Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-21-2020.pdf
PDF · 166.89 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu A.. Q. E., nar. 1. X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX T. nad D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 21.12.2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd „ určil, že základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a právo na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., konaním žalovaného- Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ podané zo služobnej elektronickej schránky žalobcu dňa 08.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z .z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 09.11.2020 do dňa 13.11.2020 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z p o r u š e n é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é“.
2. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ podané zo služobnej elektronickej schránky žalobcu dňa 08.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 09.11.2020 do dňa 13.11.2020 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa
ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 09.11.2020 do dňa 13.11.2020 ako prekážky všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 09.11.2020 do dňa 13.11.2020 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia“.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere od 1. 7. 2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je služobným úradom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa § 153 ods. 1 Zákona č. 35/2019 s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z., nakoľko následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s ochorením Covid 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody .
4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho podania označeného ako žiadosť o udelenie služobného voľna podaného elektronicky zo služobnej elektronickej schránky žalobcu 8. 11. 2020 a opakovaného podania v tej istej veci podaného z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS dňa 11. 11. 2020, ktorými žalobca požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat na čas odo dňa 9. 11. 2020 do 13. 11. 2020 z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm d) a písm e). Žalobcovi nebola doručená žiadna odpoveď, ale v dochádzkovom systéme bez právneho dôvodu žalovaný vyznačil jeho neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. Žalobca ďalej uviedol, že na jeho žiadosť mu bola podaná odpoveď listom a to, že Vašu žiadosť nemožno považovať za žiadosť doručenú oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru.
5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetných žiadostí žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené zákonom č. 35/2019 Z. z.. Namietaný nesprávny úradný postup spočíva v tom, že žalovaný v riadne začatom konaní nepokračoval. Len listom oznámil, že žiadosť nemožno požadovať za žiadosť dourčenú oprávnenému orgánu. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR), keď bez právneho dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 01. 2020, v rozpore s § 181 v spojení s ust. § 182 zák. č. 35/2019Z.z. nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 9. 11. 2020 do 13. 11. vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť prušenia základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/13/2011, z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
6. Žalobca v časti IV. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho práva na legitímne očakávanie, že žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie služobného
voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď mu právo bez riadneho odôvodnenia nebolo priznané a následne bez právneho dôvodu žalovaný považoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby za služobné voľno bez nároku na služobný plat podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z. o ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Konanie podľa § 153 ods. 1 v spojení s ust. § 154 ods. 1, 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z. ako aj konanie podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z. sú konaniami návrhovými, kde sa vyžaduje aktívne prejavená vôľa navrhovateľa vo forme právneho úkonu. Žalovaný podľa žalobcu svojvoľne prekvalifikoval žiadosť žalobcu o služobné voľno na úplne iný právny úkon. Žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu, požiadať o iný druh služobného voľna a takúto žiadosť zároveň schváliť, tak ako to urobil. Takýto právny úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, nakoľko v dochádzkovom systéme bola zaevidovaná neprítomnosť žalobcu ako neplatené voľno od 9. 11. 2020 do 13. 11. 2020. Žalovaný nevyplatením časti služobného platu žalobcovi porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 158 a nasl. zák. č. 35/2019 Z. z. a môže tak naplniť znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 300 zák. č. 35/20019 Z. z.. Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad zák. č. 35/2019 Z. z. podľa ktorého by v prípade negatívneho stanoviska žalovaného k riadne podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna postačovalo jej neformálne zamietnutie z nejasných subjektívnych dôvodov bez riadneho procesného postupu stanoveného zákonom a bez odôvodnenia rozhodnutia. Konanie vo veci služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca odoslal zo svojej služobnej e-mailovej schránky 8. 11. 2020 do služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020, kedy túto žiadosť znovu zaslal podpísanú zaručeným elektronickým podpisom z portálu ÚPVS do elektronickej podateľne služobného úradu, pričom tieto žiadosti nikdy nezobral späť.
7. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Vlády č. 693 z 28. 10. 2020 a na jeho základe vydanej Vyhl. č. 16 Úradu verejného zdravotníctva, ako aj uznesenie Vlády SR č. 704 zo dňa 5. 11. 2020 a na jeho základe vydaná Vyhl. č. 20 Úradu verejného zdravotníctva SR a Vyhl. č. 21 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorými bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám a to vydaním zákazu vychádzania, bola obmedzená i sloboda pohybu žalobcovi, ktorý reálne nemohol svoje podanie doplniť o jeho písomné vyhotovenie v listinnej podobe. Nakoľko právna úprava v § 153 ods. 1 v spojení s § 154 ods. 1 a § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z. neupravuje formu akou mal žalobca požiadať o uplatnenie nároku na čerpanie služobného voľna, má žalobca za to, že splnil svoju základnú povinnosť tým, že nadriadenému oznámil prekážku vo výkone štátnej služby ešte pred jej vznikom a to v deň pracovného pokoja. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne podanej žiadosti nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Pokiaľ nedôjde ku kladnému vybaveniu žiadosti prostým zápisom v príslušnej evidencii žalovaného, čo sa z hľadiska právnej teórie považuje za pozitívne rozhodnutie príslušného orgánu, tak v prípade negatívneho rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a bez legálneho postupu nemožno prisvedčiť tej skutočnosti, že žalovaný postupoval podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný správne neaplikoval platné právne predpisy a svojou nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav.
8. Žalobca uviedol, že celoplošné testovanie s označením „spoločná zodpovednosť“ bolo vykonávané a mediálne prezentované na báze dobrovoľnosti, pričom povinnosť zúčastniť sa testovania nemali ani príslušníci finančnej správy. Žalobcovi bola vyššie uvedenými uzneseniami reálne obmedzená sloboda pohybu od 2. 11. 2020 do 14. 11. 2020 a to napriek tomu, že u žalobcu nebolo možné legálnym spôsobom prezumovať akékoľvek ochorenie. Žalobcovi teda bez jeho zavinenia vznikla neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil reálne prístup k riadnemu výkonu štátnej služby a preto spĺňa všetky podmienky na priznanie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z.. Žalobca ďalej poukázal na výklad obdobných ustanovení Zákonníka práce (311/2001 Z. z.), ktorý na svojich webových stránkach zverejnil Národný inšpektorát práce, a podľa ktorého osoby, ktoré sa nezúčastnia testovania musia dodržiavať zákaz vychádzania a preto sa nemôžu dostaviť na pracovisko, čo sa z hľadiska Zákonníka práce považuje za prekážku v práci na strane zamestnancov z dôvodu všeobecného záujmu a to plnenie občianskej povinnosti v zmysle § 137 Zákonníka práce.
9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že upozorňuje na usmernenie žalovaného z 10. 11. 2020, v ktorom sa uvádza, že plnenie občianskej povinnosti treba posudzovať ako konanie/činnosť príslušníka finančnej správy vyplývajúcu z opatrenia proti prenosným chorobám. K tomu žalobca uviedol, že konanie môže
byť komisívne, alebo omisívne a v predmetnom prípade išlo o omisívne konanie žalobcu, ktorý si len plnil občiansku povinnosť, ktorá mu vyplývala z citovaných uznesení Vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, nakoľko bol vyhlásený zákaz vychádzania resp. zákaz vstupu do priestoru služobného úradu a to na základe operatívnych pokynov z 3. 11. vydaných žalovaným. Poukázal tiež na to, že nezávislá odborová organizácia zamestnancov Finančného riaditeľstva SR upozornila na rozpor týchto operatívnych pokynov so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalovaný na jej upozornenie nereagoval. Podľa žalobcu plnenie právnej povinnosti žalobcom tým, že niečo nekonal, alebo sa zdržal určitého konania, ktoré by, obzvlášť v čase vyhláseného núdzového stavu, mohlo mať pre neho negatívne následky, nemôže ísť na jeho ťarchu tak, ako to vykladá žalovaný.
10. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na § 132 ods. 1 SSP, aby správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku a to, či uznesenie Vlády SR č. 693 zo dňa 28. 10. 2020 a vyhl. č. 16 Úradu verejného zdravotníctva SR, ako aj uznesenie Vlády SR č. 704 zo dňa 05. 11. 2020 a vyhl. č. 20 Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhl. č. 21 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorými bola obmedzená sloboda pohybu tam uvedeným osobám spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v § 153 ods. 1 v spojení s § 154 ods. 1 a ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z..
11. Žalobca ďalej v časti VI žaloby tvrdil, že nesúhlasí s tým, že podanie podané do elektronickej schránky so zaručeným elektronickým podpisom nespĺňa zákonné formálne náležitosti podania podľa § 282 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. a že na základe takéhoto úkonu nemožno konanie vo veciach služobného pomeru vôbec začať. Naopak treba použiť analogicky definíciu uvedenú v § 125 ods. 1 zák. č. 160/2015, podľa ktorého za podanie podané písomne sa považuje podanie v listinnej forme a rovnocenne podanie v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z.. Žalovaný nerozlišuje medzi výkonom verejnej moci podľa predmetného zákona tak, ako je uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) a písm. b) zák. č. 305/2013 Z. z. a postavením príslušníka finančnej správy, ktoré je uvedené v § 17 ods. 3, veta prvá zák. č. 305/2013 Z. z.. Výkon verejnej moci elektronicky a elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalobcovi žalovaný použiť nemôže a to podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z., pretože žalobca ako fyzická osoba nemá právnu povinnosť zriadiť si elektronickú schránku podľa zák. č. 305/2013 Z. z., avšak v opačnom smere žalobcovi nič nebráni použiť dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené v § 17 ods. 3 prvá veta zák. č. 305/2013 Z. z.. Pokiaľ žalovaný zistí, že podanie podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti, formu, prípadne obsah podľa § 282 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. nemôže takýto úkon automaticky pokladať za absolútne neplatný, ako to prezentuje žalovaný, ale za dôkaz v konaní podľa § 286 zák. č. 35/2016 Z. z., ktorým príslušník finančnej správy preukazuje splnenie svojich zákonných povinností. Ak žalovaný vyhodnotí takýto dôkaz v neprospech príslušníka finančnej správy, konanie začína a v konaní pokračuje žalovaný ex offo podľa § 283 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z., pričom ide o konanie výsledkom ktorého je negatívne rozhodnutie žalovaného, ktoré má konštitutívny charakter. V tejto veci bolo konanie začaté 8. 11. 2020, na základe žiadosti žalobcu doručenej do služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020 doručenej z portálu ÚPVS do elektronickej schránky žalovaného. Neformálne vybavenie tejto žiadosti zákon nepozná , a preto je neprípustné. Podľa žalobcu skutkovým a právnym výkladom okolností prejednávanej veci zo strany žalovaného došlo k zásahu resp. k odňatiu subjektívneho práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
12. Žalobca v časti VII. žaloby tvrdil, že žalovaný vo vzťahu k nemu vykonáva svoje oprávnenia šikanóznym spôsobom v rozpore s § 75 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. a nesprávnym úradným postupom poškodzuje ústavné práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Podľa žalobcu v prejednávanej veci je prejudiciálnou otázkou, či návrhové konanie začaté z podnetu žalobcu, kde žalovaný môže rozhodnúť, či požadované právo prizná, alebo neprizná, je konaním vo veci služobného pomeru, alebo nie a či možno na takéto konanie primerane aplikovať § 278 a nasl. zák. č. 35/2019 Z. z.. Žalovaný sa pri výklade a aplikácii platnej právnej úpravy, natoľko odchýlil od nej a ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, že zásadne poprel účel a zmysel zák. č. 35/2019 Z. z..
13. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že mal snahu pokračovať vo výkone štátnej služby vo forme výkonu štátnej služby z domu (home office), ktorej výkon alternatívne navrhol žalovanému žiadosťou z 8. 11.
2020, ktorá je predmetom konania podanej žaloby. Napriek tomu, že charakter a povaha služobných činností vykonávaných žalobcom takýto výkon štátnej služby umožňuje a v mesiacoch apríl 2020 žalovaný výkon služby takýmto spôsobom sám nariadil, teda v čase, keď bol denný prírastok pozitívne testovaných nižší ako v čase podanej žiadosti, takýto výkon štátnej služby žalobcovi neumožnil. V iných organizačných útvaroch, a to na základe listu zo dňa 16. 12. 2020 bolo možné takýto výkon štátnej služby realizovať.
14. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do práv žalobcu, pri výklade zákona č. 35/2019 Z. z. a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že žalobca prostredníctvom elektronickej pošty finančnej správy zaslal príslušníkom finančnej správy v riadiacej funkcii naskenovanú žiadosť o udelenie služobného voľna dňa 8. 11. 2020, čo bola nedeľa a to na čas od 9. 11. 2020 do 13. 11. 2020 s nárokom na služobný plat. Následne táto žiadosť bola zaslaná a doručená Finančnému riaditeľstvu SR elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy dňa 11. 11. 2020. Žalobca v žiadosti uviedol, že celoplošné testovanie „Spoločná zodpovednosť“ je vykonávané a mediálne prezentované na báze dobrovoľnosti. Konštatoval, že mu nie je známa žiadna právna povinnosť uložená príslušníkom finančnej správy povinne sa zúčastniť celoplošného testovania. A ďalej, že uzneseniami Vlády a na ich základe vydanými vyhláškami hlavného hygienika č. 16 a č. 21 Úradu verejného zdravotníctva SR v súvislosti s ochorením Covid 19 mu bola nariadená povinnosť spočívajúca v zákaze vychádzania, čím mu mala vzniknúť neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil reálne prístup k riadnemu výkonu štátnej služby, čo spĺňa podmienky na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat z dôvodu všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zák. č. 35/2019 Z. z.. Tiež, že súhlasí s výkonom štátnej služby z domu. Žalovaný na túto žiadosť odpovedal písomnosťou zn. 535452/2020 zo dňa 20. 11. 2020, ktorá bola žalobcovi doručená 2. 12. 2020, v ktorej bolo uvedené, že žiadosť nemožno považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorými by boli spojené právne účinky začatia konania vo veci služobného pomeru (§ 278 písm. d) bod 16 zák. č. 35/2019 Z.z. s poukazom na § 2 ods. 2 psím. h) zák. č. 305/2013, ktoré vylučuje aplikáciu tohto zákona v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach štátnej služby colníkov; podľa § 316 ods. 2 zák. č. 35/2019 ak sa vo všeobecne záväzných prepisoch používa pojem colník, rozumie sa tým príslušník colnej správy.
16. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že nesprávny úradný postup nie je rovnocenným pojmom ako iný zásah orgánu verejnej správy. Podľa § 282 ods. 1 a 2 zák. č. 35/2019 Z. z., ktorý upravuje konanie vo veciach služobného pomeru, podanie musí byť písomné. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, musí byť z neho zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podľa § 283 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému orgánu. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánom verejnej moci (zákon o e- Governmente) tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci aj so štátnou službou colníkov, pričom pod pojmom colník sa podľa § 316 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. rozumie príslušník finančnej správy. Žiadosť žalobcu nebolo možné považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, pretože zo zákona je možné len písomné podanie v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa. Zákon o e-Governmente vyslovene vylučuje jeho aplikáciu vo veci výkonu verejnej služby v súvislosti so štátnou službou príslušníkov finančnej správy a o podaní uskutočnenom prostredníctvom dátovej schránky sa nezmieňuje ani zák. č. 35/2019 Z. z.. Zákon č. 35/ 2019 Z. z. ani neumožňuje oprávnenému orgánu vyzvať účastníka konania na dodatočné doplnenie podania, nestanovuje lehotu na doplnenie podania, alebo opravu podania, alebo doplnenie v listinnej podobe a aplikácia Správneho poriadku je podľa § 297 zák. č. 35/2019 Z. z. vylúčená. Konanie vo veciach služobného pomeru na podklade takto zaslaných podaní žalobcu
začaté nebolo. Keďže podanie zaslané elektronicky nespĺňalo zákonné formálne náležitosti podania a podanie zaslané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a podpísané elektronickým podpisom doručené oprávnenému orgánu nebolo, keďže zákon o e-Governmente sa na konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy nevzťahuje. Pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru je základným ústavno-právnym princípom, princíp zákonnosti. Služobný funkcionár môže konať a rozhodovať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
17. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/06). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní (tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto zásadu neporušil, čo preukazuje aj žalobcom uvádzané stanovisko Ministerstva financií SR sp. zn. MF/012014/2021-75 z 5. 10. 2020, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovaného v súvislosti s podaním iného príslušníka finančnej správy. Základnou povinnosťou každého príslušníka, ktorá vyplýva zo služobného pomeru je vykonávať štátu službu osobne a v stanovenú dobu služby. Podstatou prekážok v štátnej službe je právom uznaná nemožnosť, alebo obtiažnosť plnení základných povinností príslušníka finančnej správy vyplývajúca zo služobného pomeru vykonávať štátnu službu, prípadne nemožnosť splnenia povinností z dôvodov na strane služobného úradu (zamestnávateľa). Preto nemôže byť legitímnym očakávaním, že bez toho, aby bolo podanie príslušníka finančnej správy dourčené oprávnenému orgánu zákonom stanoveným spôsobom a so zákonom stanovenými náležitosťami, bolo oprávneným orgánom riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru podľa § 278 ods. 1 písm. b) bod 16 zák. č. 35/2019 Z. z.. Pre poskytnutie služobného voľna platí zásada ohlasovacia a preukazovania. Keďže zákon lehotu na podanie žiadosti priamo nestanovuje, zo zásady dobrých mravov vyplýva, že by mala byť podaná v dostatočnom predstihu, aby nedošlo k narušeniu výkonu štátnej služby. E-mail žalobcu so žiadosťou bol zaslaný v nedeľu popoludní 8. 11. a do dátovej schránky bol doručený 11. 11. 2020, pričom služobné voľno v štátnej službe požadoval od 9. 11. 2020 do 13. 11. 2020. Príslušník finančnej správy je taktiež povinný prekážku v službe preukázať (§ 153 ods. 3 zák. č. 35/2019 Z. z.) čo zaslané písomnosti žalobcu ani neobsahovali.
18. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla nevyplatením služobného platu za dni od 9. 11. do 13. 11. 2020 škoda, uviedol, že z dôvodu dobrovoľnej neprítomnosti žalobcu (žalobca sa testovania na Covid 19 dobrovoľne nezúčastnil) štátnu službu v stanovených dňoch nevykonával; štátnu službu taktiež nerealizoval, ani formou „home office“. Jeho neprítomnosť práve v nadväznosti na krízovú situáciu nebola vyhodnotená ako neospravedlnená. Konanie vo veci žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat neprebehlo, preto v mesiaci november 2020 mu bol poskytnutý služobný plat, len za dni výkonu štátnej služby. Žiadosť o náhradu škody nemôže byť predmetom tohto súdneho konania. Žalobca k námietkam, že Ústava SR zaručuje právo domáhať sa svojho práva, tiež na inom orgáne Slovenskej republiky a súčasťou tohto práva nielen právo domáhať sa, ale aj právo, aby bolo konanie ukončené rozhodnutím, prípadne iným právnym plnením, ktoré právne prepisy s tým spájajú, žalovaný uviedol, že tým, že žalobca nepodal podanie v súlade s právnymi predpismi, konanie vo veciach služobného pomeru nemohlo začať a preto nemohlo byť ani vydané rozhodnutie. Žalovaný tiež uviedol, že v žalobe formulovaný iný zásah orgánu verejnej správy nezodpovedá § 262 resp.§ 263 SSP, pretože podľa žalobných argumentov má spočívať v nečinnosti žalovaného. Formalizované konanie neprebehlo nie z dôvodu nečinnosti žalovaného, ale z dôvodu že žalobca nepodal kvalifikované podanie. Preto nemožno konštatovať ani to, že žalovaný bol nečinný. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorou vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného s odvolaním sa na nezáväzné stanovisko MF SR uviedol, že predmetné stanovisko sa týkalo výkladu pojmu „podanie“ a „doručenie podania oprávnenému orgánu“, v konaní vo veci služobného pomeru podľa § 178 zák. č. 35/2019 Z. z.. Nie je právne záväzné, ale poskytuje výklad zákona ústredným orgánom štátnej správy, ktorý bol tvorcom návrhu zákona. Žalovaný nemohol na danú vec analogicky aplikovať zákon č. 160/2015 Z. z., ako to navrhoval žalobca, pretože tento zákon upravuje Civilné sporové konanie a nie konanie vo veciach služobného pomeru. Podľa žalovaného vo verejnom práve analógia možná nie je.
19. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobu žalobcu nemožno subsumovať pod ust. § 252 ods. 1 a 2 SSP, keďže v danej veci žalovaný nevykonal taký úkon, ktorý by bolo možné subsumovať pod „iný
zásah orgánu verejnej správy“ odôvodňujúci potrebu súdnej ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP, pretože aplikovanie noriem zákonným spôsobom v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno považovať za nezákonný, skončený iný zásah orgánu verenej správy. Definícia iného zásahu orgánu verejnej správy uvedená v § 3 ods. 1 písm. e) SSP vymedzuje dva typy iného zásahu, keď prvým z nich je faktický postup orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým je postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verenej správy je postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorý má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verenej správy na mieste samom, pričom vo veci žalobcu by prebehlo riadne konanie o služobnom pomere, pokiaľ by žalobca podal riadnu žiadosť zákonom stanoveným spôsobom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zn. 2Aps 3/2004, ktoré demonštratívne uvádza typy faktických zásahov napr. v doprave, bezprostredné zásahy pri ohrození, pri demonštrácii, zaisťovacie úkony a podobne. Obsahom druhého typu sú zásahy vyslovene uvedených orgánov- kontroly a inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločným menovateľom oboch typov je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej, alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Z legálnej definície iného zásahu súčasne jednoznačne vyplýva, že obe vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy, a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verenej správy, a nie v prípade konania vo veciach služobného pomeru.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívneho verejného práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy, do práva na odmenu za vykonanú prácu, ako aj práva na udelenie čerpanie služobného voľna s nárokom na služobný plat a zároveň sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu žalovaného (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody žalobcu. Z týchto formulácii vyplýva, že žalobca sám nevie uviesť, či ide o zásah podľa § 252 ods. 1 alebo ods. 2, SSP.
21. Žalovaný uviedol, že predmetná žaloba je neprípustná. Žalobca sa snaží prostredníctvom tohto konania upraviť pre neho nežiaduci existujúci právny stav, ktorý spôsobil svojim konaním. Ak by podal riadnu žiadosť, vo veci by prebehlo konanie vo veciach služobného pomeru, výsledkom ktorého by bolo vydanie rozhodnutia oprávneným orgánom, ktoré je možné po splnení zákonom stanovených podmienok napadnúť odvolaním, prípadne správnou žalobou podľa § 6 písm. a) SSP. V danom prípade k vydaniu rozhodnutia nedošlo nie z dôvodu nečinnosti žalovaného, alebo nezákonne aplikovaných ustanovení o konaní veci služobného pomeru, ale z dôvodov na strane žalobcu, ktorý nepodal žiadosť zákonnom stanoveným spôsobom.
22. Žalovaný tiež uviedol, že návrh žalobcu na rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá § 262 a § 263 SSP a jeho návrh je nedôvodný a nevykonateľný. V prípade, že by správny súd takémuto návrhu vyhovel, zasiahol by do konania a rozhodovania orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi mocou súdnou a exekutívnou. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk SR č. 7/2013 sp. zn. 3Sžz/2/2012, podľa ktorého „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do práv a mocí orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou vykonal“. Podľa žalovaného žalobca v podstate žiada, aby bolo rozhodnuté vo veci podanej žiadosti žalobcu.
23. K návrhu žalobcu na postup správneho súdu podľa § 132 ods. 1 SSP žalovaný uviedol, že nejde o prejudiciálnu otázku, keďže s danou vecou absolútne nesúvisí. Vyriešenie otázky nemá význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na elektronickú komunikáciu medzi riaditeľkou colnej správy a žalobcom, v ktorej mu bolo oznámené, že jeho žiadosť o udelenie služného voľna s nárokom na služobný plat nebola schválená a ktorou mu bol oboznámený postup určený
služobným úradom k danej prekážke a to na základe usmernenia riaditeľa personálneho odboru zaslaného riaditeľke colného úradu. Ďalej poukázal na to, že 1. 12. 2020 žalovaný v dochádzkovom systéme zaevidoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby, ako služobné voľno podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z. bez nároku na služobný plat s poznámkou COVID-19. Podľa žalobcu e-mailová komunikácia, na ktorú poukázal nemá povahu neformálnej a hlavne nezáväznej diskusie, ale ide o vzťah, keď nadriadený orgán metodicky a hlavne záväzne usmerňuje podriadený orgán. Z uvedeného vplýva, že žalovaný podanie žalobcu zo dňa 8. 11. 2020 ako aj opakované podanie zo dňa 11. 11. 2020 v podateľni riadne pod sp. zn. evidoval po zaručenej konverzii elektronického dokumentu dokonca v listinnej podobe a samotné konanie v predmetnej veci viedol, či už vedome, alebo nevedome, a to na najvyššej personálnej úrovni v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, keď podrobne usmernil služobne podriadený orgán tak, že explicitne uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru služobné voľno nie je možné poskytnúť a stanovil dokonca príslušnému nadriadenému postup, aký má použiť v prípade nedohody so žalobcom. Pokiaľ teda žiadosť nebola vybavená zákonným postupom uvedeným v § 278 a nasl. zák. č. 35/2019 Z. z. a tú istú žiadosť opakovane žalovaný označil aj ako nekvalifikované podanie, s ktorým zákon nespája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, tak správny súd hrubo zavádza.
25. Žalobca sa ďalej zaoberal otázkou formy a doručeniu podania s tým, že keďže sa dobrovoľne nezúčastnil dobrovoľného celoplošného testovania „spoločná zodpovednosť“, bola mu obmedzená sloboda pohybu a preto nemohol podať žiadosť o služobné voľno v listinnej podobe, ani poštou a ani svoje podanie doplniť v primeranej lehote. Doplnenie podania v lehote tak bolo nesplniteľnou podmienkou. Napriek tomu, že § 281 zák. č. 35/2019 Z. z. má kogentný charakter, žalovaný v lehote 22 dní od podania pôvodnej žiadosti žalobcu nezisťoval skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že podanie musí byť v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa tak dotvára právny predpis. Žalobca podľa § 132 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. uviedol, že žiada, aby správny súd posúdil otázku, či žalobca ako fyzická osoba a príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na ústrednom portáli verejnej správy na elektronickú komunikáciu, vo vzťahu k žalovanému tak, ako je uvedené v § 17 ods. 3 veta prvá zák. č. 305/2013 Z. z. a či takéto podanie žalobcu so zaručeným elektronickým podpisom, ktorý je riadne doručené do elektronickej podateľne žalovaného a ktoré žalovaný aj riadne eviduje vo svojej evidencii, možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z. z. spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca sa dobrovoľne nezúčastnil výkonu štátnej služby je zavádzajúce a odporujúce dobrým mravom. Žalobca vo vyjadrení tiež uviedol, že žiada, aby súd sa prejudiciálne zaoberal otázkou, či uznesenia Vlády SR č. 693 zo dňa 28. 10. 2020 a č. 704 zo dňa 05. 11. 2020 a na ich základe vydané vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 16, č. 20 a č. 21 môžu byť vo vzťahu k nemožnosti osobnej účasti žalobcu na výkone štátnej služby považované za takú nepredvídateľnú okolnosť, ktorá vznikla nezávisle od vôle žalobcu, bránila žalobcovi v splnení povinností osobne vykonávať štátnu službu a žalobca túto prekážku a jej následky nemohol odvrátiť a ani prekonať (tzv. vis major).
Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu
26. Žalovaný uviedol k elektronickej komunikácií medzi Finančným riaditeľstvom SR a Riaditeľom Colného úradu, že išlo o žiadosti o metodické usmernenie. Krízová situácia vzniknutá v dôsledku ochoreniu COVID -19 je nová, vyžaduje včasné a aktuálne metodické usmernenia, ktoré v snahe zabezpečiť riadny výkon štátnej služby príslušníkov finančnej správy podľa organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR v oblasti služobného pomeru (vrátane nadriadených) poskytuje osobný úrad FR SR a pod neho spadajúce oddelenia. Takéto úkony však nemožno zamieňať s konaním vo veciach služobného pomeru. Nakoľko žalobca nepodal žiadosť v súlade so zákonom stanoveným spôsobom, oprávnený orgán mu odpovedal listom „žiadosť o udelenie služobného voľna - odpoveď zo dňa 20. 11. 2020 bez toho, aby začalo konanie vo veciach služobného pomeru. Žalovaný vo vyjadrení odcitoval z dôvodovej správy k zák. č. 305/2013 Z. z. a k zákonu č. 328/2017 Z. z., ktorým bol zmenený zák. č. 305/2013 Z. z.. Uzavrel, že z tejto dôvodovej správy je jednoznačne zrejmé, že pôsobnosť zákona č. 305/2013 Z. z. sa nevzťahuje konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy a teda podanie žalobcu nemožno považovať za podané v súlade s § 282 zák. č. 35/2019 Z .z. a § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z.. K námietke žalobcu týkajúcej sa jeho neprítomnosti vo výkone štátnej služby z dôvodu nezúčastnenia sa dobrovoľného testovania žalovaný uviedol, že vlastným rozhodnutím nezúčastniť sa testovania si spôsobil, že v období od 9. 11. 2020 do 13. 11. 2020 nemohol nastúpiť na
výkon štátnej služby, keďže nedisponoval negatívnym výsledkom testu na COVID-19, inú výnimku zo zákazu vychádzania nespĺňal a bol povinný splniť povinnosť, ktorou bolo obmedzenie slobody pohybu zákazom vychádzania. Poukázal pritom, na právny názor Generálneho prokurátora SR prezentovaný na strane 15 návrhu na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 a 190 ods. 6 Ústavy SR zn. 1GÚp 18/21/1000-7 z 23. 3. 2021. K návrhu žalobcu na posúdenie dvoch prejudiciálnych otázok súdom žalovaný uviedol, že prejudiciálne otázky nemožno zamieňať s interpretáciou právnej normy a aplikáciou práva a ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov si vyloží príslušný krajský súd v rámci procesu aplikácie práva.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; ) Na účely tohto zákona sa rozumie e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
30. Podľa § 252 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 SSP; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
32. Podľa § 263 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
33. Podľa § 4 ods. 2 písm a) zákona č. 35/2019 Z. z. v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu (ďalej len „zákon č. 35/2019! alebo „zákon o finančnej správe“); (2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je a) služobným úradom príslušníkov finančnej správy,
34. Podľa § 153 ods. 1, 2 zákona č. 35/2019 Z. z (1) Ak príslušník finančnej správy nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité študijné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na
nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku, dôležitú študijnú prekážku a prekážku podľa § 157 ods. 1 a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.
35. Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) služobný plat, b) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, c) príplatok za štátnu službu v noci, d) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, e) príplatok za štátnu službu vo sviatok, f) odmena.
36. Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
37. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách. (2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. (4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.
38. Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
39. Žalobca v žalobe tvrdil, že úkon žalovaného vyznačenie dochádzky - neplatené voľno bez nároku na služobný plat spolu s krátením služobného platu, sú nelegálnym zásahom do práv žalobcu, pretože boli vykonané skôr, ako bolo o žiadosti žalobcu o poskytnutie neplateného voľna s nárokom na služobný plat rozhodnuté riadnym odôvodneným rozhodnutím a tiež preto, že žalobca o neplatené voľno bez nároku na služobný plat nepožiadal. Medzi účastníkmi nebol spor o žiadnu skutkovú okolnosť ako vyplýva zo žaloby a zhrnutia skutkového stavu vo vyjadrení žalovaného.
40. Správny súd preto skúmal, či išlo o postup nezákonný. V prvom rade skúmal vecnú stránku namietaného postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony a to, vyznačiť v evidencii dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto otázku treba odpovedať kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou je, či bol žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Odpoveď je takisto kladná. Dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy a to napríklad doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe uvedených v § 153 až § 157 zák. č. 35/2019 Z .z.. Osobný úrad vyznačuje tieto skutočnosti na základe dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. Zo skutkových okolností v tejto veci vyplýva, že žalobca nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat. Potom vyznačenie dôvodu neprítomnosti v službe podľa okolností prípadu, teda podľa dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca oznámil nadriadenému ako neprítomnosť na pracovisku pre prekážku na strane pracovníka nie ako absenciu ale ako neplatné voľno, je postup na ktorý bol žalovaný oprávnený. Z toho vyplýva , že nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu. V prípade , že príslušník finančnej správy nesúhlasí s tým ako bol ním uvedený dôvod neprítomnosti na pracovisku vyhodnotený nadriadeným a zaevidovaný v evidencii dochádzky, musí si svoje práva uplatniť v konaní vo veciach služobného pomeru postupom podľa zákona o finančnej správe. Podstatné z hľadiska posúdenia vecnej stránky tvrdeného nezákonného zásahu je len to , či bol žalovaný na daný úkon oprávnený.
41. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal .
Takáto argumentácia má logickú chybu uvažovania v tom že vychádza z premisy, že žalovaný môže udeliť neplatené služobné voľno len na základe žiadosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti na pracovisku podľa dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy . V predmetnom prípade tak vyhodnotil žalobcovu e mailovú žiadosť nadriadenému ktorou nadriadeného žiadal o platené služobné voľno a v ktorej uviedol dôvod neprítomnosti na pracovisku z dôvodu , že mu bola na základe vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva č 20 /2020 a č. 21/ 2020 obmedzená sloboda pohybu a že účasť na testovaní nebola ani pre príslušníka finančnej správy povinná. Nadriadený teda mal vedomosť o dôvodoch neprítomnosti žalobcu na pracovisku . Žalovaný bol preto oprávnený tento dôvod vyhodnotiť keďže podľa zákona o finančnej správe §-u 157 služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Samozrejme ak žalobca s takým hodnotením nesúhlasí má právo domáhať sa svojich práv v konaní vo veciach služobného pomeru. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie či žalobca má právo na platené alebo neplatené služobné voľno ale len to, či namietané úkony žalovaného boli nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z uvedeného plynie , že postup žalovaného mal oporu v zákone, teda bol postupom na ktorý bol oprávnený a teda nešlo o nezákonný zásah.
42. Ďalšia otázka, či bol žalovaný oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu, tiež nemôže byť zodpovedaná inak, ako kladne. Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným spor o správnu výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle zákona o finančnej správe príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d) bod 16 zákona o finančnej správe, ktorých riešenie patrí do kompetencie žalovaného.
43. Nepatrí do kompetencií správneho súdu túto činnosť žalovaného nahrádzať a na základe žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniam alebo nie. Ak spočíva porušenie práv žalobcu v nečinnosti žalovaného, ako žalobca tvrdí, že malo byť vydané rozhodnutie v riadne začatom konaní, čo sa nestalo, tak proti takémuto nezákonnému postupu sa môže brániť ale inými právnymi prostriedkami, pričom tomuto súdu neprináleží poskytovať o tom žalobcovi právne poučenia.
44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade so zákonom o finančnej službe.
45. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa § 262 ods1 SSP uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom . Teda nie určiť , že boli porušené vymenované základné práva žalobcu. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenia služobného voľna ( bez toho, aby opísal úkon- konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v nezákonnom zásahu . Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch od 9.11.2020 do 13. 11.2020. prekážky z dôvodu všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatenia služobného platu. To znamená , že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu, čo ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci neexistoval , keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu
presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v § 262 SSP. Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť aj z tohto dôvodu.
46. V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa § 263 SSP, že napadnutý iný zásah bol nezákonný. Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods.2 SSP. Žalobca v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platu je potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdí, že škodou je vlastne tento nevyplatený plat, avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo veciach služobného pomeru, postupom podľa zákona o finančnej správe.
47. Žalobca v žalobe skutkovú a právnu argumentáciu namietaných úkonov v podstatnej miere nesmeroval k týmto úkonom ale k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po podaní žalobcovej žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, keďže podľa žalobcu išlo o nezákonný postup, spočívajúci v tom, že žalovaný nepokračoval v konaní. Žalobca v žalobe výslovne tvrdí že žiada ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného do práv žalobcu. Predmetom tohto súdneho konania teda nie je administratívne konanie na ktoré žalobca poukazuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne konanie a žalovaný v ňom nepokračoval, musí zvoliť iný prostriedok ochrany. Správny súd v tomto prieskumnom konaní nemôže skúmať a zodpovedať otázky sporné medzi žalobcom a žalovaným ohľadne toho, či konanie vo veciach služobného pomeru začalo alebo nezačalo, pretože predmetom súdneho prieskumu nebolo toto administratívne konanie. Predmetom prieskumu na základe žaloby bolo, či žalovaný vyznačením v dochádzke, že žalobca má služobné voľno bez nároku na služobný plat a nevyplatením služobného platu za dobu takejto neprítomnosti na pracovisku, porušil zákon alebo nie. Predovšetkým treba uviesť, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru o ktorej sa rozhoduje žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 276 a nasl. zákona o finančnej správe. Pokiaľ takéto konanie riadne nezačne, tak nemožno ani dospieť k tomu, že by išlo o opomenutie nejakej povinnej činnosti. Ak je riadne podaná žiadosť, nemožno nevydanie rozhodnutia považovať za nezákonný zásah, ale za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti administratívneho orgánu.
48. Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo predmetom tohto prieskumu. Správny súd teda nemohol vyhovieť ani požiadavke, aby správny súd posúdil, či žalobca mal alebo nemal nárok na služobné voľno s nárokom na služobný plat, pretože predmetom tohto súdneho konania nebolo administratívne rozhodnutie o tom, že žalobca tento nárok nemá. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby boli aj ďalšie námietky týkajúce sa tvrdeného šikanózneho konania voči žalobcovi ako aj poukaz na neumožnenie žalobcovi pracovať z domu.
49. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy dozvedela.
50. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa