Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu D.. S. P., nar. X.X.XXXX, bytom U. 274/9, XXX XX W. nad Hronom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy , takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd „určil, že základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR, ako aj základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa SR a právo na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa ust. s nárokom na služobný plat podľa ust. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. a o finančnej správe , konaním žalovaného - Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.01.2021, podané osobne žalobcom dňa 25.01.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. Z .z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 27.1.2021 do dňa 29.1.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. a Z. z p o r u š e n é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é“.

2. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.1.2021 podané osobne žalobcom dňa 25.1.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 27.1.2021 do dňa 29.1.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. a , v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 27.1.2021 do dňa 29.1.2021 ako prekážky všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 27.1.2021 do dňa 29.1.2021 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.2.2021 do zaplatenia“.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere od 1.7.2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je služobným úradom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva vlastniť majetok, do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa s nárokom na služobný plat podľa , z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa a , nakoľko jeho následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s ochorením Covid 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody .

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.1.2021 podaného osobne žalobcom do podateľne Colného úradu Banská Bystrica, ktorým žalobca požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat na čas odo dňa 27.1.2021 do 29.1.2021 z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm d) a písm e). Žalobcovi nebola v kalendárnom mesiaci január 2021 doručená ani inak oznámená žiadna odpoveď, ale v dochádzkovom systéme bez právneho dôvodu žalovaný vyznačil jeho neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. .

5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetných žiadostí žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného spočíva podľa žalobcu v tom, že kým žalobca preukázateľne požiadal o priznanie práva čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat podľa v spojení s a 4 písm. d) a , žalovaný riadne začaté administratívne konanie neukončil tak, aby mohol relevantným spôsobom a v relevantnom čase uzavrieť dochádzkový systém žalobcu. Žalovaný v predmetnej veci vydal rozhodnutie zn. , ktoré datoval ku dňu 26.1.2021 a ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 25.12.2021, avšak toto rozhodnutie žalovaný doručil žalobcovi až 8.2.2021. Vykonateľnosť predmetného rozhodnutia tak nemohla nastať pred dňom 8.2.2021, a teda ani v kalendárnom mesiaci január 2021. Do 31.1.2021 tak nebol administratívny proces vo veci žalobcom podanej žiadosti ukončený a neexistoval tak právny dôvod na posúdenie neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu ( SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu ( SR), keď bez právneho dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 01. 2020, v rozpore s v spojení s ust. nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť porušenia základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo vlastniť majetok podľa a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Žalobca v časti IV. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho práva na legitímne očakávanie, že žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie služobného voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď mu právo bez riadneho odôvodnenia nebolo priznané a následne bez právneho dôvodu žalovaný považoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby za služobné voľno bez nároku na služobný plat podľa o ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Konanie podľa v spojení s ust. , ods. 4 písm. d) a , ako aj konanie podľa sú konaniami návrhovými, kde sa vyžaduje aktívne prejavená vôľa navrhovateľa vo forme právneho úkonu. Žalovaný podľa žalobcu svojvoľne prekvalifikoval žiadosť žalobcu o služobné voľno na úplne iný právny úkon. Žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu, požiadať o iný druh služobného voľna a takúto žiadosť zároveň schváliť, tak ako to urobil. Takýto právny úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, nakoľko v dochádzkovom systéme bola zaevidovaná neprítomnosť žalobcu ako neplatené voľno od 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane. Žalovaný nevyplatením časti služobného platu žalobcovi porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z a nasl. a môže tak naplniť znaky bezdôvodného obohatenia podľa 9 Z. z.. Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad Konanie vo veci služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca podal osobne do podateľne žalovaného dňa 25.1.2021, pričom tieto žiadosti nikdy nezobral späť.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Vlády SR č. 30 zo dňa 17.01.2021 ako aj uznesením Vlády SR č. 44 zo dňa 20.01.2021, zo dňa 06.01.2021 a na ich základe vydaná vyhláška č. 14 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorými bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám od 27.1.2021 do 7.2.2021. Nakoľko právna úprava v v spojení s a a neupravuje formu akou mal žalobca požiadať o uplatnenie nároku na čerpanie služobného voľna, má žalobca za to, že splnil svoju základnú povinnosť tým, že nadriadenému oznámil prekážku vo výkone štátnej služby ešte pred jej vznikom. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne podanej žiadostivo forme bezdôvodného odmietnutia nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Pokiaľ nedôjde ku kladnému vybaveniu žiadosti prostým zápisom v príslušnej evidencii žalovaného, čo sa z hľadiska právnej teórie považuje za pozitívne rozhodnutie príslušného orgánu, tak v prípade negatívneho rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a bez legálneho postupu nemožno prisvedčiť tej skutočnosti, že žalovaný postupoval podľa SR. Až právoplatné a vykonateľné administratívne rozhodnutie vo veci služobného pomeru môže byť právnym titulom na to, aby žalovaný vo vzťahu k žalobcovi mohol jeho žiadosť legálne zamietnuť a na dobu neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby zo zákonných dôvodov nariadiť čerpanie iného druhu služobného voľna. Na takúto vadu konania je správny súd povinný prihliadať ex offo. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný správne neaplikoval platné právne predpisy a svojou nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav.

8. Žalobca s poukazom na žiadal, aby správny súd v rámci konania posúdil „prejudiciálnu otázku“, a to či rozhodnutie žalovaného zn. zo dňa 26.1.2021, ktorým žalovaný neprávoplatne zamietol žiadosť žalobcu o udelenie služobného voľna zo dňa 25.1.2021, avšak žalobcovi legitímnym spôsobom nenariadil čerpanie iného druhu služobného voľna, postačuje na to, aby žalovaný bez právneho titulu a právneho dôvodu nahradil žalobcovu vôľu a v dochádzkovom systéme neformálnym spôsobom vyznačil žalobcovi čerpanie ľubovoľného druhu služobného voľna.

9. Žalobca uviedol, že celoplošné testovanie s označením „skríning“ bolo vykonávané a mediálne prezentované na báze dobrovoľnosti, pričom povinnosť zúčastniť sa testovania nemali ani príslušníci finančnej správy. Žalobcovi bola vyššie uvedenými uzneseniami reálne obmedzená sloboda pohybu od 27.1.2021 do 29.1.2021 a to napriek tomu, že u žalobcu nebolo možné legálnym spôsobom prezumovať akékoľvek ochorenie. Žalobcovi teda bez jeho zavinenia vznikla neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil reálne prístup k riadnemu výkonu štátnej služby a preto spĺňa všetky podmienky na priznanie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa a . Žalobca

ďalej poukázal na výklad obdobných ustanovení (), ktorý na svojich webových stránkach zverejnil Národný inšpektorát práce, a podľa ktorého osoby, ktoré sa nezúčastnia testovania musia dodržiavať zákaz vychádzania a preto sa nemôžu dostaviť na pracovisko, čo sa z hľadiska považuje za prekážku v práci na strane zamestnancov z dôvodu všeobecného záujmu a to plnenie občianskej povinnosti v zmysle .

10. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na výklad pojmu občianska povinnosť opakovane prezentovaný žalovaným v rozhodnutí č. 36618/2021 zo dňa 26.01.2021, v usmernení osobného úradu zo dňa 10.11.2020. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojim konaním vytvoril dve kategórie zamestnancov s ktorými v porovnateľnej právnej situácii zaobchádza rozdielne. Prvú kategóriu tvoria zamestnanci, ktorí sa dobrovoľne zúčastnili plošného testovania a to počas výkonu štátnej služby a druhú tvoria zamestnanci, ktorí sa plošného testovania nezúčastnili. Na základe uznesenia Vlády SR č. 30 zo dňa 17.01.2021 v doplnenom znení uznesenia Vlády SR č. 44 zo dňa 20.01.2021 považuje žalovaný pri prvej kategórii zamestnancov za prekážku z dôvodov vo všeobecnom záujme, kým pre druhú skupinu zamestnancov v identickej právnej situácii už to nepovažuje za prekážku vo všeobecnom záujme. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že upozorňuje na usmernenie žalovaného z 10.11. 2020, v ktorom sa uvádza, že plnenie občianskej povinnosti treba posudzovať ako konanie/činnosť príslušníka finančnej správy vyplývajúcu z opatrenia proti prenosným chorobám. K tomu žalobca uviedol, že konanie môže byť komisívne, alebo omisívne a v predmetnom prípade išlo o omisívne konanie žalobcu, ktorý si len plnil občiansku povinnosť, ktorá mu vyplývala z citovaných uznesení Vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, nakoľko bol vyhlásený zákaz vychádzania. Žalobca poukazoval na to, že splnenie právnej povinnosti zo strany žalobcu tým, že niečo nekonal alebo sa zdržal určitého konania, nemôže mať, obzvlášť v čase vyhlásenia núdzového stavu, pre žalobcu negatívne následky.

11. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na , aby správny súd v rámci konania posúdil „prejudiciálnu otázku“, a to, či uznesením Vlády SR č. 30 zo dňa 17.01.2021 a uznesením Vlády SR č. 44 zo dňa 20.01.2021 na základe vydanej vyhlášky č. 14 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorými bola obmedzená slobody pohybu tam uvedeným osobám vrátane žalobcu, a to vydaním zákazu vychádzania, spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v ust. v spojení s ust. a a .

12. Žalobca uviedol, že Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.09.2020 okrem iného označuje vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva za opatrenie s povahou hybridného správneho aktu, ktoré svojou právnou silou nemôže odporovať právnym predpisom vyššej právnej sily. S prihliadnutím na uvedené má žalobca za to, že pokyny žalovaného ako aj Vyhláška č. 14 vydaná Úradom verejného zdravotníctva kolidujú s nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 2016/679 (ďalej aj „Nariadenie č. 2016/679“). Žalobca poukázal tiež na to, že Nezávislá odborová organizácia zamestnancov Finančného riaditeľstva SR upozornila na rozpor týchto operatívnych pokynov so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalovaný na jej upozornenie nereagoval.

13. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na , aby správny súd v rámci konania posúdil „prejudiciálnu otázku“ a to, či vyhláška č. 14 resp. obdobné vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva, podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.09.2020, považované za opatrenia s povahou hybridného správneho aktu, môžu svojim obsahom ukladať zamestnávateľovi povinnosť bez ďalšieho spracúvať osobitnú kategóriu osobných údajov, konkrétne zdravotné údaje a či takto uložená povinnosť je v súlade s čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2016/679 a spĺňa podmienky zákonnosti podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 2016/679.

14. Žalobca v časti VII. žaloby tvrdil, že pri výklade a aplikácií všeobecných právnych predpisov SR a komunitárneho práva sa žalovaný natoľko odchýlil od platnej právnej úpravy, že zásadne poprel účel a zmysel . Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že mal snahu pokračovať vo výkone štátnej služby vo forme výkonu štátnej služby z domu (home office), ktorej výkon alternatívne navrhol žalovanému žiadosťou zo dňa 25.1.2021, ktorá je predmetom konania podanej žaloby. Napriek tomu, že charakter a povaha služobných činností vykonávaných žalobcom takýto výkon štátnej služby umožňuje a v mesiacoch január 2021 (v rozsahu 8 dní), v mesiaci apríl (v rozsahu 6 dní) a v mesiaci marec 2020 (v rozsahu 5 dní). Žalovaný výkon služby takýmto spôsobom sám nariadil. Žalobca poukazoval aj

na skutočnosť, uznesením Vlády SR č. 30 zo dňa 17.1.2021 vyplynulo, že v rámci opatrení na pokles ochorení COVID-19 je potrebné v právnom vzťahu zamestnanec-zamestnávateľ preferovať prácu z domácnosti zamestnanca, pričom nemožno takto navrhnutý výkon služobných povinností vyhodnotiť jednostranne v neprospech žalobcu s odôvodnením, že žalovaný zabezpečil antigénové testovanie aj v mieste výkonu štátnej služby žalobcu a týmto spôsobom mu mal umožniť splnenie určenej výnimky zo zákazu vychádzania.

15. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do práv žalobcu, pri výklade a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že žalobca podal dňa 25.1.2021 na Colnom úrade Banská Bystrica žiadosť o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat v čase od 27.1.2021 do 29.1.2021 pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu podľa a Žiadosť žalobcu zo dňa 25.1.2021 bola postúpená prezidentovi finančnej správy, ako orgánu príslušnému na konanie vo veciach služobného pomeru ako príslušnému orgánu podľa o čom bol žalobca upovedomený písomnosťou č. 35310/2021 zo dňa 26.1.2021, ktorú prevzal dňa 26.1.2021. Po preskúmaní veci prezident finančnej správy vydal dňa 02.02.2021 prvostupňové rozhodnutie zn. zo dňa 26.1.2021, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovel podľa v spojení s a , pretože neboli splnené podmienky pre poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, pokiaľ žalobca žiadal poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat pre prekážky v štátnej službe podľa a Toto rozhodnutie bolo podané na poštovú prepravu dňa 27.1.2021, žalobca ho však prevzal dňa 8.2.2021. Žalobca podal dňa 11.2.2021 proti rozhodnutiu zn. 36618/2021 odvolanie.

17. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že je tu dôvod na odmietnutie správnej žaloby ako neprípustnej podľa , nakoľko v nej absentuje podmienka konania spočívajúca v prípustnom tvrdení „iného zásahu“. Samotná zásahová žaloba nie je univerzálnym spôsobom ochrany proti akémukoľvek úkonu v administratívnom konaní, ale je subsidiárnym prostriedkom ochrany. V danej veci prebieha odvolacie konania vo veci služobného pomeru žalobcu na základe žalobcom včas podaného odvolania proti prvostupňovému orgánu. (rozhodnutie žalovaného č. 36618/2021 zo dňa 26.1.2021 doručené žalobcovi 8.2.2021). Žalobca sa po vydaní rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti môže domáhať ochrany na základe správnych žalôb podľa , a preto je preskúmavanie zákonnosti vedenia konania vo veciach služobného pomeru v tejto fáze konania predčasné. Žalobca oslobodený od súdnych poplatkov sa prostredníctvom zásahovej žaloby snaží vytvoriť si akýsi superdozorný mechanizmus. Extenzívny výklad pojmu „zásah“ by umožnil rozložiť konane vo veciach služobného pomeru na viaceré individuálne zásahy, ktoré by mohol napadnúť jednotlivými správnymi žalobami. Účelom zásahovej žaloby však nie je štiepenie jednotlivých úkonov administratívneho konania do iných rôznych zásahov. Žalovaný okrem uvedeného poukázal na to, že o žiadosti žalobcu vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 26.1.2021 a dňa 27.1.2021 ho podal na poštovú prepravu. Skutočnosť, kedy žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie bola závislá len na vôli žalobcu, viazala sa na konanie žalobcu. Žalobca však predmetné rozhodnutie dňa 29.1.2021 neprevzal, následne dňa 1.2.2021 bolo neúspešné aj opakované doručenie a preto bola zásielka uložená na pošte do jej prevzatia žalobcom dňa 8.2.2021. Je zrejmé, že postup žalovaného vykonaný podľa , vykonaný v zákonom stanovených lehotách nemôže byť posudzovaný ako „iný zásah“ orgánu verejnej správy.

18. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že na daný princíp poukázal žalobca aj pri žalobách toho istého typu evidovaných na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , , avšak v tých prípadoch žalovaný nerozhodoval o ním podaných žiadostiach, nakoľko ich nepodal v zákonom predpísanej forme. Judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní (tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto zásadu neporušil, pričom poukazoval na to, že v súčasnosti dochádza k tvorbe právnych noriem vzťahujúcich sa na danú novú situáciu (v súvislosti s COVID-19), absentujú „rozhodnutia oprávneného orgánu v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch“ a absentuje aj judikatúra súdov vzťahujúce sa na novovzniknuté právne vzťahy.

19. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla nevyplatením služobného platu za dni od 27.1.2021 do 29.1.2021 škoda, uviedol, že v tejto fáze konania nie je možné konštatovať, či žalovaný rozhodol zákonne a v súlade s úradným postupom, keďže v danej veci ešte nebolo ukončené odvolacie konanie a predmetné prvostupňové rozhodnutie nie je právoplatné. Žalovaný k predmetnej žalobnej námietke uviedol, že táto sa javí ako žiadosť o náhradu škodu, ktorý však nemôže byť predmetom súdneho konania, pričom poukazoval na nález Ústavného soudu ČR zn. zo dňa 14.1.2020.

20. K prejudiciálnej otázke žalobcu, či rozhodnutie žalovaného zn. zo dňa 26.1.2021, ktorým žalovaný neprávoplatne zamietol žiadosť žalobcu o udelenie služobného voľna zo dňa 25.1.2021, avšak žalobcovi legitímnym spôsobom nenariadil čerpanie iného druhu služobného voľna, postačuje na to, aby žalovaný bez právneho titulu a právneho dôvodu nahradil žalobcovu vôľu a v dochádzkovom systéme neformálnym spôsobom vyznačil žalobcovi čerpanie ľubovoľného druhu služobného voľna, žalovaný uviedol, že žalobca sa položením tejto prejudiciálnej otázky snaží narušiť trojdelenie štátnej moci, keď žiada krajský súd, aby prejudikoval neprávoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu vo veci samej, čím by sa obišlo rozhodnutie o odvolaní oprávneného orgánu a spôsobila sa tak zmätočnosť v možnom ďalšom konaní a rozhodovaní.

21. K námietkam žalobcu uvedeným v čl. V., VI., VII. žaloby žalovaný uviedol, že tam konštatuje skutočnosti uvádzané aj v podanom odvolaní, o ktorom sa ešte vedie konanie, a preto sa k ním nemôže relevantne vyjadriť.

22. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobu žalobcu nemožno subsumovať pod ust. a , keďže v danej veci žalovaný nevykonal taký úkon, ktorý by bolo možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej správy“ odôvodňujúci potrebu súdnej ochrany podľa , pretože aplikovanie noriem zákonným spôsobom v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno považovať za nezákonný, skončený iný zásah orgánu verenej správy. Definícia iného zásahu orgánu verejnej správy uvedená v vymedzuje dva typy iného zásahu, keď prvým z nich je faktický postup orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verenej správy je postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorý má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verenej správy na mieste samom, pričom vo veci žalobcu by prebehlo riadne konanie o služobnom pomere, pokiaľ by žalobca podal riadnu žiadosť zákonom stanoveným spôsobom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zn. , ktoré demonštratívne uvádza typy faktických zásahov napr. v doprave, bezprostredné zásahy pri ohrození, pri demonštrácii, zaisťovacie úkony a podobne. Obsahom druhého typu sú zásahy vyslovene uvedených orgánov- kontroly a inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným menovateľom oboch typov je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej, alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Z legálnej definície iného zásahu súčasne jednoznačne vyplýva, že obe vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy, a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verenej správy, a nie v prípade konania vo veciach služobného pomeru.

23. Žalovaný tiež uviedol, že návrh žalobcu na rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá a a jeho návrh je nedôvodný a nevykonateľný. V prípade, že by správny súd takémuto návrhu vyhovel, zasiahol by do konania a rozhodovania orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi mocou súdnou a exekutívnou. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk SR č. 7/2013 sp. zn. , podľa ktorého „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do práv a mocí orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou“. Podľa žalovaného žalobca v podstate žiada, aby bolo rozhodnuté vo veci podanej žiadosti žalobcu.

24. K návrhu žalobcu na postup správneho súdu podľa žalovaný uviedol, že nejde o prejudiciálnu otázku, keďže s danou vecou absolútne nesúvisí. Vyriešenie otázky nemá význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

25. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že sa plne stotožňuje s prameňmi práva a judikatúrou súdov, na ktoré poukazoval v žalobe. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že dňa 25.1.2021 podal osobne do podateľne žalovaného „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.1.2021, ktorým požiadal v súlade s ust. o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa na nevyhnutne potrebný čas od 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa a Dňa 26.1.2021 vydal žalovaný, ako prvostupňový orgán, rozhodnutie zn. , ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 25.1.2019. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 8.2.2021. Dňa 1.2.2021 žalovaný vo svojom dochádzkovom systéme vyznačil neprítomnosť žalobcu v dňoch od 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane ako neplatené voľno. Dňa 9.2.2021 podal žalobca osobne do podateľne žalovaného právny úkon označený ako „Odvolanie“ proti rozhodnutiu žalovaného zn. zo dňa 26.1.2021. Dňa 22.3.2021 vydal žalovaný rozhodnutie č. 118836/2021, ktorým včas podanému odvolaniu žalobcu nevyhovel a vlastné prvostupňové rozhodnutie zn. zo dňa 26.1.2021 potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní bolo žalobcovi doručené dňa 15.4.2021.

26. Žalobca uviedol, že dôvodom pre podanie správnej žaloby bolo žalovaným nesprávne právne posúdenie , a a v spojení s nesprávnou aplikáciou procesných ustanovení , čoho výsledkom bol nelegitímny zásah žalovaného do viacerých práv žalobcu. Žalobca uviedol, že v žiadnom zo svojich podaní nerozporuje skutočnosť, že je diskrečnou právomocou žalovaného rozhodovať vo veciach služobného pomeru, práve naopak tvrdí, že prísne formalizovaný postup, ktorým je služobný pomer zviazaný, nedáva žalovanému možnosť rozhodnúť vo veciach neformálnym spôsobom tak, ako to opakovane urobil žalovaný. Rozhodnutie žalovaného zn. zo dňa 26.1.2021, bez ohľadu na pokusy o doručenie žalovaného, sa stalo právoplatným až dňa 8.2.2021. Podstata sporu tak podľa žalobcu spočíva v tom, že rozhodnutím zn. zo dňa 26.1.2021, žalovaný žalobcovi nenariadil čerpanie iného druhu služobného voľna na čas od 27.1.2021 do 29.1.2021. Tento čas výkonu služby žalobcu zostal nevysporiadaný, a to i napriek tomu, že žalobca svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil. Z tohto dôvodu tak neexistoval právny dôvod na posúdenie neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby ako služobného voľna bez nároku na služobný plat.

27. Žalobca vo vyjadrení odkázal na tvrdenia uvádzané v správnej žalobe, a to že namietané konanie žalovaného je konaním návrhovým, a teda žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu a svojvoľne v dochádzkovom systéme žalovaného vyznačiť druh služobného voľna podľa vlastnej úvahy. Žalobca pritom nikdy netvrdil, že zásah do jeho práv má spočívať v doručovaní prvostupňového rozhodnutia.

28. Žalobca vo vyjadrení doplnil správnu žalobu v bode VI a správnemu súdu navrhol, aby podľa posúdil prejudiciálnu otázku, a to či Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je rozpočtovou organizáciou napojenou na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR, má danú osobitnú právomoc vydávať všeobecne záväzné vykonávacie predpisy v súlade s SR v spojení s ods.

2 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pokiaľ áno, tak či vyhláška č. 14 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do prevádzok a priestorov zamestnávateľa (zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 31 čiastka 8 zo dňa 21.1.2021) bola pre dňom 7.4.2021 legálne zverejnená subjektom oprávneným publikovať vo Vestníku vlády SR i bez toho, aby to Vestník vlády SR pripúšťal.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

29. Žalovaný uviedol, že služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva, pričom tento vzťah nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného. Prvostupňový orgán žiadosti žalobcu o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat od 27.1.2021 do 29.1.2021 pre nám uvádzané prekážky v štátnej službe nevyhovel a služobné voľno s nárokom na služobný plat mu z dôvodov v rozhodnutí uvedených neposkytol. Žalovaný poukazoval na , v zmysle ktorého bol nadriadený oprávnený rozhodovať o podanej žiadosti žalobcu o služobné voľno podľa a len v rozsahu podanej žiadosti, nakoľko ide o návrhové konanie. Podanej žiadosti tak mohol oprávnený orgán len vyhovieť alebo nevyhovieť. Žiadosť žalobcu však neobsahovala žiadnu inú skutočnosť, len dôvody s výslovným odkazom na konkrétne ustanovenia a Nemožno tak prijať záver žalobcovho tvrdenia a v jeho intenciách rozhodnúť o poskytnutí služobného voľna bez nároku na služobný plat, nakoľko konanie o takomto druhu služobného voľna nezačalo. Žalovaný pritom mohol neprítomnosť žalobcu posudzovať aj ako neospravedlnenú absenciu s následkami z toho plynúcimi, keďže povinnosťou príslušníka finančnej správy je vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Žalovaný poskytol žalobcovi služobné voľno bez nároku na služobný plat, keďže štátnu službu v uvedené obdobie nevykonával a inú prekážku v štátnej službe žalobca neohlásil ani nepreukázal.

30. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici je pod sp. zn. vedené ďalšie konanie podľa , ktorým sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 118836/2021 zo dňa 22.3.2021 vydaného v odvolacom konaní.

31.K doplneniu žaloby o prejudiciálnu otázku žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi otázkou, ktorú žalobca navrhuje posudzovať a prejednávanou právnou vecou, resp. je toho názoru, že daný návrh s podanou žalobou vôbec nesúvisí.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

32.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

33.Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34.Podľa ; ) Na účely tohto zákona sa rozumie e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

35. Podľa ; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,

ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

36.Podľa , ; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

37.Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

38.Podľa v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu (ďalej len „! alebo „zákon o finančnej správe“); (2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je a) služobným úradom príslušníkov finančnej správy,

39.Podľa , Z. z (1) Ak príslušník finančnej správy nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité študijné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku, dôležitú študijnú prekážku a prekážku podľa a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.

40.Podľa a ; O výkon občianskych povinností ide najmä: d) pri opatreniach proti prenosným chorobám, e) pri iných naliehavých opatreniach proti prenosným chorobám.

41.Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a. služobný plat, b. príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, c. príplatok za štátnu službu v noci, d. príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, e. príplatok za štátnu službu vo sviatok, f. odmena.

42.Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

43.Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách. (2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. (4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

44.Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

45.Žalobca v žalobe tvrdil, že úkon žalovaného vyznačenie dochádzky - neplatené voľno bez nároku na služobný plat spolu s krátením služobného platu, sú nelegálnym zásahom do práv žalobcu, pretože boli vykonané skôr, ako bolo o žiadosti žalobcu o poskytnutie neplateného voľna s nárokom na služobný plat rozhodnuté vykonateľným rozhodnutím a tiež preto, že žalobca o neplatené voľno bez nároku na služobný plat nepožiadal. Medzi účastníkmi nebol spor o žiadnu skutkovú okolnosť ako vyplýva zo žaloby a zhrnutia skutkového stavu vo vyjadrení žalovaného.

46.Správny súd preto skúmal, či išlo o postup nezákonný. V prvom rade skúmal vecnú stránku namietaného postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony a to, vyznačiť v evidencii dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto otázku treba odpovedať kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou je, či bol žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Odpoveď je takisto kladná. Dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy, a to napríklad doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe uvedených v až Z .z.. Osobný úrad vyznačuje tieto skutočnosti na základe dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. Zo skutkových okolností v tejto veci vyplýva, že žalobca nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat. Naopak, v preskúmavanom prípade žalobca v žalobe uvádza, že o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím o zamietnutí žiadosti z 26.1.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené 8.2.2021. Potom vyznačenie dôvodu neprítomnosti v službe podľa okolností prípadu, teda podľa dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca oznámil nadriadenému ako neprítomnosť na pracovisku pre prekážku na strane pracovníka nie ako absenciu ale ako neplatné voľno, je postup na ktorý bol žalovaný oprávnený. Z toho vyplýva, že nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu. Podstatné z hľadiska posúdenia vecnej stránky tvrdeného nezákonného zásahu je len to, či bol žalovaný na daný úkon za daných skutkových okolností oprávnený.

47.Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal. Takáto argumentácia má logickú chybu uvažovania v tom že vychádza z premisy, že žalovaný môže udeliť neplatené služobné voľno len na základe žiadosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti na pracovisku podľa dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. V predmetnom prípade tak vyhodnotil žalobcovu písomnú žiadosť nadriadenému, ktorou nadriadeného žiadal o platené služobné voľno a v ktorej uviedol dôvod neprítomnosti na pracovisku z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa a , a to že mu bola na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 17.1.2021 v doplnenom znení uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 20.1.2021 obmedzená sloboda pohybu a že účasť na testovaní nebola ani pre príslušníka finančnej správy povinná. Nadriadený teda mal vedomosť o dôvodoch neprítomnosti žalobcu na pracovisku. Okrem toho o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím z 25.1.2021. Žalovaný bol preto oprávnený tento dôvod vyhodnotiť keďže podľa zákona o finančnej správe §-u 157 služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Samozrejme ak žalobca s takým hodnotením nesúhlasí má právo domáhať sa svojich práv v konaní vo veciach služobného pomeru. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie či žalobca má právo na platené alebo neplatené služobné voľno ale len to, či namietané úkony žalovaného boli nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z uvedeného plynie , že postup žalovaného mal oporu v zákone, teda bol postupom na ktorý bol oprávnený, a teda nešlo o nezákonný zásah.

48.Ďalšia otázka, či bol žalovaný oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu, tiež nemôže byť zodpovedaná inak, ako kladne. Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným spor o správnu výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle zákona o finančnej správe príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat

vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d) bod 16 zákona o finančnej správe, ktorých riešenie patrí do kompetencie žalovaného.

49.Nepatrí do kompetencií správneho súdu túto činnosť žalovaného nahrádzať a na základe žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniam alebo nie. Pokiaľ žalobca namietal správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 36618/2021 zo dňa 26.1.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie služobného voľna s nárokom na služobným plat, táto otázka nie je predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa a nasl. , nakoľko nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Pokiaľ je súdu z jeho úradnej činnosti známe, na tunajšom správnom súde prebieha aj samostatné konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu o zamietnutí odvolania žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 36618/2021 zo dňa 26.1.2021, pričom namietaná zákonnosť rozhodnutia bude posúdená v tomto konaní.

50.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade so zákonom o finančnej službe.

51.Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca tak, ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa ods1 uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Teda nie určiť, že boli porušené vymenované základné práva žalobcu. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenia služobného voľna (bez toho, aby opísal úkon- konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v nezákonnom zásahu. Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch od 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane, ako prekážky z dôvodu všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatenia služobného platu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.2.2021 do zaplatenia. To znamená, že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu, čo ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci neexistoval, keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto, žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v . Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť aj z tohto dôvodu.

52.V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa , že napadnutý iný zásah bol nezákonný. Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy ak sú splnené podmienky podľa . Žalobca v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platu je potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdí, že škodou je vlastne tento nevyplatený plat, avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo veciach služobného pomeru, postupom podľa zákona o finančnej správe.

53.Žalobca v žalobe skutkovú a právnu argumentáciu namietaných úkonov v podstatnej miere nesmeroval k týmto úkonom ale k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po podaní žalobcovej žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, keďže podľa žalobcu išlo o nezákonný postup, spočívajúci v tom, že žalovaný vyznačil v evidencii dochádzky neprítomnosť žalobcu v dňoch od 27.1.2021 do 29.1.2021 vrátane ako neplatené voľno, pričom tak urobil na základe neprávoplatného rozhodnutia č. 36618/2021 zo dňa 26.1.2021. Žalobca v žalobe výslovne tvrdí že žiada ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného do práv žalobcu. Predmetom tohto súdneho konania teda nie je

administratívne konanie na ktoré žalobca poukazuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne konanie a žalovaný o ňom rozhodol nezákonne, musí si žalobca zvoliť iný prostriedok ochrany. Predmetom prieskumu na základe žaloby bolo, či žalovaný vyznačením v dochádzke, že žalobca má služobné voľno bez nároku na služobný plat a nevyplatením služobného platu za dobu takejto neprítomnosti na pracovisku, porušil zákon alebo nie. Predovšetkým treba uviesť, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru o ktorej sa rozhoduje žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 276 a nasl. zákona o finančnej správe. Takisto žalobcova argumentácia o nesprávnosti právneho posúdenia skutočností, o ktorých žalobca tvrdil, že predstavovali pre neho prekážku vo výkone služobného pomeru, sa takisto vzťahuje ku konaniu vo veciach služobného pomeru a ktorých posúdenie patrí do kompetencií žalovaného a nie do kompetencií správneho súdu. Správny súd až následne potom, ako žalovaný v takýchto veciach rozhodne, môže v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí administratívnych orgánov v správnom súdnictve preskúmať, či administratívny orgán pri rozhodovaní, posudzovaní predmetných otázok porušil alebo neporušil zákon.

54.Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo predmetom tohto prieskumu. Správny súd teda nemohol vyhovieť ani požiadavke, aby správny súd posúdil, či žalobca mal alebo nemal nárok na služobné voľno s nárokom na služobný plat, pretože predmetom tohto súdneho konania nebolo administratívne rozhodnutie o tom, že žalobca tento nárok nemá. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby boli aj ďalšie námietky týkajúce sa neumožnenia žalobcovi pracovať z domu.

55.Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v predmetnej veci správny súd prijal rozhodnutie v nesprávnej forme, keď rozhodol rozsudkom, ktorý vyhlásil vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 5.11.2021. Správnou formou rozhodnutia malo byť uznesenie podľa , podľa ktorého ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. Toto pochybenie už správny súd nemohol napraviť. Táto formálna chyba nemá žiadny vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníkov tohto konania.

56.Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa zamietol.

57.O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa.