Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-59-2021.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Subarea
15C/59/2021
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: 1) B.. L. M., G.. X.X.XXXX, K. A. XXX, XXX XX A., 2) M.. M. M., G.. X.X.XXXX, K. T. H. X, XXXX K., Š., pr. zast.: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, IČO: 42239265, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanému: M. C., G.. XX.X.XXXX, K. O. XXX, XXX XX O., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa odvádzania dažďovej vody na pozemok parc. R. C. Č.. XXX/X - J. U. Z. X.XXX M. v katastrálnom území O., zapísaný na L. Č.. XXX.
II. Podľa § 337 ods.1, 2 C.s.p. poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať voči B.. L. M. Q. M.. M. M. ako žalovaným žalobu, ktorou sa bude domáhať, aby títo strpeli odvádzanie dažďovej vody z jeho pozemkov R. C. Č.. XXX/X, XXX/X, C..Ú.. O. na svoj pozemok R. C. Č.. XXX/X, C..Ú.. O.. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 19.07.2021 domáhajú ochrany pred odvádzaním dažďovej vody zo strany žalovaného na ich pozemok, ktorý tak robí prostredníctvom jej zvodu do potrubia, ktorého vyústenie zasahuje na parcelu žalobcov a zároveň zvyšný odvodový žľab dažďovej vody je smerovaný tak, aby dažďová voda končila taktiež na pozemku žalobcov. Konanie žalovaného tak pri daždi vedie k zaplaveniu pozemku žalobcov. 2. Zo spisu 13C/51/2018 vedeného na Okresnom súde Prešov, kde strany sporu sú v opačnom postavení, teda žalovaný je žalobcom a žalobcovia sú žalovanými súd zistil, že žalobca sa domáha toho, aby žalovaní (v tomto konaní o neodkladnom opatrení žalobcovia) boli povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu (terajšieho žalovaného) k miestnemu verejnému vodovodu a plynovému rozvodu tak ako sú tieto znázornené na predloženom situačnom náčrte. 2.1. Tomuto konaniu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 26.07.2018 č. k. 32C/30/2018-17, kde súd formou neodkladného opatrenia zaviazal žalovaných (terajších žalobcov) zdržať sa akéhokoľvek konania, výsledkom ktorého by bolo znehodnotenie, znefunkčnenie, resp. ohrozenie funkčnosti vodovodnej a plynovej prípojky žalobcu (teraz žalovaného) vedenej cez nehnuteľnosť R. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Žalobca (terajší žalovaný) rovnako v žalobe uvádza to, čo citujú žalobcovia v terajšom konaní, že žalovaný v 2. rade (terajší žalobca 2.) dňa 30.05.2018 v dopoludňajších hodinách zasypal vodovodnú šachtu žalobcu (terajšieho žalovaného) stojacu na parcele č. R. XXX/X zapísanej na LV č. XXX C.. Ú.. O., čím v podstate znemožnil žalobcovi (terajšiemu žalovanému) odvod spodnej a dažďovej vody. V
tejto žalobe ďalej žalobca (terajší žalovaný) tvrdí, že inžinierske siete cez nehnuteľnosť R. XXX/X ako aj odvod spodnej a dažďovej vody realizoval zo súhlasom právneho predchodcu žalobcov. 3.1. Z obsahu žaloby vo veci 13C/51/2018 teda vyplýva, že žalobca (terajší žalovaný) tvrdí, že vydržal právo vecného bremena zodpovedajúce vedeniu plynovej a vodovodnej prípojky k miestnemu verejnému vodovodu a plynovému rozvodu cez pozemok žalovaných (terajších žalobcov).
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP - pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP - neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP - neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP - v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 337 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
5. Čo sa týka právneho posúdenia skutkového stavu opísaného žalobcami v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, tento možno subsumovať buď pod § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje alebo pod § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku nesmie nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
6. Pri svojom rozhodovaní ďalej súd prihliadal na nasledujúcu judikatúru, ktorú vzhľadom na úpravu obdobných skutkových situácií ako aj jej jednotu v geograficky najbližšom priestore považuje za relevantnú pre prejednávanú vec: Podľa R - 38/2010 (NS SR sp. zn. 1Cdo/68/2008) - Neoprávnené odvedenie vody z prameňa na susediacom pozemku na pozemok vlastníka je zásahom do vlastníctva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre úspešnosť žaloby vlastníka, ktorou sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa takého neoprávneného konania, sa nevyžaduje, aby išlo o zásah "nad mieru primeranú pomerom" alebo "vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka" (§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj (predovšetkým) vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej (zapieracej) žaloby, pričom ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (porovnaj, napríklad, R 37/1985). Nepriamou imisiou sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť
suseda. O priamu imisiu ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí bezprostredné účinky nielen na vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť. V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o n e p r i a m e zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia: pri obťažovaní mieru primeranú pomerom a pri výkone práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti stav vážneho ohrozenia (takýto zásah teda súd posúdi podľa uvedených zákonných kritérií). Pokiaľ jestvuje len nízka intenzita takéhoto rušenia - ide o nepodstatné zásahy, t.j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí; v takomto prípade nebolo by možno úspešne sa dovolať súdnej ochrany. Imisie, kde ide o p r i a m e zásahy do vlastníckeho práva, ku ktorým treba zaradiť aj odvedenie vody z výveru podzemnej vody, ktorý výver je na pozemku žalovaného, na pozemok, na ktorom má žalobkyňa postavený svoj rodinný dom, sú však zásadne (bez ďalšieho) neprípustné. Ochranu proti takémuto druhu zásahu do vlastníckeho práva neposkytuje negatórna žaloba podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (lebo nejde o nepriamy zásah), ale podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (" ... vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ..."). Nie je preto dôvod takúto imisiu determinovať (premeriavať) mierou primeranosti pomerom (či vážnosťou ohrozovania výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti). Uvedené dôležité rozlíšenie zásahov, ktoré zjavne nižšie súdy nepostrehli, keďže na vec aplikovali ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je pre daný prípad rozhodujúce. Pre úplnosť treba tiež uviesť, že žalovaný nie je vlastníkom podzemnej vody vyvierajúcej na jeho pozemku, ktorú odvádza na pozemok žalobkyne (porovnaj citovanú úpravu v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Manipulácia touto vodou prejavujúca sa ako zásah do vlastníckeho práva žalobkyne teda nepochádza z výkonu vlastníckeho práva žalovaného, ako to požaduje úprava zakotvená v citovanom ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti ktorému žaloba smeruje, išlo o zásah "nad mieru primeranú pomerom", preto z tohto aspektu nebolo vôbec potrebné vec posudzovať (skúmať), resp. aby išlo o zásah vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (ani takúto podmienku nestanovuje); rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu. Pokiaľ teda niekto neoprávnene odvedie na cudzí pozemok podzemnú vodu z výveru, môže sa vlastník tohto pozemku domáhať ochrany proti takémuto zásahu negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa NS ČR sp. zn. 22 Cdo 942/2020 - Stékání vody či padání sněhu ze střechy přímo na sousední pozemek je přímou imisí ve smyslu § 1013 odst. 1 o. z., věty druhé. Z textu § 1019 odst. 1 o. z. je patrné, že zákon neaprobuje stékání vody ani padání sněhu ze střechy na sousední pozemek, bez ohledu na jejich míru. Důvodem pro takový postup je zjevně to, že tyto děje považuje za přímý zásah do vlastnického práva toho, na jehož pozemek stéká voda nebo padá sníh ze střechy. Nedávalo by smysl, kdyby současně mělo jít o nepřímou imisi, proti které by se soused mohl bránit jen s omezeními vyplývajícími z § 1013 odst. 1 o. z., věty první. Jde tu o přímé přivádění imise - vody či sněhu - na pozemek jiného vlastníka, které je nepřípustné bez ohledu na míru takových vlivů a na stupeň obtěžování souseda, ledaže se opírá o zvláštní právní důvod. Stékání vody či padání sněhu ze střechy na sousední pozemek není projevem přirozených vlastností pozemku, za které soused neodpovídá. Stavba a střecha představují umělou úpravu pozemku, která mění přirozené odtokové poměry; voda, která by jinak alespoň zčásti, ne-li úplně, vsákla do pozemku (půdy) v přirozeném stavu, zůstává na střeše, a odtam je přímo vedena na sousední pozemek, a to v míře podstatně větší, než by tomu bylo, pokud by pozemek nebyl nijak upravený. Nejde tedy o přirozený děj, neovlivněný umělými úpravami pozemku. Pronikání takto kumulované srážkové vody i spad sněhu ze střechy bezprostředně na sousední pozemek je tak přímou imisí ve smyslu § 1013 odst. 1 o. z. věty druhé. Pro kvalifikaci zásahu do vlastnického práva pak není rozhodující, zda úpravou pozemku (zřízením stavby či úpravou střechy) soused sledoval přivádění srážkových vod na sousední pozemek; povinnost zdržet se imisí přímých i nepřímých není vázána na vědomost či zavinění žalovaného, a někdy dokonce ani na jeho jednání; stal-li se vlastníkem stavby, kterou sám nezřídil, a ta vyvolává přímé imise, nic to nemění na jeho povinnosti se imisí zdržet. Způsobení přímého přivádění imise na pozemek jiného vlastníka může spočívat v činnosti trvající, ale i jen jednou proběhlé (např. postavení domu, z jehož střechy stéká voda). Tedy jestliže ze sousedního domu (jeho střechy) odtéká voda přímo na sousední pozemek, bez toho, aby ji majitel domu jímal do kanalizace či jinak zabezpečoval (např. trativodem na svůj pozemek) její odtok tak, aby nezasahoval na sousední pozemek, jde o přímou imisi, která je nedovolená.
Podľa Najvyššieho súdneho dvora Rakúska sp. zn. 10 Ob 45/14 - Účinky přírodní povahy sousedního pozemku, spočívající v přirozeném odtoku dešťové vody, nelze považovat ani za přímé, ani za nepřímé imise. Proti těmto účinkům na sousední pozemek se negatorní žalobou úspěšně bránit nelze. Opatření vlastníka pozemku, která mají bezprostředně za cíl svod dešťové vody na sousední pozemek, však soused strpět nemusí. To se týká zejména stavebně technických úprav povrchu na pozemku, jejichž následkem je změna stávajícího přirozeného odtoku dešťové vody. Podľa Rv I 269/23 - Svádění spodních vod trativodem až na hranici sousedova pozemku jest přímým zásahem v sousedovo vlastnictví. Žaloba zápůrčí přísluší vlastníku nejen tehdy, byla-li protiprávním zásahem souseda škoda jí způsobena, nýbrž i tehdy, hrozí-li škoda v budoucnu. O takových případech "nepřímé immisse" v této věci nejde, neboť ve sporu jedná se o to, zda žalovaný oprávněn byl z moci svého práva vlastnického zříditi si na svém pozemku trativod k odvádění spodních vod a nezasáhl-li již do oblasti vlastnického práva sousedova (žalobců), když tento trativod dle polohy, směru a způsobu zařízení přivoditi může a také i přivodí účinky, poškozující sousední pozemek jejich (vymočením, zabahněním). Nastanou-li účinky tyto, nastaly jen následkem trativodu a způsobu jeho zařízení, tudíž jako přímý následek činnosti žalovaného; přináší-li to pak způsob, poloha a směr trativodu nutně sebou, že se škodlivé účinky jeho přenášejí i na sousední pozemek žalobců, jde o úkon vlastnický, jenž vybočuje již z mezí vlastního práva a znamená přímý zásah do právní oblasti žalobců přes to, že konec trativodu nalézá se ještě v poli žalovaného, neboť nerozhoduje místní bezprostřednost, nýbrž že ony škodné účinky vzcházejí z přímé příčinné souvislosti jednání vlastníka v tomto případě v jeho trativod příčinné souvislosti jednání vlastníka v tomto případě v jeho trativodném díle ztělesněného. Podľa Rv II 118/25 - Nárok na ochranu vlastnictví proti porušení změnou přirozeného odtoku vody v sousedově pozemku, jest vymáhati pořadem práva. Nepřímou imissí (§ 364 obč. zák.) jsou pouze takové vlastnické úkony, jichž bezprostřední účinky jeví se na vlastním pozemku a jež jedině z jiných příčin mimo vůli vlastníka a bez jeho přispění působí i na pozemek sousedův. O přímou imissi jde pak tehdy, mají-li vlastnické úkony v zápětí bezprostřední účinky nejen na vlastní pozemek, nýbrž i na pozemek sousedův, anebo vůbec jen na tento pozemek. Jde o imissi přímou, má- li zasypání příkopu za přímý následek zaplavování sousedního pozemku. Vlastník pozemku jest práv sousedu z porušení sousedského práva bez ohledu na to, zda užívá pozemku sám či třetími osobami, jimž jej přenechal smlouvou k užívání.
7. Z citovanej judikatúry vyplýva, že právny poriadok rozlišuje v rámci imisií, ktoré predstavujú zásah do vlastníckeho práva inej osoby a ktorými sa ďalej rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú nehnuteľnosť) imisie nepriame a priame. Nepriamou imisiou sú teda také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. O priamu imisiu ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú v zapätí bezprostredné účinky nie len na vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť. Základný právny rozdiel medzi týmito imisiami spočíva v tom, že proti priamej imisii sa možno brániť žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka a v tomto prípade nie je potrebné skúmať, či ide o zásah nad mieru primeranú pomerom alebo o zásah, ktorý by vážne ohrozoval výkon práv susediaceho vlastníka, kde tieto skutočnosti treba brať do úvahy v prípade, ak by skutkový stav bolo potrebné posudzovať podľa § 127 Občianskeho zákonníka.
8. V danom prípade so žalobcami uvedeného skutkového stavu vrátane podaní na stavebný úrad a fotografií je zrejmé, že ide o tzv. priamu imisiu, keďže dažďová voda sa zvádza na pozemok vo vlastníctve žalobcov potrubím, ktoré priamo vyúsťuje na ich pozemok, resp. zvod dažďovej vody sa vykonáva tým spôsobom, že žľab, ktorým sa voda vedie nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti hranice pozemkov je nasmerovaný tak, že táto voda tečie priamo na pozemok vo vlastníctve žalobcov, čo spôsobuje zaplavenia ako sú uvedené na fotografiách predložených žalobcami.
9. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd zohľadnil zo strany žalobcov konkrétny a presvedčivo spracovaný návrh. Tento návrh spolu s prílohami osvedčuje protiprávne konanie žalovaného a potrebu okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže každý silnejší dážď hrozí zatopením pozemkov žalobcov. Na základe skutočností uvedených v návrhu a jeho prílohách tak súd nariadil v prospech žalobcov neodkladné opatrenie, ktorého sa dožalovali a ktoré bolo správne formulované ako povinnosť zadržať sa závadného konania.
10. Nariadené neodkladné opatrenie by mohlo byť rozhodnutím vo veci samej, ktoré by závadný stav riešilo trvalo, preto súd povinnosť podania žaloby vo veci samej žalobcom neuložil. 10.1 Keďže však žalovaný vo veci sp. zn. 13C/51/2018 ako žalobca okrajovo tvrdí, že na zvod dažďovej a spodnej vody má právo, poučil ho súd o možnosti podania žaloby, ktorou sa bude domáhať určenia alebo uloženia povinnosti v súvislosti s tvrdeným právom, ktorého záväzkovú alebo vecnú povahu však bude musieť preukázať.
11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Keďže žalobcovia boli v konaní o nariadenia neodkladného opatrenia úspešní v celom rozsahu a konanie vo veci samej nasledovať nemusí, uložil súd žalovanému povinnosť náhrady trov konania žalobcom v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).