Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-3-2022.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Ing. S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. Q., J. XXX/XX, zastúpeného K.. Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., K. nám. XX, proti žalovanému I. C. N., štátny podnik, so sídlom 969 55 Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 17.227,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28Csp/53/2021-45 zo dňa 12. 10. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.859,62 € v súdom určenej lehote a vo výroku, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, zostáva nedotknutý.
III. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania, n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.859,62 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 17.227,- € s príslušenstvom ako náhradu za obmedzenie vlastníctva pozemkov žalobcu, ktoré tvoria vodohospodársku ochrannú hrádzu, ktorú spravuje žalovaný.
2. Okresný súd predovšetkým skúmal, či žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto spore, následne skúmal námietku premlčania a tiež výšku požadovanej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.
3. K otázke pasívnej vecnej legitimácie okresný súd uviedol, že nie je relevantné, že vlastníkom predmetnej hrádze ako vodnej stavby nie je žalovaný, keďže je zrejmé, že žalovaný túto vodnú stavbu spravuje. Žalovaný je štátnym podnikom, teda v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj nadobudnuté v priebehu podnikania, pričom tieto veci a majetkové práva sú majetkom štátu. Žalovaný potom podľa § 6 ods. 2 konal ohľadom tohto majetku v konaní pred súdom. Navyše umiestnenie a údržba ochrannej hrádze sú len jednou z činností v rámci správy vodného toku, ktoré žalovaný vykonáva a ktorými obmedzuje vlastnícke právo žalobcu.
4. Peňažný nárok žalobcu súd posúdil ako nárok uplatnený z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že nebolo ho možné posúdiť ako nejaký osobitný inštitút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pretože k obmedzeniu vlastníckeho práva, s ktorým by sa spájalo právo na poskytnutie primeranej náhrady ako osobitného právneho inštitútu, by muselo dôjsť konkrétne rozhodnutím príslušného orgánu
vydaného na základe zákona po preskúmaní podmienok. Žalobca je síce povinný obmedzenie vo verejnom záujme strpieť, avšak pokiaľ žiadny právny predpis mu výslovne neukladá povinnosť strpieť ho bezodplatne, s poukazom na článok 20 ods. 4 Ústavy nie je možné dospieť k inému záveru, než tomu, že žalovaný, ktorý užíva pozemky žalobcu v rámci správy vodného toku, je povinný za toto ich užívanie platiť primeranú odplatu. Pokiaľ žalovaný naznačoval spochybnenie samotného vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom s argumentom, že majú tvoriť koryto vodného toku, ktoré v zmysle § 43 Vodného zákona je súčasťou vodného toku, okresný súd poukázal na § 43 ods. 2 Vodného zákona, podľa ktorého je korytom vodného toku pozemok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, ak po ňom preteká vodný tok. Uvedené nie je prípad prejednávanej veci, keďže predmetné pozemky sú v katastri evidované ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia - inžinierska stavba - ochranná hrádza. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
5. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia okresný súd vychádzal z predloženej dohody o vyplatení finančnej náhrady zo dňa 05. 06. 2017, ktorá sa týkala vyplatenia náhrady za užívanie predmetných pozemkov žalobcu za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2016. V tejto dohode sa strany sporu v tom čase dohodli na náhrade vo výške 5 % zo všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov ročne, čo zodpovedá sume 0,523 €/m2 ročne. Žalobca navrhoval pri stanovení výšky plnenia vychádzať z tejto dohody a zo znaleckého posudku č. 146/2015 zo dňa 14. 10. 2015 znalkyne X.. I. D., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov, pričom okresný súd prihliadol na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu by táto všeobecná hodnota bola zrejme vyššia, keďže je notorietou, že ceny nehnuteľností v posledných rokoch stúpajú. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania kvalifikovane nespochybnil správnosť a primeranosť takejto výšky náhrady a nenavrhol dokazovanie na jej iné stanovenie. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu na predmetných pozemkoch zodpovedá výmera 8.469,99 m2, ktorej teda zodpovedá ročná náhrada za ich užívanie vo výške 4.429,81 €. Keďže žalobcovi súd priznal sumu 8.859,62 €, je zrejmé, že mu priznal náhradu za 2 roky obmedzovania jeho vlastníckeho práva, a to od 01. 06. 2018.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 vety prvej CSP) odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, tvrdil, že nie je oprávnený podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku zastupovať Slovenskú republiku v spore, kde vlastníkom sporných nehnuteľností nie je štát. Podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností (CKN parcela č. XXXX/XX, CKN parcela č. XXXX/XX a CKN parcela č. XXXX/XX k. ú. T. D. v podiele XXXXX/XXXXX) je žalobca. Žalovanou má byť Slovenská republika, keďže vlastníkom hrádze ako vodnej stavby nie je žalovaný, ale štát. Hoci Vodný zákon podľa § 26 ods. 9 za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka priznáva náhradu, zákon neuvádza, kto je povinný túto náhradu poskytnúť. Keďže vlastníkom vodnej stavby je štát a žalovaný je správcom, náklady za obmedzenie vlastníckeho práva má znášať vlastník vodnej stavby, teda štát, nie správca, ktorý vykonáva práva a povinnosti podľa zákona.
7. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybňoval nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka k sporným nehnuteľnostiam, žalobca nadobudol vlastnícke právo k nim vydržaním, pričom hrádza bola postavená na sporných nehnuteľnostiach v roku 1962. Žalovaný spochybňoval, akým spôsobom mal žalobca dobromyseľne v držbe sporné pozemky a nakladať s nimi, keď vedel, že na sporných pozemkoch je postavená hrádza. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s odvolacími dôvodmi, má za to, že pasívna legitimácia v spore je určená správne. Merito sporu netkvie vo vlastníctve toku, či inžinierskej stavby, ale v užívaní pozemkov tak, ako je to uvedené v predloženej pôvodnej dohode o vyplatení náhrady za užívanie predmetných pozemkov žalovaným. Slovenský vodohospodársky podnik viac ako desiatku rokov platil nájom pod vodnou stavbou - hrádzou najprv matke žalobcu a neskoršie žalobcovi. V súčasnosti má žalobca uzatvorené s SVP š. p. dve „Zmluvy o nájme“ z XX. XX. XXXX, čím uznáva SVP š. p. žalobný nárok. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nedrží odvolacích dôvodov. Vlastníctvo
predmetných pozemkov nikdy nebolo predmetom súdneho sporu a uvedené vyjadrenie žalovaného považuje žalobca za účelové.
9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní. Tvrdil, že vlastnícke právo žalobcu bolo žalovaným namietané už v konaní na súde prvej inštancie, pričom v odvolaní sú dôvody spochybnenia nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu doplnené o ďalšie skutočnosti.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Ako je uvedené vyššie, krajský súd je viazaný pri rozhodovaní o odvolaní rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, alebo že vec nesprávne právne posúdil a ani rozsudok ako taký odvolací súd nepovažuje za neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Žalovaný v odvolaní namietal dve skutočnosti, a to svoju pasívnu legitimáciu v spore a zároveň spochybňoval nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
12. Pokiaľ ide o samotnú námietku nepreukázania vydržania žalobcom, táto skutočnosť nebola predmetom konania a žalovaným v konaní nebola spochybňovaná. V konaní žalovaný namietal len tú skutočnosť, že žalobca nie je vlastníkom z toho dôvodu, že v zmysle zákona je vlastníkom vodných tokov štát.
13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
14. Podľa odseku 2 § 153 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa odseku 3 toho istého ustanovenia, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
15. Odvolací súd na prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorým poprel vlastnícke právo žalobcu nadobudnuté titulom vydržania, neprihliadol, vzhľadom k tej skutočnosti, že tento prostriedok procesnej obrany žalovaný mohol uplatniť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a teda neuplatnil ho v zmysle § 153 ods. 1 vety prvej CSP včas.
16. Sporným potom v konaní zostala len otázka pasívnej legitimácie žalovaného v konaní.
17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, podľa ktorého je žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaným. Ako uviedol súd prvej inštancie, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je nositeľom subjektívneho práva a druhá nositeľom subjektívnej povinnosti, s ktorým súvisí nárok uplatnený žalobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je vo veci podstatné, že žalovaný (ani štát) predmetnú ochrannú hrádzu ako vodnú stavbu nevlastní, ale že ju spravuje.
18. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik spravuje veci a majetkové práva zverené pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.
19. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o štátnom podniku podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1 v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene
štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. V súdenej veci žalovaný nevystupoval v konaní v mene vlastníka majetku (teda štátu), ktorý spravuje podľa odseku 1, teda ohľadom vecí a majetkových práv zverených mu pri jeho založení, ktoré sú majetkom štátu, ale žalovaný vystupoval v konaní ako správca ochrannej hrádze, ktorá sa nachádza na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je žalobca. Žalovaný je správcom vodného toku, ale hlavne je správcom ochrannej hrádze, a teda jeho konaním dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci samej a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ponechal nedotknutým ako odvolaním nenapadnutý výrok.
20. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, a preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (tak, ako rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie) na základe zásady úspechu v konaní. Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.