Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/897/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu V. B. P., s.r.o., so sídlom v Q., ul. U. 5, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného zástupcom: A. B., s.r.o., so sídlom v Q., ul. U. 5, proti žalovaným: 1/ C. D., bytom R. nad F., ul. U. W. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. U. U., advokátom so sídlom v Q., ul. S. XX, 2/ R. L., bytom M. R., ul. T. B. XX/XX, o zaplatenie 7.482,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. júla 2015, č. k. 17C/254/2014-83, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalované 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy konania v sume 491,46 eur, ktoré pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že P. P. (banka) dňa 15.03.2006 uzatvorila so žalovanou 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ďalej len "zmluva o úvere", na základe ktorej sa P. zaviazala poskytnúť žalovanej 1/ úver vo výške 250.000,- Sk, a žalovaná 1/ ako dlžník sa zaviazala za dohodnutých podmienok úver vrátiť do 20.02.2016 v pravidelných 119 mesačných splátkach vo výške 3.468 Sk. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky. V rovnaký deň, teda dňa 15.03.2006 P. P. uzatvorila so žalovanou 2/ Dohodu o ručení, na základe ktorej sa žalovaná 2/ zaručila za dlh žalovanej 1/ vzniknutý na základe zmluvy o úvere. Dňa 28.06.2011 uzatvorila P. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE, ďalej len "zmluva o postúpení", na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku veriteľa, postupcu, z úverovej zmluvy voči žalovaným 1/ a 2/. Od nej žalobca odvodzuje aj svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na začatie konania. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je súčasťou postúpených aktív (súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanej 1/ ako dlžníčke a žalovanej 2/ ako ručiteľovi. V nej je takisto uvedené, že splatnosť pohľadávky je dňa 20.02.2016 (rovnako ako je uvedené v úverovej zmluve). Dňa 18.07.2011 vyhotovila P. dva listy (adresátom listu sú žalované), ktorých obsahom je oznámenie o postúpení jej pohľadávky na žalobcu. Dňa 18.07.2011 vyhotovil žalobca dva listy (adresátom listu sú žalované), ktorých obsahom je okrem výzvy na úhradu dlhu aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.07.2011. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal skutočnosťou, či žalobca je aktívne legitimovaný v spore, teda či je riadnym veriteľom žalovaných. Konštatoval, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovaným v tomto konaní domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení nebol dodržaný § 92 ods.8 zákon o bankách. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalované udelili banke, teda postupcovi, súhlas s postúpením pohľadávky banky voči nim. Tento súhlas sa podľa uvedeného ustanovenia o bankách nevyžaduje iba v prípade, ak by aj napriek písomnej výzve banky jej klient (žalované) bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v

omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Urobenie takejto výzvy banky však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Vzhľadom k záveru súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval súd prvej inštancie za nadbytočné zaoberať sa prípadným premlčaním uplatneného práva, ktorá skutočnosť by neprivodila iné rozhodnutie súdu. Vzhľadom na dodržanie zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania sa nezaoberal argumentáciou strán sporu ohľadne tejto skutočnosti. Považoval však za vhodné uviesť, že na spotrebiteľský vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorý záver vyplýva zo znenia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 39, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania, tak ako je táto špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si túto neuplatnila naviac jej žiadne trovy v konaní ani nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodil, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukazoval na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukazoval na skutočnosť, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaná vykonala poslednú úhradu dňa 16.09.2009, pričom k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo listom zo dňa 18.07.2011. Je teda zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní dlhšie ako 3 mesiace. Zároveň je z listu zo dňa 18.07.2001 zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá lehota 15 dní na úhradu dlžnej sumy. Boli naplnené predpoklady ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Dôvodil, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 15.03.2006 a právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Trvala na tom, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Právne posúdenie súdu prvej inštancie o aplikácii § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky z banky na tretiu osobu je plne v súlade s právnym poriadkom.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku. Na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné :

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, a to v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

7. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta najmä s tým, že nesúhlasí s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom bol toho názoru, že uvedené ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

9. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvou doručila žalovaným - oznámenie o postúpení takúto výzvu nenahrádza, že im umožnila 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nim postúpila), a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovaným nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

10. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci.

11. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .