Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu T. U. H., H.., so sídlom Y., E. 5, M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Z. O., H.., so sídlom Y., E. 5, M.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, t. č. O., X. XXXX/X, 2/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXX, t. č. L., L. XX, o zaplatenie 3.218,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. -125 zo dňa 24. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Výrok III. m e n í tak, že žalobca má nárok , aby mu žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu trov konania v rozsahu 14,96%.

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.850,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.850,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 14,96 %, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, ktoré splátky sú splatné do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky s tým, že o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím súdneho úradníka (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že konanie sa začalo dňa 12.05.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica v súlade so o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý sa nepodarilo žalovaným 1/ a 2/ doručiť a s poukazom na návrh žalobcu konanie pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu, H. H. ako veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili dňa 25.07.2016 Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 2.000,- eur splatný v 48 mesačných splátkach po 64,16 eur s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 3.079,68,- eur, pričom žalovaní 1/ a 2/ z poskytnutého úveru uhradili sumu 150,- eur. V súvislosti s nesplácaním úveru dňa 01.03.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/ mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 28.02.2018. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 H. H.. postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 25.07.2016 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu . Uzatvorená zmluva obsahuje výšku ročnej úrokovej sadzby 19,90 %, pričom táto sadzba nie je úrokovou sadzbou daného spotrebiteľského úveru a nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver mal byť splatný v 48 mesačných splátkach po 64,16 eur, čomu zodpovedá celková čiastka 3.079,68 eur, pri RPMN 25,65 % a úroková sadzba 11,39 % ročne a nie RPMN uvedená v zmluve vo výške 24,51 % a ročná úroková sadzba uvedená v zmluve v hodnote 19,90 %. Zmluva neobsahuje skutočnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru , ktorý nedostatok má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je tiež uvedená nesprávna RPMN, keď je uvedená nižšia, než skutočná RPMN. Aj tento nedostatok má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na vrátenie istiny úveru vo výške 2.000,- eur. Žalovaní 1/ a 2/ uhradili 150,- eur, preto sú povinní uhradiť žalobcovi zostávajúcu istinu vo výške 1.850,- eur. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila, (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov), preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Nakoľko sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, žalobca má popri istine aj nárok na úrok z omeškania v zmysle . Súd mal účinné postúpenie pohľadávky za preukázané a požadovaná výška úroku nebola medzi stranami sporná, preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne zo sumy 1.850,- eur od 23.03.2019 (dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia. Žalovaný 2/ požiadal o povolenie splácať dlžnú sumu splátkami vo výške najviac 100,- eur mesačne z dôvodu, že má mesačný príjem vo výške okolo 600,- eur, pričom len nájomné platí vo výške 350,- eur. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že má jednu vyživovaciu povinnosť. Súd uloženú povinnosť umožnil žalovaným 1/ a 2/ splácať spoločne a nerozdielne v splátkach vo výške 100,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. , tak, že zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 14,96 %, keď súd vyhovel žalobe iba v časti 57,48 % a žalobca mal čiastočný úspech v konaní v rozsahu čistého úspechu 14,96 %.

2. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v časti o zaplatenie 1.368,34 eur s prísl. a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahovala správne údaje podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, s ktorým záverom sa nestotožnil. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je v zmluve nesprávne uvedená RPMN vo výške 24,51 % a úroková sadzba úveru vo výške 19,90 %, žalobca namietal, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa RPMN vypočítala v zmysle prílohy č. 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Poskytnutý úver mal byť splácaný formou pravidelných mesačných splátok vo výške 64,16 eur, pričom posledná splátka je tvorená zostatkom úveru v zmysle bodu 5.17 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery H. H. a v konkrétnom prípade malo ísť o splátku vo výške 63,56 eur. Po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta predstavuje RPMN 24,51 %. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, žalovaný dňa 25.07.2016 uzatvoril s pôvodným veriteľom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 48 mesačných splátkach vo výške 64,16 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,90 % a je v súlade s maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanou zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 zverejnenou Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Poukázal tiež na , a Nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Nakoľko v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok a vzhľadom k tomu, že ide o parametre úveru vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov, priemerná výška RPMN bola stanovená na 16,36 % podľa zverejnených údajov Ministerstva financií SR za 1. štvrťrok roka 2016. Maximálna výška odplaty tak za uvedené obdobie bola v zmysle zverejnenia pre zmluvy s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov

vo výške poskytnutého úveru nad 2.000,- eur v súlade s § 1a ods. 1 Nariadenia vo výške 32,72 %. Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby uvedená v zmluve vo výške 19,90 % je v súlade s právnymi predpismi platnými v čase podpisu zmluvy, ako aj v súlade s dobrými mravmi, preto poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahom spĺňa všetky náležitosti uvádzané v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaní boli jasne a zrozumiteľne informovaní o predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, ďalej o tom komu, kedy, v akej výške, ako dlho a za akých ďalších podmienok sú povinní plniť povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy, čo potvrdili aj svojim podpisom. Prihliadnuc k obsahu zmluvy je nespochybniteľné, že žalovaní mali jednoznačnú schopnosť rozpoznať rozsah svojho záväzku, v dôsledku čoho je aplikácia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru neprimerane prísna a v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

5. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku I. o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.850,- eur, odvolaním napadnutý nebol, a preto je v tejto časti právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Po dôkladnom preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou rozhodovacou činnosťou. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

7. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (H. sE..) a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 25.07.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali splácať poskytnuté finančné prostriedky v 48 mesačných splátkach vo výške 64,16 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 %, pri RPMN vo výške 24,51 % a pri priemernej RPMN vo výške 16,36 %, pričom celková čiastka, ktorú mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť, bola vo výške 3.079,08 eur. Z dôvodu nesplácania úveru žalovanými 1/ a 2/, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého spotrebiteľského úveru ku dňu 28.02.2018. Až po zosplatnení celého úveru žalovaní 1/ a 2/ uhradili celkovo sumu vo výške 150,- eur. Žalovaní 1/ a 2/ aj napriek výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.12.2018 dlžnú sumu neuhradili a v zmysle uvedeného oznámením zo dňa 30.03.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 H. H. postúpila pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ žalobcovi.

8. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.07.2016 stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa , musí okrem iného obsahovať aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Pre prípad absencie týchto náležitostí zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Spornou zostala skutočnosť, či predmetná zmluva obsahuje správne uvedenú ročnú úrokovú sadzbu, teda či žalobcovi vznikol voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom

úvere, resp. neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, ktorá by bola v spotrebiteľskom úvere uvedená správne, z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 uvedeného zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd má za to, že z výpočtu ročnej úrokovej sadzby pre predmetný úver vyplýva, že pri výške úveru 2.000,- eur, s pravidelnou splátkou vo výške 64,16 eur, dobe splácania 48 mesiacov, skutočná ročná úroková sadzba predstavuje 11,39 %. Odvolací súd túto ročnú úrokovú sadzbu vo výške 11,39 % považuje zhodne so súdom prvej inštancie za tú, ktorá zodpovedá údajom uvedených v predmetnej úverovej zmluve , ktoré sú určujúce pre jej výpočet. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že v dôsledku nesprávne uvedenej ročnej úrokovej sadzby sa úver v zmysle § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľných úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Neobstoja námietky žalobcu, v zmysle ktorých dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 19,90 % je v súlade s maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanou zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016. Odvolací súd má za to, že vo všeobecnosti ročná úroková sadzba vo výške 19,90 % je v súlade s najvyššou prípustnou výškou odplaty, na stanovenie ktorej sa použila priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre daný typ novoposkytnutého spotrebiteľského úveru, a to súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016. Bez ohľadu na túto skutočnosť a s prihliadnutím na vyššie uvedené prijaté závery úroková sadzba 19,90 % v zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 25.07.2016 nie je správna, nakoľko v predmetnom spotrebiteľskom úvere bolo potrebné nielen ustáliť ročnú úrokovú sadzbu v súlade so stanovenou najvyššou prípustnou výškou odplaty v zmysle nariadenia vlády SR č. v spojení so súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016, ale bolo predovšetkým nevyhnutné, aby ročná úroková sadzba zodpovedala aj poskytnutému spotrebiteľskému úveru a jeho parametrom, pričom v predmetnom prípade tomu tak nebolo. Keď ročná úroková sadzba vo výške 19,90 % v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 25.07.2016 nezodpovedala poskytnutému úveru a jeho parametrom (správna ročná úroková sadzba predstavuje 11,39 %), nie je možné ustáliť, že úver nie je bezúročný a bez poplatkom len s poukazom na súlad ročnej úrokovej sadzby vo výške 19,90 % s najvyššou prípustnou výškou odplaty podľa nariadenia vlády SR č. .

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej sp. zn. C-42/15, odvolací súd má za to, že v zmysle predmetného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ podstatnou a sankcionovateľnou (zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky) by bolo totiž len porušenie povinnosti veriteľa, ktoré má podstatný význam a teda aj vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pokiaľ ide o neuvedenie niektorých informácií, prípadne uvedenie nepresných informácií, ktoré sa týkajú podmienok vrátenia úveru a poplatkov spojených s týmto úverom v zmluve o úvere, Súdny dvor EÚ tiež rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný smernicou Rady 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986, zmenenej a doplnenej smernicou 98/7/EHS Európskeho parlamentu a Rady zo 16.12.1998, v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia z uzavretej zmluvy, článok 4 uvedenej smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Súdny dvor tiež ustálil, že článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom v prejednávanej veci išlo o situáciu, kedy nesprávne uvedenie ročnej úrokovej sadzby v spotrebiteľskej zmluve malo podstatný vplyv na možnosť žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov posúdiť rozsah ich záväzku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy presahujúcej istinu spotrebiteľského úveru (úroky, poplatky), ako nedôvodnú zamietol.

11. Odvolací súd záverom konštatuje, že sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na nesprávne uvedenú ročnú úrokovú sadzbu a tiež s poukazom na skutočnosť, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a ďalšie).

12. K návrhu žalobcu, aby súd opravným uznesením určil paričnú lehotu, teda odkedy má žalovaný 1/ a 2/ začať splácať žalobcovu pohľadávku priznanú vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie(tento výrok nebol napadnutý odvolaním), odvolací súd poukazuje na to, že o návrhu na opravné rozhodnutie rozhoduje súd prvej inštancie, preto sa týmto návrhom nezaoberal.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá, podľa , ako vecne správny potvrdil.

14. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok III. o trovách konania, súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,96 % s tým, že žalovaných zaviazal k solidárnemu plneniu a zároveň rozhodol, že trovy konania môžu zaplatiť v splátkach (určil výšku a podmienky zročnosti splátok). S prihliadnutím na to, že o výške trov konania bude podľa rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, odvolací súd s ohľadom na priznaný rozsah náhrady trov konania (14,96 %), nepovažuje za opodstatnené povoliť splácať uvedené peňažné plnenie v splátkach, preto zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/, ktorí tak majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).