať, nakoľko táto mala byť zo strany povinného uplatnená podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Nakoľko povinný právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužil, rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

29. Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie je podľa tvrdenia povinného nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, čo povinný odôvodnil tým, že postúpenie pohľadávky na oprávneného považuje za neplatné, keďže predmetom postúpenia bola nesplatná pohľadávka. Uvedenú argumentáciu povinného súd považoval za nedôvodnú, nakoľko z príloh pripojených k návrhu na vykonanie exekúcie má za preukázané, že predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom (Všeobecná úverová banka, a. s.) a oprávneným dňa 26.11.2015 bola už splatná pohľadávka voči povinnému. Uvedená skutočnosť vyplýva z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 14.07.2011 adresovanej povinnému zo strany pôvodného veriteľa, ktorá bola povinnému doručená dňa 03.08.2011, a ktorou bola ku dňu 14.07.2011 vyhlásená predčasná splatnosť úveru vrátane príslušenstva. Pokiaľ zároveň povinný poukázal na znenie ustanovenia o bankách, súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadny dôvod, pre ktorý by pôvodný veriteľ nemohol uplatniť právo postúpiť svoju pohľadávku oprávnenému.

30. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nakoľko tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I. tohto uznesenia).

31. Povinný si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, z dôvodu neúspechu povinného v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj z dôvodu, že povinnému v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd o uplatnenom nároku na

náhradu trov konania rozhodol tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výrok II. tohto uznesenia).

32. Nakoľko oprávnený si trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o trovách oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.