Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-36-2021.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Subarea
13Co/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1. B.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 2. M.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX K., Z., obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Čurilla, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/59/2021-33 zo dňa 09. augusta 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žalobcom priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa odvádzania dažďovej vody na pozemok parc. C KN č. XXX/X - záhrada o výmere X.XXX mX v katastrálnom území O., zapísaný na LV č. XXX.
II. Podľa § 337 ods.1, 2 C.s.p. poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať voči B.. L. M. a M.. M. M. ako žalovaným žalobu, ktorou sa bude domáhať, aby títo strpeli odvádzanie dažďovej vody z jeho pozemkov C KN č. XXX/X, XXX/X, k.ú. O. na svoj pozemok C KN č. XXX/X, k.ú. O.. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 337 ods. 1, 2, 3, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa doručeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú ochrany pred odvádzaním dažďovej vody na ich pozemok zo strany žalovaného, ktorý tak robí prostredníctvom jej zvodu do potrubia, ktorého vyústenie zasahuje na ich parcelu a zároveň zvyšný odvodový žľab dažďovej vody je smerovaný tak, aby dažďová voda končila taktiež na ich pozemku. Konanie žalovaného tak pri daždi vedie k zaplaveniu ich pozemku. Zo spisu 13C/51/2018, kde strany sporu sú v opačnom postavení, zistil, že žalobca sa domáha toho, aby žalovaní (v tomto konaní žalobcovia) boli povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky
žalobcu (tu v postavení žalovaného) k miestnemu verejnému vodovodu a plynovému rozvodu tak, ako to bolo znázornené na predloženom situačnom pláne. Tomuto konaniu predchádzalo uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 26.07.2018, č.k. 32C/30/2018-17, kde formou neodkladného opatrenia boli žalovaní zaviazaní (terajší žalobcovia) zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie, resp. ohrozenie funkčnosti vodovodnej a plynovej prípojky žalobcu (terajšieho žalovaného), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z citovanej judikatúry vyplýva, že právny poriadok rozlišuje v rámci imisií, imisie priame a nepriame. Základný právny rozdiel medzi týmito imisiami spočíva v tom, že pri priamej imisii sa možno brániť žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka a v tomto prípade nie je potrebné skúmať, či ide o zásah nad mieru primeranú pomerom alebo o zásah, ktorý by vážne ohrozoval výkon práva susediaceho vlastníka, kde tieto skutočnosti treba brať do úvahy v prípade, ak by skutkový stav bolo potrebné posudzovať podľa § 127 Občianskeho zákonníka. V danom prípade so žalobcami uvedeného skutkového stavu, vrátane podaní na stavebný úrad a fotografií je zrejmé, že ide o tzv. priamu imisiu, keďže dažďová voda sa zvádza na pozemok vo vlastníctve žalobcov potrubím, ktoré priamo vyúsťuje na ich pozemok, resp. zvod dažďovej vody sa vykonáva tým spôsobom, že žľab, ktorým sa voda vedie nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti hranice pozemkov je nasmerovaný tak, že táto voda tečie priamo na pozemok vo vlastníctve žalobcov, čo spôsobuje zaplavenia ako sú uvedené na fotografiách predložených žalobcami. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zohľadnil zo strany žalobcov konkrétny a presvedčivo spracovaný návrh, ktorý spolu s prílohami osvedčuje protiprávne konanie žalovaného a potrebu okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže každý silnejší dážď hrozí zatopením pozemkov žalobcov. Na základe skutočností uvedených v návrhu a jeho prílohách tak nariadil v prospech žalobcov neodkladné opatrenie, ktorého sa dožadovali a ktoré bolo správne formulované ako povinnosť zdržať sa závadného konania. Nariadené neodkladné opatrenie by mohlo byť rozhodnutím vo veci samej, ktoré by závadný stav riešilo trvalo, preto povinnosť podania žaloby vo veci samej žalobcom neuložil. Keďže však žalovaný vo veci sp. z. 13C/51/2018 ako žalobca okrajovo tvrdí, že na zvod dažďovej a spodnej vody má právo, poučil ho o možnosti podania žaloby, ktorou sa bude domáhať určenia alebo uloženia povinnosti v súvislosti s tvrdeným právom, ktorého záväzkovú alebo vecnú povahu však bude musieť preukázať.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu a konanie vo veci samej nasledovať nemusí, uložil žalovanému povinnosť náhrady trov konania žalobcom v plnom rozsahu.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dôvodoch odvolaním napadnutého rozhodnutia bez akejkoľvek právnej potreby rozsiahle zaoberá citáciou ustálenej súdnej praxe vo vzťahu k pojmom „imisie“ avšak bez ďalšieho sa len odvoláva na údajne konkrétny a presvedčivo spracovaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. V rozpore s konštatáciou o údajnom osvedčení preukázaní predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a dokonca protiprávneho konania zdôraznil tú skutočnosť, že predmetom výkonu štátneho stavebného dohľadu, resp. predmetom postupu orgánov špeciálnej štátnej správy boli síce sťažnosti žalobcov na trvalé odvádzanie dažďovej vody, avšak samotné takéto tvrdenia z ich strany uskutočnené v minulosti samé o sebe a bez ďalšieho nepreukazujú naliehavosť potreby rozhodnutia formou neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali potrebu bezodkladne upraviť pomery, pričom v tejto súvislosti poukázal na samotné stanovisko obce O. zo dňa XX.XX.XXXX ako orgánu samosprávy, ktorý má najbezprostrednejší prístup k informáciám o faktickom stave problému odvodu dažďovej vody na predmetných nehnuteľnostiach. Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť ani žalobcami predložené snímky podmáčaných pozemkov, nakoľko z týchto nie je zrejmé o aké pozemky sa jedná, v akom období tieto boli robené a absentuje aj kauzálny nexus medzi zaplavenými pozemkami a jeho konaním. Uviedol, že žalobcovia poukazovali len na tú skutočnosť, že dochádza k údajnému podmáčaniu ich parcely a tiež na to, že zo strany orgánov štátnej správy dochádza k prieťahom pri vybavovaní ich sťažností. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia a súd poukazujú na obsah žalobného návrhu v konaní sp. zn. 13C/51/2018, tieto tvrdenia len preukazujú jeho snahu riešiť odvod spodnej a dažďovej vody, nič viac. Uvedené samo o sebe bez ďalšieho nepreukazuje, aby žalovaný úmyselným konaním „zvádzal“ dažďovú vodu na pozemok žalobcov, pričom opätovne poukázal na stanovisko obce O., ako aj stavebného úradu, v ktorých sa konštatuje, že pozemok žalobcov sa nachádza nižšie, a teda je prirodzeným samospádom. Žiaden z týchto orgánov nekonštatuje jeho, či už úmyselné alebo nedbalostné konanie, s ktorým by bolo spojené v konečnom dôsledku odvádzanie vody z jeho pozemku na pozemok žalobcov. Ďalej mal za to,
že samotný výrok neodkladného opatrenia tak, ako je formulovaný vo výroku I. nie je určitý, zrozumiteľný a v podstate ani vykonateľný. Namietal, že nie je zrejmé akým spôsobom odvádza dažďovú vodu na pozemok žalobcov a nie je zrejmé z akého pozemku je dažďová voda odvádzaná, akým konkrétnym spôsobom je odvádzaná, v akom rozsahu, a pod.. Konštatujúc absenciu potreby bezodkladne upraviť pomery strán a konštatujúc nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť výroku samotného rozhodnutia má za to, že poučenie je v rozpore s dočasným charakterom inštitútu neodkladného opatrenia, keď prejudikuje časovú neobmedzenosť daného neodkladného opatrenia do budúcna predpokladá aktívnu činnosť žalovaného, ktorý sa má domáhať vo vzťahu k žalobcom strpenia odvádzania dažďovej vody z jeho pozemkov. Takýto výklad zákona je v rozpore s Ústavou, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou a v končenom dôsledku sa súd nezaoberá právne relevantnými skutočnosťami a predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené v žiadnej jeho časti. Vychádzajúc z týchto odvolacích námietok poukazujú na § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z ktorého celom nepochybne vyplýva, že sa v ňom predpokladá stav, kedy možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nie je teda jasné v čom má spočívať rozpornosť rozhodnutia s Ústavou a s ustálenou súdnou praxou, keď rozhodnutie súdu vychádza z výslovného a jasného obsahu uvedeného citovaného zákonného ustanovenia. Naopak, ak by súd neuložiac navrhovateľom povinnosť podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepoučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, takýto jeho postup a z neho vyplývajúce rozhodnutie by bolo porušením § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Uviedli, že nie je zrejmé a odvolateľ ani nekonkretizuje, v čom má spočívať neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť výroku I. napadnutého uznesenia. Z uvedeného výroku je zrejmé, že súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa odvádzania dažďovej vody na pozemok, o ktorom navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali, že patrí do ich podielového spoluvlastníctva. Pozemok je identifikovaný parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou, katastrálnym územím. V ktorom sa nachádza a listom vlastníctva na ktorom je zapísaný. Javí sa však, že podstatou odvolania žalovaného je jeho tvrdenie, že navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu, že túto svoju námietku variuje viacerými spôsobmi, nevyplýva z nej ani v jednom prípade jednoznačné konštatovanie, že žalovaný neodvádza dažďové vody na pozemok žalobcov. Poukázali na to, že krátko po vykonaní stavebného dohľadu žalovaný opätovne vrátil zvody dažďových vôd do pôvodného stavu, a to tak, že dažďová voda z jeho domu steká priamo vyústením, ktoré zasahuje na ich parcelu a zároveň zvyšný odvodový žľab je nasmerovaný tak, aby voda končila taktiež na ich pozemku, k čomu predložili aj fotografie. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného, že neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uviedli, že potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva z doteraz vzniknutej a do budúcna hroziacej škody, ktorej príčinou je konanie žalovaného, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do ich vlastníckeho práva. Poukázali na to, že žalovaný nepoprel, že by na fotografiách, ktoré predložili nebola zachytená ich nehnuteľnosť, ani to, že by neboli zachytené nehnuteľnosti žalovaného a ani to, že na fotografiách zachytené zvody nie sú zvodami dažďovej vody žalovaného. Uviedli, že jeho neurčité vyjadrenia bez predloženia jednoznačného tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť určité, konkrétne a jednoznačné tvrdenia, ktoré preukázali listinami k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí a prizná im proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcov nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia námietka naplnená nebola.
14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
22. Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovali zabezpečenie ochrany pred konaním žalovaného spočívajúce (i) v odvádzaní dažďovej vody prostredníctvom zvodu potrubia, ktorý zasahuje na pozemok nachádzajúci sa v ich podielovom spoluvlastníctve, ako aj (ii) v odvádzaní dažďovej vody na pozemok v ich podielovom spoluvlastníctve prostredníctvom zvodu odvodového žľabu dažďovej vody, ktorý je nasmerovaný na tento pozemok, pričom svoj návrh odôvodnili aj predložením fotodokumentácie preukazujúcej uloženie vyústenia zvodu potrubia na hraniciach pozemkov sporových strán a smerovanie žľabu dažďovej vody na ich pozemok, čím v čase dažďov dochádza nepochybne k odvádzaniu tejto dažďovej vody primárne na pozemok žalobcov a v prípade výdatnejších dažďov môže dochádzať aj k zaplaveniu ich pozemku. Z predložených dôkazov žalobcami taktiež vyplýva, že ide o stav, ktorý musia znášať už dlhšiu dobu, pričom zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej náprave uvedeného stavu. Z takto predložených dôkazov zo strany žalobcov možno konštatovať osvedčenie skutočností tvrdených v podanom návrhu, teda že konaním žalovaného dochádza k zvýšenému odvodu dažďovej vody na pozemok žalobcov, pričom takáto situácia je neprijateľná a spôsobilá privodiť zhoršenie stavu. Z uvedeného dôvodu tak možno konštatovať správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal na základe takto predložených dôkazov osvedčené dôvody na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, preto námietky žalovaného v podanom odvolaní týkajúce sa nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a teda aj nesplnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
23. Vo vzťahu k námietke neurčitosti uloženej povinnosti zdržať sa odvádzania dažďovej vody odvolací súd uvádza, že z fotografií v spise nepochybne vyplýva záver, že žalovaný vykonal aktívne opatrenia, ktorými dosiahol odvod dažďovej vody na hranicu svojho pozemku s pozemkom žalobcov. Takýmto aktívnym konaním, aj napriek prirodzenému spádu ich pozemkov, docielil to, že zrážková voda je odvedená z jeho pozemku bez toho, aby aspoň časť z nej prirodzene vsakovala na parcelu, na ktorú dopadá, a preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že ani vo vzťahu k tomuto výroku nemožno odvolaciu argumentáciu žalovaného vyhodnotiť ako dôvodnú, pretože súd prvej inštancie vzhľadom na tvrdenia žalovaného v inom konaní (13C/51/2018) o vydržaní práva na zvod dažďovej a spodnej vody ho správne v zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej,
nakoľko predmetným uznesením mu nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože nariadené neodkladné opatrenie je spôsobilé vyriešiť uvedený stav natrvalo. Z uvedených dôvodov II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie možno považovať takisto za vecne správny.
25. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
26. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešným žalobcom. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).