Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Csp-53-2021.pdf
PDF · 121.83 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu X.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX A. Q., zastúpený K.. Q. I., R.. XX.XX.XXXX, bytom K. R.K.. XX, XXX XX T., proti žalovanému SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, o zaplatenie 17.227,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.859,62 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 23.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.227,- Eur s príslušenstvom. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 11410/27675 pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. T. D., obec T., okres T., a to CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2 (ďalej len „predmetné pozemky“). Na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá z týchto pozemkov výmera XXXX,XX m2. Na predmetných pozemkoch je postavená vodohospodárska stavba - ochranná hrádza. Žalovaný v Dohode o vyplatení finančnej náhrady zo dňa 05.06.2017, ktorú uzavrel so žalobcom priznáva, že užíva predmetné pozemky a že ich užívaním obmedzuje vlastnícke právo žalobcu. Strany sporu sa na základe znaleckého posudku dohodli na jednorazovom vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na predmetných pozemkoch za obdobie 01.01.2013 až 31.12.2016 vo výške 17.719,24 Eur. 1.3. Žalobca je taktiež vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov v k.ú. T. D. CKN parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX a CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len „nadväzujúce pozemky“), na ktorých je umiestnená vodohospodárska ochranná hrádza a ktoré neoddeliteľne nadväzujú na predmetné pozemky a tvoria s nimi súvislú časť ochrannej hrádze. Strany uzavreli zmluvy o nájme za užívanie nadväzujúcich pozemkov, kde žalovaný uznal užívanie týchto pozemkov, resp. umiestnenie ochrannej hrádze, obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu a so žalobcom sa dohodol na nájomnom pomere, na základe ktorého sa zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné. 1.4. Žalobca viacnásobne písomne vyzval žalovaného na uzatvorenie opakovanej dohody o vyplatení finančnej kompenzácie/náhrady za užívanie predmetných pozemkov, ale žalovaný nevyhovel nároku
žalobcu. Žalovaný v liste zo dňa 05.03.2020 nepopiera žalobcov nárok. Žalobca si v tomto spore uplatňuje náhradu za obmedzenie vlastníctva predmetných pozemkov od 01.06.2018 podľa znaleckého posudku vo výške 17.227,- Eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 45Up/723/2021 zo dňa 22.06.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 26.07.2021 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu v tomto spore. Žalovaný je správcom vodohospodársky významných tokov a správu vodných tokov vykonáva v zmysle § 48 a nasl. zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon). So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodných tokov vo verejnom záujme. Žalovaný vykonáva aj správu pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Nie je pravdou, že žalovaný pozemky užíva, je správcom vodných tokov a ich správu vykonáva na základe zákona a vo verejnom záujme. Žalovanou má byť Slovenská republika. Žalovaný nie je oprávnený konať v mene SR v súdnom spore, kde vlastníkom sporných pozemkov nie je Slovenská republika. Taktiež Dohoda o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu zo dňa 05.06.2017 mala byť uzatvorená so Slovenskou republikou a obdobne nájomné zmluvy a dohody o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemkov bez zmluvného vzťahu, ktorých predmetom sú pozemky CKN parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. T.X. D.. Žalovaný popiera nárok žalobcu na náhradu za „užívanie“ sporných pozemkov a za obmedzenie vlastníctva. Namieta tiež výšku požadovanej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, keď z podanej žaloby nie je zrejmý spôsob jej určenia. Znalecký posudok doložený nebol. Žalovaný vznáša námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka k nároku žalobcu z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia z „užívania“ sporných pozemkov. Podľa Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nenamieta vlastníctvo vodných tokov a podaná žaloba sa ho nedotýka. Žalovaný sám uznal užívanie predmetných pozemkov vo vzájomnej dohode o finančnej náhrade za ich užívanie bez zmluvného vzťahu. V predmetnej dohode žalovaný uznal výpočet výšky náhrady, a to v zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2015 znalkyne Ing. I. D.. Tento posudok bol vypracovaný na žiadosť žalovaného a je v jeho dispozícii. Žalobca si uplatňuje náhradu v sume, ktorá v zmysle uvedeného znaleckého posudku zodpovedá obdobiu užívania jeho vlastníctva v súlade s ustanoveniami o premlčaní. Obmedzovanie jeho vlastníckeho práva zriadením, užívaním alebo údržbou hrádze je užívaním jeho pozemku bez zmluvného vzťahu. Uvedené je možné vo verejnom záujme, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok, vrátane primeranej náhrady patriacej žalobcovi.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.10.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom strán sporu, resp. ich zástupcov pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. D., obec T., okres T. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele XXXXX/XXXXX pozemkov CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, teda predmetných pozemkov. U všetkých je ako druh pozemku uvedená zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenie mimo zastavaného územia obce a ako spôsob využívania pozemku je kód 24 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný kanál a komora, priehrada a iná ochranná hrádza, závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. 7. Z Dohody o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu zo dňa 05.06.2017 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako vlastníkom a žalovaným ako užívateľom. Podľa čl. I. bod 1. užívateľ užíval v období 01.01.2013 až 31.12.2016 na vodohospodárske účely pozemky v k.ú. T. D. CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísané na Q. Č.. XXXX (teda predmetné pozemky). Podľa čl. I. bod 3. na predmete užívania sa nachádza vodná stavba - ľavostranná ochranná hrádza vodného toku Váh. Ochranná hrádza slúži na bezpečné prevedenie povodňových prietokov inundačným územím vodného toku Váh a zároveň na ochranu okolitého územia za ochrannými hrádzami. Podľa čl. I bod 4. predmetom tejto dohody je usporiadanie vzájomných záväzkov zmluvných strán za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka v období od 01.01.2013 do 31.12.2016, a to vyplatením jednorazovej finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka, ku ktorému došlo v dôsledku užívania predmetných pozemkov na vodohospodárske
účely. Podľa čl. II. bod 1. a 2. sa zmluvné strany dohodli na jednorazovej finančnej náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2016 vo výške 17.719,24 Eur. Finančná náhrada je dohodnutá na podklade znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing. I.C. D. dňa 14.10.2015 na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov. Všeobecná hodnota nehnuteľností - predmetu užívania bola stanovená na 10,46 Eur/m2. Výška finančnej náhrady za kalendárny rok bola na základe dohody strán vypočítaná ako 5 % zo všeobecnej hodnoty predmetu užívania, teda 0,523 Eur/m2/rok. Suma zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu predstavuje finančnú náhradu 4.429,81 Eur/rok. 8. Z nájomnej zmluvy a dohody o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu zo dňa 05.06.2017 (č.l. 5-7 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a Q. W. ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu je pozemok CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4051 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. T. D.. Podľa zmluvy je nájomca oprávnený predmet nájmu využívať výlučne za účelom vodohospodárskej činnosti a správy nájomcom. Na predmete nájmu sa nachádza vodná stavba - ľavostranná ochranná hrádza vodného toku Váh. Ochranná hrádza slúži na bezpečné prevedenie povodňových prietokov inundačným územím vodného toku Váh a zároveň na ochranu okolitého územia za ochrannými hrádzami. Účastníci zmluvy sa dohodli na nájomnom vo výške 0,523 Eur/m2/rok, pričom vychádzali zo znaleckého posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 14.10.2015 znalkyne X.. I. D.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2021. Účastníci sa tiež dohodli, že za užívanie pozemku tvoriaceho predmet nájmu bez zmluvného vzťahu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2016 zaplatí nájomca prenajímateľovi - žalobcovi jednorazovú finančnú náhradu vo výške zodpovedajúcej dojednanému ročnému nájomnému za každý rok (t.j. za 4 roky). 9. Obdobné zmluvné podmienky boli dohodnuté aj v nájomnej zmluve a dohode o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu zo dňa 05.06.2017 (č.l. 8-10 spisu), uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom pozemku CKN parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 2274 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. T. D.. Nájomná zmluva bola uzavretá na obdobie do 31.12.2021. Súčasťou bola tiež dohoda o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu v období 01.01.2013 až 31.12.2016. Pri stanovení výšky nájomného a finančnej náhrady sa opäť odkazuje na znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2015 znalkyne X.. I.C. D.. 10. Z prípisu žalovaného zo dňa 05.03.2020 vyplýva, že bol adresovaný žalobcovi a žalovaný v ňom uviedol, že dňa 22.01.2020 obdržal list žalobcu - urgenciu k dohode o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu, ktorým žalobca žiadal uzatvorenie a doručenie takejto dohody za roky 2017, 2018 a 2019. Žalovaný oznámil, že v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami na uspokojenie nárokov žalobcu, o poskytnutí finančných prostriedkov žalovaný rokuje so svojím zakladateľom. Z tohto dôvodu v súčasnej dobe žalovaný nemôže uzatvoriť uvedenú dohodu.
11. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný so žalobcom v minulosti dobrovoľne uzatvoril dohodu o vyplatení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce v užívaní pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu za minulé obdobie, na túto dohodu poukazujú aj čo sa týka výpočtu výšky náhrady. Žalovaný bol následne po uplynutí obdobia, za ktoré bola tá náhrada vyplatená a dohodnutá, niekoľkokrát vyzývaný zo strany žalobcu na uzatvorenie opätovnej dohody a na uhradenie ďalších nákladov za ďalšie obdobie s tým, že v rámci tejto komunikácie žalovaný uvádzal, že nemá finančné prostriedky na uhradenie takejto náhrady. Predmetný nárok si uplatňujú od 01.06.2018 za obdobie do dňa podania žaloby. Nesúhlasia s tým, že predmetné pozemky tvoria koryto vodného toku. V súkromnoprávnom zmysle koryto nie je súčasťou vodného toku, pričom nespochybňujú vlastníctvo Slovenskej republiky vo vzťahu k samotnému vodnému toku. V zmysle Občianskeho zákonníka vodné toky nie sú súčasťou pozemku. Navyše predmetné pozemky nie sú súčasťou koryta vodného toku, jedná sa o pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba v podobe ochrannej hrádze. Znalecký posudok, z ktorého bolo vychádzané pri určení hodnoty, resp. primeranej odplaty za užívanie pozemkov, bol vypracovaný na základe zadania zo strany žalovaného, znalca vybral samotný žalovaný, pričom žalobcovi nebola poskytnutá kópia tohto znaleckého posudku.
12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že žalovaným mala byť Slovenská republika, nakoľko žalovaný je len správcom vodných tokov v zmysle vodného zákona. Z ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vyplýva, že štátny podnik nie je oprávnený zastupovať SR v spore, kde vlastníkom pozemkov nie je štát, pričom v prejednávanej veci vlastníkom predmetných pozemkov je žalobca. Predmetné pozemky tvoria koryto vodného toku, pričom v zmysle čl. 4 ústavy vodné toky sú vo
vlastníctve SR. Nastáva tu teda zjavný rozpor vo vzťahu k ústavnému vymedzeniu vlastníctva vodných tokov a nie je zrejmé akým spôsobom žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom. Jeho vlastnícke právo nemožno považovať za hodnoverný údaj katastra nehnuteľností s odkazom na toto ústavné vymedzenie vlastníctva vodných tokov. Žalovaný popiera, že užíva pozemky žalobcu, keďže vykonáva správu vodného toku a neobmedzuje vo vlastníckom práve žalobcu. Pokiaľ na predmetných pozemkoch je postavená ochranná hrádza, táto tiež nie je vo vlastníctve žalovaného, je vo vlastníctve štátu a žalovaný ako správca vodného toku ju len spravuje. Štát by teda mal hradiť prípadné náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, nie správca vodného toku. Už z predchádzajúceho zákona o vodách vyplývalo, že vlastníctvo ku korytám vodných tokov vzniklo štátu a nie fyzickým osobám, resp. iným subjektom, pričom aj v zmysle súčasného vodného zákona koryto je súčasťou vodného toku. K prerušeniu komunikácie, resp. zmene postoja žalovaného vo vzťahu k uzatváraniu dohôd došlo z dôvodu, že Ministerstvo životného prostredia SR ako jeho zakladateľ prestalo udeľovať súhlasy na uzatváranie takýchto dohôd. Žalovaný nenavrhuje vypracovanie nového znaleckého posudku ohľadom predmetnej peňažnej náhrady. Správa vodného toku je vykonávaná vo verejnom záujme a správca teda nemôže znášať náklady za túto správu vo vzťahu k vlastníkom súkromných pozemkov.
13. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 120 ods. 2 OZ, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Podľa § 128 ods. 2 OZ, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 43 ods. 1 veta prvá zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon), vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Podľa § 43 ods. 7 vodného zákona, v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku, podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.
14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. T. D.. Medzi stranami nebolo sporné, že na predmetných pozemkoch sa nachádza ochranná hrádza vodného toku Váh, ktorá je aj v zmysle § 52 ods. 1 písm. c) vodného zákona vodnou stavbou. Táto skutočnosť vyplýva aj z údaja o spôsobe využitia predmetných pozemkov na príslušnom liste vlastníctva. Žalobca tvrdil, že žalovaný obmedzuje jeho vlastnícke právo k predmetným pozemkom tým, že ich užíva na vodohospodárske účely, najmä zriadením, užívaním a údržbou hrádze. Žalovaný sa bránil tým, že predmetné činnosti vykonáva v rámci správy vodného toku, ktorú vykonáva vo verejnom záujme ako plnenie svojich povinností v zmysle vodného zákona. Správa vodných tokov je zákonom definovaná ako všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku uvedené v § 48 a § 49 vodného zákona. Medzi tieto činnosti patrí aj prevádzkovanie a udržiavanie v riadnom stave vodných stavieb, ako aj zabezpečovanie ochrany pred povodňami, kam spadá aj úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami). Je potrebné súhlasiť s tým, že činnosti v rámci správy vodných tokov sú vykonávané vo verejnom záujme a môžu zasiahnuť do vlastníckeho práva niektorých vlastníkov (napr. vlastníkov pobrežných pozemkov v zmysle § 50 vodného zákona), ktorí sú povinní výkon týchto činností strpieť, teda sú povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, prejavujúce sa tým, že nemajú neobmedzené faktické panstvo nad svojím majetkom a nemôžu s ním nakladať a užívať ho v plnom rozsahu podľa svojej vôle, ale len v obmedzenom rozsahu. Treba však zároveň konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu, predovšetkým ani zo samotného vodného zákona nevyplýva, že by takto dotknutí vlastníci boli povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva bezodplatne, t.j. bez nároku na akúkoľvek kompenzáciu. Naopak samotný vodný zákon na iných miestach počíta s náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva (napr. § 26 ods. 9), pričom poskytnutie primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je všeobecným princípom a súčasťou ústavnej ochrany vlastníctva v demokratickej spoločnosti (porov. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 128 ods. 2 OZ).
16. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalovaný v rámci správy vodného toku je okrem iného povinný udržiavať ochrannú hrádzu, umiestnenú na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je žalobca, ktorý je naopak povinný strpieť umiestnenie tejto hrádze vo verejnom záujme a nebrániť žalovanému vo využívaní týchto pozemkov na vodohospodárske účely. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca je vo výkone svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom obmedzovaný žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný predmetné pozemky využíva na vodohospodárske účely, najmä v súvislosti s umiestnením a údržbou ochrannej hrádze, vyplýva aj z dohody zo dňa 05.06.2017, ktorú medzi sebou uzavreli strany sporu a v ktorej sa dohodli práve na poskytnutí primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu k týmto pozemkom za obdobie 01.01.2013 až 31.12.2016.
17. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je nositeľom subjektívneho práva a druhá nositeľom subjektívnej povinnosti, s ktorými súvisí nárok uplatnený žalobou. Z tohto hľadiska v prejednávanej veci nie je relevantné, že vlastníkom predmetnej hrádze ako vodnej stavby nie je žalovaný, keďže je zrejmé (a žalovaný nepoprel), že túto spravuje. Žalovaný je štátnym podnikom, teda v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj nadobudnuté v priebehu podnikania, pričom tieto veci a majetkové práva sú majetkom štátu. Žalovaný potom podľa § 6 ods. 2 koná ohľadom tohto majetku v konaní pred súdom. Navyše umiestnenie a údržba ochrannej hrádze sú len jednou z činností v rámci správy vodného toku, ktoré žalovaný vykonáva a ktorými obmedzuje vlastnícke právo žalobcu, pričom je nepochybné, že je to práve žalovaný ako právnická osoba, ktorý je správcom vodného toku, t.j. jeho konaním dochádza k predmetných zásahom.
18. Po právnej stránke súd posúdil peňažný nárok žalobcu ako uplatnený z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nebolo ho možné posúdiť ako nejaký osobitný inštitút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pretože aj ust. § 128 OZ sa po prijatí Ústavy SR a vymedzení ústavných podmienok vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4) stalo v podstate len deklaratórnym. K obmedzeniu vlastníckeho práva, s ktorým by sa spájalo právo na poskytnutie primeranej náhrady ako osobitného právneho inštitútu, by muselo dôjsť konkrétnym rozhodnutím príslušného orgánu vydaného na základe zákona po preskúmaní podmienok. Z teoreticko-doktrinálneho hľadiska je možné viesť diskusiu o tom, či je konkrétny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné podradiť pod
niektorú skutkovú podstatu v zmysle § 451 ods. 2 a § 454 OZ, alebo je možné na posúdenie nároku aplikovať aj generálnu klauzulu bezdôvodného obohatenia v § 451 ods. 1 OZ, obzvlášť v situácii, kedy sa v praxi bežne vyskytujú prípady obohatenia, ktoré nie je možné jednoznačne podradiť pod žiadnu z osobitných skutkových podstát. Typickým prípadom je práve skutková podstata zásahu do právnej sféry iného, kam spadajú aj prípady užívania cudzej veci bez toho, aby tu bola neplatná alebo zrušená zmluva. V každom prípade judikatúra sa s chýbajúcimi skutkovými podstatami vyporiadava tak, že ich zahŕňa do skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je možné poukázať napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/199/2007 zo dňa 08.01.2008, podľa ktorého príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho, aby za to platil úhradu a teda aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Súd tiež dáva do pozornosti, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia objektívne vznikol (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2012 zo dňa 26.04.2013). Tiež treba uviesť, že kategória majetkovej ujmy ako predpokladu (podobne ako protiprávnosť) je charakteristická pre deliktuálny nárok zodpovednosti za škodu - kým pri škode sa sleduje postavenie poškodeného a jeho ujma, ktorú má škodca nahradiť, v bezdôvodnom obohatení sa pozornosť upriamuje na obohateného a na obohatenie, ktoré možno/nemožno odčerpať. Ak niekto užíva cudzí pozemok, obohatenie vzniká bez ohľadu na to, či ho vlastník v danom čase užívať chcel alebo nie a bez ohľadu na to, či pozemok v dôsledku užívania stratil na hodnote.
19. Súd sa teda nestotožňuje s tým, že výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností v rámci správy vodného toku na strane žalovaného nemôže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Je totiž zrejmé, že práve konaním žalovaného v rámci správy vodného toku dochádza k zásahom do vlastníckeho práva žalobcu a k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení. Ako už bolo uvedené, žalobca je síce povinný toto obmedzenie vo verejnom záujme strpieť, avšak pokiaľ žiadny právny predpis mu výslovne neukladá povinnosť strpieť ho bezodplatne, s poukazom na čl. 20 ods. 4 ústavy nie je možné dospieť k inému záveru než tomu, že žalovaný, ktorý užíva pozemky žalobcu v rámci správy vodného toku, je povinný za toto ich užívanie platiť primeranú odplatu. Pokiaľ takúto odplatu neplatí, bezdôvodne sa obohacuje na úkor žalobcu, nakoľko je zrejmé, že nedochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o prostriedky, ktoré by za normálnych okolností mal vynaložiť v súvislosti s užívaním predmetných pozemkov.
20. Žalovaný naznačoval spochybnenie samotného vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom s argumentom, že majú tvoriť koryto vodného toku, ktoré v zmysle § 43 vodného zákona je súčasťou vodného toku, pričom v zmysle čl. 4 ústavy vodné toky sú vo vlastníctve SR. Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona je korytom pozemok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, ak po ňom preteká vodný tok. Uvedené nie je prípad prejednávanej veci, keďže predmetné pozemky sú v katastri nehnuteľností evidované ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia, že je na nich postavená inžinierska stavba - ochranná hrádza. Podľa zákona ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Súd dáva do pozornosti, že podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. T. D. je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov žalobca (druhým spoluvlastníkom je iná osoba, ktorá nie je stranou sporu). Žalovaný nijako nepreukázal, že inicioval konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že by predmetné pozemky mali byť korytom vodného toku, čo žalobca popieral. V katastri totiž nie sú evidované ako vodná plocha, pričom v prípadoch pochybností o tom, či ide o vodný tok, koryto a o hranici koryta rozhoduje orgán štátnej vodnej správy (§ 43 ods. 7 vodného zákona). Žiadne rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že predmetné pozemky sú korytom vodného toku, žalovaný nepredložil. Súd preto nemal dôvod pochybovať o vlastníckom práve žalobcu, ktoré vyplýva z katastra nehnuteľností.
21. Súd teda dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný. Pri stanovení jeho výšky súd vychádzal z predloženej dohody o vyplatení finančnej náhrady zo dňa 05.06.2017, ktorá sa týkala vyplatenia náhrady za užívanie predmetných pozemkov žalobcu za obdobie
01.01.2013 až 31.12.2016. V tejto dohode sa strany sporu v tom čase dohodli na náhrade vo výške 5 % zo všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov ročne, čo zodpovedá sume 0,523 Eur/m2 ročne. Žalobca navrhoval pri stanovení výšky plnenia vychádzať z tejto dohody a zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2015 znalkyne X.. I. D., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov, pričom je možné súhlasiť, že v súčasnosti by táto všeobecná hodnota bola zrejme vyššia, keďže je notorietou, že ceny nehnuteľností v posledných rokoch stúpajú. Žalovaný v priebehu konania kvalifikovane nespochybnil správnosť a primeranosť takejto výšky náhrady a nenavrhol dokazovanie na jej iné stanovenie. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu na predmetných pozemkoch zodpovedá výmera 8469,99 m2, ktorej teda zodpovedá ročná náhrada za ich užívanie vo výške 4.429,81 Eur.
22. Súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu. Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí v subjektívnej premlčacej dobe 2 roky počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca zjavne vedel o tom, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu užívaním jeho pozemkov na vodohospodárske účely zo strany žalovaného, a to dlhodobo, keďže už v roku 2017 uzavreli dohodu o vzájomnom finančnom vyporiadaní, pričom odvtedy vo vzťahu k spôsobu užívania predmetných pozemkov nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho titulu sa teda premlčiaval priebežne vždy za každý deň. Keďže žalobca žiadal priznať náhradu za obdobie do podania žaloby (23.05.2021), súd mu priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne pred podaním žaloby, ktorý nie je premlčaný, čo zodpovedá sume 8.859,62 Eur. V prevyšujúcej časti (žalobca žiadal priznať náhradu za obdobie od 01.06.2018) súd žalobu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca sa domáhal priznania sumy 17.227,- Eur a bola mu priznaná suma 8.859,62 Eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 51,43 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 48,57 %. Súd vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu ako približne rovnaký a preto žiadnej z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.