Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-42-2020.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanej: X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. nad A., ul. V. XXX/ X, o zaplatenie 1.095,40 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Dňa 16.07.2020 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená od Okresného súdu Banská Bystrica žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.095,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 22.05.2018 do zaplatenia.
1.2 Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 21.05.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej aj ako „postupca“ alebo „banka“) postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 14.11.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 24.03.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.406,97 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.095,40 eur, z riadneho úroku vo výške 184,11 eur, z úroku z omeškania vo výške 71,57 eur a z poplatkov vo výške 55,89 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonala nasledujúce úhrady: 0 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo
výške 1.095,40 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.095,40 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku, z neuhradeného úroku z omeškania a z neuhradených poplatkov, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 22.05.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bolo potrebné zrušiť, a to pre jeho nedoručenie žalovanej do vlastných rúk.
3. Žalovanej bola žaloba doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. Takisto doručil súdu dňa 23.09.2021 písomné doplnenie odôvodnenia žaloby. Najmä špecifikoval debetné a kreditné operácie na bankovom účte žalovanej.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil, a to: č. l. 7 zmluva o postúpení pohľadávok, č. l. 13 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, č. l. 14, 15 zmluva o bežnom účte a dodatok k zmluve, č. l. 16 výpoveď zmluvy, č. l. 17-30 všeobecné obchodné podmienky, č. l. 31-36 obchodné podmienky, č. l. 37-57 sadzobník poplatkov a náhrad, č. l. 58 výpis z úveru, č. l. 124-154 tabuľka. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.
6. Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) dňa 14.11.2005 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala zriadiť žalovanej bežný účet v slovenských korunách, so štvrťročnou periodicitou vyhotovovania výpisov. Dňa 06.06.2006 banka uzatvorila so žalovanou Dodatok k Zmluve o bežnom účte číslo: 03628790307/0900. Predmetom tohto dodatku bolo podmienené poskytnutie povoleného prečerpania bežného účtu po splnení podmienok v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Podľa listiny, ktorá sa nachádza na č.l. 16, banka dňa 24.03.2017 vyhotovila Výpoveď zmluvy, na základe ktorej poskytla žalovanej Povolené prečerpanie k účtu č. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Takisto v tejto listine vyčíslila banka dlh žalovanej k 24.03.2017 v sume 1.284,60 eur. Potvrdenie aspoň o odoslaní tejto listiny žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom. Dňa 21.05.2018 uzatvorila banka so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0401/2018/ CE, predmetom ktorej malo byť aj postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej v sume 1.406,97 eur z nepovoleného debetu na účte IBAN č. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
7.1 Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
7.2 Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
7.3 Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
7.4 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o bežnom účte ( § 708), zo zmluvy o úvere ( § 497).
7.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.6 Podľa § 53 ods.1, ods.2, ods.5 Občianskeho zákonníka v účinnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
7.7 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7.8 Podľa § 92 ods.8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7.9 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7.10 Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7.11 Podľa § 1 ods.4, ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
7.12 Podľa § 2 písm.e/, písm.f/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
7.13 Podľa § 18 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
7.14 Podľa § 18 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
8. Po vykonaní dokazovania (pričom boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté žalobcom) súd na zistený a vyššie popísaný skutkový stav aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov, a vec právne posúdil takto:
9. Žalobca si v konaní uplatňuje svoje právo na peňažné plnenie (pohľadávku) zo zmluvy o bežnom účte, resp. sa jedná o postúpenú bankovú pohľadávku, teda peňažný záväzok žalovanej voči banke (SLSP a.s.). Túto pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Po zistení skutkového stavu súd konštatuje, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovaným v tomto konaní domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná udelila banke, teda postupcovi, súhlas s postúpením pohľadávky banky voči nej na iný nebankový subjekt. Tento súhlas sa podľa uvedeného ustanovenia o bankách nevyžaduje iba v prípade, ak by aj napriek písomnej výzve banky jej klient (žalovaná) bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Urobenie a odoslanie takejto výzvy banky žalovanej, však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Bolo preukázané iba odoslanie pokusu o zmier z 04.11.2019, ktoré odolal žalobca žalovanej po neplatnom postúpení pohľadávky. Súd uvádza, že za súhlas s postúpením pohľadávky nie je možné považovať ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok (bod 19.16), nakoľko tento súhlas je súčasťou bankou vopred naformulovaných Všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah nemohla žalovaná ako klient banky ovplyvniť. Nejde teda o jej právny úkon (prejav vôle konajúceho smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú). Podľa názoru súdu je splnením preukázania súhlasu s postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákon o bankách iba výslovný a osobitný súhlas dlžníka s postúpením konkrétnej pohľadávky banky, špecifikovanej konkrétnou výškou a jej právnym dôvodom. Prijatím záveru o tom, že súhlas dlžníkov s postúpením pohľadávky bol riadne udelený vo Všeobecných obchodných podmienkach, by okrem iného bol narušený aj princíp zákazu zneužívania práv a viedol by k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom podľa citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy (o akú sa jedná aj v tomto spore) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprijateľné podmienky sú neplatné. Súd v tejto súvislosti takisto uvádza, že banka si v rovnakom bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok takisto vyhradila právo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Takéto dojednanie je navyše v zjavnom rozpore so zákonom (okrem založenej nerovnováhy v právach), nakoľko umožňuje banke previesť svoje záväzky (de facto sa ich „zbaviť“) na tretiu osobu bez súhlasu veriteľa (klienta). Na druhej strane si v nich naformulovala vopred udelený súhlas dlžníkov s postúpením pohľadávky banky na iný, aj nebankový,
subjekt. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/124/2018 zo dňa 30. mája 2019, ktorý vo veci rovnakého žalobcu tento právny názor konajúceho súdu potvrdil.
10. K rovnakému právnemu záveru o nevyhnutnosti urobenia výzvy klientovi, ktorý neudelil súhlas s postúpením pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách a preukázanie jej doručenia pre platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt, ktorý nie je bankou, dospeli v obdobnej veci napríklad aj Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, či Krajský súd v Trenčíne (odvolacieho súdu) v rozsudkoch sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp.zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp.zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016, sp.zn. 19Co/897/2015 zo dňa 27.10.2016, sp.zn. 4Co/83/2017 zo dňa 31.03.2017, sp.zn. 17Co/354/2016 zo dňa 14.06.2017, sp.zn. 6Co/146/2017 zo dňa 27.06.2017, 5Co/2/2017 zo dňa 12.07.2017. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom.
11. Vzhľadom k tomu, že súd dospel na základe vyššie uvedenej úvahy k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, žalobu zamietol, bez nevyhnutnej potreby ďalšieho uvádzania dôvodov pre zamietnutie žaloby. Napriek tomu však súd uvádza aj nasledovné:
12. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému, odôvodňuje tým, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o bežnom účte č. 0362879307/0900 z 14.11.2005. Zo znenia žaloby vyplýva, že touto zmluvou, resp. na základe tejto zmluvy, mal byť žalovanej poskytnutý úver, resp. spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte. Žalobca výslovne uvádza, že postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Ďalej má za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľskom úvere. Zo znenia predloženej zmluvy však nevyplýva, že by bol žalovanej poskytovaný úver, resp. akékoľvek peňažné prostriedky. Vyplýva z nej, že prípadné poskytnutie povoleného prečerpania je viazané na splnenie podmienok (V zmluve je uvedené, že poskytnutie povoleného prečerpania k účtu sa bude realizovať po splnení podmienok v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006.) Banka, teda postupca pohľadávky, ani v zmysle žaloby, ani v zmysle predložených listinných dôkazov, neoznámila žalovanej, že jej poskytuje povolené prečerpanie účtu a za akých podmienok (napr. úročenie, splatnosť a pod.). Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaná použila, resp. získala od banky peňažné prostriedky bez zmluvného základu (čo vyplýva z vykonaného dokazovania), na jej strane nastalo bezdôvodné obohatenie prípadne pohľadávka z tzv. prekročenia. Predmetom žaloby a ani predmetom postúpenia pohľadávky však nebola žiadna takáto pohľadávka. Zjavne sa jedná o prekročenie na bežnom účte, ktoré nepredstavuje formu spotrebiteľského úveru. Pre súd už úplne zmätočným je záver vyplývajúci z listinného dôkazu na č.l.13, kde je uvedené, že postúpená pohľadávka je z nepovoleného debetu na účte FO (čo nie je povoleným prečerpaním ako uvádza v žalobe žalobca) a navyše sa uvádza úplné iné číslo bankového účtu, a to IBAN č. SK09 0900 0000 0051 3199 6883. Z uvedeného je tak zrejmé, že pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorá mala byť na žalobcu postúpená bankou, sa žalobcovi nepodarilo ani riadne preukázať. Takže aj pre tieto významné dôvody je žaloba žalobcu nedôvodná.
13. Nakoniec je potrebné dodať, že z predložených listinných dôkazov nie je možné ustáliť ani to, či sa žalobca nedomáha nevymáhateľnej pohľadávky proti spotrebiteľovi z dôvodu jej premlčania. Nie je možné ustáliť okamih splatnosti jednotlivých splátok.
14. Súd záverom uvádza, že ak sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, tak je tento jeho postup akceptovateľný a jeho účasť nie je pre rozhodnutie súdu potrebná. Ak sa však domnieva v zmysle jeho podania z 22.09.2021, že súd bude odročovať pojednávanie z dôvodu, aby mu umožnil predložiť ďalší dôkaz, potrebný pre vyhovenie jeho žalobe, a vyzve ho na predloženie, tak tento jeho predpoklad je nesprávny. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva takáto možnosť. Práve naopak. Súd by takýmto postupom porušil nielen zásadu nestrannosti súdu, ale aj základný princíp sporového konania, ktorým je princíp efektivity v zmysle článku 17 Civilného sporového poriadku. Navyše takýto postup by poškodzoval aj slabšiu sporovú stranu, ktorou je žalovaná ako spotrebiteľka. V zmysle článku 6 Civilného sporového poriadku sa vyvažuje nerovnovážne postavenie strán sporu v prospech slabšej strany sporu, a nie
naopak v prospech silnejšej strany. Súd takisto akcentuje zásadu ústnosti súdneho konania. Na ústnom pojednávaní je priestor, aby súd komunikoval so sporovými stranami, resp. ich zástupcami, prezentoval im svoj právny názor a prípadnú potrebu doplnenia dokazovania, resp. preukázanie určitej podstatnej skutkovej okolnosti. Pritom právny zástupca žalobcu ako advokát by mal byť odborne spôsobilý reagovať na zistenia, resp. závery súdu na pojednávaní. Takisto by mal disponovať všetkými k veci potrebnými dôkazmi a nevyčkávať na výzvu súdu a tieto následne predkladať. Postup, ktorý navrhoval právny zástupca žalobcu by v podstate degradoval pojednávanie na to, že súd sa na ňom oboznámi s preloženými dôkazmi a sám iniciatívne vyzve stranu na predloženie ďalších potrebných dôkazov. Záverom súd uvádza, že strany postupujú v súdnom konaní podľa pokynov súdu (čl. 8 a čl. 10 Civilného sporového poriadku), resp. súd postupuje podľa zákona a nie súd postupuje podľa pokynov, resp. predstáv sporovej strany (právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 22.09.2021 si dovolil požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie určitých skutočností). Súdne rozhodnutia na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu v uvedenom podaní nepodporujú jeho požiadavku. Zo strany právneho zástupcu žalobcu sú zrejme nesprávne vykladané, resp. nesprávne zovšeobecnené.
15.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Aj napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia ako žalobca, v dôsledku čoho by jej patrilo právo na náhradu trov konania v pomernom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že žalovanej v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.