Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-37-2021.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: P. S., N.. X.X.XXXX, A. M. K., A. X, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: Q. S., N.. XX.X.XXXX, A. K. - V., N. K. Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/24/2020-88 zo dňa 24. novembra 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne doručená súdu prvej inštancie dňa 12.5.2020, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že e technologické zariadenie nachádzajúce sa v W. V., v dome č. s. 495, na parc. č. 41, zapísanej na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX kat. úz. V. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. S., T.. W., N.. X.X.XXXX P. Q. S., T. S., N.. XX.X.XXXX, M. W. X/X a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodňovala tým, že strany sporu boli manželmi, manželstvo uzatvorili XX.X.XXXX a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 14Pc/36/2018 zo dňa 5.2.2019, právoplatným dňa 12.2.2019. Rozvodom manželstva strán sporu zaniklo aj BSM. Po rozvode manželstva strán sporu došlo k vyporiadaniu ich majetku dohodou o vyporiadaní BSM dňa 26.7.2019 s tým, že vklad dohody bol povolený dňa 28.8.2019. Žalobkyňa následne zistila, že okrem vyporiadania majetku v dohode, patrí do BSM strán sporu aj technologické zariadenie pálenice nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva žalovaného v dome súp. č. XXX na parcele č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 v kat. území V., zapísanej na Okresnom úrade Košice, kat. odbor na LV č. XXXX kat. územie V.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnych zmlúv v podiele 7/8 z celku od P. S., B. V. P. J.. Q.N. K., matkinho brata, ako aj od matkinej sestry K. C.. V dome č.súpis XXX na parcele 41 zapísanej na LV č. XXXX v kat. území V. je umiestnené technologické zariadenie pálenice, ktorá je predmetom tohto konania. Počas trvania manželstva strany sporu odkúpili technologické zariadenie pálenice za spoločné finančné prostriedky získané z hypotekárneho úveru od ČSOB v sume 33.000,00 eur, pričom technologické zariadenie bolo zakúpené od R. S.. Hypotekárny úver z ČSOB bol splatený po rozvode manželstva
strán, poslednú splátku zaplatil žalovaný. Žalobkyňa v priebehu splácania hypotekárneho úveru zaplatila sumu 5.395,00 eur na účet ČSOB. Hodnota technologického zariadenia pálenice predstavuje 33.000,00 eur. So žalovaným žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti od 9.10.2011 s tým, že súdne konanie o vyporiadanie BSM strán sporu sa nevedie a lehota na podanie žaloby o vyporiadanie BSM končí 12.2.2022. Pokúšala sa o mimosúdne riešenie sporu prostredníctvom právnej zástupkyne, ale žalovaný ani jeho právny zástupca zásielky neprevzal. Na preukázanie tvrdení žalobkyne táto navrhla výsluch svedkov J.. P. S., J.. Q. K., Q.. W. B., J.. X. B. P. R. S. k okolnostiam nadobudnutiam vlastníckeho práva technologického zariadenia. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že jej právne postavenie je neisté a bez tohto určenia sa nemôže domáhať v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadania tohto majetku a získania základného vyrovnávacieho podielu, ktorý jej patrí, keďže žalovaný jej bezpodielové spoluvlastníctvo neuznáva.
3. Žalobkyňa v konaní predložila Sobášny list strán sporu, Rozsudok o rozvode manželstva strán sporu, Dohodu o vyporiadaní BSM strán sporu, LV č. XXXX pre kat. územie V., Y. K. - V., Y. K. J..
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v znení preskúmania, či vo veci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, nakoľko rozhodnutím o určení, že hnuteľná vec, ktorá je predmetom žaloby patrí do BSM strán sporu, nedôjde k odstráneniu právne neistého postavenia žalobkyne z dôvodu, že pre zmenu právneho postavenia by bolo potrebné následné súdne konanie o vyporiadanie BSM, kde len v tomto konaní možno odstrániť právnu neistotu žalobkyne a vysporiadať sa s predbežnou otázkou určenia, či technologické zariadenia patrí alebo nepatrí do BSM. Vyhovením žalobe v tomto konaní, by nedošlo k priaznivému ovplyvneniu právneho postavenia žalobkyne voči žalovanému, nakoľko samotným určením, že vec patrí do BSM nedôjde k jej majetkovému vysporiadaniu a preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v tomto konaní.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Apelovala na to, že súd prvej inštancie opomenul, že od 20.5.2020 už prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod sp.zn. 27C/28/2020, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a vyhovením v tomto konaní by došlo k priaznivému ovplyvneniu jej postavenia voči žalovanému, keďže súd by mal jednoznačne určený predmet vyporiadania, ktorý by vyporiadaval podľa zásad v zmysle § 150 OZ s poukazom aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 185/2012 zo dňa 12.4.2012 analogicky a preto záver súdu je predčasný a nezákonný. Dodatočne súdu predložila aj návrh na vyporiadanie BSM, kde v zmysle petitu navrhovala prikázanie technologického zariadenia W. V. v dome so súp. č. XXX, kat. úz. V. do výlučného vlastníctva žalovaného, ako aj rozsudok o rozvode manželstva.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2021 o 10.30 hod., v poj. miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené
dňa 24.9.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
10. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
12. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
14. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
16. Odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje, že súd prvej inštancie vecne správne vo veci rozhodol, keď z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na predmetnej určovacej žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že technologické zariadenia nachádzajúce sa v W. V., v dome so súp. č. XXX, na parcele č. XX, zapísanej na Okresnom úrade Košice, Katastrálny odbor na LV č. 1368, kat. úz. V. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. S., T.. W. P. Q. S.K., T.. S. v podiele 1/1, keďže ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 14Pc/36/2018-74 a po rozvode strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, v ktorej opomenuli obsahom dohody učiniť aj predmetné zariadenie, predmetnú žalobu zamietol. Aj keď mala žalobkyňa za to, že rozhodnutím v predmetnej veci, už v konaní o vyporiadanie BSM bude ustálený predmet vyporiadania BSM, odvolací súd dáva do pozornosti už prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM a s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že práve až v konaní o vyporiadanie BSM sa odstráni právna neistota žalobkyne, keďže súd v konaní o vyporiadanie BSM predbežne preskúmava aj predmet vyporiadania BSM v znení jeho následného vyporiadania medzi stranami sporu, pričom aj z podaného návrhu na vyporiadanie BSM je zrejmé, že žalobkyňa určila za predmet vyporiadania BSM aj technologické zariadenie Pálenice Myslava, ktoré navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného.
17. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP v danej veci, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem v tomto konaní na určení, že predmetná vec patrí do BSM alebo nie, nakoľko preskúmaním v tomto konaní nedôjde k majetkovému vysporiadaniu a predídeniu ďalších sporov, keďže naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (viď v tomto znení rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/56/2009).
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyne vymedzených v podanom odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania.
20. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko ale z obsahu spisu nevyplýva žiaden konkrétny úkon žalovaného v odvolacom konaní, v danom prípade neprináleží súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 262 ods. 2 CSP a rozhodovať o výške priznaného nároku.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).