Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-22-2021.pdf
PDF · 110.39 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, B. C., 2.) C.. I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, B. C., a 3.) I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX/X, B. C., všetci traja zastúpení Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš proti žalovanému C. Y., nar. X. X. XXXX, bytom M. XXX/XXX, B. C., zastúpeného spoločnosťou Alušič s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO : 50648420, o zaplatenie 20.000 eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcom v 1. až 3. rade n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 10. 12. 2020, a následne postúpenou na tunajší súd 28. 6. 2021 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 25.000 eur. Tento žalobný návrh odôvodnili nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyňa v 1. rade je zákonnou dedičkou po zomrelej C. J., rod. G., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom M. XXX/XXX, B. C., zomretej 30. 9. 2020 a súčasne je jej dcérou. Žalobkyňa v 2. rade je dcérou zomrelého I. J., rod. J., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom B. XXX/X, B. C., zomr. 22. 7. 2020, ktorý bol synom zomrelej C. J. a bol jej zákonným dedičom. Nakoľko I. J. zomrel, nastupujú na jeho miesto zákonného dediča po zomrelej C. J. jeho deti, t.j. aj žalobkyňa v 2. rade. Žalobca v 3. rade je synom zomrelého I. J., rod. J., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom B. XXX/X, B. C., zomr. 22. 7. 2020, ktorý bol synom zomrelej C. J. a tým aj zákonným dedičom po nej. Nakoľko I. J. 22. 7. 2020 zomrel, nastúpili na jeho miesto zákonného dediča po zomrelej C. J. jeho deti, t.j. vrátane žalobcu v 3. rade. Žalobcovia sú teda zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine po zomrelej C. J.. Dňa 20. 11. 2018 previedla C. J. na účet žalovaného sumu 20.000 eur, pričom v poznámke pre prijímateľa je uvedené : „Y. C. prevod na kúpu bytu“. Dňa 19. 11. 2018 uskutočnila C. J. výber v hotovosti na pobočke banky vo výške 5.000 eur, ktoré peňažné prostriedky odovzdala žalovanému bez akéhokoľvek právneho titulu. Tieto úkony vykonala C. J. na pobočke G. J. D., a.s. v Liptovskom Mikuláši za prítomnosti žalovaného, ktorý ju v každom jednotlivom prípade ako sprievod priviedol do banky a dával jej pokyny k vykonávaniu prevodov peňažných prostriedkov. Pri prevode peňažnej sumy 20.000 eur dňa 20. 11. 2018 bola prítomná zamestnankyňa banky I. J., ktorá žalobkyni v 1. rade potvrdila, že C. J. v čase vykonania prevodu peňažných prostriedkov vykonávala len úkony, ktoré jej prikázal žalovaný. Spolu previedla C. J. na účet, resp. v hotovosti v prospech žalovaného sumu 25.000 eur, pričom tieto peňažné prostriedky odovzdala žalovanému bez akéhokoľvek právneho titulu. Na základe znaleckého posudku č. 58/2020 z 27. 10. 2020, vypracovaného C.. B. B., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ev. č. : 914103 žalobcovia dospeli k záveru, že C. J. v čase vykonania predmetných právnych úkonov trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na takéto právne úkony neschopnou. Znalec v posudku uviedol, že C. J. trpela v rozhodnom čase demenciou Alzheimerového typu, ktoré ochorenie malo zreteľné rysy od roku 2017. Hĺbka demencie koncom roku
2018 bola na rozhraní ľahkej až stredne ťažkej demencie. Okrem demencie bola v novembri 2018 u C. J. zistená aj depresia, ktorá bola zhoršená a vyžadovala si nasadenie antidepresív. V závere roku 2018 jej duševný stav v plnej miere neumožňoval samostatnú existenciu, pričom mala aj poruchy pamäti, keď si nedokázala zapamätať nové informácie a zabúdala aj na predtým naučené veci, pričom trpela depresiou a apatiou. V rozhodnom období mala C. J. vážne poškodené poznávacie schopnosti, jej schopnosť posúdenia následkov svojich rozhodnutí bola v tomto období vážne narušená, a to najmä v dôsledku vážnej poruchy pamäti. V závere roka 2018 bola v stave, ktorý už vyžadoval kontrolu nad hospodárením s finančnými prostriedkami a nemohla disponovať s finančnými sumami vo väčšom rozsahu. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že už v septembri 2018 existovalo u menovanej riziko podvodu pri podpise akýchkoľvek zmlúv a bolo nevyhnutné, aby na ňu niekto dohliadal. Záverom znalec uviedol, že v období od 18. 12. 2018 nebola C. J. spôsobilá nakladať s majetkom väčšieho rozsahu, t.j. s peňažnými prostriedkami a nehnuteľnosťami. C. J. trpela v rozhodnom období, kedy došlo k prevodu peňažných prostriedkov na žalovaného duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, a preto tieto právne úkony sú podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka od počiatku neplatné. Žalobcovia ako zákonní dedičia po C. J. disponujú aktívnou vecnou legitimáciou na podaní žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Po výzve Okresného súdu Banská Bystria z 19. 1. 2021 žalobcovia v 1. až 3. rade doručili na Okresný súd Banská Bystrica podanie (č.l. 57), v ktorom uviedli, že z predloženého uznesenia o dedičstve po zomrelom I. J. vyplýva, že žalobcovia v 2. a 3. rade sú oprávnenými dedičmi po tomto zomrelom, a preto sú aj nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie ako dedičia po zomrelej C. J.. Ďalej uviedli, že v súčasnosti nie sú schopní predložiť uznesenie o dedičstve po zomrelej C. J., nakoľko ešte neprebehlo dedičské konanie. K návrhu pripojili úmrtný list C. J., ako aj rodné listy žalobcov, z ktorých malo podľa nich vyplynúť, že žalobcom ako oprávneným dedičom svedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie tohto nároku. Pokiaľ ide o predloženie dôkazu o odovzdaní sumy 5.000 eur žalovanému, žalobcovia uviedli, že takýto listinný dôkaz neexistuje. Uvedenú skutočnosť by vedela potvrdiť svedecky len žalobkyňa v 1. rade. Z opísaného skutkového stavu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi však mali za to, že C. J. v čase výberu peňažných prostriedkov nebola spôsobilá na vykonanie takého právneho úkonu a neexistoval ani žiadny dôvod na to, aby tieto peňažné prostriedky použila pre svoje účely. Výber peňažných prostriedkov uskutočnila C. J. na pobočke v banke v sprievode žalovaného, pričom tieto peniaze ihneď po ich výbere odovzdala žalovanému.
3. Po výzve Okresného súdu Banská Bystrica z 26. 2. 2021, aby žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, či súhlasia s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 20.000 eur, nakoľko len v tejto časti mal Okresný súd Banská Bystrica preukázané odovzdanie peňazí vo výške 20.000 eur žalovanému a sumu vo výške 5.000 eur preukázanú nemal žiadnymi predloženými dôkazmi, žalobcovia v 1. až 3. rade v podaní (na č.l. 68) vyhlásili, že súhlasia s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 20.000 eur.
4. Dňa 29. 3. 2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz, sp. zn. : 14Up/1877/2020, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade sumu 20.000 eur.
5. V podaní (č.l. 84) v spojení s opravným podaním (na č.l. 94) - odpore voči platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú a špekulatívnu a zároveň popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe, pričom uviedol nasledovné vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný odmietol ničím nepodložené tvrdenia žalobcov, že zneužil zdravotný stav C. J. a dával jej pokyny, aby mu previedla 20.000 eur. Nepoprel, že jeho stará mama C. J. mu zaslala 20.000 eur na kúpu bytu a k sume 5.000 eur uviedol, že si ich vybrala pre svoje osobné potreby. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcov, že C. J. v banke ovplyvňoval k prevodu finančných prostriedkov. Považuje to za ničím nepodložené účelové a klamlivé tvrdenie žalobcov. Navrhnutá svedkyňa I. J. (pracovníčka banky) si len ťažko môže pri takom množstve ľudí po troch rokov na to pamätať. V čase prevodov bola C. J. v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony a prevody vykonala bez nátlaku ako prejav svojej vlastnej a slobodnej vôle. Žalobkyňa v 1. rade o tom, že C. J. má v úmysle žalovanému darovať finančné prostriedky vedela už v roku 2018 ako aj vyplýva z priloženej SMS komunikácie, pričom sa od žalovaného dožadovala podrobnejších informácií. Ale aj ona vtedy uvedený dar spájala s kúpou bytu zrejme preto, že samotná C. J. jej o úmysle darovať finančné prostriedky na byt žalovaného hovorila. Žalovaný tiež v tejto súvislosti z opatrnosti vzniesol ako prostriedok procesnej obrany námietku premlčania. Žalovaný ďalej spochybnil súkromný znalecký
posudok č. 58/2020 z 27. 10. 2020, vypracovaný C.. B. B., keďže tento posudok bol vypracovaný za účelom iného súdneho konania, a keďže (ako vyplýva z jeho úvodnej strany) jeho zadávateľom mala byť zomrelá C. J., t.j. tá osoba, o ktorej posudok tvrdí, že nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Závery znaleckého posudku sú ovplyvnené tým, že bol vykonaný za účasti žalobkyne v 1. rade, t.j. osoby, ktorá má záujem na výsledku tohto konania. Je tiež známa skutočnosť, že C. J. sa bála svojej dcéry T. K. (žalobkyne v 1. rade.) Uvedené skutočnosti zakladajú opodstatnené pochybnosti o dôveryhodnosti takéhoto posudku. Žalovaný preto navrhol, aby tento posudok nebol pripustený ako dôkaz v konaní. Jeho závery sú ovplyvnené T. K., ktorá bola pri znaleckom úkone prítomná a má záujem na výsledku tohto konania. Žalovaný tiež spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcov v 1. až 3. rade, keďže na ich strane chýba zákonný dedič - X. Y., nar. XX. X. XXXX. Dedičia pri takto formulovanej žalobe totiž musia na strane žalobcu vystupovať ako procesné a nerozlučné spoločenstvo, pričom tento záver je potvrdený rozsiahlou judikatúrou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
6. V replike doručenej na Okresný súd Banská Bystrica (č.l. 99 až 100) žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že v plnom rozsahu trvajú na podanom žalobnom návrhu a predložených dôkazoch. Tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, účelové a tendenčné, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu oprávneného nároku žalobcov. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný v odpore uznal skutočnosť, že mu nebohá C. J. zaslala sumu 20.000 eur. Tvrdenie žalovaného, že predmetné peňažné prostriedky mu mala C. J. poslať za účelom kúpy bytu je však zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalovaný žiaden byt (a ani inú nehnuteľnosť) v danom čase (a ani neskôr) nekupoval. Naopak, C. J. previedla na žalovaného vlastnícke právo k stavbe rodinného domu, súp. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 186/1, o výmere 132 m2, aj spolu s priľahlými pozemkami, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. M., a to na základe kúpnej zmluvy z 10. 5. 2019, a za kúpnu cenu 100 eur, ako aj k pozemkom parcely registra „C“ parc. č. 984, o výmere 1150 m2, orná pôda, parc. č. 1047, o výmere 1091 m2, orná pôda, parc. č. 1411, o výmere 387 m2, orná pôda, ktoré pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. M., a to na základe kúpnej zmluvy z 18. 12. 2018, a za kúpnu cenu 500 eur. Neexistoval žiaden racionálny dôvod (ani právny titul), aby C. J. dobrovoľne a pri plnom vedomí previedla žalovanému tak vysokú sumu. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný využil momentálny duševný stav C. J. a vylákal od nej peňažné prostriedky pod zámienkou kúpy bytu, resp. pod inou zámienkou s vedomím, že C. J. nie je schopná posúdiť pravdivosť a opodstatnenosť takejto požiadavky a rovnako nie je schopná posúdiť následky takéhoto právneho úkonu. Tak ako to vyplýva z priloženého znaleckého posudku C. J. v danom čase trpela duševnou poruchou, v dôsledku ktorej mala poruchy pamäti, nedokázala si zapamätať nové informácie, zabúdala naučené veci, pričom tento stav spôsoboval jej neschopnosť samostatne hospodáriť s majetkom, ako aj neschopnosť posúdiť právne následky svojho konania. Žalovaný spochybňuje predložený znalecký posudok, bez predloženia akejkoľvek relevantnej odbornej argumentácie, resp. bez predloženia alebo navrhnutia akéhokoľvek iného dôkazu. Súkromný znalecký posudok, ktorý predložili žalobcovia má pritom všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, a preto sa podľa § 209 ods. 2 CSP postupuje pri jeho vykonávaní akoby šlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. K okolnostiam spochybňujúcim hodnovernosť znaleckého posudku sa žalobcovia odmietli vyjadrovať, nakoľko tieto tvrdenia vo vzťahu k tomuto konania nemajú žiadnu relevanciu a sú založené len na mylných a ničím nepodložených domnienkach žalovaného. Žalovaný v odpore neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorými by poprel uplatnený nárok. Žalovaný tiež nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie jeho skutkových tvrdení.
7. Na pojednávaní 12. 10. 2021 žalobcovia v 1. až 3. rade vyhlásili, že v celom rozsahu zotrvávajú na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli v žalobe a v replike, pričom poukázali na to, že je nesporné, že 20. 11. 2018 C. J. previedla bezhotovostne na účet žalovaného sumu 20.000 eur, ako aj to, že tento úkon vykonala osobne na pobočke banky v prítomnosti žalovaného, ktorý ju v danom čase sprevádzal. S ohľadom na predložený znalecký posudok je nepochybné, že C. J. v rozhodnom čase, keď bol vykonaný tento úkon, trpela duševnou chorobou, resp. poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, konkrétne sa jednalo o demenciu Alzheimerového typu, pričom v súlade so závermi tohto posudku, v danom čase mala vážne poškodené poznávacie schopnosti a jej schopnosť posúdenia následkov právnych úkonov bola vážne narušená v dôsledku vážnej poruchy pamäte. C. J. nebola schopná a spôsobilá nakladať s majetkom väčšieho rozsahu, a preto ani nebola schopná uskutočňovať prevody finančných prostriedkov a prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iným veciam. Jej právne úkony sú tak podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatné. Tvrdenia
žalovaného, že mu boli peňažné prostriedky poskytnuté za účelom kúpy bytu, považujú žalobcovia za nepravdivé a účelové, pričom poukázali na to, že v krátkom čase, potom ako pani J. previedla žalovanému 20.000 eur, mu previedla aj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, v ktorom pani J. žila, a v ktorom žil aj žalovaný a previedla na neho tiež svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, takže žalovaný nemal žiadnu potrebu nadobúdania akýchkoľvek nehnuteľností na bývanie. Podľa vedomostí žalobcov, žalovaný doteraz ani žiadnu takú nehnuteľnosť nenadobudol, teda nekúpil si byt ani žiadnu inú nehnuteľnosť, ktorá by bola určená na bývanie. Tieto skutočnosti len dokresľujú to, akým spôsobom žalovaný vystupoval vo vzťahu k C. J., bývajúc s ňou v jednej spoločnej domácnosti, v rodinnom dome, ktorý vlastnila, pričom hospodáril s jej peňažnými prostriedkami a mal vedomosť o tom, v akom je duševnom stave. Tým žalovaný obohacoval sám seba, a preto žalobou požadovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, táto bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi, a preto navrhli, aby bolo žalobe vyhovené v plnom rozsahu. Po právnej stránke danú situáciu hodnotia ako neplatnú darovaciu zmluvu, kedy mala byť C. J. k takému právnemu úkonu zmanipulovaná zo strany žalovaného, využijúc jej duševnú poruchu. Žalobcovia sa nestotožnili s predbežným právnym posúdením súdu, v ktorom bol žalobcom vytýkaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, pričom poukázali na ustanovenie § 513 Občianskeho zákonníka, z ktorého má vyplývať, že ak je dlžník zaviazaný niekoľkým veriteľom spoločne a nerozdielne, tak môže ktorýkoľvek z veriteľov žiadať o splnenie celého plnenia a dlžník je povinný toto celé plnenie splniť v celom rozsahu tomu, kto z veriteľov ako prvý o takéto plnenie požiadal. Preto, aj keby len jeden zo žalobcov, resp. jeden z domnelých dedičov po C. J. podal takúto žalobu, tak je potrebné jej vyhovieť, a to práve s odkazom na § 513 Občianskeho zákonníka. To, že sa v danom prípade nemôže jednať o nútené procesné spoločenstvo vyplýva aj z toho, že žalobcom nemôže byť nikto proti svojej vlastnej vôli, to znamená, že žalobcovia nikoho nemôžu nútiť, aby vystupoval v ich procesnom postavení, nakoľko sa jedná o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a takáto žaloba môže smerovať výlučne voči osobe, ktorá má takéto plnenie vydať, a preto je vylúčené, aby boli účastníkmi konania všetci domnelí dedičia. K námietke premlčania žalobcovia uviedli, že podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína v prípade bezdôvodného obohatenia plynúť až okamihom, keď sa oprávnená osoba dozvie kto sa obohatil a v akej výške. Teda oprávnená osoba musí mať vedomosť o tom, v akej výške, kedy a v prospech koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Dňa 13. 11. 2018 žalobcovia nemohli mať vedomosť, v akej výške a kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a túto vedomosť nadobudli až v okamihu, kedy to zistili z výpisu z účtu, ktorý bol pripojený k žalobe, teda 23. 1. 2019.
8. Na pojednávaní 12. 10. 2021 žalovaný znova namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že 20.000 eur boli finančné prostriedky patriace do vlastníctva zomrelej C. J.. Žalobcovia sú osoby, ktoré tvrdia, že sú dedičia, resp. prichádzajú do úvahy ako dedičia, nakoľko dedičské konanie nebolo doposiaľ skončené. Avšak ako zákonný dedič prichádza do úvahy aj X. Y., dcéra zomrelej C. J., ktorá však nevystupuje v tomto konaní na strane žalobcov, ani na strane žalovaných. V tomto smere žalovaný poukázal na § 78 CSP. Ako dôkaz navrhol (na tomto pojednávaní) vykonať zápisnicu o pojednávaní v dedičskej veci po zomrelej C. J.. Do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci považovať podľa § 460 Občianskeho zákonníka všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov a všetci dedičia musia v konaní vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov podľa § 78 CSP. Súd podľa § 78 CSP žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov. V tomto smere tiež odkázali na „pomerne rozsiahlu judikatúru“, a to : „judikát 49 z roku 82, 65 z roku 2003“, a „rozhodnutia sp.zn. : 3Cdo/178/2006, 3Cdo/222/2010, 3Cdo/197/2010, 4Cdo/120/2009, 2Cdo/45/2008, 8Cdo/28/2019.“ Uvedená judikatúra zastáva názor, že počas prebiehajúceho dedičského konania sa všetci potencionálni dediči považujú za podielových spoluvlastníkov predmetu dedenia. Dedičské podiely v tomto štádiu nemožno vymedziť. Ak by súd žalobe vyhovel, znevýhodnil by zákonného dediča X. Y.. Žalobcovia sa domáhajú právnej ochranu titulom bezdôvodného obohatenia, avšak nezvolili vhodný prostriedok ochrany (žalobu.) Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, a to s poukazom na SMS komunikáciu z novembra 2018, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade už 13. 11. 2018 vedela o úmysle C. J. poukázať finančné prostriedky žalovanému. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalobcov podaný 20. 12. 2020, a preto vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade ide o dobu viac ako dvoch rokov odo dňa, keď sa o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela. Žalovaný takisto namietol nesprávnosť a nelogickosť záverov znaleckého posudku č. 58/2020, ktorý bol predložený žalobcami a odkázal v tomto smere na svoje písomné vyjadrenie z 11. 10. 2021. Znalecký posudok je vypracovaný v rozpore so zákonom č. 382/2002 Z.z. - o znalcoch a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu, a to z dôvodu, že nekriticky odkazuje na pasáže prevzaté z lekárskych správ nie posudzovanej osoby, ale osoby žalobkyne v 1. rade, ktorá posudzovanú osobu
sprevádzala na niektoré vyšetrenia. Závery posudku sú teda ovplyvňované treťou osobou, ktorá má záujem na výsledku tohto konania. A ako vyplýva aj zo strany 6 tohto posudku, žalobkyňa v 1. rade dokonca vykonávala aj testovaciu metódu na posudzovanej C. J., čo je neprípustné. Prevažná časť posudzovaných lekárskych správ, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania sú z odvetvia neurológie a psychiatrie, kde žalobkyňa v 1. rade robila zdravotnú sestru. Na základe uvedeného žalovaný navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie súkromným znaleckým posudkom a vypočuť riaditeľku a pracovníčku G. J. k okolnostiam súvisiacim so spornou transakciou. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného potrebné žalobu zamietnuť. V predmetnej veci nemožno aplikovať ustanovenia § 513 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka poukazu žalobcu na to, že nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval na strane žalobcov, žalovaný uviedol, že v podstate ide o to, že dedičia musia vystupovať ako nútené spoločenstvo, buď na strane žalobcu alebo na strane žalovaných.
9. Za nesporné (na základe zhodných skutkových tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP, resp. pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP), bolo možné mať všetky relevantné skutkové tvrdenia strán sporu (potrebné pre účely rozhodnutia v tejto veci), a to, že C. J. 20. 11. 2018 previedla na účet žalovaného sumu 20.000 eur, a že 30. 9. 2020 zomrela, pričom dedičské konanie po nej, vedené na tunajšom súde, doteraz nebolo právoplatne skončené, a že ako potenciálny dedič v ňom vystupuje aj osoba, ktorá nevystupuje na strane žalobcov v tomto spore, a to X. Y., nar. XX. X. XXXX.
10. Za sporné bolo možné považovať (pre účely rozhodnutia tohto sporu irelevantnú skutočnosť), či C. J. v čase prevodu peňažných prostriedkov vo výške 20.000 eur na účet žalovaného (20. 11. 2018) trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila neschopnou na takýto právny úkon, pretože ak by aj bola takáto skutočnosť preukázaná, nič by to nezmenilo na nevyhnutnosti zamietnutia podanej žaloby pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie (čo je bližšie vysvetlené v ďalšom výklade), a preto by bolo nehospodárne vykonávať v tomto smere dokazovanie (vrátane kontrolného znaleckého dokazovania.) Vzhľadom na uvedené, súd dokazovanie v tomto konaní vôbec nevykonával.
11. Žalobcovia v 1. až 3. rade tvrdiac, že právny úkon na základe, ktorého došlo 20. 11. 2018 k bezodplatnému prevodu peňažnej sumy 20.000 eur z C. J. na účet žalovaného je absolútne neplatný (z dôvodu, že ho urobila v duševnej poruche, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), si tak voči žalovanému uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Súd však musel túto žalobu zamietnuť pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie, pretože dedičské konanie po zomrelej C. J. doteraz nebolo právoplatne skončené, a v tomto konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000 eur patriacom ako pohľadávka do dedičstva po zomrelej C. J., na strane žalobcov nevystupujú všetci potenciálne do úvahy prichádzajúci dedičia, nakoľko medzi žalobcami nevystupuje aj potenciálna dedička X. Y.Á., rod. J., nar. XX. X. XXXX. V prípade keď poručiteľ zanechal viac dedičov a ak ešte nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, tak ohľadom majetkovej hodnoty, o ktorú ide v civilnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je potencionálnym poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto majetkovej hodnoty, všetci potencionálni dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto majetkovej hodnoty sú oprávnení a povinní voči tretím osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o takúto majetkovú hodnotu majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 77 CSP.) Konania o takejto žalobe sa potom musia zúčastniť (ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 3. 2009, sp. zn. : 2 Cdo 45/2008.)
12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov v 1. až 3. rade, kedy poukazujúc na ust. § 513 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu kto o plnenie požiada ako prvý, z tohto vyvodzovali, že žalovaného nemuseli žalovať všetci dedičia, ale postačovalo, aby žalobu podali len niektorí z nich, ako niektorí zo solidárne oprávnených veriteľov, súd uvádza, že ust. § 513 Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že osoby veriteľov, t.j. oprávnených z pohľadávky sú nepochybné. Tak tomu však nie je v tomto prípade, keďže tu ide o osobitný prípad, kedy v čase medzi smrťou poručiteľa a právoplatným skončením dedičského konania už síce je síce objektívne daný okruh dedičov, ale tento okruh dedičov nie je známy, a známym sa stáva až právoplatným skončením dedičského konania, a preto v tomto štádiu
dedičského konania, musia v civilných konaniach vedených s tretími osobami (ako je tomu aj v tejto veci) vystupovať na jednej strane všetci do úvahy prichádzajúci dedičia spoločne (ide tu o nerozlučné spoločenstvo.)
13. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov v 1. až v 3. rade, keď poukazovali na skutočnosť, že ak by sa pre podanie žaloby vyžadovalo, aby na strane žalobcov vystupovali všetci do úvahy prichádzajúci dedičia a jeden z nich by so žalobou nesúhlasil, nemohli by si potom ani ostatní uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, súd uvádza, že takýto záver je síce správny, ale platil by iba do právoplatného skončenia dedičského konania, a následne podľa jeho výsledkov, t. j. podľa toho, kto by bol považovaný za dediča vo vzťahu k nároku C. J. na vydanie bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatnej zmluvy voči žalovanému, by sa takáto osoba mohla rozhodnúť, či podá alebo nepodá voči žalovanému takúto žalobu.
14. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalovaný, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.