Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-139-2020.pdf
PDF · 136.73 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu MULTILINES, s.r.o., Ostravská 8, Trnava, IČO: 508 30 384, zastúpeného advokátom JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101384801/2020 zo dňa 03.09.2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101384801/2020 zo dňa 03.09.2020, ktorým žalovaný nevyhovel jeho odvolania a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100972916/2020 zo dňa 02.06.2020 znižujúce mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 zo sumy 5.157,20 eur na sumu 57,20 eur na základe neuznania práva na odpočítanie dane z ceny dodávky dodávateľa PKK-stav, s.r.o. so sídlom Buková vyfakturovanej faktúrou č. 1/01/2019.
2.
Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočného zohľadnenia skutkového stavu preukazovaného dôkazmi potvrdzujúcimi tvrdenia žalobcu - faktúrou, licenciou k softwaru, ktorý bol predmetom faktúry, objednávkou softwaru, používaním softwaru preukázaného prostredníctvom videí, ako aj možnosťou správcu dane toto používanie osobne skontrolovať.
3.
Žalobca má za to, že správca dane a odvolací orgán nesprávne posúdili opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane keď spochybnili uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ku ktorému existujú a boli predložené dôkazy, pričom žalobca ani nebol vyzvaný na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov a takéto iné dôkazy mu ani nie sú známe.
4.
Poukazoval na to, že dodanie softwaru sa nepreukazuje spôsobom zaužívaným pri iných druhoch tovaru nakoľko jeho dodanie znamená, že software je nainštalovaný priamo v zariadení, čo dokumentuje správcovi dane predložené video zachytávajúce používanie softwaru. Jeho nákup sa preukazuje
faktúrou a objednávkou a jeho prítomnosť je možné overiť kontrolou zariadenia, prípadne nálepkami na konkrétnych počítačoch, čo žalovaný nevzal do úvahy.
5.
Spoločnosť MULTILINES s.r.o., kúpila predmetný software od spoločnosti PKK-stav, s.r.o. na základe Dotazu na cenovú ponuku zo dňa 06.09.2018, na ktorý spoločnosť PKK-stav, s.r.o. reagovala Ponukou zo dňa 19.09.2018. Na základe tejto ponuky bola dňa 02.10.2018 vystavená objednávka s termínom vykonania január 2019, tak ako bolo stanovené už v Dotaze, aj v Ponuke. Pri predaji bola následne dňa 04.01.2019 vystavená faktúra č. 1/01/2019 na sumu 30.600,00 eur so splatnosťou 05.03.2019. Spoločnosť PKK-stav, s.r.o. pripojila k faktúre č. 1/01/2019 licenciu na software - konkrétne Dakra Software Legality Certificate od spoločnosti GLASCO Sp. z o.o.. Licenčný certifikát poskytla spoločnosť PKK-stav, s.r.o. osobne spolu s originálnou faktúrou za nákup softwaru.
6.
Žalobca má za to, že svoju povinnosť vo vzťahu k preukazovaniu opodstatnenosti nároku na odpočítanie dane splnil.
7.
Uvádzal, že v IT oblasti je bežné, že jedna spoločnosť licenciu certifikuje a iná ju predáva konkrétnemu podnikateľskému subjektu. V autorskom práve pre to existuje pojem sublicencia, a teda súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie, pričom vzťah medzi autorom licencie a nadobúdateľom je v tomto prípade vzťahom spoločnosti GLASCO Sp. z o.o. a PKK-stav, s.r.o.. Spoločnosť MULTILINES, s.r.o. je iba kupujúcim a držiteľom licenčného certifikátu, v ktorom je zadefinované použitie. Nedisponuje komunikáciou medzi spoločnosťami GLASCO Sp. z o.o. a PKK-stav, s.r.o., preto túto ako ďalší dôkaz v daňovom konaní predložiť nemohla. Licencia bola doručená spoločnosti MULTILINES s.r.o. osobne zo spoločnosti PKK-stav, s.r.o. a následne bola odoslaná účtovníčke spoločnosti. Spoločnosť MULITILINES, s.r.o. si týmto postupom splnila povinnosti ustanovené zákonom. Originál predmetnej licencie bol predložený Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany k nahliadnutiu dňa 20.05.2020, ako je to uvedené aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100918276/2020 zo dňa 20.05.2020. Uvedené skutočnosti Finančné riaditeľstvo SR vo svojom rozhodnutí nezohľadnilo. Finančné riaditeľstvo SR neprihliadlo ani k vyjadreniam a k odpovediam daňového subjektu na dopytovanie správcu dane, a teda ku všetkým informáciám a taktiež ani k predloženým dôkazom, ktoré malo v čase vydania rozhodnutia k dispozícii. Má za to, že skutočnosť, že spoločnosť PKK-stav, s.r.o. v tomto čase už nespolupracuje a nepreberá úradné povinnosti, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý predložil všetky doklady, ktorými disponuje a ktorý v čase uzatvárania objednávky, aj v čase dodania tovaru, so spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. riadne komunikoval.
8.
V súvislosti so žalobnými dôvodmi žalobca poukazoval na ustanovenie § 195 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého zo špecifických dôvodov nie je správny orgán (správne súd) viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto žiadal, aby súd preskúmal, či rozhodnutie žalovaného netrpí žiadnymi vadami.
9.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10.
Uviedol, že vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období január 2019 uplatnil odpočítanie dane od dane podľa § 49 - 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z faktúry č. 1/01/2019, interné č. DF3020190004, od spoločnosti PKK-stav, s.r.o., Buková 47. Celková suma faktúry bola 30 600,00 EUR, z toho základ dane 25 500,00 EUR, DPH 20 % v sume 5 100,00 EUR. Predmetom faktúry bolo dodanie softvéru „ Dakra warehouse software - skladový modul.“
11.
Na adrese sídla spoločnosti - Zalaba 19, 937 01 Zalaba, ktorú má spoločnosť zapísanú v Obchodnom registri SR, bolo vykonané miestne zisťovanie. Na uvedenej adrese sa nachádza starý, neobývaný a neudržiavaný rodinný dom, na ktorom sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti. Bývalému
konateľovi spoločnosti E. V. J. bolo zaslané predvolanie na výsluch svedka na adresu pobytu na území SR - P. XXX, T.. Zásielka sa vrátila s poznámkou poštového úradu „neprevzaté v odbernej lehote.“ O výsluchu svedka bol žalobca riadne a včas upovedomený.
12.
Na základe skutočnosti, že svedok E. V. J. predvolanie na výsluch svedka neprevzal, bola zaslaná žiadosť o predvedenie policajnému zboru v Trnave. V stanovený deň E. V. J. nebol predvedený, pretože ho príslušníci policajného zboru nenašli na adrese uvedenej v žiadosti o predvedenie. O výsluchu svedka bol žalobca riadne a včas upovedomený. Všetky pokusy správcu dane o preverenie dodania tovaru - „Dakra warehouse module software“ u deklarovaného dodávateľa PKK-stav, s.r.o. boli neúspešné, pretože menovaný so správcom dane nespolupracoval a nepreberal úradné písomnosti.
13.
Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzvu, v ktorej žiadal, aby predložil všetky dostupné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. v zmysle spornej faktúry. V odpovedi na výzvu žalobca uviedol, že so spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. sa skontaktoval prostredníctvom spoločného známeho, spočiatku to bol telefonický kontakt, neskôr sa stretli aj osobne v sídle žalobcu. Spolupráca začala v novembri 2018. Žalobca sa obrátil na spoločnosť PKK-stav, s.r.o. prostredníctvom dotazu na cenovú ponuku zo dňa 06.09.2018 na modul úložiska počítačového systému Dakra, na čo spoločnosť PKK-stav, s.r.o. reagovala zaslaním cenovej ponuky zo dňa 19.09.2018, ktorá bola pre žalobcu prijateľná. Spoločnosť PKK-stav, s.r.o. bola vybratá na základe priaznivej ceny a vďaka rýchlemu dodaniu. Odovzdanie predmetného softvéru sa uskutočnilo v sídle spoločnosti PKK-stav, s.r.o. dňa 04.01.2019 a tovar prebral osobne pán H. I. od pána E. J., vtedajšieho spoločníka spoločnosti PKK-stav, s.r.o. Softvér bol zakúpený za účelom obchodného zisku, spočiatku za účelom prenájmu inej spoločnosti, ktorá nakoniec kúpila príslušný tovar od žalobcu. Daňový subjekt nemá vedomosť o tom, od koho spoločnosť PKK - stav, s.r.o. predmetný softvér nakúpila. K odpovedi žalobca priložil scan spornej faktúry, dotazu na cenovú ponuku zo dňa 06.09.2019, ponuky zo dňa 19.09.2018, objednávky zo dňa 02.10.2018, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 25.02.2019 a licencie k softwéru.
14.
Licenciu k softwéru „Dakra warehouse module“ vystavila spoločnosť GLASCO Sp. z o.o., ul. Zlota 7/18, Warszawa, priamo pre žalobcu. Preverovaním tejto spoločnosti u poľskej daňovej správy nebolo zistené, že spoločnosť GLASCO Sp. z o.o. bola vymazaná z registra DPH a EÚ-DPH dňa 14.02.2019 z dôvodu nekontaktnosti, nepreberá korešpondenciu. Spoločnosť podala súhrnný výkaz iba za november a december 2017, avšak žiadnu transakciu so spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. a daňovým subjektom nedeklarovala. Spoločnosť podala priznania k DPH za obdobie od 01/2017 do 06/2018, ale nedeklarovala žiadnu intrakomunitárnu transakciu. Registračná adresa subjektu je adresa virtuálnej kancelárie. Prvostupňový orgán predvolal na výsluch svedka W. R. - osobu oprávnenú podávať elektronické dokumenty za spoločnosť PKK-stav, s.r.o. Žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu otázky. Pani R. uviedla, že spoločnosť EKONOM OFFICE s.r.o., ktorej je konateľkou, viedla účtovníctvo spoločnosti PKK-stav, s.r.o. pokiaľ mala sídlo na adrese Buková 47. Po zmene sídla bolo spoločnosti PKK-stav, s.r.o. účtovníctvo odovzdané. Pani R. z dôvodu, že mala aktívny prístup na elektronické podávanie dokumentov s prvostupňovým orgánom, naďalej podávala daňové priznania na základe podkladov - zostáv, ktoré jej boli doručené splnomocneným zástupcom spoločnosti PKK-stav, s.r.o. JUDr. O. H. G., respektíve jeho koncipientom. Nevie a nemá vedomosť, od koho spoločnosť PKK- stav, s.r.o. nadobudla predmetný softwér. Spoločnosť PKK-stav, s.r.o. nemá evidovaný žiadny majetok. Pani W. R. vedie účtovníctvo aj žalobcovi. Predložila evidenciu DPH na výstupe za spoločnosť PKK- stav, s.r.o., podľa ktorej sporná faktúra bola zaúčtovaná v zdaňovacom období január 2019. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť PKK-stav, s.r.o. v daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia 01/2018 - 01/2019 nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a neuplatnila si ani žiadne odpočítanie dane v zodpovedajúcej sume, čo preukazuje, že žiadny softvér nenadobudla a teda ho ani ďalej nemohla predať žalobcovi.
15.
Prvostupňový orgán následne zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov, v ktorej žiadal žalobcu, aby doložil všetky dostupné dôkazy, okrem už predložených dôkazov, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného spornou faktúrou. Vo vyjadrení k výzve žalobca uviedol, že výrobcom softvéru Dakra warehouse module je poľská spoločnosť Glasco Sp. z o.o. Softvér bol nainštalovaný v spoločnosti PPU PIOMET H. I. so sídlom: ul. 40A Jagiełły, 44-266 Świerklany, Poľská republika, a to svojpomocne zodpovedným pracovníkom spoločnosti PPU PIOMET H. I.. Softvér nie je potrebné aktualizovať ani udržiavať. V prípade potreby má žalobca kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa o to postarajú. Spoločnosť PKK-stav, s.r.o. pre žalobcu pripravila priaznivú cenovú a časovú ponuku. Žalobca sa dozvedel o predaji predmetného softwéru od majiteľa PKK-stav, s.r.o. počas rozhovoru o rozsahu poskytovaných služieb. Preto sa obrátil na PKK- stav, s.r.o. a dostal ponuku. Programovanie bolo vyhotovené výlučne pre potreby kupujúceho. Pán H. I., ktorý riadi spoločnosť PPU PIOMET H. I., spájajú so žalobcom iba obchodné záležitosti. V zdaňovacom období január 2019 žalobca nemal zamestnancov, pretože zadával prácu subdodávateľom. Vykonaným dokazovaním sa prvostupňovému orgánu nepodarilo preveriť reálnosť dodania tovaru Dakra warehouse module software uvedeného na spornej faktúre dodávateľom na nej uvedeným. Prvostupňový orgán nespochybnil existenciu softvéru Dakra warehouse module, ale to, že bol nakúpený od spoločnosti PKK-stav, s.r.o.
16.
Žalovaný so žalobnými námietkami nesúhlasí a sú podľa neho v rozpore so skutkovým i právnym stavom veci.
17.
Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Dodanie softwéru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s daňovými orgánmi nespolupracuje. Konateľ spoločnosti je pre daňové orgány taktiež nedostupný. Spoločnosť nedeklarovala žiadne dodanie pre žalobcu v podaných daňových priznaniach. Pochybnosti tiež vyvolávajú aj nezrovnalosti v dokladoch predložených žalobcom, keď licencia na softwér je vystavená pre žalobcu priamo spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o., a nie spoločnosťou PKK- stav, s.r.o. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán preveroval tok dodania softwéru. Preverovaním tejto spoločnosti u poľskej daňovej správy nebolo zistené, že by mala niečo spoločné s predajom alebo výrobou tohto softwéru a ani podľa zistení poľskej daňovej správy nedeklarovala žiadne intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti PKK-stav, s.r.o. alebo žalobcovi. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tok tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že licencia k softvéru bola poskytnutá spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o. pre spoločnosť PKK-stav, s.r.o. a ten následne žalobcovi. Z dokladov predložených samotným žalobcom vyplýva, že licencia k softwéru bola žalobcovi poskytnutá priamo spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o. Z uvedených dôvodov preto nebolo preukázané, že dodanie tovaru bolo uskutočnené osobou uvedenou na spornej faktúre, čím neboli splnené zákonom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania od dane.
18.
Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spoločnosť PKK-stav, s.r.o. mala uzatvorenú licenčnú zmluvu so spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o., ktorá ju oprávňovala na udeľovanie sublicencie tretím osobám.
19.
Žalovaný poukazoval na jednu zo základných zásad právneho systému Slovenskej republiky, a to zásadu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ PKK-stav, s.r.o. nadobudol právo nakladať s licenciou k fakturovanému softvéru, nemohol toto právo preniesť ďalej na žalobcu. V prípade existencie sublicencie, tak ako to naznačuje žalobca, táto by bola udelená spoločnosťou PKK- stav, s.r.o. pre žalobcu. Avšak zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že licencia bola žalobcovi udelená priamo spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o. a nie spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. Prvostupňový orgán opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že dodanie softwéru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom PKK-stav, s.r.o. Žalobca žiadne hodnoverné
dôkazy nepredložil, práve naopak, predložil doklady, ktoré danú skutočnosť spochybňujú. Predmetné výzvy prvostupňového orgánu sú súčasťou predloženého spisového materiálu a rovnako sú uvedené aj v odôvodnení žalovaného rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti spochybňujú pravdivosť tvrdení žalobcu o tom, že preverovaný softwér v zmysle spornej faktúry bol nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa PKK-stav, s.r.o. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011). Žalobca dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornou faktúrou, bol skutočne vykonaný spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. nepredložil, čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a preto mu nebolo uznané uplatnené odpočítanie dane zo spornej faktúry oprávnene.
20.
V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že náležite preukázal, akým spôsobom sa dostal k predmetnému softwéru, pričom dané preukázal nielen listinnými dôkazmi, na ktoré poukazuje aj žalovaný, ale žalobca riadne a náležite preukázal skutočnosť vzniknutého obchodu aj vecnými dôkazmi
- CD nosičmi, ktoré žalovaný neustále opomína.
21.
Žalovaný podľa neho v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, prenáša neprimerane veľký rozsah dôkazného bremena, ktoré objektívne nie je možné od žalobcu predpokladať, že by mohol uniesť.
22.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a 6 Sžf/10/2021, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, v ktorom súdny dvor vyslovil, že nárok na odpoveď nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie a nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o seba a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledovnými udalosťami. Žalobca netvrdí, že by v predchádzajúcom reťazci mohlo alebo malo dôjsť k daňovému podvodu. Na vyššie uvedené rozhodnutia poukazuje v tej súvislosti, že je presvedčený, že žalobca ako daňový subjekt preukázal všetky dôležité a faktické skutočnosti jemu známe, pričom predložil tak listinné dôkazy, ako aj vecné dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Nemôže, v spojení aj s vyššie uvedenými rozhodnutiami, byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ nie je možné objektívne zo strany správcu dane preukázať predchádzajúci tok, o ktorom vznikli pochybnosti. Žalobca nadobudol softwér v dobrej viere a tento softwér riadne užíva.
23.
Do pozornosti dával aj stanovisko vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR: „V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie / in dubio mitius/.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/108/2009, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS/241/07 z 18.09.2008).
24.
V následnom vyjadrení k veci žalovaný zotrval na už uvedenej argumentácii, s tým, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu - daňového subjektu, a preto má, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Žalobca ako daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V kontexte s § 19 ods. 1
a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaného zdaniteľného plnenia nevyplýva, a to v podstatnej obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa PKK-stav, s.r.o.
25.
Žalovaný neopomína ako dôkaz predložené CD nosiče, avšak tieto preukazujú len existenciu softvéru, nie sú dôkazom o tom, že predmetný softvér bol nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa. Z ostatných zistených dôkazov, najmä z dokladov predložených samotným žalobcom, vyplýva, že licencia k softvéru bola žalobcovi poskytnutá priamo spoločnosťou GLASCO Sp. z o.o. Z uvedených dôvodov preto nebolo preukázané, že dodanie tovaru bolo uskutočnené osobou uvedenou na spornej faktúre, čím neboli splnené zákonom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania od dane. Vo svetle skutkových zistení nemožno bez pochýb prijať skutkový a v nadväznosti na § 24 ods. 1 daňového poriadku aj právny záver, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a tak preukázal, že softvér, ktorého existenciu daňové orgány nespochybnili, bol dodaný deklarovaným dodávateľom PKK- stav, s.r.o.
26.
K rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 (v kontexte s rozsudkom 6Sžf/10/2012, ktorý sa odvoláva na rozsudok 3Sžf/1/2011) žalovaný poukazoval na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatý v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/47/2018, bod 55, v ktorom je uvedené, že predmetný rozsudok bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti NS SR (v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
27.
Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 02.06.2020, ktorým žalobcovi bol za zdaňovacie obdobie január 2019 určený rozdiel v sume 5.100 eur na dani z pridanej hodnoty a uplatnený nadmerný odpočet znížený zo sumy 5.157,20 eur na sumu 57,20 eur na základe neuznania práva na odpočítanie dane z deklarovanej dodávky spoločnosti PKK-stav, s.r.o. vyfakturovanej faktúrou č. 1/01/2019 zo dňa 04.01.2019. Dôvody neuznania odpočítania dane správcom dane, s ktorými sa žalovaný stotožnil, žalovaný stručne popísal vo svojom písomnom vyjadrení k veci.
28.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
29.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Nakoľko v predmetnej veci nešlo o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 134 ods. 2 SSP ani o žalobu vo veciach správneho trestania, ktorej sa týka žalobcom zjavne nedôvodne spomínané ustanovenie § 195 SSP, bol súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi žaloby spočívajúcimi v tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP) a z nedostatočného zohľadnenia skutkového stavu (vzhľadom na skutočnosť, že námietky žalobcu smerujú voči spôsobu vyhodnotenia dôkazov a na jeho základe prijatým záverom správneho orgánu, súd považoval za žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu).
30.
V danom prípade však podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, pričom v konaní sa nedopustili ani nesprávnej aplikácie na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona či aplikácie nesprávnych právnych predpisov.
31.
Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky, v súvislosti s ktorou si žalobca odpočítanie dane uplatnil, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.
32.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa PKK - stav, s.r.o. vyplývajú nie len zo zistení týkajúcich sa tejto spoločnosti - jej nekontaktnosti, existencie iba virtuálneho sídla, nedeklarovanie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v rozhodnom období, a s tým spojenej nemožnosti preveriť dokumentáciu tvrdeného dodávateľa, ale aj z obdobných zistení týkajúcich sa tvrdeného subdodávateľa a výrobcu softwaru GLASCO Sp. z o.o. so sídlom v Poľsku, ktoré spochybňujú nadobudnutie tovaru tvrdeným dodávateľom žalobcu a tým aj jeho schopnosť dodať tovar žalobcovi, a v neposlednom rade aj zo skutočnosti týkajúcej sa priamo žalobcu - udelenie licencie výrobcom softwaru GLASCO Sp. z o.o. žalobcovi (nie jeho tvrdenému dodávateľovi PKK - stav, s.r.o.), ktoré žalobca hodnoverne nevysvetlil a v konaní pred správnym orgánom v podaní zo dňa 21.08.2019 tvrdil, že nemá vedomosť o tom, odkiaľ spoločnosť PKK - stav, s.r.o. software nakúpila či zabezpečila.
33.
V súvislosti s uplatnením nároku na odpočet dane je potrebné poukázať aj na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
34.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).
35.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
36.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.
37.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
38.
Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného dodávateľov žalobcu a jeho dodávateľa, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.
39.
Je potrebné súčasne konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od žalobcom deklarovaných dodávateľov, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo s podvodným konaním, ako to žalobca naznačoval s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Táto sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverené transakcie daňového subjektu dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však vzhľadom
na nepreukázanie dodania tovaru tvrdeným dodávateľom žalobcu v prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.
40.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane.
41.
Nakoľko súd v napadnutom rozhodnutí a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil pochybenia namietané žalobcom ako spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
43.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.