Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v sporovej veci žalobkyne: F.. O. K., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, U., právne zastúpená: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, Palackého 5, Trenčín, proti žalovaným: 1. F.. S. V.. Š., K.., N. N. K. X, Y., L. I. L. N. I. S. N. K. L. N., N. Ú. K. K., J.. XX.XX.XXXX, N. XX, U., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, Bratislava 2. W., M..N.., L. X, G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038 3. E. M. N.., M..N.., I. XX, N., F.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1., 2. a v 3. rade m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania, každý v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.05.2018 domáhala určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 11.05.2018 vykonanej žalovaným 2/ ako dražobníkom na základe návrhu žalovaného 1/ ako správcu konkurznej podstaty úpadcu K. K.. Predmetom dražby boli nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, H. Ú. U., M. Y. V. O. N. N. Č.N. XXX, J. K. Č.. XXXXX/XX, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na X. Č.. XXXX a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, M. Y. K. K.. Č.. XXXXX/XX, L. Q. I. XXXmX, K.. Č.. XXXXX/XX, L. K. M. J. Q. I. XXXmX, K.. Č.. XXXXX/XX, L. K. M. J. Q. I. XXX S., K.. Č.. XXXXX/XX, L. Q. I. XXX S. M. K.. Č.. XXXXX/XX, L. Q. I. XXX S. (ďalej „predmetné nehnuteľnosti“). Vydražiteľom nehnuteľností bol žalovaný 3/. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa dražili nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, pričom dôvodom dražby mal byť konkurz úpadcu - manžela žalobkyne K. K.. Podľa žalobkyne, predmetom dražby mal byť len majetok vo výlučnom vlastníctve jej manžela a nie majetok v jej výlučnom vlastníctve, ako je vedený na liste vlastníctva. Žalobkyňa taktiež uvádzala, že ku dňu konania dražby nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a predmetom dražby bol majetok v jej výlučnom vlastníctve prináležiaci jej po riadnom vyporiadaní BSM. V žalobe ešte uviedla, že o vylúčení majetku z konkurzu je vedené incidenčné konanie na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. , pričom ku dňu konania dražby nedošlo k právoplatnému skončeniu uvedeného súdneho konania, teda súd nerozhodol o vylúčení majetku žalobkyne zo súpisu podstaty. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľných vecí, ktoré boli predmetom dražby z konkurznej podstaty, keďže tieto nepatria do výlučného vlastníctva úpadcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že znalecký posudok určujúci hodnotu draženej nehnuteľnosti nebol vyhotovený v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 13.08.2018 uviedla ďalšie dôvody, ktoré podľa jej názoru majú za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Namietla pravosť pohľadávky veriteľa - žalovaného 3/ čo do

dôvodu a výšky uplatňovanej v dražbe, splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre speňaženie predmetných nehnuteľností podľa ZoKR a ZoDD. Namietla zákonnosť postupov pri realizácii dražby. Ďalej doplnila, že ku dňu konania dražby nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov K., teda predmetom dražby bol majetok v jej výlučnom vlastníctve, ktorý jej patril po riadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pred uzatvorením manželstva vlastnila nemalú časť majetku patriaceho do jej výlučného vlastníctva, ktorá bola vnesená do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom BSM bol aj majetok, ktorý nadobudla darom a dedením počas trvania manželstva a tento sa stal bez vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetom dobrovoľnej dražby, čím došlo k speňaženiu jej výlučného majetku, nielen majetku úpadcu. Uviedla, že podmienky predaja predmetu dražby a najnižšie podanie predmetu dražby bolo určené v rozpore s § 11, 16 a 17 ZoDD a rovnako aj oznámenie o dražbe vyhotovené žalovaným 2/ bolo vyhotovené v rozpore s § 17 ZoDD. Žalovaný 2/ neumožnil žalobkyni uplatniť predkupné práva na podiel jej manžela na draženej nehnuteľnosti, hoci na dražbe túto skutočnosť namietala. Pred zápisom predmetných nehnuteľností malo dôjsť k vyporiadaniu BSM, teda k rozdeleniu predmetných nehnuteľností na dva podiely, teda do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela. A preto si uplatnila predkupné právo na kúpu podielu vo vlastníctve manžela. Žalovaný 2/ toto uplatnenie odmietol, s tým, že žiadne predkupné právo nemá, a túto skutočnosť, napriek jej žiadosti, odmietol, rovnako ako i notárka, zapísať ako námietku do notárskej zápisnice o konaní dražby.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/. Žalobu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa neuviedla tie ustanovenia zákona o konkurze, podľa ktorých došlo zo strany žalovaného 1/ v súlade so zákonom k zapísaniu v žalobe uvedených nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a k ich následnému predaju na dražbe. Žalovaný 1/ tu poukázal na ustanovenie § 76 odsek 1, § 80 ods. 1 a § 91 odsek 1 a § 92 ods. 1 písm. b) ZoKR. Zapísaniu nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty predchádzalo súdne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov (§ 57 ZoKR) vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Žalovaný 1/ v týchto konaniach v procesnom postavení žalobcu žaloval žalobkyňu v procesnom postavení žalovanej 1/ o odporovateľnosť právnych úkonov, najmä dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo 04.07.2013 a darovacej zmluvy z 23.10.2013, ktoré uzatvorili K. K. a žalobkyňa vo forme notárskej zápisnice. Uvedené dohody sa týkali nehnuteľností, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobkyňa domáha v inom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, sp. zn. a konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sp. zn. , hoci k týmto istým nehnuteľnostiam uzatvorila so svojím manželom dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov už dňa 04.07.2013. V uvedených súdnych konaniach bol žalovaný 1/ v celom rozsahu úspešný a na ich základe zapísal v súlade s výrokom vyhovujúcich rozsudkov predmetné nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Petra Pinkasa. Žalovaný 1/ má za to, že k zápisu nehnuteľnosti do konkurznej podstaty došlo zákonne, na podklade právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré vyhlásili prevody týchto nehnuteľností úpadcom na žalobkyňu za odporovateľné (neúčinné). Oprávnenie žalovaného 1/ predať majetok podstaty úpadcu cez dražobníka ( žalovaného 2/) vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 1 písm. b) ZoKR. Ak žalobkyňa tvrdí, že ku dňu konania dražby nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov K., ide o zmätočné a nezrozumiteľné tvrdenie, keďže dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 4.7.2013, ktorej neúčinnosť bola vyslovená súdnymi rozhodnutiami, preukazuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Existencia súdneho konania o vylúčenie majetku z konkurzu nie je zákonným dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby. Žalobkyňa tiež tvrdí, že znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností nebol vyhotovený v súlade so ZoDD, v čom konkrétne má spočívať nesúlad už však neuviedla. Žalovaný 1/ k uvedenému uviedol, že žalobkyňa nebola súčinná pri ohodnocovaní predmetu dražby a v rozpore s § 12 ods. 2 ZoDD neumožnila ohodnotenie a obhliadku predmetu dražby, vedome sa tak snažila zabrániť uskutočneniu dražby. Ohodnotenie predmetu dražby bolo z toho dôvodu vykonané z dostupných údajov podľa § 12 ods. 3 ZoDD, a teda v súlade s týmto zákonom. Žalobkyňa tiež tvrdí, že je „očividné, že správca a dražobník postupovali v rozpore s ustanoveniami zákonov“, z obsahu žaloby však vôbec nevyplýva, rozpor s ktorými ustanoveniami má žalobkyňa na mysli. Podľa žalovaného 1/ žalobkyňa nepreukázala porušenie ZoDD a takéto ani nie je dané, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ sa vyjadril aj k ďalším dôvodom neplatnosti dražby (vyjadrenie zo dňa 9.3.2021), ktoré označila žalobkyňa, s tým, že dôvody uvedené žalobkyňou v jej doplnení žaloby považuje za neopodstatnené a bez právneho významu pre posúdenie dôvodnosti žaloby.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, keď žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorá mala v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou. Žalobný návrh je postavený v zásade na vlastných subjektívnych dohadoch a predstavách žalobkyne bez dôkaznej opory, čo má za dôsledok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD. K námietke nemožnosti vykonania dražby vzhľadom na prebiehajúce konanie poukázal na ustanovenie § 80 ZoKR, s tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 13.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že na základe žaloby žalovaného 1/ došlo k právoplatnému určeniu neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi K. K. a žalobkyňou dňa 04.07.2013 a zároveň došlo k určeniu neúčinnosti Darovacej zmluvy uzavretej medzi K. K. a žalobkyňou dňa 23.10.2013, a to voči veriteľom dlžníka K. K. v konkurze vyhlásenom na jeho majetok. Žalovaný 1/ tak zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu K. K. nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na základe predmetných rozsudkov. Ako vyplýva z ust. § 80 ods. 1 ZoKR, vylučovacia žaloba nie je prípustná priamo zo zákona. Preto má žalovaný 2/ za to, že prebiehajúce konanie OS Trnava nebolo prekážkou vykonania dražby. K námietke nevyhotovenia znaleckého posudku v súlade so ZoDD uviedol, že žalobkyňa v žalobnom návrhu spochybňuje vyhotovenie znaleckého posudku draženej nehnuteľnosti v súlade so ZoDD, pričom však nikde nešpecifikuje v čom vidí tento nesúlad. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD, s tým, že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Osobitný režim ohodnotenia nasleduje v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, alebo ak je dražená kultúrna pamiatka, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy. V týchto prípadoch sa vyžaduje určenie ceny znaleckým posudkom. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Z platného a účinného znenia ZoDD, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov je zrejmé, že zaistením vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti F.. I. L., znalcom v odbore: stavebníctvo, v odvetví: odhad hodnoty stavebných prác, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom 913872 si žalovaný 2/ ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 ZoDD. Navyše výsledky znaleckého skúmania nie sú relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. So zreteľom na uvedené má za to, že námietka žalobkyne vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby nie je dôvodná. 5. Žalovaný 2/ sa vyjadril i k doplneniu žaloby žalobkyňou (vyjadrenie zo dňa 11.8.2020), v ktorom uviedol, že v súvislosti s novými námietkami uplatnenými podaním zo dňa 13.8.2018 treba poukázať na to, že boli podané až po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 ZoDD, keďže príklep bol udelený na dražbe dňa 11.5.2018, a preto by na ne súd nemal prihliadať. Poukázal na to, že základnou povinnosťou žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné z hľadiska hmotného práva a tieto je povinný podoprieť relevantnými dôkazmi. Podanie žalobkyne zo dňa 13.8.2018 je veľmi všeobecné, dôvody neplatnosti dražby žalobkyňa uvádza iba odkazom na porušenie ustanovení ZoDD bez ich bližšej špecifikácie a bez uvedenia v čom konkrétne vidí porušenie ZoDD. Bez toho, aby uviedla, aké konkrétne porušenia nastali v procese dražby, jednoznačne neuniesla bremeno tvrdenia a rovnako ani bremeno dôkazné. Všeobecné tvrdenia o porušení ZoDD, resp. iných zákonov, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych tvrdení nemôžu v konaní obstáť. K všeobecnej námietke pravosti, výške a splatnosti vymáhanej pohľadávky uviedol, že navrhovateľom dražby nebol záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva, ktorý je povinný prehlásiť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 druhá veta ZoDD pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Navrhovateľom dražby tu bol žalovaný 1/ v pozícii správcu konkurznej podstaty úpadcu, a teda sa nejednalo o výkon záložného práva, ale o speňaženie majetku v súlade so ZoKR. Námietka je tak irelevantná a súčasne žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody spornosti, neuniesla pri nej tak bremeno tvrdenia ako dôkazu. K námietke žalobkyne, že jej nebolo umožnené uplatniť predkupné právo k predmetu dražby uviedol, že žalobkyňa

vôbec nepreukázala, že by jej takéto patrilo. Domnienky, ktoré uvádza v podaní zo dňa 13.8.2018 nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi preukazujúcimi existenciu tvrdeného predkupného práva. Vo vzťahu k neuvedeniu námietok žalobkyne uplatnených na dražbe v notárskej zápisnici uviedol, že žalobkyňa nebola účastníčkou dražby, keďže nezložila dražobnú zábezpeku, preto jej námietky neboli uvedené v zápisnici.

6. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa dražby zúčastnil v dobrej viere, že je pripravená a vykonaná v súlade so zákonom a na tom základe predpokladá, že sa stal vydražiteľom nehnuteľností v platnej dražbe. Cenu vydraženej nehnuteľnosti zaplatil riadne a včas.

7. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.10.2020 uviedla, že podľa jej názoru podanie zo dňa 12.8.2018 bolo iba doplnením objasnenia skutkových okolností, ktoré boli už opísané v žalobe, a preto sa prekluzívna lehota na uvedené neuplatňuje. Zdôraznila, že práve v určovaní majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty nastal primárny problém, s ktorým následne súvisí aj neplatnosť dražby. Žalobkyňa rozporuje, že k zápisu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty došlo v súlade so zákonom na základe právoplatných rozhodnutí. Uviedla, že nie celý podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na X. Č.. XXX M. XXXX I. G. K. G. N. S., H. K. X/X-Í. H. U. J. J.J. J. X. Č.. XXX nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy právoplatným rozhodnutím zo dňa 18.8.2008 a Dohodou o vyporiadaní BSM, rozhodnutím zo dňa 18.10.2013 a spoluvlastnícky podiel 5/8-ín k celku nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy, rozhodnutím zo dňa 6.11.2013, pričom kúpna zmluva nebola predmetom konania o odporovateľný právny úkon. Spoluvlastnícky podiel 1/1 na nehnuteľnostiach zapísaných na X. Č.. XXXX nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy rozhodnutím zo dňa 18.8.2009 a Dohodou o vyporiadaní BSM rozhodnutím zo dňa 18.10.2013, pričom kúpna zmluva nebola predmetom konania o odporovateľný právny úkon. Rozsudkom sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave boli ako neúčinné vyhlásené iba právne úkony Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá formou notárskej zápisnice N1037/2013 a Darovacia zmluva zo dňa 23.10.2013 uzavretá ako notárska zápisnica N 1519/2013, pričom nedošlo k spochybneniu predchádzajúcich právnych úkonov - kúpnych zmlúv z roku 2009. Predchádzajúce právne úkony, na základe ktorých vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neboli vyhlásené za neplatné ani neúčinné, pričom na spoluvlastnícke podiely v určitých častiach k uvedeným nehnuteľnostiam na základe platných a účinných titulov nadobudnutia patria do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je toho názoru, že správca mal po vyhlásení konkurzu na úpadcu najprv vyporiadať zaniknuté BSM, tak aby bolo zrejmé, čo je predmetom vlastníctva žalobkyne, čo patrí úpadcovi a môže byť majetkom podliehajúcim konkurznej podstate, pričom poukázala na ustanovenia ZoKR a a . Žalovaný 1/ neoprávnene nakladal aj s majetkom, ktorý nemal a nemohol byť speňažený za účelom uspokojenia veriteľov v konkurznom konaní, keď zahrnul nehnuteľnosti patriace do BSM v celom rozsahu do majetku podliehajúceho konkurznej podstate, a to bez zohľadnenia vlastníckych práv žalobkyne, bez ohľadu na podiel, ktorý jej z majetku patriaceho do BSM mal patriť po jeho vyporiadaní, bez zohľadnenia jej vnosov do majetku, čím došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Súčasne žalovaný 1/ neposkytol žalobkyni ani žiadnu nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v zmysle ZoKR. Dobrovoľná dražba sa v rozpore so zákonom týkala aj nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov, ktoré nemali byť predmetom dražby, ani predmetom súpisu majetku podliehajúceho konkurznej podstate úpadcu, keďže ide o predmet vlastníctva žalobkyne a nie úpadcu, pričom k pochybeniu došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného 1/ ako správcu, ktorý mal pred speňažovaním majetku úpadcu najprv jednoznačne ustáliť jeho obsah, čomu malo predchádzať vyporiadanie zaniknutého BSM. Žalovaný 1/ ako správca a žalovaný 2/ ako dražobník postupovali v rozpore s ustanoveniami právneho poriadku SR, pričom takýmto postupom žalobkyni vznikla škoda na majetku a boli porušené jej práva ako vlastníka nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby neoprávnene.

8. V duplike zo dňa 12.8.2021 žalovaný 1/ uviedol, že predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu všeobecnej podstaty podľa § 80 ods. 1 ZoKR na podklade rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -85 zo dňa 13.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2017 v spojení s rozsudkom Krasjkého súdu v Trnave č.k. -144 zo dňa 18.4.2017. Podľa výroku IV. rozsudku Okresného súdu bola žalobkyňa povinná vydať do konkurznej podstaty úpadcu K. K. okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané na X. Č..XXX M. XXXX K. H..Ú.. U., Y.eda predmetné nehnuteľnosti. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -85 zo dňa 13.1.2016 je významný pre toto konanie aj z hľadiska posúdenia tvrdenia žalobkyne o nadobúdacích tituloch, na základe ktorých mala žalobkyňa údajne už niekoľko rokov pred vyhlásením konkurzu na majetok jej manžela

nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k majetku (podľa vyjadrenia žalobkyne sa tak malo stať v roku 2009). Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -85 zo dňa 13.1.2016 na strane 8 vyplývajú zistenia súdu, z Dohody o vyporiadaní BSM, že „ do bezpodielového spoluvlasníctva manželov patria aktíva: nehnuteľnosti v katastrálnom území U. L. J. X. Č.. XXX M. V. O. N.. Č.. XXX J. K. Č.. XXXXX/XX K. O. G. I. K. X/X H. U....J. X. Č.. XXXX K. Č.. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX...“., z notárskej zápisnice N1519/2013 zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že K. K. ako darca a žalobkyňa ako obdarované uzavreli darovaciu zmluvu, ktorú obsiahli do tejto notárskej zápisnice a „ Darca vyhlásil, že je vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach I. H..Ú.. U. L. J. X. Č.. XXX M. V. O. N.. Č.. XXX J. K. Č.. XXXXX/XX I. K. X/X k celku. Celý tento podiel darca daroval obdarovanej.“ Argumentácia žalobkyne o jej výlučnom vlastníckom práve je zavádzajúca a bez právneho významu pre konanie. Z citovaného rozsudku preukázateľne vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané J. X. Č.. XXX M. Č.. XXXX patrili do BSM žalobkyne a jej manžela (pri rodinnom dome v pomere 3/8 k celku), a preto neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 4.7.2013 preukazuje, že medzi žalobkyňou a jej manželom K. K. bolo vyporiadané BSM ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok K. K., ktorý bol vyhlásený až v nasledujúcom roku 2014. Argumentácia žalobkyne o tom, že žalovaný 1/ mal po vyhlásení konkurzu vyporiadať zaniknuté BSM je z tohto dôvodu mylná. Pre podporenie záveru o zákonnosti zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu a ich následného predaja na dražbe sú právne významné aj závery Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 27.5.2021, ktorým odmietol dovolanie žalobkyne vo veci o vylúčenie majetku zo všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.

9. Na pojednávaní žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznila, že primárny problém spočíva v určení majetku, ktorý patrí do súpisu podstaty, s čím súvisí aj neplatnosť samotnej dražby. BSM manželov K. nebolo riadne vyporiadané, a predmetom dražby bol i majetok, ktorý by po riadnom vyporiadaní BSM patril do výlučného vlastníctva žalobkyne. Keďže došlo k zápisu celého majetku do konkurzného konania a k následnému vydraženiu celého majetku, vznikla žalobkyni škoda na jej výlučnom majetku. Predmetom konaní vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn , v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. , boli ako neúčinné vyhlásené len právne úkony týkajúce sa majetkového vzťahu k nehnuteľnostiam, a to dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a darovacia zmluva z 23.10.2013, pričom ostatné právne úkony na základe ktorých vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, patriacim do BSM, neboli vyhlásené ako neplatné, a ani neúčinné voči niektorým subjektom. Niektoré spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, patriacim do BSM, na základe platných a účinných titulov nadobudnutia, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to bez ohľadu na vyššie spomínané rozsudky, keď vlastnícke právo žalobkyne vzniklo na základe nadobúdacích titulov z obdobia niekoľkých rokov pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Za primárny dôvod neplatnosti dražby tak žalobkyňa označila to, že bol dražený majetok, ktorý vydražený nemal byť. Zároveň si žalobkyňa na dražbe uplatnila predkupné právo do notárskej zápisnice, pričom žiadosť o zápis jej námietky bola zamietnutá.

10. Žalovaný 1/, prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žaloba žalobkyne je podaná v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa pre úspešnosť žaloby vyžaduje predovšetkým, aby pri dražbe boli porušené ustanovenia tohto zákona. Žalobkyňa porušenie takýchto ustanovení v žalobe ani v jej doplnení nepreukázala, iba všeobecne tvrdí, že malo dôjsť k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, čo žalovaný 1/ rade popiera. Žalovaný 1/ rade poukázal na rozsudok OS Trnava, č.k. -85 zo dňa 13.1.2016, rozsudok KS v Trnave č.k. -144 zo dňa 18.4.2017 a Uznesenie NS SR č.k. zo dňa 27.5.2021. Z týchto súdnych rozhodnutí preukázateľne a jednoznačne vyplýva právo žalovaného 1/ zaradiť nehnuteľnosti dražené v dražbe, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty a následne právo ako aj povinnosť žalovaného 1/ tieto nehnuteľnosti speňažiť, pričom pri tomto speňažení žalovaný 1/ využil jednu zo zákonom upravených možností predaja, a to je predaj prostredníctvom dražobníka, teda žalovaného 2/. Argumentácia žalobkyne o údajnej povinnosti žalovaného 1/ vyporiadať BSM manželov je zavádzajúca, a nemá oporu v žiadnej právnej norme. Spomínané rozsudky preukazujú, že dohoda o vyporiadaní BSM manželov, ktorú uzavrela žalobkyňa so svojim manželom dňa 4.7.2013, ako aj darovacia zmluva, ktorú uzavreli dňa 23.10.2013, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné, a podľa týchto súdnych rozhodnutí bola žalobkyňa povinná vydať nehnuteľnosti, nadobúdané podľa týchto neúčinných právnych úkonov, do konkurznej podstaty úpadcu K. K., teda jej manžela. Argumentácia žalobkyne ustanoveniami ZoKR je takisto zavádzajúca, nakoľko tieto ustanovenia boli do ZoKR zavedené

s účinnosťou od 1. marca 2017, pričom podľa prechodných ustanovení § 206f tohto zákona, podľa odseku jeden, platí, že konania začaté pred prvým marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Konkurz na majetok úpadcu K. K. bol vyhlásený ešte v roku 2014, preto v zmysle spomínaných prechodných ustanovení nie je možné na tento prípad aplikovať ustanovenia § 167o ZoKR.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými do spisu stranami najmä: I. L. X. Č.. XXXX K. H.. Ú.. U., I. L. X. Č.. XXX K. H.. Ú.. U., notárska zápisnica z 11.05.2018 N456/2018, NZ 15115/2018, NCRls 15477/2018 vyhotovená Z.. S. K. notárkou č.l. 13-23, oznámenie žalobkyne o začatí súdneho konania z 18.5.2018 č.l. 24, výpis zo živnostenského registra K. K. čl. 111, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -85 zo dňa 13.1.2016 čl. 162-169, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -144 zo dňa 18.4.2017 čl. 170-176, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27.5.2021, keď na pojednávaní osobitne neoboznamoval jednotlivé listinné dôkazy, ktoré boli v konaní stranám riadne doručené a neboli spochybnené. Súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav.

12. Ku dňu 20.05.2018 bola žalobkyňa zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX M. X. I. Č. XXX, K. H. Ú. U. (X. Č.. XXXX M. Č.. XXX, H.. Ú.. U. L. O. XX.XX.XXXX).

XX. Dňa 11. 5. 2018 sa uskutočnila dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1942 a č. 512, katastrálne územie Cífer, na návrh žalovaného 1/, s najnižším podaním vo výške 80.190,- eur, dražobníkom bol žalovaný 2/, dražobnú zábezpeku do začatia dražby zložil jediný záujemca pod číslom 23, vydražiteľom dražby bol účastník pod číslom 23 - žalovaný 3/, cena dosiahnutá vydražením bola 44.550,- eur. Zo zápisnice vyplýva, že miestnu obhliadku spojenú s miestnym šetrením nebolo možné vykonať, keď vlastník nehnuteľnosti neumožnil dňa 9.10.2017 znalcovi vstup do predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu znalec vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia z „dostupných údajov, ktoré ma dražobník k dispozícií“ (znalecký posudok 09/2014 Z.. F.. S. V.). Stavebno-technický popis je prevzatý zo znaleckého posudku č. 09/2014 Z.. F.. S. V., keď dom nebol dňa 9.10.2017 sprístupnený k obhliadke. Hodnota predmetu dražby bola zistená zo znaleckého posudku číslo 170/2017 vypracovaného znalcom F.. I. L.Q., znalkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných práv, odhad hodnoty nehnueľností, zapísanej v zozname znalcov vedenom MS SR pod evidenčným číslom 9137872 a predstavuje sumu 89.100,- eur. (notárska zápisnica čl. 13-23).

14. Z oznámenia o opakovanej dražbe číslo 141/2018 vyhotoveného žalovaným 2/ ako dražobníkom vyplýva označenie dražobníka, označenie navrhovateľa, miesto, dátum a čas konania dražby, poradové kolo dražby, predmet dražby, opis predmetu dražby a jeho stav, práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, hodnota predmetu dražby, najnižšie podanie a minimálne prihodenie, dražobná zábezpeka a spôsob jej zloženia, doklad preukazujúci zloženie dražobnej zábezpeky, lehota zloženia a vrátenie dražobnej zábezpeky, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, ohliadka predmetu dražby a organizačné opatrenia, spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách a meno, priezvisko a sídlo notára (oznámenie o opakovanej dražbe - príloha notárskej zápisnice čl. 19-21).

15. Okresný súd Trnava, rozsudkom č. k. -85 zo dňa 13.1.2016 uložil žalobkyni, ktorá v danom konaní konala v procesnom postavení žalovanej 1/, vydať do konkurznej podstaty konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka K. K. (N.. L.. XXK/X/XXXX) J. I. H.. Ú.. U., L. J. X. Č.. XXX M. N. N. N.Ý. Č. XXX - V. O. J. K. K.. Č.. XXXXX/XX M. J. X. Č.. XXXX M. K. - K. V. „. D. J. H. S. - K..Č.. XXXXX/XX Q. I. XXX S., O. K. L.Á., K.. Č.. XXXXX/XX Q. I. XXX S., O. K.: L. K. M. J., K.. Č.. XXXXX/XX Q. I. XXX S., druh pozemku: zastavané plochy M. J., K.. Č.. XXXXX/XX Q. I. XXX S., O. K.: L., K.. Č.. XXXXX/ XX Q. I. XXX S., O. K.: L. (t.j. všetky predmetné nehnuteľnosti v celosti), po tom, čo určil právne úkony

- Dohodu o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a K. K. zo dňa 4.7.2013 (výrok I. daného rozhodnutia) a Darovaciu zmluvu zo dňa 23.10.2013 medzi K. K. a žalobkyňou (výrok II. daného rozhodnutia), na základe ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudla, za neúčinné voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom pod sp. zn. . Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. -144, zo dňa 18.04.2017.

16. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.5.2021 vyplýva, že Okresný súd Trnava, rozsudkom sp. zn. zo dňa 3.10.2018, rozhodol o zamietnutí žaloby žalobkyne o vylúčenie majetku (okrem iných aj nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXXX M. XXX, H.. Ú.. U.) zo všeobecnej podstaty úpadcu. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľných vecí, okrem iného aj nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXXX M. Č.. XXX, H.. Ú.. U., zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu- manžela, keďže nebolo predtým vyporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd považoval žalobu za nedôvodnú, keďže nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa domáhala, nadobudla na základe neúčinných právnych úkonov, o čom bolo už súdom právoplatne rozhodnuté s poukazom na § 80 odsek 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vylučovacia žaloba v takom prípade nie je prípustná, súd preto jej žalobu zamietol. Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. -339 zo dňa 25.2.2020, prvoinštančné rozhodnutie zrušil a konanie zastavil s tým, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo 04.07.2013 a Darovacia zmluva z 23.10.2013 boli už právoplatne určené za neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu a vo veci je tak daná prekážka ne bis in idem. Predmetnými rozhodnutiami bola žalobkyni podľa § 63 ods. 1 ZoKR uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Odvolací súd po zhodnotení vzťahu medzi výrokom rozsudku v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov dospel k záveru, že povinná osoba ako strana sporu sa nemôže domáhať vylúčenia tých istých nehnuteľností z konkurznej podstaty ďalšou žalobou o vylúčenie. V rozhodovanom spore nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia za žalobkyňa domáhala (medzi ktoré patria aj predmetné nehnuteľnosti) boli nielen prevedené na ňu právnymi úkonmi, ktoré boli súdom právoplatne určené za neúčinné, ale bola k nim aj uložená povinnosť ich vydať do podstaty ako celok, keďže na základe Darovacej zmluvy z nich nadobudla žalobkyňa 5/8 k celku a na základe Dohody o vyporiadaní BSM z nich nadobudla 3/8 k celku, teda ich nadobudla v celosti. V závere odvolací súd uviedol, že rozhodnutie o neúčinnosti právnych úkonov vychádzalo z hmotnoprávnych vzťahov upravených ZoKR, ktoré oprávňovali správcu zapísať predmetné nehnuteľnosti do podstaty a žalobkyni uložili ako povinnej ich vydať. Súdna prax označuje výrok právoplatného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o hmotnoprávnom nároku v spojení s uložením povinnosti vydať nehnuteľnosti pre ich adresátov za záväzný, ktorý tak jednoznačne zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Najvyšší súd SR, uznesením sp. zn. , dovolanie žalobkyne voči uvedenému uzneseniu odmietol, pričom k odôvodneniu doplnil, že prvotným účelom ustanovenia § 80 ods. 1 ZoKR je neprípustnosť spochybňovania zápisu vecí do konkurznej podstaty na základe právoplatného rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka treťou osobou, ktorá do súpisu zapísané veci nadobudla od dlžníka neúčinným právnym úkonom. Pri zohľadnení systematiky jednotlivých ustanovení ZoKR je pritom zrejmé, že o (ne)opodstatnenosti zaradenia vecí, ktoré neúčinným právnym úkonom dlžníka ušli z jeho majetku bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím o neúčinnosti tohto právneho úkonu. Ustanovenie § 80 ods. 1 ZoKR druhá veta, potom vyjadruje, že nie je prípustné rozhodovať druhýkrát o tej istej veci. Táto skutočnosť je zvýraznená v situácii, kedy súd v konaní o odporovacej žalobe v prípade vyhovenia tejto žalobe osobitným výrokom rozhodne o povinnosti určitej osoby vydať veci nadobudnuté na základe neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty. V takom prípade súd nielen de facto rozhodol o tom, že tieto veci patria do konkurznej podstaty, ale aj de iure rozhodol o dôvodnosti ich zaradenia do konkurznej podstaty samostatným vykonateľným výrokom rozsudku o splnení povinnosti. V odseku 15.1 Najvyšší súd doplnil, že o tom, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo súpisu majetku (pozn. súdu medzi ktoré patria aj predmetné nehnuteľnosti v tomto konaní) sa žalobkyňa domáha, patria do súpisu majetku (a sú v ňom zapísané oprávnene) bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní, v ktorom bola vyslovená neúčinnosť úkonov dlžníka. Najvyšší súd neprihliadal ani na žalobkyňou vznesenú námietku neplatnosti Darovacej zmluvy, keď konštatoval, že takúto prípadnú námietku mala žalobkyňa uplatniť v rámci procesnej obrany v konaní o odporovacej žalobe s prihliadnutím na zásadu právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“), a nie až po právoplatnom skončení konania o odporovacej žalobe v inom spore. Záverom zdôraznil, že právoplatný rozsudok o určení neúčinnosti právnych úkonov, na podklade ktorého boli nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetku bolo možné zrušiť alebo zmeniť len na základe použitia mimoriadnych opravných prostriedkov (resp. podaním ústavnej sťažnosti), a nie rozhodnutím vydaným v inom konaní.

17. Skutkové zistenia uvedené v bodoch 12. až 16. nie sú medzi stranami sporné a sú vo svojej podstate reprodukciou listín uvedených pri nich v zátvorke. Právne vec súd posúdil nasledovne.

18. Podľa o dobrovoľných dražbách v platnom znení (v texte len „ZoDD“), účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 6 ZoDD, účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za nich. Podľa § 5 ods. 9 ZoDD, účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene. Podľa §7 ods. 1 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (napríklad ZoKR). Podľa § 7 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Podľa § 13 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-527/znenie-20170201> alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-527/ znenie-20170201>, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 12 ods. 2 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa § 12 ods. 3 ZoDD, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podľa § 12 ods. 6 ZoDD, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.). Podľa § 20 ods. 9 ZoDD, ak má niektorý z účastníkov dražby predkupné právo k predmetu dražby a ak to preukáže dražobníkovi pred otvorením dražby, nie je tento účastník určeným prihodením viazaný; ak urobí podanie v rovnakej výške ako najvyššie podanie, udelí licitátor príklep účastníkovi dražby oprávnenému z predkupného práva. Podľa § 24 ods. 3 ZoDD, súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.

19. Z dikcie citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD vyplýva, že zákon rozlišuje dve rozdielne situácie, ktorými je možné podanú žalobu odôvodniť. V prvom prípade stačí, ak dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, kým v druhom prípade musí preukázať, že boli porušené ustanovenia ZoDD <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4>. V oboch prípadoch kumulatívne platí, že žalobu môže podať iba osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Jedným z dôvodov, pre ktorý je možné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení ZoDD <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4>. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Je však potrebné spresniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba namietajúca porušenie aj reálne dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4> a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby.

20. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby znáša žalobca. Žalobca je povinný v žalobe (prípadne aj v ďalších prípustných procesných podaniach) označiť relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4> a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Žalobca je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v súlade s princípom hospodárnosti a na základe pokynov súdu. Žalovaná strana má v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, môže poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, uviesť vlastné tvrdenia, spochybniť dôkazy žaloby a navrhnúť vlastné dôkazy. Súd v spore rozhodne na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>.

21. Žalobkyňa v konaní označila viaceré dôvody neplatnosti dražby. Súd sa najskôr zaoberal tvrdeniami týkajúcimi sa toho, že žalovaný 1/ navrhol dražiť aj majetok vo vlastníctve žalobkyne, ktorý nemal byť predmetom dražby, keďže správca nepostupoval v súlade so zákonnou úpravou konkurzného konania a najskôr nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela ako úpadcu.

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase začatia konkurzného konania (v texte len „ZoKR“) do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná. Z uvedeného vyplýva, že po uznaní právnej neúčinnosti alebo rozhodnutí súdu je správca oprávnený a povinný zapísať majetok alebo nároky z neúčinného právneho úkonu do súpisu majetku. Zákon explicitne nepripúšťa vylučovaciu žalobu proti takto zapísanému majetku.

23. Podľa § 76 ods. 1 ZoKR, súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis majetku je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky. Zápisom majetku do súpisu nastávajú právne účinky voči samotnému správcovi a tretím osobám. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá (napr. v konaní o zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností), že je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať (NS ČR R 52/1998). Súpis je zo zákona listinou, ktorá oprávňuje správcu speňažiť spísaný majetok. Znamená to, že samotný prechod dispozičných oprávnení z úpadcu na správcu (§ 44 ods. 1) nepostačuje na to, aby správca mohol majetok konkurznej podstaty platne speňažiť, ale týmto titulom je samotný súpis. Zákon vymedzuje súpis ako listinu, ktorá oprávňuje správcu speňažiť všetok majetok, ktorý bol spísaný, t.j. aj taký majetok, ktorý netvorí konkurznú podstatu. Znamená to, že v prípade, ak správca spíše majetok, ktorý netvorí konkurznú podstatu, dodrží zákonný postup a nikto uvedené zákonným postupom nenamietne (pozri § 78), nadobudne titul speňažiť aj takýto majetok.

24. Pre rozhodnutie o neplatnosti dobrovoľnej dražby je relevantným, či ten kto navrhoval realizáciu dobrovoľnej dražby mal oprávnenie (titul) dobrovoľnú dražbu určitého majetku uskutočniť. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že žalovaný 1/ nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby všetkých predmetných nehnuteľností podľa osobitného predpisu. V konaní nebolo sporným, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby je správcom konkurznej podstaty úpadcu K. K., ktorý z titulu danej pozície je oprávnený a povinný postupovať v súlade s ustanoveniami ZoKR. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú oprávnene zapísané do konkurznej podstaty úpadcu K. K., čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý tak výslovne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. zo dňa 27.5.2021. Oprávnenie žalovaného 1/ predať majetok podstaty úpadcu cez dražobníka (žalovaného 2/) pritom vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 1 písm. b) ZoKR. Súd tak v konaní mal za preukázané, že žalovaný 1/ bol oprávnený

navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktorých sa toto konanie týka. To, či predmetné nehnuteľnosti (celé, či ich časti) majú byť zahrnuté do podstaty úpadcu už bolo súdne posudzované, pričom tunajší súd rozsudkom č. k. -85 zo dňa 13.1.2016 (potvrdeným Krajským súdom v Trnave) výslovne vo výroku rozhodnutia uložil žalovanej vydať do konkurznej podstaty konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka K. K. (sp. zn. ) všetky predmetné nehnuteľnosti v celosti. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia priamo posudzujúceho otázku rozsahu konkurznej podstaty úpadcu (keď už i žaloba žalobkyne o vylúčenie majetku (vrátane predmetných nehnuteľností) zo všeobecnej podstaty úpadcu bola neúspešnou - rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 3.10.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. -339 z 19.10.2020 voči ktorému bolo odmietnuté dovolanie) sú akékoľvek ďalšie argumenty týkajúce sa vlastníctva predmetných nehnuteľností žalobkyňou, či spôsobu jeho nadobudnutia (kúpne zmluvy z roku 2009 - ktorá skutočnosť nastala pred uvedeným konaním o odporovateľnosti) irelevantnými, keď súd nemôže opätovne posudzovať otázku (v tomto spore ako predbežnú), ktorá už bola právoplatne rozhodnutá (res iudicatae). Obdobne ako Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, má súd za to, že akékoľvek prípadné námietky proti zahrnutiu majetku do konkurznej podstaty úpadcu, mala žalobkyňa uplatniť v rámci procesnej obrany v konaní o odporovacej žalobe s prihliadnutím na zásadu právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“), a nie až po právoplatnom skončení konania o odporovacej žalobe v inom spore. Sekundárne súd dodáva, že argumentácia žalobkyne ohľadne nadobudnutia určitých podielov na predmetných nehnuteľnostiach na základe právnych úkonov, ktoré neboli vyhlásené za neplatné neobstojí, keď žalobkyňa takéto nadobudnutie (ani konkrétne podiely, ktoré by mali byť nadobudnuté takto a nie právnym úkonom, ktorý bol vyhlásený za neúčinný) nepreukázala, a súčasne opak (t.j. že titulom nadobudnutia nehnuteľností žalovanou boli právne úkony vyhlásené za neúčinné) vyplýva z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č. k. -85 zo dňa 13.1.2016 str. 8, na ktoré poukázal žalovaný 1/, a podľa ktorého v danom konaní bolo zistené, že predmetom vyporiadania BSM Dohodou zo dňa 4.7.2013 bol rodinný dom súp. č. XXX J. K. Č.. XXXXX/XX patriaci do BSM v podiele 3/8 (X. Č.. XXX H..Ú.. U.) a všetky nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXXX K. H..Ú.. U., a predmetom Darovacej zmluvy bol podiel 5/8 celku nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX K. H..Ú.. U. M. V. O. N.. Č.. XXX J. K. Č.. XXXXX/XX. Vyššie uvedená argumentácia týkajúca sa už existujúceho právoplatného súdneho deklarovania rozsahu konkurznej podstaty úpadcu K. K., ku ktorej speňažovaniu vykonaním dražby dochádza, je rovnako argumentom, pre ktorý nemôže uspieť ani argumentácia žalovanej ohľadne porušenia povinností správcu, že pred speňažením majetku nevykonal vyporiadanie BSM. Kontrola činnosti správcu je vecou konkurzného súdu, pričom súd v tomto konaní nemal na strane správcu preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť dobrovoľnej dražby. To, že súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, ktorú je žalovaný 1/ oprávnený a povinný v zmysle ZoKR speňažovať, majú byť aj predmetné nehnuteľnosti, bolo už právoplatne určené. Súd mal v konaní tiež preukázané, že vyporiadanie BSM bolo uskutočnené Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 4.7.2013 (t.j. ešte pred vyhlásením konkurzu), ktorá bola vyhlásená za neúčinnú, pričom akékoľvek argumenty, ktoré žalobkyňa mala vo vzťahu k tejto dohode a jej dosahu (či dosahu jej neúčinnosti) na rozsah konkurznej podstaty úpadcu bolo potrebné vzniesť v konaní -85 zo dňa 13.1.2016, v ktorom jej bolo výslovne uložené vydať predmetné nehnuteľnosti vcelku do konkurznej podstaty úpadcu. Súd záverom poukazuje na to, že ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti ako správca podľa ZoKR, súd v konaní o určenie neplatnosti dražby na tieto skutočnosti neprihliada, keďže v prípade, ak by žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti správcu, má žalobkyňa možnosť domáhať sa odstránenia týchto následkov práve v súlade so ZoKR, keď účelom žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je riešenie zákonnosti postupu správcu v konkurznom konaní.

25. Vo vzťahu k ostatným argumentom žalobkyne súd uvádza, že v konaní o neplatnosť dražby súd posudzuje to, či boli alebo neboli porušené ustanovení ZoDD. Znamená to, že nezohľadňuje prípadné porušenie takých zákonných ustanovení, ktoré zo ZoDD nevyplývajú. Výlučne v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú kumulatívne splnené obe zákonné podmienky podľa § 21 ods. 2 ZoDD, môže určiť neplatnosť dražby. Súd je tak limitovaný tými skutkovými tvrdeniami, ktoré sa týkajú porušenia ustanovení ZoDD. ZoDD je predpisom upravujúcim podmienky priebehu dražby tak, aby nútené speňaženie predmetu dražby bolo zákonné.

26. Žalobkyňa uviedla, že pred konaním dobrovoľnej dražby jej žalovaný 2/ neumožnil uplatniť predkupné právo a neumožnil zápis jej námietky do notárskej zápisnice. Žalovaný 2/ poprel tú

skutočnosť, že by sa žalobkyňa zúčastnila na dražbe, keď uviedol, že keďže nezložila dražobnú zábezpeku, nebola účastníčkou dražby, a tak jej námietky neboli uvedené v zápisnici. Súčasne uviedol, že nepreukázala, že by jej patrilo predkupné právo k predmetu dražby. Žalobkyňa neuviedla ďalšie skutkové tvrdenia a neoznačila dôkazy na preukázanie toho, že by sa na dražbe zúčastnila, a že má predkupné právo k predmetu dražby, hoci ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie jej skutkového tvrdenia, ktoré žalovaný 2/ poprel. Súd nemal v konaní za preukázaný žiaden právny titul, z ktorého by žalobkyni vyplývala existencia predkupného práva k draženým nehnuteľnostiam. Pri tvrdení existencie predkupného práva žalobkyňa vychádzala z toho, že pred zápisom predmetných nehnuteľností malo dôjsť k vyporiadaniu BSM, teda k rozdeleniu nehnuteľností na dva podiely, každý vo vlastníctve jedného z manželov, teda do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a K. K., a preto si uplatnila predkupné právo na kúpu podielu vo vlastníctve jej manžela. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala uvedený spôsob vyporiadania BSM, t.j. že by platne došlo k rozdeleniu majetku v BSM na dva podiely medzi manželov, keď spôsob vyporiadania BSM zrejmý zo spisového materiálu je Dohoda o vyporiadaní BSM (ktorej obsah je zrejmý z rozhodnutia -85 zo dňa 13.1.2016), ktorou majetok patriaci do BSM nadobudla žalobkyňa, a ktorá bola vyhlásená za neúčinnú a súčasne majetok žalobkyne ako tretej osoby nadobudnutý predmetnou dohodou bol na základe právoplatného rozhodnutia súdu zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Tu súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek námietky, ktoré mala žalobkyňa k uvedenému bolo potrebné uplatniť v konaní -85 zo dňa 13.1.2016.

27. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že bola účastníkom dražby, keď podľa nesporného tvrdenia žalovaného 2/ nezložila dražobnú zábezpeku podľa § 5 ods. 6 ZoDD (ktorému patria práva v súvislosti s uplatnením predkupného práva) nepreukázala a neuniesla ani dôkazné bremeno k tvrdeniu, že predkupným právom disponuje a jeho existenciu preukázala dražobníkovi pred otvorením dražby. Samotná účasť žalobkyne na dražbe je sporná aj z titulu zákonného obmedzenia, keď v zmysle § 5 ods. 9 ZoDD účastníkom dražby nemôže byť manžel dlžníka.

28. Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti dražby uviedla aj to, že znalecký posudok nebol vyhotovený v súlade so zákonom, pričom konkrétne nedostatky znaleckého posudku nešpecifikovala. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa neumožnila vykonať znalcovi ohliadku predmetu dražby, čo žalobkyňa nepoprela. Ak povinná osoba nesplní svoju povinnosť umožniť vykonanie ohodnotenia a obhliadku predmetu dražby, je zodpovedná za škodu, ktorú týmto svojím konaním spôsobí. Nesprístupnenie predmetu dražby nie je možné obhajovať ani v prípade, ak osoba, ktorá je povinná predmet dražby sprístupniť, namieta neoprávnenosť navrhnutia dražby. Ak by v takomto prípade považovala dražbu za neoprávnenú, musí sa domáhať nápravy právnymi prostriedkami, ktoré právny poriadok pripúšťa, napr. žiadať vydanie neodkladného opatrenia. V prípade, ak nie je možné vykonať obhliadku predmetu dražby za účelom jeho riadneho ohodnotenia, je možné vykonať ohodnotenie z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Touto úpravou reagovala novela ZoDD <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazf6njsg4> na prípady, keď dochádzalo k obštrukciám spočívajúcim v odmietnutí vykonať obhliadku predmetu dražby pre účely jeho ohodnotenia. Dostupnými údajmi môžu byť spravidla znalecké posudky, ktoré boli už skôr vykonané (napr. pri zakladaní nehnuteľností), stavebno-technická dokumentácia, ohodnotenie na základe prieskumu trhu s realitami alebo v prípade typizovaných nehnuteľností ohodnotenie prostredníctvom porovnania s obdobnou typizovanou nehnuteľnosťou porovnateľného typu (napr. rovnaký byt na inom poschodí). Aj vykonanie ohodnotenia pomocou dostupných údajov však musí byť v prípadoch, v ktorých zákon vyžaduje vypracovanie znaleckého posudku, tiež vykonané prostredníctvom znaleckého posudku. V konaní nebolo sporným, že ohodnotenie predmetu dražby bolo uskutočnené znaleckým posudkom, t.j. v súlade s § 12 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 6 ZoDD. Keďže žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o nedostatkoch ocenenia predmetu dražby, súd nepovažuje tento dôvod viac za dostatočne špecifikovaný zo strany žalobkyne v rozsahu, ktorý by umožnil súdu jeho posúdenie z hľadiska splnenia zákonných ustanovení, a teda aj dopadov na platnosť dražby.

29. Žalobkyňa považovala dražbu za neplatnú aj z dôvodu, že najnižšie podanie nebolo určené zákonne a oznámenie o dražbe nebolo vyhotovené v súlade s § 17 ZoDD, avšak bez toho, aby konkretizovala, v čom považuje nesplnenie týchto povinností za nesprávne alebo v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobkyne sú vo vzťahu k týmto dôvodom všeobecné, nekonkrétne. Len samotný odkaz na zákonné ustanovenia, bez uvedenia toho, v čom žalobkyňa identifikuje porušenie právnej povinnosti nie je v súlade s jej povinnosťou podľa a teda nie je postačujúce na to, aby súd tento dôvod

preskúmal, keď vlastnou aktivitou v smere cieleného vyhľadávania nedostatkov dražby bez obmedzenia by porušil princíp kontradiktórnosti a rovnosti sporových strán. Z uvedeného dôvodu, súd nepovažuje tieto dôvody za dostatočne špecifikované zo strany žalobkyne v rozsahu, ktorý by umožnil ich posúdenie z hľadiska dopadov na platnosť dražby.

30. Žalobkyňa namietala, ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby aj pravosť pohľadávky žalovaného 3/ uplatnenej v dražbe. Tento dôvod súd vyhodnotil ako zmätočný, nakoľko v dražbe si žalovaný 3/ žiadnu pohľadávku neuplatnil. Pokiaľ mala žalobkyňa za to, že pohľadávka žalovaného 3/, ktorú si uplatnil v konkurze, je sporná čo do dôvodu a výšky, súd uvádza, že pravosť pohľadávky sa skúma v konkurznom konaní, pričom súd v konaní o určenie neplatnosti dražby môže skúmať iba splnenie zákonných podmienok upravujúcich dražbu a nie tých zákonných ustanovení, ktoré so samotnou dražbou nesúvisia.

31. Žalobkyňa namietala taktiež, že žalovaný 1/ neposkytol žalobkyni ani žiadnu nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v zmysle § 167o ods. 6 ZoKR, ktorá skutočnosť však nemá relevanciu pre posúdenie dražby ako neplatnej, s poukazom na argumentáciu uvedenú v odseku 25 rozhodnutia. Ak žalobkyňa namieta, že žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti ako správca podľa ZoKR, súd v konaní o určenie neplatnosti dražby na tieto skutočnosti neprihliada, keďže v prípade, ak by žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti správcu, má žalobkyňa možnosť domáhať sa odstránenia týchto následkov práve v súlade so ZoKR, pričom však súd odkazuje na argumentáciu žalovaného 1/ ohľadne neaplikovateľnosti uvedeného ustanovenia na daný konkurz vzhľadom na prechodné ustanovenia ZoKR.

32. Žalobkyňa v konaní celkovo poukazovala na množstvo rôznorodých pochybení a porušení ZoDD (pričom súd sa v odôvodnení výslovne a konkrétne zaoberal tými najzásadnejšími), ku ktorým pri realizácii dražby malo dôjsť, vo vzťahu k tvrdeným formálnym porušeniam ZoDD však nijako nepreukázala a ani netvrdila, aké jej konkrétne práva v súvislosti s dražbou mali byť tým ktorým porušením ustanovenia ZoDD dotknuté (aká konkrétna ujma jej bola spôsobená tým ktorým porušením ZoDD), splnenie ktorej kumulatívnej podmienky sa nevyhnutne vyžaduje na možnosť vyhlásenia dobrovoľnej dražby za neplatnú.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených v konaní žalobkyňou nenapĺňa podmienky podľa § 21 ods. 2 ZoDD na určenie neplatnosti dražby. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), keď navyše ani v jednom prípade tvrdených dôvodov nebola preukázaná kumulatívna podmienka podľa § 21 ods. 2 ZoDD teda, že by žalobkyňa bola porušením ustanovení ZoDD dotknutá na svojich právach.

34. Podľa z. č. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().