Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/180/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcov: 1. G. V., nar. X.X.XXXX, G. XXX, 2. G. V., nar. X.X.XXXX, U. XX, 3. G. V., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, všetci právne zastúpení: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. G. I., nar. XX.X.XXXX, U. XX, B. republika, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, 2. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 4. U. Y., rod. J., na neznámom mieste, 5. G. D., na neznámom mieste, 6. G. D., na neznámom mieste, 7. U. Y., na neznámom mieste, 8. U. Y., na neznámom mieste, 9. G. Z., nar. X.X.XXXX, G. XXX, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, 10. U. Z., na neznámom mieste, XX. J. Z., na neznámom mieste, 12. N. Z.ová, na neznámom mieste, 13. U. Z., na neznámom mieste, 14. V. Z., na neznámom mieste, žalovaní v 4., 5., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13. a 14. rade zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, 15. G. Z., nar. XX.X.XXXX, G. XX, 16. N. Y., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, 17. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 18. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 19. M.. G. U., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, 20. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že žalobca v 1. rade G. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX je podielovým spoluvlastníkom parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2 druh pozemku orná pôda, KN-E 4215 o výmere 537 m2 druh pozemku orná pôda a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2 druh pozemku orná pôda, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom vedené na LV č. XXXX, kat. úz. G., obec G., okres H. X., vo veľkosti podielu 1.

II. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na parcele KN-E 4214 o výmere 170 m2 druh pozemku orná pôda, KN-E 4215 o výmere 537 m2 druh pozemku orná pôda a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2 druh pozemku orná pôda, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom vedené na LV č. XXXX, v kat. úz. G., obec G., okres H. X., patrí do dedičstva po nebohej N. V.ovej, rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej X.X.XXXX.

III. Žalobcom v 1. - 3. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1/. - 3/ rade podali na tunajšom súde dňa 9.10.2015 žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že: I. žalobca v 1. rade - G. V. je podielovým spoluvlastníkom parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN- E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom, vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., vo veľkosti podielu 1; II. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na parcele KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom,

vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., patrí do dedičstva po nebohej N. V.ovej, rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na OÚ SĽ, katastrálny odbor, pre kat. územie G. na LV č. XXXX, ako parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216 o výmere 190 m2, (ďalej len „sporné“ alebo „žalované“ nehnuteľnosti). V skutočnosti sú však podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka N. V.ová, ktoré pozemky formálne nadobudli darom od svojich právnych predchodcov ešte predtým, ako začali s výstavbou rodinného domu v roku 1974. Od uvedeného obdobia žalobca v 1. rade do smrti spoločne s manželkou trvale, nerušene a dobromyseľne užívali vyššie uvedené pozemky ako vlastné bez toho, aby zo strany pôvodných vlastníkov resp. iných osôb bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Takto užíval sporné nehnuteľnosti žalobca v 1. rade aj po smrti manželky (a dodnes ich naďalej užíva), no v závere roka 2013, keď požiadal geodeta o vyhotovenie geometrického plánu na určenie vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam, zistil, že nie on ale žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Z dokumentov, ktoré si žalobca v 1. rade zabezpečil z Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálny odbor, zistil, že spracovateľ ROEP sa pri vyhotovaní ROEP dopustil vo vzťahu k predmetným pozemkom závažnej chyby. Tvrdí, že spracovateľ ROEP pôvodné mpč. 1720, 1722 a 1724 parcely zidentifikoval nesprávne a určil, že im zodpovedajú parcely registra E 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2, došlo teda k situácii, kedy žalovaní sporné pozemky zjavne neoprávnene nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Žalobca v 1. rade odvodzuje svoje vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k sporným pozemkom, konkrétne k parcele KN-E 4214 darovala žalobcovi a jeho neb. Manželke jeho matka N. Z., parcelu KN-E 4215 darovala žalobcovi a jeho neb. Manželke jej otec J. Z., parcelu KN-E 4216 daroval pred začatím s výstavou rodinného domu žalobcovi a jeho nebohej manželke jej otec J. Z., ktorý tento pozemok kúpil za 15.000,- Kčs asi v roku 1970 od G.a E..

3. Žalobcovia v 1/. - 3/. rade v tejto súvislosti zdôraznili, že žiaden zo žalovaných (žalovaný v 2. rade a jeho manželka sú nepretržite susedmi žalobcu v 1. rade), nikdy doposiaľ nespochybňovali vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo žalobcu v 1. rade a jeho neb. manželky, o čom svedčí aj rozsudok zo dňa 13.8.1985 ako aj zo dňa 25.5.1979. Taktiež zdôraznili, že medzi susediacimi pozemkami žalobcu a žalovaného v 2. rade je postavený plot, a to približne už od roku 1960, ktorý postavil žalovaný v 2 rade, resp. jeho právni predchodcovia, ktorý plot jasne a nespochybniteľne vymedzuje hranicu medzi pozemkami susedov. Žalobca v 1. rade, počínajúc rokom 1993, kedy sa začala vyrubovať daň z nehnuteľností, až doposiaľ, platí za sporné nehnuteľnosti daň obci G.. Žalobcovia argumentujúc znením , s poukazom na dôvody uvedené v žalobe majú za to, že je nesporné, že žalobca v 1. rade spoločne s neb. manželku sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

4. Žalovaní v 1/. a 2/. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcelám KN-E, pričom susediace parcely, ktoré sú majetkovo-právne vysporiadané, sú evidované v registri C. Z kópie mapy vytvorenej cez katastrálny portál dotýkajúcej sa parciel, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, s prihliadnutím na existujúci stav parciel KN-C, žalovaný v I. rade, ako aj jeho manželka má pochybnosť, či hranica susediacich parciel KN - E s KN C parcelami je totožná, teda či parcely KN - E ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, nezasahujú do vlastníckeho práva žalovaného. Na druhej strane uviedli, že je možné, že došlo v rámci ROEP k pochybeniu zo strany spracovateľa ROEP, a teda mohlo dôjsť k posunutiu pozmeno-knižných parciel. V tejto veci by a mal vyjadriť spracovateľ ROEP, za túto skutočnosť žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť a ani iné následky. Zároveň uviedli, že ak takémuto pochybeniu zo strany spracovateľa ROEP došlo, predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú vlastníckeho práva, boli pôvodne vedené na LV č. XXXX, kat. územie G. a boli to parcely vedené ako vlastníctvo celkom iných vlastníkov, odlišných od žalovaných, a teda, podľa ich názoru, by vlastníci na tomto pôvodnom LV. XXXX pred ROEP mali byť účastníkmi konania, lebo predmetné konanie sa dotýka predmetných vlastníkov.

5. V priebehu konania žalobcovia navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na správne zidentifikovanie parciel reg. E, ktoré sú predmetom súdneho sporu.

6. Vo veci bol následne vypracovaný znalecký posudok Ing. G.om Bujňákom, pod č. 4/2017, zo záverov ktorého, okrem iného, vyplynulo, že parcely registra E-KN č. 4213, 4214, 4215, 4216/2 v kat. úz. G. sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

7. Po zvážení záverov znaleckého posudku znalca Ing. Bujňáka č. 4/2017 zo dňa 23.6.2017 žalobcovia v 1. - 3. rade, za účelom spresnenia okruhu pasívne legitimovaných subjektov navrhli, aby súd pripustil do konania na strane žalovaných ďalšie subjekty, teda spoluvlastníkov pôvodných mpč. 1725, 1726, 1727. Uznesením sp. zn. -156 zo dňa 14.1.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -251 zo dňa 25.2.2021 súd pripustil do konania ďalšie subjekty na strane žalovaných a to: v 3. rade N. U., v 4. rade U. Y., v 5. rade G. D., v 6. rade G. D., v 7. rade U. Y., v 8. rade 6/ U. Y., v 9. rade G. Z., v 10. rade U. Z., v 11. rade J. Z., v 12. rade N. Z.ová, v 13. rade U. Z., v 14. rade V. Z., v 15. rade G. Z., v 16. rade N. Y..

8. Podaním zo dňa11.12.2019 žalobcovia požiadali o pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných z dôvodu, že G. D., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol spoluvlastnícky podiel po G.ovi D.ovi, na neznámom mieste, na základe osvedčenia o vydržaní. Uznesením sp. zn. -254 zo dňa 2.3.2021 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaných G. D., ktorý bude vystupovať ako žalovaný v 17/. rade.

9. V priebehu konania zomrel žalovaný v 2/ rade - G. I., preto súd uznesením sp. zn. -273 zo dňa 16.4.2021 postupom podľa rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom - N. I., ako so žalovanou v 2/. rade.

10. Taktiež počas konania zomrela aj žalovaná v 3/. rade N. U., preto súd uznesením sp. zn. -296 zo dňa 12.8.2021 rozhodol, že pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami: U. W., ako so žalovanou v 18/. rade, M.. G.om U., ako so žalovaným v 19/. rade a J.om U., ako so žalovaným v 20/. rade.

11. Zástupca neznámych vlastníkov - Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia vlastníctvo k sporným parcelám odvodzujú z titulu vydržania. V podanej žalobe žalobcovia predovšetkým riešia vzťah k žalovaným v 1. a 2. rade. Zo žaloby nevyplýva, ako nadobudli sporné parcely od ostatných žalovaných. Tvrdenia žalobcov o nejakých darovacích a zámenných zmluvách od subjektov, u ktorých ani nie je zrejmé, či boli pôvodnými vlastníkmi, či takéto zmluvy existovali a pod. sú len tvrdeniami žalobcov. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania. Z procesného hľadiska má žalobca nielen povinnosť tvrdiť, ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Je teda vecou žalobcov, aby sa vysporiadali so splnením podmienok vydržania sporných parciel, preukázali svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatňovaného nároku vo vzťahu k sporným parcelám.

12. Žalovaná v 16. rade N. Y. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nemá výhrady voči uplatnenému nároku žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. 4216/2 - záhrady o výmere 190 m2 z hľadiska titulu nadobudnutia, ktorým je kúpna zmluva uzatvorená s jej nebohým otcom, ako pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom. Uviedla, že má sprostredkovanú vedomosť o predaji časti pôvodnej pozemkovoknižnej nehnuteľnosti v jednej polovici z celku právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý na odčlenenej časti parcely oral a neskôr si na nej žalobca s manželkou vystavali rodinný dom.

13. Žalobcovia 1/. - 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu SPF uviedli, že si uvedomujú, že ich tvrdenia o darovacích a iných nimi uvádzaných zmluvách nie sú doložené písomným vyhotovením týchto právnych úkonov, no s poukazom na prax, ktorá v tom čase existovala, a to ústnu formu džentlmenských dohôd, žalobca v 1. rade a ani jeho neb. manželka, a taktiež ani ich neb. právni predchodcovia nepovažovali za potrebné mať tieto k dispozícii v písomnej forme. Žalobca v 1. rade a jeho manželka nemali žiadne pochybnosti o tom, že rodičia neb. manželky, t.j. jej otec J. Z. a matka N. Z. boli v čase, keď im pozemky darovali, vlastníkmi týchto pozemkov a boli oprávnení s nimi nakladať, keďže aj rodičia neb. N. V.ovej, rod. Z. boli o tom presvedčení. Od momentu, keď žalobca v 1. rade spoločne s manželkou dostali do daru predmetné nehnuteľnosti, tieto trvale nerušene a dobromyseľne užívali ako vlastné bez toho, aby zo strany kohokoľvek bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Žalobca v 1. rade by nikdy nezačal stavať rodinný dom a neskôr aj iné hospodárske budovy na pozemkoch, u ktorých by mal pochybnosti o vlastníctve. Poukázali na to, že doposiaľ nikto skutočnosť vlastníckeho práva žalobcu v

1. rade a jeho manželky k pozemkom nenamietal, s výnimkou žalovaných v 1. a 2. rade v počiatočnom štádiu mimosúdneho riešenia veci; aj títo však v súčasnosti svoj názor na svoje vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k dotknutým pozemkom zmenili a je zrejmé, že ani nikdy nemali byť evidovaní ako spoluvlastníci týchto pozemkov. Žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka teda nepochybne splnili všetky zákonné podmienky vydržania, t.j. spôsobilosť predmetu držby, vstup do držby, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby, uplynutie vydržacej lehoty. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

14. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 9.7.2021 uviedol, že sporné pozemky dostal spolu s manželkou od svokrovcov a v roku 1973 začali stavať na nich dom. V čase, keď im svokrovci tieto pozemky darovali, veril, že sú to ich pozemky, nemal žiadne pochybnosti, keďže to nikto nenamietal. Keď stavali dom na týchto pozemkoch nikto z okolia nič nenamietal a ani si nerobil žiadne nároky, a to ani doposiaľ.

15. Žalobca v 3. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 9.7.2021 uviedol, že ohľadom predmetných pozemkov nebol nikdy žiaden spor, od malička si nepamätá, že by si nikto robil nejaký nárok na tieto pozemky, že by ich chcela nejaká tretia osoba.

16. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči poukázal na podanú žalobu zo dňa 9.10.2015, ako aj jeho písomné vyjadrenia ako aj na vyjadrenia na pojednávaní. Poukázal na to, že pri vyhotovovaní registra obnovenej evidencie pozemkov došlo k chybe, preto nebolo inej cesty ako podať žalobu na súd. V priebehu konania bol určený znalec, ktorý potvrdil tú skutočnosť, že naozaj došlo k posunu a k chybnej identifikácii parciel pôvodných PKV na súčasný stav. Má za to, že na strane žalobcu v 1. rade a jeho nebohej pani manželky došlo k splneniu všetkých podmienok k tomu, aby mohlo byť určené vlastnícke právo k týmto trom pozemkom vydržaním v ich prospech a že teda boli splnené všetky podmienky, dobromyseľnosť, spôsobilý predmet, dĺžka vydržacej lehoty atď. Ku každému z týchto troch pozemkov podrobne popísali, akým spôsobom žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka tieto pozemky nadobudli do svojho vlastníctva neformálnym spôsobom, vo vlastne všetkých prípadoch darovaním, a na základe informácií, ktoré mali k dispozícii, sa snažili súdu preukázať resp. vysvetliť právnu postupnosť tých jednotlivých prevodov. Poukázal na to, že pokiaľ ide o tretí zo žalovaných pozemkov KNE 4216/2 tak aj právny nástupca po vlastníkovi, ktorému by svedčil ten zápis vlastníckeho práva, konkrétne p. N. Y. vo svojom vyjadrení uviedla, že mala vedomosť o tom, že teda právny predchodca žalobcu v 1. rade a jeho neb. manželky odkúpil od jej otca dotknutú parcelu za 15.000,- korún. Zastáva názor, že vykonané dokazovanie jednak listinami, z ktorých poukazuje na čestné prehlásenia, rozsudky súdov v Starej Ľubovni z 1983 a 1978 roku, aj s poukazom na potvrdenia obce, ktoré predložili v rámci návrhov na vykonanie dokazovania, a ktoré druhá strana vlastne nespochybnila, je zrejmé, že žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k týmto dotknutým parcelám patrí, pričom má za to, že najneskôr to bolo k 1.1.1992 a to v súvislosti so zmenou právnej úpravy, so zmenou , ktorá umožnila vydržanie a v umožnila aj započítanie vydržacej lehoty uplynutej pred týmto dátumom. S poukazom na uvedené mal za to, že žalobca v 1. rade a jeho nebohá pani manželka vydržali tieto 3 pozemky najneskôr k 1.1.1992. Preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči poukázal na jeho doterajšie vyjadrenia. Uviedol, že je možné, že zo strany spracovateľa ROEP došlo k výraznej chybe, keď pri identifikácii parciel uviedol ako vlastníkov sporných parciel žalovaných v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť sa napokon potvrdila aj vypracovaným znaleckým posudkom. Je však toho názoru, že táto chyba, ktorá bola uskutočnená pri spracovaní ROEP nemôže byť dávaná za vinu práve žalovaným v 1. a 2. rade. Čo sa týka vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí na predošlom pojednávaní a samotnej odôvodnenosti žaloby, toto ponechal na úvahe súdu.

18. Právny zástupca žalovaného v 9. rade sa v záverečnej reči pridržal svojich doterajších vyjadrení a vyjadrení právnych zástupcov žalovaných v tomto konaní. V súlade s týmto vyjadreniami má za to, že nedošlo k splneniu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva tak, ako to uvádza žalobca. Poukázal na to, že žalovaní nemôžu niesť chybu za spracovateľa ROEP. Rovnako ponechal na úvahe súdu, či došlo alebo nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ by však došlo k vyhoveniu žaloby, poukázal na to, že jeho klient sa taktiež snažil mimosúdne vysporiadať obdobný problém na inom pozemku so žalobcami, pričom k dohode nedošlo, a preto si myslí, že nenesie vinu ma tom, že vystupuje v tomto konaní ako žalovaný, nemal by niesť trovy tohto konania.

19. Žalobca v 1. a 2. rade sa pripojili k záverečnej reči svojho právneho zástupcu.

20. Súd sa vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 3. rade, na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami a podstatného obsahu spisu a zistil tento skutkový stav:

21. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na OÚ SĽ, katastrálny odbor, pre kat. územie G. na LV č. XXXX, ako parcely KN-E 4214, , o výmere 170 m2, orná pôda, parc. KN-E 4215 o výmere 537 m2, orná pôda a parc. KN-E 4216 o výmere 190 m2, orná pôda.

22. Žalobcovia v 1. - 3. rade tvrdia, že v skutočnosti podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov sú žalobca v 1. rade a jeho nebohá manželka N. V.ová, ktorí tieto pozemky formálne nadobudli darom od svojich právnych predchodcov ešte predtým, ako začali s výstavbou rodinného domu v roku 1974. Taktiež tvrdia, že spracovateľ ROEP sa pri vyhotovovaní ROEP dopustil vo vzťahu k predmetným pozemkom závažnej chyby, keď pôvodné mpč. 1720, 1722 a 1724 parcely zidentifikoval nesprávne a určil, že im zodpovedajú parcely registra E 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2.

23. Za účelom posúdenia korektnosti evidencie pozemkového vlastníctva pri parcelách registra KN- E č. 4210, 4249, 4214, 4213, 42156 a 4216/2 v súbore geodetických a popisných informácii v kat. úz. G., ktoré boli založené pri spracovaní ROEP, bol vo veci vypracovaný znalecký posudok M.. G.om Bujňákom č. 4/2017. Zo záverov znaleckého posudku (č.l. 89) plynie, že spracovateľ registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. G. nesprávne identifikoval situovanie parcely mpč. 1720 zapísanej v PKV č. 54, mpč. 1722, zapísanej v PKV č. 2140 a mpč. 1724, zapísanej v PKV č. 113. V zrovnavacom zostavení je nesprávny údaj, že parcely registra E KN č. 4210, 4249, 4214, 4213, 4215, 4216/2 v kat. úz. G. sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel mpč. 1720, 1722, 1724. Znalec taktiež uviedol, že pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987 zanikli pozemkovoknižné parcely mpč. 1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. 7889 na parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2 ako aj 4210, 4249 a 4213. Parcely registra E KN č. 4213, 4214, 4215, 4216/2 v kat. úz. G. sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

24. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý žiadna zo sporových strán nerozporovala, teda jednoznačne plynie, že pri vypracovaní ROEP došlo k chybe a parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. KN-E 4214, KN-E 4215 a KN-E 4216/2, sú vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727.

25. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku M.. Bujňáka a zo žalobcami predložených výpisov z PKV 112 (vo vzťahu k mpč 1722), PKV 108 (vo vzťahu k mpč. 1726) a PKV 81 (vo vzťahu k mpč. 1727) súd zistil, že:

I. parcela KN-E 4214 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1722, pričom správne mala byť identifikovaná ako mpč. 1725, zapísaná v PKV 112. Vlastníctvo k tejto PKV č. 112 je evidované na LV č. XXXX (č.l. 142). Z kópie PKV č. 112 , kat. úz. G. (č.l. 124) súd zistil, že pod pol. 5 je zapísaná parcela č. 1725 s označením „Luki“ pod položkou č. 10 je zapísaná parcela č. 3901 s označením „Za Barvila. Z listiny označenej ako „Dobrovoľná blahoda“ spísanej dňa 14.6.1931 plynie, že J. Y. a jeho manželka U. Y.ová, ktorí užívajú pozemok Za Barvila si zamenili tento pozemok (s doplatkom 180 Kčs) so sestrou T. D., rod. Y.ovou za pozemok, roľu označenú ako „Na lúkach“.

Žalobcovia 1/ - 3/ vo vzťahu k tejto parcele - KN-E 4214 tvrdia, že pôvodní vlastníci sa vyššie uvedenou listinou „Dobrovoľnou blahodou“ vysporiadali a T. D., rod. Y., ktorá sa cítila byť vlastníčkou tejto parcely, darovala ju približne v roku 1950 svojej dcére N. Z., rod. D., matke nebohej manželky žalobcu v 1. rade. Táto následne tento pozemok približne v roku 1974 darovala žalobcovi v 1. rade a jeho nebohej manželke.

II. parcela KN-E 4215 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1722, správne mala byť identifikovaná ako mpč. 1726, zapísaná v PKV 108. Vlastníci z PKV 108 sú evidovaní na LV č.

XXXX. Z LV č. XXXX plynie, že vlastnícke právo k parcelám evidovaným na tomto liste vlastníctva svedčí aj v prospech Z. U., čo zhodne vyplýva aj z výpisu z pozemkovej knihy, číslo zápisnice 108 (č.l. 202).

Vo vzťahu k tejto parcele KN-E 4215 žalobcovia tvrdia, že tento pozemok užíval otec nebohej manželky žalobcu v 1. rade (J. Z.) ako roľu, ktorú získal darom od svojej matky U. Z., rod. Z., a to približne od roku 1948 až do roku 1974, kedy ju pred začatím s výstavbou rodinného domu daroval žalobcovi a jeho manželke.

III. parcela KN-E 4216/2 bola pôvodne, v rámci ROEP nesprávne identifikovaná ako mpč. 1724, správne mala byť identifikovaná ako mpč. 1727, zapísaná v PKV 81, vlastníctvo k tejto PKV je evidované na LV č. XXXX, pričom podľa výpisu z pozemkovej knihy (č.l. 194) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam uvedeným, medzi inými aj k parc. č. 1727 (roľa Luki) svedčilo v prospech G.a E..

Vo vzťahu k tejto parcele KN-E 4216/2 žalobcovia tvrdia, že túto daroval žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke jej otec J. Z., ktorý tento pozemok kúpil za 15.000,- Kčs asi v roku 1970 od G.a E., za účelom jeho obrábania ako role.

26. Z čestného prehlásenia zo dňa 26.6.2015 podpísaného U. I., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, (č.l. 23) vyplýva, že táto, ako osoba znalá miestnych pomerov, prehlásila, že jej neter neb. N. V.ová spolu s jej manželom G.om V.om nadobudli:

- parcelu KN-E 4214 od jej sestry N. Z., rod. D., nar. v D., ktorá tento pozemok užívala ako roľu na základe daru od jej matky T. D., rod. Y.ovej, nar. v D., a to približne od roku 1950, pričom ich mama tento pozemok zamenila za iný pozemok p Y.a, o čom vie od svojej mamy, na tento pozemok chodila pomáhať so sadením a zberom zemiakov najprv jej mame a neskôr jej sestre; to že pozemok od roku 1974 užívala neb. neter spolu s manželom vie osobne potvrdiť z vlastného poznania,

- parcelu KN-E od švagra J.a Z.a, ktorý tento pozemok užíval ako roľu na základe daru od svojej matky U. Z., a to približne od roku 1974, kedy ju pred začatím a výstavbou rodinného domu daroval jej neteri a jej manželovi, o čom vie od svojej sestry aj osobne od švagra,

- parcelu KN-E 4216 od švagra J.a Z.a, ktorý tento pozemok kúpil za 15.000,- 4sa asi v roku 1970 od G.a E., za účelom jeho obrábania ako role, čo čom vie od svojej sestry aj od švagra.

27. V podstate rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z čestného prehlásenia vlastnoručne podpísaného N. L., nar. XX.X.XXXX, G. XXX (č.l. 24), ktorého obsah je takmer totožný s čestným prehlásením p. U. I.j.

28. Z rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. -20 zo dňa 25.5.1979 súd zistil, že v uvedenej veci sa viedol spor na tunajšom súde, kde ako žalobcovia vystupovali G. V. a N. V.ová (žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka) a žalovaným bol G. I. (pôvodne žalovaný v 2. rade), predmetom konania bolo odstránenie šopy. V tomto rozsudku sa konštatuje, že žalobcovia postavili rodinný dom na pozemnoknižných parcelách č. 1725, 1726 a 1727, tieto tri parcely v pozemkovej knihe tvoria celý komplex a to dom s dvorom a záhradou, ktorý odpovedá parcelám v EN č. 4212, 4215 a 4216, kat. úz. G.. V priebehu konania neboli sporné vlastnícke vzťahy k spomínaným parcelám.

29. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že v čase, keď sa žalobca priženil do G., predmetné pozemky obhospodarovali jeho svokrovci, orali tam. Následne tieto sporné pozemky dostal spolu s nebohou manželkou ako dar od svokrovcov a v roku 1974 začali stavať na nich dom. K spôsobu nadobudnutia jednotlivých parciel právnymi predchodcami uviedol, že prvý pozemok vlastnila mama jeho svokry T. D., táto ho darovala jeho svokre N. Z. a ona ho darovala jemu a jeho manželke. Druhý pozemok dostali darom od svokra J.a Z.a, ktorý ho dostal darom od svojej matky. Tretiu parcelu kúpil svokor od E. za 15.000,- Kčs, potom ju daroval im, teda žalobcovi v 1. rade a jeho manželke. Keď stavali dom na týchto pozemkoch nikto z okolia nič nenamietal a ani si nerobil žiadne nároky. V čase, keď im tieto pozemky svokrovci darovali, veril, že sú to ich pozemky, nemal žiadne pochybnosti, keďže to nikto nenamietal a tak to je doposiaľ. To, že na týchto pozemkoch stoja nejakí iní ľudia, zistil po smrti manželky, keď to začal vybavovať.

30. Z výpovede žalobcu v 3. rade vyplynulo, že od malička si nepamätá, že by si nikto robil nejaký nárok na tieto pozemky, že by nejaká tretia osoba chcela tieto pozemky, nikdy nebol žiaden spor ohľadom týchto pozemkov a nikdy nikto si nerobil nárok ani na jeden štvorcový meter z týchto pozemkov. Poukázal

na to, že sporné parcely sú ohraničené plotmi, tieto ploty sú postavené z jednej aj z druhej strany, stoja tak oddávna, pamätá si ich už ako chlapec. Ani rečí, pokiaľ počúval starých rodičov, dedka a babku, tak nijaká pochybnosť o tom, že by tieto pozemky mali patriť niekomu inému, to nepripadá do úvahy. On, ako človek, ktorý tam prežil svoje detstvo a žije tam aj v súčasnosti, si nevie predstaviť, že by to malo patriť nikomu inému, pretože v G. nepripadá do úvahy, aby niekto cudzí vstúpil niekomu na jeho pozemok, nárokoval si na neho. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v rokoch 1950 bolo veľa zmien a ľudia boli negramotní, napríklad jeho babka nevedela čítať a ani písať.

31. Z vyjadrenia žalovanej v 16. rade, N. Y., vyplýva, že táto nemá výhrady voči uplatnenému nároku žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. 4216/2 - záhrady o výmere 190 m2, nakoľko titulom nadobudnutia je kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalobcov a jej nebohým otcom ako pôvodným pozemnoknižným vlastníkom tejto parcely. Žalovaná v 16. rade má sprostredkovanú vedomosť o predaji časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely v jednej polovici z celku právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý na odčlenenej časti parcely oral a neskôr si na nej žalobca s manželkou vystavali rodinný dom.

32. Z vykonaného dokazovania bolo teda nepochybne preukázané, že sporné pozemky, parcely KN- E 4214, o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. G., boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727. V konaní bolo taktiež preukázané, že pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987 zanikli pozemkovoknižné parcely mpč. 1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX na sporných parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2. Za danej situácie, teda keď žalovaní v 1/. a 2/. rade sú vedení ako spoluvlastníci predmetných parciel na liste vlastníctva č. XXXX, a zároveň žalobcovia v 1/. - 3/. rade sa vo vzťahu k týmto parcelám domáhajú určenia vlastníckeho práva (resp. určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva) je potrebné konštatovať, že žalobcovia v 1/. - 3/. rade správne (aj ich) označili ako pasívne vecne legitimované subjekty v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že vzhľadom na to, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pri spracovaní ROEP došlo k chybe a zlej identifikácii parciel, súd, na základe návrhu žalobcov, pripustil do konania ďalších žalovaných - v 3/. - 20/. rade, t.j. podľa stavu pôvodných pozemnoknižných mpč. 1725 v zápisnici PKV 112, mpč. 1726 v zápisnici PKV 108 a mpč. 1727 v zápisnici PKV 81.

33. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

34. Podľa (ďalej len ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

36. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

38. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

39. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

41. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

42. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

43. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

44. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona

45. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

46. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

47. Podľa ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

Právne posúdenie vecí:

Naliehavý právny záujem

48. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko v prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez rozhodnutia v merite veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ak je potrebné zosúladiť stav užívací so stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Je zrejmé, že žalobcom v 1. - 3. rade ide o zosúladenie užívacieho stavu so stavom právnym a preto súd uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobcov v 1. - 3. rade na podanej žalobe je daný.

Vec sama

49. Predmetom tohto konania sú parcely KN-E 4214 o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, ktoré sú Okresným úradom v Starej Ľubovni, katastrálnym odborom, vedené na LV č. XXXX v kat. úz. G., vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia v 1. - 3. rade domáhajú jednak určenia vlastníckeho práva (žalobca v 1. rade - vo veľkosti podielu 1/2) a jednak určenia, že patria do dedičstva (žalobcovia v 1. - 3. rade vo veľkosti podielu 1/2).

50. Žaloba bola pôvodne podaná len proti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú evidovaní ako vlastníci vyššie uvedených parciel, avšak vzhľadom na to, že zo záverov znaleckého dokazovania, vykonaného v tejto veci, vyplynulo, že parcely KN-E 4214, o výmere 170 m2, KN-E 4215 o výmere 537 m2 a KN-E 4216/2 o výmere 190 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. G., boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 1725, 1726 a 1727, a že pri vypracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. G. došlo k chybe, pretože zápisom geometrického plánu č. 244-3404-207-87 zo dňa 9.10.1987 zanikli pozemkovoknižné parcely mpč. 1720, 1722, 1724, avšak žalovaní v 1. a 2. rade sú nad rámec pozemkovoknižného stavu neoprávnene zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX na sporných parcelách E KN č. 4214, 4215, 4216/2, žalobcovia rozšírili okruh subjektov na strane žalovaných o vlastníkov resp. právnych nástupcov pôvodných vlastníkov o ďalších žalovaných - v 3.

- 20. rade.

51. Žalobcovia v 1. - 3. rade tvrdia, že sporné nehnuteľnosti nadobudol žalobca v 1. rade spolu so svojou neb. manželkou v roku 1974 titulom formálnej darovacej zmluvy od rodičov jeho nebohej manželky N. V.ovej, a od tej doby tieto nehnuteľnosti dlhodobo, dobromyseľne, nerušene a bezo sporov užívali a obhospodarovali, a takýto stav pretrváva v podstate až do súčasnej doby, preto majú za to, že žalobca v 1. rade spolu so svojou neb. manželkou N. V.ovou tieto pozemky vydržali, a to najneskôr k 1.1.1992.

52. Žalobcovia v podanej žalobe, ale najmä v nasledujúcich podaniach vo veci samej podrobne rozpísali aj postupnosti, akými boli prevedené resp. nadobudnuté (spolu)vlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach právnymi predchodcami neb. N. V.ovej od ich právnych predchodcov. Zo žalobcami predložených listín vyplýva, že: 1. vlastnícky podiel na parcele pôvodne evidovanej ako mpč. 1725, zapísanej v PKV 112, (z nej vytvorená par. č. 4214) darovala T. D., rod. Y., približne v roku 1950 svojej dcére N. Z., rod. D., matke nebohej manželky žalobcu v 1. rade a táto následne tento pozemok v roku 1974 darovala žalobcovi v 1. rade a jeho nebohej manželke; 2. vlastnícky podiel na parcele pôvodne evidovanej ako mpč. 1726, zapísanej v PKV 108, (z nej vytvorená parc. č. 4215) darovala U. Z., rod. Z., približne v roku 1948 J.ovi Z.ovi, a tento následne uvedený pozemok v roku 1974 daroval žalobcovi a jeho nebohej manželke; 3. vlastnícky podiel na parcele pôvodne evidovanej ako mpč. 1727, zapísanej v PKV 81 (z nej vytvorená parc. č. 4216/2) kúpil otec svokor žalobcu v 1/. rade asi v roku 1970 od G.a E. za sumu 15.000,- Kčs a následne túto nehnuteľnosť v roku 1974 daroval žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke.

53. Uvedené tvrdenia žalobcovia podložili listinnými dôkazmi, a to: výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, výpismi z PKV zápisníc 108, 112, 81, čestnými prehláseniami U. I. a N. L., rozsudkami Okresného súdu v Starej Ľubovni: sp. zn. zo dňa 25.5.1979, . Skutočnosti vyplývajúce z uvedených tvrdení a listinných dôkazov sú podporené aj vyjadrením žalovanej v 16. rade N. Y., ktorá vo svojom vyjadrení potvrdila, že právny predchodca žalobcov odkúpil od jej otca dotknutú parcelu za 15.000,- korún, a z uvedeného dôvodu súhlasí s podanou žalobou.

54. Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade predmetné nehnuteľnosti užívali dlhodobo a bezo sporov s tým, že im vlastnícky patria. Je zrejmé, že nie všetky zmluvy boli vyhotovené v písomnej forme, na druhej strane je však potrebné uviesť, že išlo o obdobie rokov 1940 - 1950, právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade boli jednoduchí ľudia, teda je možné predpokladať, že nevedeli čítať a písať a v danom období sa častokrát uskutočňoval prevod pozemkov formou ústnych džentlmenských dohôd. V každom prípade je však nepochybné, že právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade sporné nehnuteľnosti užívali nerušene, s vedomím vlastníckeho práva a v tomto smere neboli nikdy a nikým rušení.

55. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a musí ísť o dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.

56. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákon stanovenej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom.

57. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti od od 1. 4. 1964.

58. Podľa obyčajového práva vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu v držbe.

59. Na území Slovenskej republiky do platnosti Občianskeho zákona číslo 141/1950 (ďalej len SOZ ), boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou však tento význam pozemkových kníh zanikol a v zmysle sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva. Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne negatívne právne následky.

60. Podľa (-116) vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.

61. Občiansky zákon z r. 1964 č. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch minulého storočia bolo možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2).

62. Súčasná právna úprava v , účinným od 1.1.1992, obnovila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a zrušila obmedzovanie jeho použitia. Podľa Obč. zák. možno do vydržacej doby započítať aj dobu pred 1.1.1992, teda oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov, môže sa stať jeho vlastníkom vydržaním, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené po tom, čo nadobudol účinnosť

63. Podľa prechodného ustanovenia Podľa § 868 Obč. zák. , pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

64. Oprávnená dobromyseľná držba je upravená v a v , ktoré stanovujú, že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Oprávnený držiteľ je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

65. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za dostatočne preukázané, že v roku 1974 právni predchodcovia manželky žalobcu v 1/ rade (N. V.ovej) ústnou darovacou zmluvou darovali sporné

parcely žalobcovi v 1/ rade a jeho manželke, neb. N. V.ovej a títo od tej doby, t.j. od roku 1974 tieto nepretržite a nerušene užívali a obhospodarovali v dobrej viere, že im vlastnícky patria, a to manželka žalobcu v 1. rade až do svojej smrti a žalobca v 1. rade až doposiaľ. Skutočnosť, že úmyslom právnych predchodcov neb. N. V.ovej bolo darovať žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke N. V.ovej sporné parcely a že žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka N. V.ová dar prijali a užívali ako svoje vlastníctvo súd vyvodil jednak z výpovedí žalobcov v 1. a 3. rade, ale aj z listinných dôkazov predložených žalobcami, a to čestnými prehláseniami N. L. a U. I., ktoré jednak podrobne popísali postupnosť nadobúdania sporných parciel právnymi predchodcami neb. N. V.ovej a jednak potvrdili, že títo právni predchodcovia v roku 1974 darovali predmetné pozemky žalobcovi v 1. rade a jeho manželke. Od uvedenej doby t.j. od roku 1974, boli žalobca v 1. rade a jeho manželka neb. N. V.ová, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria im. O ich dobromyseľnosti svedčí aj to, že na týchto pozemkoch si postavili rodinný dom a hospodárske budovy, obhospodarovali a zveľaďovali ich. Skutočnosť, že za oprávneného držiteľa týchto pozemkov boli považovaní aj tretími osobami a štátnymi orgánmi, mal súd za preukázanú z listinného dôkazu, predloženého žalobcom v 1/. rade - z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 25.5.1979, v ktorom sa konštatuje, že žalobcovia (žalobca v 1/. rade a jeho manželka) si postavili rodinný dom na pozemnoknižných parcelách č. 1725, 1726 a 1727, tieto tri parcely v pozemkovej knihe tvoria celý komplex a to dom s dvorom a záhradou, ktorý odpovedá parcelám v EN č. 4212, 4215 a 4216, kat. úz. G., pričom v tomto rozsudku sa zároveň konštatuje aj to, že v priebehu konania neboli sporné vlastnícke vzťahy k sporným parcelám. O tom, že boli vnímaní aj objektívne ako oprávnení držitelia predmetných parciel svedčí aj skutočnosť, že žalobcu v 1/. rade a jeho neb. manželku (a v podstate ani ich právnych predchodcov) vo faktickom užívaní týchto nehnuteľnosti nikto nikdy nerušil. Predmetné parcely aj v súčasnosti nerušene užíva a obhospodaruje žalobca v 1/. rade a jeho deti, ich držbu nikto nespochybňuje a nenamieta. Navyše je potrebné uviesť, že predmetné parcely sú v prírode ohraničené plotmi, ktoré boli postavené v dávnej minulosti a ani ich priebeh nikto nenamieta. V podstate ani zo strany žalovaných v 1. - 20. rade nemal súd v tomto konaní preukázané žiadne námietky voči užívaniu sporných parciel či už žalobcom v 1. rade a jeho manželkou v minulosti, alebo žalobcom v 1. rade a jeho deťmi (v súčasnosti).

66. Súd teda konštatuje, že aj keď v danom prípade darovacia zmluva, uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a jeho manželkou na jednej strane a medzi jej právnymi predchodcami na strane druhej, bola uzavretá len v neformálnej, ústnej forme, všetky vyššie popísané skutočnosti a dôvody viedli súd k záveru, že išlo o jednomyseľný prejav všetkých zúčastnených, t.j. darcov aj obdarovaných, ktorý bol oprávnene spôsobilý vzbudiť u žalobcu v 1/. rade a jeho neb. manželky N. V.ovej dobrú vieru, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v plnom rozsahu. V zmysle ustálenej judikatúry sa pritom oprávnená držba nemusí nevyhnutne opierať len o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.12.2008).

67. K posúdeniu dobromyseľnosti súd poukazuje aj na zhodný právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ (porov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018).

68. Z uvedených dôvodov má súd za to, že podmienka oprávnenej, dobromyseľnej a nerušenej držby predmetných pozemkov žalobcom a jeho neb. manželkou N. V.ovou, ako jedného z predpokladov pre vydržanie nehnuteľnosti, je v danom prípade splnená.

69. Zároveň súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci je splnená aj ďalšia podmienka potrebná pre vydržanie nehnuteľnosti, a to nepretržité uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a v konaní to ani nebolo sporné, že žalobca v 1/. rade a jeho neb. manželka nadobudli sporné pozemky od rodičov manželky žalobcu v 1. rade, neb. N. V.ovej, na základe darovacej zmluvy v roku 1974, a od tej doby ich mali v dobromyseľnej, nerušenej a nepretržitej držbe. V prejednávanom prípade podmienka 10-ročnej vydržacej doby bola u žalobcu v 1/. rade a jeho neb. manželky N. V.ovej splnená dňom 1.1.1992, t.j. dňom účinnosti V zmysle citovaného zákonného ustanovenia Obč. zákonníka možno do vydržacej doby započítať aj dobu pred 1.1.1992, teda oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov, môže sa stať jeho vlastníkom vydržaním, a to i v prípade, že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva boli zavŕšené po tom, čo nadobudol účinnosť teda vydržacia 10 ročná lehota im uplynula najneskôr dňa 1.1.1992 Zb., t.j. dňom účinnosti 70. S poukazom na hore rozpísané dôvody má súd za to, že žalobca v 1/. rade a jeho neb. manželka N. V.ová splnili podmienky oprávnenej, nerušenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej doby ku dňu 1.1.1992, t.j. k tomu dňu sa stali vlastníkmi sporných pozemkov na základe ich vydržania.

71. Napokon súd už len konštatuje a uzatvára, že s poukazom na hore rozpísané dôvody a právne úvahy dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1/. - 3/. rade sa oprávnene domáhajú, aby súd určil, že žalobca v 1/. rade je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1; a že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohej N. V.ovej, rod. Z..

72. Súd z toho dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Trovy konania

73. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

76. Žalobcovia v 1. - 3. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto by im v zmysle zásady úspechu v konaní ( ) mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

77. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

78. Účelom ustanovenia je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

79. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej

situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

80. V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na osobitosti tohto prípadu, t.j. že žaloba bola podaná proti žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu chyby spracovateľa ROEP, ako aj na skutočnosť, že žalobcovia 1. - 3. sa podanou žalobou domáhajú zosúladenia skutočného a právneho stavu užívaných nehnuteľností a žalovaní v 1. - 20. rade v podstate nenesú zavinenie na tom, že žalobcovia si neusporiadali svoje vlastnícke práva skôr, a preto sa musia svojich práv domáhať teraz podanou žalobou na súde. Podľa názoru súdu za daných okolností by nebolo spravodlivé, aby žalovaným v 1. - 20., rade, ktorí nezadali príčinu tohto sporu, bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobcom v 1. - 3. rade.

81. V týchto osobitostiach tohto sporu zhliadol súd dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , a preto žalobcom v 1. - 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa (, ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.