Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu O.. X. D., nar. 1. X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Y. nad Hronom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 23.12.2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd „ určil, že základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR, ako aj základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa SR, ako aj základné právo žalobcu slobodne sa združovať v odborovej organizácii podľa SR a právo na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa ust. s nárokom na služobný plat a taktiež právo na poskytnutie a čerpanie služobného voľna podľa ust. s nárokom na služobný plat, konaním žalovaného- Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané zo služobnej elektronickej schránky žalobcu dňa 01.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade s ust. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat a taktiež v súlade s ust. požiadal o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 02.11.2020 do dňa 06.11.2020 vrátane, z dôvodu výkonu odborovej činnosti a odborového vzdelávania p o r u š e n é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é.“ Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané zo služobnej elektronickej schránky žalobcu dňa 01.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade s ust. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat a taktiež v súlade s ust. požiadal o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 02.11.2020 do dňa 06.11.2020 vrátane,

z dôvodu výkonu odborovej činnosti a odborového vzdelávania v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 05.11.2020 do dňa 06.11.2020 ako výkon odborovej činnosti s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 05.11.2020 do dňa 06.11.2020 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia.“.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere od 1. 7. 2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je služobným úradom žalobcu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v relevantnom čase bol a je predsedom odborovej organizácie s názvom: Nezávislá odborová organizácia zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom Hviezdoslavova 279/4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 307 104 (ďalej len „odborová organizácia“), pôsobiacej u žalovaného odo dňa 31.5.2013.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa s nárokom na služobný plat podľa a taktiež do práva na poskytnutie a čerpanie služobného voľna podľa s nárokom služobný plat, nakoľko následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s ochorením Covid 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody .

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho podania označeného ako žiadosť o služobné voľno podaného elektronicky zo služobnej elektronickej schránky žalobcu 1. 11. 2020 a opakovaného podania v tej istej veci podaného z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS, ako predseda odborovej organizácie požiadal o služobné voľno v súlade s a pre členov štatutárneho orgánu, konkrétne pre žalobcu ako predsedu a pre podpredsedu Bc. O. na výkon odborovej činnosti a na odborové vzdelávanie na obdobie od 2.11.2020 do dňa 6.11.2020. Žalobcovi nebola doručená žiadna odpoveď, ale v dochádzkovom systéme bez právneho dôvodu žalovaný vyznačil jeho neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. Žalobca ďalej uviedol, že na jeho žiadosť mu bola podaná odpoveď listom a to, že Vašu žiadosť nemožno považovať za žiadosť doručenú oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru.

5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetných žiadostí žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené . Namietaný nesprávny úradný postup spočíva v tom, že žalovaný v riadne začatom konaní nepokračoval. Len listom oznámil, že žiadosť nemožno požadovať za žiadosť dourčenú oprávnenému orgánu. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu ( SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu ( SR), keď bez právneho dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 1. 2020, v rozpore s v spojení s nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 5. 11. 2020 do 6. 11. vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť porušenia základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo vlastniť majetok podľa a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal

na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Žalobca v časti IV. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho právo na legitímne očakávanie, že žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie služobného voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď mu právo bez riadneho odôvodnenia nebolo priznané a následne bez právneho dôvodu žalovaný považoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby za služobné voľno bez nároku na služobný plat podľa o ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Konanie podľa a sú konaniami návrhovými, kde sa vyžaduje aktívne prejavená vôľa navrhovateľa vo forme právneho úkonu. Žalovaný podľa žalobcu svojvoľne prekvalifikoval žiadosť žalobcu o služobné voľno na úplne iný právny úkon. Žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu, požiadať o iný druh služobného voľna a takúto žiadosť zároveň schváliť, tak ako to urobil. Takýto právny úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, nakoľko v dochádzkovom systéme bola zaevidovaná neprítomnosť žalobcu ako neplatené voľno od 5. 11. 2020 do 6. 11. 2020. Žalovaný nevyplatením časti služobného platu žalobcovi porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z a nasl. a môže tak naplniť znaky bezdôvodného obohatenia podľa 9 Z .z.. Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad podľa ktorého by v prípade negatívneho stanoviska žalovaného k riadne podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna postačovalo jej neformálne zamietnutie z nejasných subjektívnych dôvodov bez riadneho procesného postupu stanoveného zákonom a bez odôvodnenia rozhodnutia. Konanie vo veci služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca odoslal zo svojej služobnej e-mailovej schránky 1. 11. 2020 do služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020, kedy túto žiadosť znovu zaslal podpísanú zaručeným elektronickým podpisom z portálu ÚPVS do elektronickej podateľne služobného úradu, pričom tieto žiadosti nikdy nezobral späť.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Vlády č. 693 z 28. 10. 2020 a na jeho základe vydanej Vyhl. č. 16 Úradu verejného zdravotníctva, ako aj uznesenie Vlády SR č. 704 zo dňa 5. 11. 2020 a na jeho základe vydaná Vyhl. č. 20 Úradu verejného zdravotníctva SR a Vyhl. č. 21 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorými bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám a to vydaním zákazu vychádzania, bola obmedzená i sloboda pohybu žalobcovi, ktorý reálne nemohol svoje podanie doplniť o jeho písomné vyhotovenie v listinnej podobe. Nakoľko právna úprava v a neupravuje formu akou mal žalobca požiadať o uplatnenie nároku na čerpanie služobného voľna, má žalobca za to, že splnil svoju základnú povinnosť tým, že nadriadenému oznámil prekážku vo výkone štátnej služby ešte pred jej vznikom a to v deň pracovného pokoja. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne podanej žiadosti nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Pokiaľ nedôjde ku kladnému vybaveniu žiadosti prostým zápisom v príslušnej evidencii žalovaného, čo sa z hľadiska právnej teórie považuje za pozitívne rozhodnutie príslušného orgánu, tak v prípade negatívneho rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a bez legálneho postupu nemožno prisvedčiť tej skutočnosti, že žalovaný postupoval podľa SR. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný správne neaplikoval platné právne predpisy a svojou nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav.

8. Žalobca v časti V žaloby uviedol, že poukazuje na to, že odborová organizácia v ktorej je predsedom požiadala podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od žalovaného informácie, ktoré vyšpecifikoval a žalobcovi a teda odborovej organizácii žalovaný následne informácie neposkytol z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Žalovaný v liste „Odvolanie- odpoveď“, poskytol odborovej organizácii informáciu a to usmernenie z 9.11.2020 pre riaditeľku Colného úradu vo veci žiadosti o udelenie služobného voľna podanej žalobcom, v ktorom bolo len vyjadrenie nesúhlasu žalovaného s čerpaním služobného voľna v takom rozsahu ako žalobca požiadal. Žalovaný v dochádzkovom systéme bez právneho dôvodu vyznačil služobné voľno bez nároku na služobný plat. Takýmto postupom bolo zasiahnuté do práv žalobcu.

9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podanou žiadosťou z jeho služobnej elektronickej schránky 1.11.2020 a opakovaným podaním z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS označenou ako žiadosť o služobné voľno, žalobca ako príslušník finančnej správy a zároveň predseda odborovej organizácie požiadal o služobné voľno v súlade s a pre riadne zvolených členov štatutárneho orgánu odborovej organizácie, konkrétne pre jej predsedu a podpredsedu. Na výkon odborovej činnosti a na odborové vzdelávanie na obdobie odo dňa 2.11.2020 do 6.11.2020. Pokiaľ žalovaný rozhodnutím o nesprístupnení informácie z 3.12.2020 zn. 558531/2020 nesprístupnil žalobcovi žiadne informácie z akých prameňov vychádza a akým spôsobom aplikuje . a s odôvodnením, že ich nemá podľa žalobcu to svedčí o arbitrárnosti konania žalovaného. Zákon o finančnej správe nestanovil objektívne merateľným a kogentným spôsobom rozsah poskytnutia služobného voľna tým, že používa termín „nevyhnutne potrebný čas“ . Žalovaný takto stanovený rozsah nemôže svojvoľne zúžiť alebo služobné voľno bez dôvodov žalobcovi nepriznať. Ide o kogentné ustanovenie vyjadrené slovným spojením sa udelí () a slovným spojením sa poskytne (). Citované ustanovenia nemajú fakultatívny charakter, ktorý by vytváral priestor na voľnú úvahu žalovaného prípadne dával priestor žalovanému klásť žalobcovi ďalšie podmienky. Jedinou legálnou podmienkou je existencia registrácia riadne registrovanej odborovej organizácie oficiálne pôsobiacej u žalovaného a zvolenie príslušníka finančnej správy do odborového orgánu za odborového funkcionára. V prípade žalobcu sú všetky tieto podmienky splnené. v a nedáva žiadne limity na počet uvoľňovaných funkcionárov na výkon odborovej činnosti alebo na účely odborového vzdelávania a ani žiadne limity na periodicitu poskytovania služobného voľna za týmto účelom. Ide o právo príslušníkov finančnej správy slobodne sa združovať s ostatnými v odborových organizáciách na ochranu svojich záujmov podľa článku 37 SR a Dohovoru č. 98. Činnosť riadne registrovanej odborovej organizácie nie je voľnočasovou aktivitou ale spočíva jednak vo vnútroorganizačných činnostiach a v činnostiach vo vzťahu k tretím osobám a v činnostiach smerujúcim k hlavnému cieľu a zmyslu jej existencie a to je právna ochrana jej členov vo vzťahu k žalovanému. Výkon odborovej činnosti si vyžaduje osobnú účasť konkrétneho odborového funkcionára, pričom v a spája takúto činnosť s nárokom na služobný plat. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu -33. Žalobca uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní jeho žiadosti neriadil ani Dohovorom, ani Dohovorom č. 98 a ani SR nakoľko nepriznaním služobného voľna zasiahol do vnútorných záležitostí odborovej organizácie, keďže jej predsedovi nepriznal na aktivity spojené so zabezpečením činnosti odborovej organizácie a odborového vzdelávania hmotné zabezpečenie vo forme služobného platu. Žalobca tak vybočil z medzí stanovených v právnych predpisoch a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a jeho postup bol contra legem. Odkázal tiež na rozsudok NS SR (R 102/2011), z ktorého odcitoval „jasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“. Podľa žalobcu základným atribútom právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorých je štátna moc oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch a aj preto právna norma nemôže byť v prípade neurčitosti vykladaná v neprospech jednotlivca ale na ťarchu štátnej moci. Takéto závery vyplývajú aj z rozhodujúcej činnosti Ústavného súdu SR č.k. , 243/2007 a 282/2014.

10. Žalobca ďalej v časti VI žaloby tvrdil, že nesúhlasí s tým, že podanie podané do elektronickej schránky so zaručeným elektronickým podpisom nespĺňa zákonné formálne náležitosti podania podľa a a že na základe takéhoto úkonu nemožno konanie vo veciach služobného pomeru vôbec začať. Naopak treba použiť analogicky definíciu uvedenú v , podľa ktorého za podanie podané písomne sa považuje podanie v listinnej forme a rovnocenne podanie v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj podľa Žalovaný nerozlišuje medzi výkonom verejnej moci podľa predmetného zákona tak, ako je uvedené v a a postavením príslušníka finančnej správy, ktoré je uvedené v , veta prvá . Výkon verejnej moci elektronicky a elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalobcovi žalovaný použiť nemôže a to podľa , pretože žalobca ako fyzická osoba nemá právnu povinnosť zriadiť si elektronickú schránku podľa , avšak v opačnom smere žalobcovi nič nebráni použiť dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené v prvá veta . Pokiaľ žalovaný zistí, že podanie podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti, formu, prípadne obsah podľa a nemôže takýto úkon automaticky pokladať za absolútne neplatný, ako to prezentuje žalovaný, ale za

dôkaz v konaní podľa , ktorým príslušník finančnej správy preukazuje splnenie svojich zákonných povinností. Ak žalovaný vyhodnotí takýto dôkaz v neprospech príslušníka finančnej správy, konanie začína a v konaní pokračuje žalovaný ex offo podľa , pričom ide o konanie výsledkom ktorého je negatívne rozhodnutie žalovaného, ktoré má konštitutívny charakter. V tejto veci bolo konanie začaté 1. 11. 2020, na základe žiadosti žalobcu doručenej do služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020 doručenej z portálu ÚPVS do elektronickej schránky žalovaného. Neformálne vybavenie tejto žiadosti zákon nepozná , a preto je neprípustné. Podľa žalobcu skutkovým a právnym výkladom okolností prejednávanej veci zo strany žalovaného došlo k zásahu resp. k odňatiu subjektívneho práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa SR.

11. Žalobca v časti VII. žaloby tvrdil, že žalovaný vo vzťahu k nemu vykonáva svoje oprávnenia šikanóznym spôsobom v rozpore s a nesprávnym úradným postupom poškodzuje ústavné práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Podľa žalobcu v prejednávanej veci je prejudiciálnou otázkou, či návrhové konanie začaté z podnetu žalobcu, kde žalovaný môže rozhodnúť, či požadované právo prizná, alebo neprizná, je konaním vo veci služobného pomeru, alebo nie a či možno na takéto konanie primerane aplikovať a nasl. . Žalovaný sa pri výklade a aplikácii platnej právnej úpravy, natoľko odchýlil od nej a ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, že zásadne poprel účel a zmysel .

12. Žalobca ďalej v žalobe s poukazom na SR uviedol, že pri aplikácii noriem pripúšťajúcich právo úvahy, je potrebné vychádzať nielen z okolnosti daného prípadu, ale musí sa rešpektovať aj zmysel a účel aplikovaného právneho predpisu a rozhodnúť tak, aby bol čo najlepšie zabezpečený zákonodarcom zamýšľaný účel a cieľ . Právne normy pripúšťajúce úvahu v žiadnom prípade neutvárajú priestor na ľubovôľu ale utvárajú takú právnu situáciu, v ktorej mal žalovaný určitý priestor na iniciatívu aplikácie práva berúc do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu.

13. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do práv žalobcu, pri výklade a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že žalobca v mene Nezávislej odborovej organizácie zamestnancov Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „odborová organizácia“) dňa 1.11.2020 v nedeľu prostredníctvom elektronickej pošty Finančnej správy zaslal vedúcemu oddelenia (orgán finančnej správy Colný úrad Banská Bystrica) žiadosť o služobné voľno s nárokom na služobný plat od 2.11.2020 do 6.11.2020 pre seba ako predsedu a pre podpredsedu I. podľa o finančnej správe. Dňa 11.11.2020 bola zaslaná do dátovej schránky žalovaného žiadosť odborovej organizácie o služobné voľno, ktorá bola zaslaná elektronicky cez ústredný portál verejnej správy. Z obsahu žiadosti vyplynulo, že odborová organizácia žiada o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa a pre členov štatutárneho orgánu pre predsedu a podpredsedu na výkon odborovej činnosti a odborové vzdelávanie na obdobie od 2.11.2020 do 6.11.2020. V žiadosti sa uvádza, že obdobná žiadosť bola podaná služobným e-mailom 1.11.2020 priamemu nadriadenému, ktorý bol o prekážke vo výkone štátnej služby týmto upovedomený. Žalovaný na predmetnú žiadosť odpovedal odborovej organizácii písomnosťou zn. zo dňa 20.11.2020 doručenou 2.12.2020, v ktorej uviedol, že žiadosť nemožno považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru ( ) s poukazom na o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), ktoré vylučuje aplikáciu daného zákona vo veciach štátnej služby colníkov, pričom podľa ak sa vo všeobecne záväznom predpise používa pojem

colník, rozumie sa tým príslušník finančnej správy. Dňa 24.11.2020 bola na Finančné riaditeľstvo SR doručená žiadosť riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica o stanovisko k doručeným žiadostiam O., ktorou tento požiadal o metodické usmernenie v oblasti služobného pomeru. Finančné riaditeľstvo SR osobný úrad usmernilo riaditeľa Colného úradu písomnosťou zo dňa 25.11.2020. Z výpisu dochádzky žalobcu vyplýva, že 2.11.2020 vykonával štátnu službu formou home office a v dňoch 3.11.2020 a 4.11.2020 mal žalobca služobné voľno s nárokom na služobný plat „výkon funkcie zástupcov odborového orgánu“ a v dňoch 5. a 6.11.2020 mal evidované služobné voľno bez nároku na služobný plat.

15. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že nesprávny úradný postup nie je rovnocenným pojmom ako iný zásah orgánu verejnej správy. Podľa a , ktorý upravuje konanie vo veciach služobného pomeru, podanie musí byť písomné. Žiadosť zo dňa 1.11.2020 nebola doručovaná žalovanému (žalobca to v žalobe viac krát nesprávne uvádza), pretože adresátom bol len bezprostredne nariadený žalobcu (vedúci právneho oddelenia Colného úradu Banská Bystrica). Dňa 11.11.2020 bolo do elektronickej schránky žalovaného doručené podanie odborovej organizácie, nie žalobcu. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podľa Z .z. konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému orgánu. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánom verejnej moci (zákon o e- Governmente) tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so štátnou službou colníkov, pričom pod pojmom colník sa podľa rozumie príslušník finančnej správy. Žiadosť odborovej organizácie nebolo možné považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, pretože zo zákona je možné len písomné podanie v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa. Zákon o e-Governmente vyslovene vylučuje jeho aplikáciu vo veci výkonu verejnej služby v súvislosti so štátnou službou príslušníkov finančnej správy a o podaní uskutočnenom prostredníctvom dátovej schránky sa nezmieňuje ani . Zákon č. 35/ 2019 Z. z. ani neumožňuje oprávnenému orgánu vyzvať účastníka konania na dodatočné doplnenie podania, nestanovuje lehotu na doplnenie podania, alebo opravu podania, alebo doplnenie v listinnej podobe a aplikácia Správneho poriadku je podľa vylúčená. Konanie vo veciach služobného pomeru na podklade zaslaného podania odborovej organizácie začaté nebolo. Keďže podanie zaslané elektronicky 1.11.2020 nebolo doručené oprávnenému orgánu a navyše nespĺňalo zákonné formálne náležitosti podania a podanie Odborovej organizácie zaslané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a podpísané elektronickým podpisom doručené oprávnenému orgánu nebolo, keďže zákon o e-Govenrmente sa na konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy nevzťahuje. Pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru je základným ústavno-právnym princípom, princíp zákonnosti. Služobný funkcionár môže konať a rozhodovať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní (tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto zásadu neporušil, čo preukazuje aj žalobcom uvádzané stanovisko Ministerstva financií SR sp. zn. MF/012014/2021-75 z 5. 10. 2020, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovaného v súvislosti s podaním iného príslušníka finančnej správy. Základnou povinnosťou každého príslušníka, ktorá vyplýva zo služobného pomeru je vykonávať štátu službu osobne a v stanovenú dobu služby. Podstatou prekážok v štátnej službe je právom uznaná nemožnosť, alebo obtiažnosť plnení základných povinností príslušníka finančnej správy vyplývajúca zo služobného pomeru vykonávať štátnu službu, prípadne nemožnosť splnenia povinností z dôvodov na strane služobného úradu (zamestnávateľa). Preto nemôže byť legitímnym očakávaním, že bez toho, aby bolo podanie príslušníka finančnej správy dourčené oprávnenému orgánu zákonom stanoveným spôsobom a so zákonom stanovenými náležitosťami, bolo oprávneným orgánom riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru podľa . Pre poskytnutie služobného voľna platí zásada ohlasovacia a preukazovania. Keďže zákon lehotu na podanie žiadosti priamo nestanovuje, zo zásady dobrých mravov vyplýva, že by mala byť podaná v dostatočnom predstihu, aby nedošlo k narušeniu výkonu štátnej služby, čo sa v danom prípade nestalo. Do dátovej schránky žalovaného bola žiadosť odborovej organizácie

doručená až 11.11.2020, pričom služobné voľno v štátnej službe v žiadosti požadovala od 2.11.2020 do 6.11.2020.

17. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla nevyplatením služobného platu za dni od 5. 11. do 6. 11. 2020 škoda, uviedol, že bez poskytnutia služobného voľna s nárokom na služobný plat žalobca štátnu službu v dňoch 5. a 6.11.2020 reálne nevykonával. Jeho neprítomnosť nebola vyhodnotená ako neospravedlnená, ale ako neplatené voľno. Konanie vo veci žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat z vyššie uvedených dôvodov neprebehlo, preto bol žalobcovi v mesiaci november 2020 poskytnutý služobný plat len za dní výkonu štátnej služby. Žalobca k námietkam, že SR zaručuje právo domáhať sa svojho práva, tiež na inom orgáne Slovenskej republiky a súčasťou tohto práva nielen právo domáhať sa, ale aj právo, aby bolo konanie ukončené rozhodnutím, prípadne iným právnym plnením, ktoré právne prepisy s tým spájajú, žalovaný uviedol, že tým, že žalobca nepodal podanie v súlade s právnymi predpismi, konanie vo veciach služobného pomeru nemohlo začať a preto nemohlo byť ani vydané rozhodnutie. Žalovaný tiež uviedol, že v žalobe formulovaný iný zásah orgánu verejnej správy nezodpovedá resp. , pretože podľa žalobných argumentov má spočívať v nečinnosti - nevydaniu rozhodnutia vo veci odborovej organizácie podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pre jej predsedu a podpredsedu. Danej námietke by mohlo zodpovedať konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. . Žalobcom v súdnom konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, resp. začať konanie z úradnej povinnosti ( ). V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že v danej veci neprebehlo formalizované konanie orgánu verejnej moci nie z dôvodu nečinnosti príslušného orgánu, ale pretože žalobca nepodal kvalifikované podanie na začatie konania vo veciach služobného pomeru, na čo žalovaný odpovedal žiadateľovi - odborovej organizácie úradným listom zn. z 20.11.2020. Z tohto dôvodu nemožno ani konštatovať, že žalovaný bol nečinný.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobcom uvádzanej komunikácii ohľadne žiadosti odborovej organizácie o sprístupnenie informácií uviedol, že sa netýka predmetnej právnej veci. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorou vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného s odvolaním sa na nezáväzné stanovisko MF SR uviedol, že predmetné stanovisko Ministerstva financií SR, ktoré je tvorcom návrhu podalo v inej veci výklad pojmu podanie a doručenie podania oprávnenému orgánu. Stanovisko nie je právne záväzné ale poskytuje výklad pretože tento zákon upravuje súdne, civilné sporové konanie a nie konanie vo veciach služobného pomeru. Podľa žalovaného vo verejnom práve analógia možná nie je.

19. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepodával žiadosť o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat žalovanému. Podávala ju odborová organizácia, pričom podľa žalovaného mal túto žiadosť podať žalobca podľa sám osobne ako príslušník finančnej správy. Žalovaný ďalej uviedol, že namieta, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré vo veciach služobného pomeru ide, nakoľko žiadateľom bola Odborová organizácia.

20. Podľa žalovaného žalobu žalobcu nemožno subsumovať pod a , keďže v danej veci žalovaný nevykonal taký úkon, ktorý by bolo možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej správy“ odôvodňujúci potrebu súdnej ochrany podľa , pretože aplikovanie noriem zákonným spôsobom v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno považovať za nezákonný, skončený iný zásah orgánu verenej správy. Definícia iného zásahu orgánu verejnej správy uvedená v vymedzuje dva typy iného zásahu, keď prvým z nich je faktický postup orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verenej správy je postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorý má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verenej správy na mieste

samom, pričom vo veci žalobcu by prebehlo riadne konanie o služobnom pomere, pokiaľ by žalobca podal riadnu žiadosť zákonom stanoveným spôsobom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zn. , ktoré demonštratívne uvádza typy faktických zásahov napr. v doprave, bezprostredné zásahy pri ohrození, pri demonštrácii, zaisťovacie úkony a podobne. Obsahom druhého typu sú zásahy vyslovene uvedených orgánov- kontroly a inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným menovateľom oboch typov je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej, alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Z legálnej definície iného zásahu súčasne jednoznačne vyplýva, že obe vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy, a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verenej správy, a nie v prípade konania vo veciach služobného pomeru.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívneho verejného práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, do práva na odmenu za vykonanú prácu, ako aj práva na udelenie čerpanie služobného voľna s nárokom na služobný plat a zároveň sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu žalovaného (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody žalobcu. Z týchto formulácii vyplýva, že žalobca sám nevie uviesť, či ide o zásah podľa alebo ods. 2, .

22. Žalovaný uviedol, že predmetná žaloba je neprípustná. Žalobca sa snaží prostredníctvom tohto konania upraviť pre neho nežiaduci existujúci právny stav, ktorý spôsobil svojim konaním. Ak by podal riadnu žiadosť, vo veci by prebehlo konanie vo veciach služobného pomeru, výsledkom ktorého by bolo vydanie rozhodnutia oprávneným orgánom, ktoré je možné po splnení zákonom stanovených podmienok napadnúť odvolaním, prípadne správnou žalobou podľa . V danom prípade k vydaniu rozhodnutia nedošlo nie z dôvodu nečinnosti žalovaného, alebo nezákonne aplikovaných ustanovení o konaní vo veci služobného pomeru, ale z dôvodov na strane žalobcu, ktorý nepodal žiadosť zákonnom stanoveným spôsobom.

23. Podľa žalovaného návrh žalobcu na rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá a a jeho návrh je nedôvodný a nevykonateľný. V prípade, že by správny súd takémuto návrhu vyhovel, zasiahol by do konania a rozhodovania orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi mocou súdnou a exekutívnou. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk SR č. 7/2013 sp. zn. , podľa ktorého „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do práv a mocí orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou“. Podľa žalovaného žalobca v podstate žiada, aby bolo rozhodnuté vo veci podanej žiadosti žalobcu.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na elektronickú komunikáciu medzi riaditeľkou colnej správy a žalovaným, ktorou bola riaditeľka colného úradu usmernená ako postupovať vo veci žiadosti o služobné voľno z 1.11.2020. Ďalej poukázal na to, že 1. 12. 2020 žalovaný v dochádzkovom systéme zaevidoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby dňa 2.11.2020 ako prácu v domácnosti, 3.11.2020 služobné voľno podľa s nárokom na služobný plat, 4.11.2020 služobné voľno podľa s nárokom na služobný plat a v dňoch 5.11.2020 a 6.11.2020 ako služobné voľno podľa bez nároku na služobný plat s poznámkou COVID-19. Pokiaľ teda žalovaný žalobcovu žiadosť o služobné voľno vybavil s časti kladne a s časti tú istú žiadosť opakovane označuje za nekvalifikované podanie tak ide o právnické salto mortale. Žalovaný svoj postup contra legem ešte zvýraznil tým, že neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby svojvoľne vyznačil v súvislosti s ochorením COVID-19, napriek tomu, že žalobca nemal žiadne klinické príznaky tohto ochorenia, nebol pozitívne testovaný na toto ochorenie a ani nebol v povinnej karanténe.

25. Žalobca sa ďalej zaoberal otázkou formy a doručeniu podania s tým, že keďže sa dobrovoľne nezúčastnil dobrovoľného celoplošného testovania „spoločná zodpovednosť“, bola mu obmedzená

sloboda pohybu a preto nemohol podať žiadosť o služobné voľno v listinnej podobe, ani poštou a ani svoje podanie doplniť v primeranej lehote. Doplnenie podania v lehote tak bolo nesplniteľnou podmienkou. Napriek tomu, že má kogentný charakter, žalovaný v lehote 22 dní od podania pôvodnej žiadosti žalobcu nezisťoval skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že podanie musí byť v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa tak dotvára právny predpis. Žalobca podľa uviedol, že žiada, aby správny súd posúdil otázku, či žalobca ako fyzická osoba a príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na ústrednom portáli verejnej správy na elektronickú komunikáciu, vo vzťahu k žalovanému tak, ako je uvedené v veta prvá a či takéto podanie žalobcu so zaručeným elektronickým podpisom, ktorý je riadne doručené do elektronickej podateľne žalovaného a ktoré žalovaný aj riadne eviduje vo svojej evidencii, možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že podľa žiada, aby sa správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku, a to či žalobca ako osoba a príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na Ústrednom portáli verejnej správy na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému, tak ako je to uvedené v veta prvá a či takéto podanie možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, že žiadosť z 1.11.2012 bola podaná žalobcom ako predsedom odborovej organizácie v jej mene alebo žalobcom ako príslušníkom finančnej správy, táto obsahuje všetky náležitosti potrebné na to, aby mohol žalovaný posúdiť opodstatnenosť neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby v dňoch 2.11. až 6.11.2020 rovnako aj žiadosť z 11.11.2020. Nositeľom služobného voľna nie je odborová organizácia ale žalobca ako člen odborového orgánu. Odborová organizácia pôsobí len pri určení jednotlivých členov odborového orgánu, ktorým má byť služobné voľno poskytnuté. Sama nie je zodpovedá za fyzické vyčerpanie služobného voľna členmi odborového orgánu. Nie je samostatným účastníkom konania vo veciach služobného pomeru a ani žalobcom namietaný zásah do subjektívnych verejných práv nebol zásahom do práv odborovej organizácie ale do subjektívnych verejných práv žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

26. Žalovaný uviedol k elektronickej komunikácií medzi Finančným riaditeľstvom SR a Riaditeľom Colného úradu, že išlo o žiadosti o metodické usmernenie. Krízová situácia vzniknutá v dôsledku ochoreniu COVID -19 je nová, vyžaduje včasné a aktuálne metodické usmernenia, ktoré v snahe zabezpečiť riadny výkon štátnej služby príslušníkov finančnej správy podľa organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR v oblasti služobného pomeru (vrátane nadriadených) poskytuje osobný úrad FR SR a pod neho spadajúce oddelenia. Takéto úkony však nemožno zamieňať s konaním vo veciach služobného pomeru. Z repliky žalobcu vyplýva, že jeho žiadosť o služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu „odborového vzdelávania“ priamo súvisí so skutočnosťou, že žalobca sa na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnil dobrovoľného testovania na ochorenie COVID-19 a inú výnimku so zákazu vychádzania nespĺňal, preto sa nemohol dostaviť na výkon štátnej služby. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Generálneho prokurátora SR uvedený v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR zn. I GÚp 18/21/1000-7 z 23.3.2021 podľa ktorého nemajú „za takto štátom vytvorenú prekážku v zamestnaní nemajú zamestnanci nárok na uznanie pandemickej práceneschopnosti (PN) či uznanie nároku na ošetrovné pri ošetrovaní člena rodiny (OČR), musia požiadať zamestnávateľa o dovolenku alebo neplatené voľno, pretože zamestnávateľ im nesmie umožniť vstup na pracovisko“. K námietkam týkajúcim sa formy podania žalovaný vo vyjadrení odcitoval z dôvodovej správy k a k , ktorým bol zmenený . Uzavrel, že z tejto dôvodovej správy je jednoznačne zrejmé, že pôsobnosť sa nevzťahuje konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy a teda podanie žalobcu nemožno považovať za podané v súlade s Z .z. a . K návrhu žalobcu na posúdenie prejudiciálnej otázky súdom žalovaný uviedol, že prejudiciálne otázky nemožno zamieňať s interpretáciou právnej normy a aplikáciou práva a ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov si vyloží príslušný krajský súd v rámci procesu aplikácie práva v súdnom konaní.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

28. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa ; ) Na účely tohto zákona sa rozumie e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

30. Podľa ; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

31. Podľa , ; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

32. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

33. Podľa v znení do 20.05.2020;

34. Podľa , v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu (ďalej len „“); (1) Ak príslušník finančnej správy nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité študijné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku, dôležitú študijnú prekážku a prekážku podľa a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.

35. Podľa ; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) služobný plat, b) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, c) príplatok za štátnu službu v noci, d) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, e) príplatok za štátnu službu vo sviatok, f) odmena.

36. Podľa ; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

37. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách. (2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. (4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

38. Podľa ; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

39. Žalobca v žalobe tvrdil, že úkon žalovaného vyznačenie v evidencii dochádzky - neplatené voľno bez nároku na služobný plat spolu s krátením služobného platu, sú nelegálnym zásahom do práv žalobcu, pretože boli vykonané skôr, ako bolo o žiadosti žalobcu o poskytnutie neplateného voľna s nárokom na služobný plat rozhodnuté riadnym odôvodneným rozhodnutím a tiež preto, že žalobca o neplatené voľno bez nároku na služobný plat nepožiadal. Medzi účastníkmi v podstate neboli sporné žiadne skutkové okolnosti. Nebolo sporné, že žalobca, e-mailom z 1.11.2020 zaslaným mjr. Mgr. Lucii Ďurišovej priamej nadriadenej žalobcu, požiadal v mene odborovej organizácie o služobné voľno s nárokom na služobný plat podľa a Z .z. pre seba ako predsedu odborovej organizácie a pre jej podpredsedu v dňoch od 2.11.2020 do 6.11.2020. Následne žalobca ako predseda odborovej organizácie podal v jej mene žiadosť o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa a Z .z. v dňoch žalovanému elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa 11.11.2020. Žalovaný v evidencii dochádzky vyznačil v dňoch 5.11.2020 a 6.11.2020 neprítomnosť na pracovisku bez nároku na služobný plat. Žalobcovi nebol vyplatený služobný plat za uvedené dva novembrové dni roku 2020.

40. Správny súd preto skúmal, či išlo o postup nezákonný. V prvom rade skúmal vecnú stránku takéhoto postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony a to, vyznačiť v evidencii dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto otázku treba odpovedať kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou je, či je žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Odpoveď je takisto kladná. Dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy a to doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe uvedených v až Z .z.. Osobný úrad vyznačuje tieto skutočnosti na základe dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. Zo skutkových okolností vyplýva, že žalobca nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat. Potom vyznačenie neprítomnosti podľa okolností prípadu, po vyhodnotení dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca ako predseda odborovej organizácie oznámil nadriadenému resp. okolností daného prípadu , ako neplatné voľno, je postup na ktorý bol žalovaný oprávnený. Z toho vyplýva , že nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu. V prípade, že príslušník finančnej správy nesúhlasí s tým ako bol dôvod jeho neprítomnosti posúdený , má právo uplatňovať svoje práva v konaní vo veciach služobného pomeru postupom podľa . Podstatné z hľadiska posúdenia vecnej stránky tvrdeného nezákonného zásahu je len to, či bol žalovaný na daný úkon oprávnený., na základe daných skutkových okolností. Správny súd je pri svojej prieskumnej činnosti viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. V predmetnej žalobe chýba skutková a právna argumentácia, čo konkrétne žalovaný porušil vo vzťahu k úkonom ktoré žalobca považuje za nezákonný zásah, teda v evidencii dochádzky a v vo výplate - výpočte služobného platu.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený aj preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal. Takáto argumentácia má logickú chybu uvažovania v tom že vychádza z premisy, že žalovaný môže

udeliť neplatené služobné voľno len na základe žiadosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti na pracovisku podľa dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy, prípadne podľa ostatných okolností. Samozrejme ak žalobca s takým hodnotením nesúhlasí má právo domáhať sa svojich práv v konaní vo veciach služobného pomeru. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie či žalobca má právo na platené alebo neplatené služobné voľno ale len to, či namietané úkony žalovaného boli nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z uvedeného plynie, že postup žalovaného mal oporu v zákone, teda bol postupom na ktorý bol oprávnený a teda nešlo o nezákonný zásah.

42. Ďalšia otázka, či bol žalovaný oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu, tiež nemôže byť zodpovedaná inak, ako kladne. Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným spor o správnu výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa , ktorých riešenie patrí do kompetencie príslušného orgánu.

43. Nepatrí do kompetencií správneho súdu túto činnosť príslušného orgánu nahrádzať a na základe žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniam alebo nie. Ak spočíva porušenie práv žalobcu v nečinnosti žalovaného, ako žalobca tvrdí, že malo byť vydané rozhodnutie v riadne začatom konaní, čo sa nestalo, tak proti takémuto nezákonnému postupu sa môže brániť ale inými právnymi prostriedkami, pričom tomuto súdu neprináleží poskytovať o tom žalobcovi právne poučenia.

44. Z vyššie uvedené ho je zrejmé, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade so zákonom o finančnej službe.

45. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa ods1 uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom . Teda nie určiť , že boli porušené vymenované základné práva žalobcu. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenie služobného voľna ( bez toho, aby opísal úkon- konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v nezákonnom zásahu . Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch od 5.11.2020 do 6. 11.2020. výkon odborovej činnosti s nárokom na služobný plat a doplatenia služobného platu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia. To znamená , že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu, čo ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci neexistoval , keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v . Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť aj z tohto dôvodu.

46. V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa , že napadnutý iný zásah bol nezákonný. Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy ak sú splnené podmienky podľa . Žalobca v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platu

je potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdí, že škodou je vlastne tento nevyplatený plat vrátane odvodov , avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo veciach služobného pomeru, postupom podľa .

47. Žalobca v žalobe neuviedol skutkovú a právnu argumentáciu nezákonnosti namietaných úkonov, ale svoju argumentáciu v podstatnej miere smeroval k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po podaní žalobcovej žiadosti v mene odborovej organizácie o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, keďže podľa žalobcu išlo o nezákonný postup, spočívajúci v tom, že žalovaný nepokračoval v konaní. Žalobca v žalobe výslovne tvrdí že žiada ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného do práv žalobcu. Predmetom tohto súdneho konania teda nie je administratívne konanie na ktoré žalobca poukazuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne konanie a žalovaný v ňom nepokračoval, musí zvoliť iný prostriedok ochrany. Správny súd v tomto prieskumnom konaní nemôže skúmať a zodpovedať otázky sporné medzi žalobcom a žalovaným ohľadne toho, či konanie vo veciach služobného pomeru začalo alebo nezačalo, pretože predmetom súdneho prieskumu nebolo toto administratívne konanie. Predmetom prieskumu na základe žaloby bolo, či žalovaný vyznačením v dochádzke, že žalobca má služobné voľno bez nároku na služobný plat a nevyplatením služobného platu za dobu takejto neprítomnosti na pracovisku, konal v oblasti verejnej správy a či išlo o konanie na ktoré mal alebo nemal oprávnenie a teda oporu v zákone.. Predovšetkým treba uviesť, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru o ktorej rozhoduje žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa a nasl. . Pokiaľ takéto konanie riadne nezačne, tak nemožno ani dospieť k tomu, že by išlo o opomenutie nejakej povinnej činnosti. Ak je riadne podaná žiadosť, nemožno nevydanie rozhodnutia považovať za nezákonný zásah, ale za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti administratívneho orgánu.

48. Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo predmetom tohto prieskumu. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby boli aj ďalšie námietky týkajúce sa tvrdeného šikanózneho konania voči žalobcovi

49. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela.

50. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa